Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Hľadáte oddychovú knihu,pri ktorej sa budete cítiť úžasne? Už hľadať nemusíte a rovno siahnite po Legendy a latte od Travis Baldree. Určite ste už o tejto knihe počuli a verím, že to bola samá chvála, lebo táto pohodová jednohubka si zaslúži každé pozitívne slovo, ktoré bolo na jej adresu povedané a napísané.
Orkyňa Viv túži mať kaviareň. Lenže otvoriť kaviareň v krajine, kde o káve ani nepočuli, nie je úplne najjednochudšie. Začína od nuly a sama, ale našťastie stretáva zopár nových priateľov, ktorí sú ochotní jej pomôcť a podieľať sa na jej sne.
Príbeh plný voňavej kávy a nadýchaných koláčov si získal množstvo nadšencov, rovnako ako si Viv získala nových zákazníkov a z ničoho vybudovala svoj čarovný sen. Tak neváhajte a siahnite po tomto krásnom príbehu.
Hokejisti z Carolina Comets sú proste zlatíčka. Tentokrát nám autorka predstaví Smitha, ktorého príbeh nám nenápadne načrtla už v predchádzajúcej knihe a ja som len rada. Tentokrát udalosti môžeme sledovať z iného uhla a vidieť, čo sa dialo počas toho, čo bola pozornosť upriamená na Lowella a Hollis.
Smith a Emília mali spolu pred rokmi ,,pletky”, ale nikto o tom nevie, pretože zamestnanci nesmú mať vzťah s hráčmi a naopak. Hoci odvtedy ubehli už roky a obaja sa navzájom obchádzali, tak je nepopierateľné, že aj napriek tomu na seba pôsobia ako dva magnety.
Patria k sebe, ale nesmú spolu byť, pretože ani jeden z nich nechce odhodiť svoju vybojovanú kariéru. Takže sledujeme ako sa k sebe približujú, hoci by sa nemali a už len čakáme, kedy sa to celé pokazí.
Pro každom ďalším príbehu mám pocit, že je môj najobľúbenejší z tejto série a tým len dávam na známosť, že autorka to proste vie podať správne, krásne, citlivo, ale aj poriadne sexy.
M. K. Hardy som doposiaľ poznala len ako autorku športovej série o mojich milovaných ragbistoch, ale tentokrát sa nám predstavila v inom svetle.
Divoká Afrika je ľahký príbeh plný spoznávania nádhernej Afriky a najmä divokých zvierat, ktoré tam žijú. Michelle ako kameramanka prichádza do Afriky, aby tam nakrútila tieto zvieratá v rezervácii, ktorú prevádzkuje jej dávny spolužiak Ethan. Preskočí medzi nimi iskra aj po rokoch, ktoré sa nevideli? Alebo karty zamieša Dean, Ethanov kamarát, ktorý je v Afrike na dovolenke? Alebo to bude úplne inak?
Celý príbeh je jednoduchší, občas vtipný, občas romantický, občas dobrodružný, pokiaľ neprišiel poriadny zvrat, ktorý ma totálne prekvapil. Atmosféra medzi postavami pohodová a kamarátska, pričom mi chýbala chémia medzi nimi.
Ako sa to celé skončí? Vyviazne Michelle so zlomeným srdcom alebo objaví lásku?
Pri romantických útekoch od Julie Caplin krásne vidieť, že ani čitatelia romantických kníh nie sú rovnakí. Čo ja považujem za autorkinu najlepšiu knihu, iní považujú za jej najslabší počin a naopak. Vila v Taliansku sa u mňa zaraďuje medzi jej najlepšie diela a vďaka tejto knihe som sa premiestnila na slnečné pobrežie Talianska.
Úplne som cítila horúci piesok pod nohami, chladnú vodu, ktorá mi obmývali lýtka, či chuť zmrzliny na jazyku. Postavy mi od prvého momentu prirástli k srdcu a už som len sledovala, ako sa ich príbeh bude vyvíjať.
Autorka zvolila zaujímavú zápletku, ktorá pôsobila spočiatku poriadne chaoticky, ale postupne, kapitolu po kapitole, sa krásne vyjasňovala, až z toho vznikol krásny príbeh plný lásky, rodiny, predsudkov, ale aj odpustenia a najmä nádherného prostredia a chutného jedla.
Niekto by mohol tvrdiť, že vlci a vlkolaci sú už dávno neaktuálna knižná téma, ale to sa ešte asi netretol s vlkmi zverokruhu od Elizabeth Briggs. Dočkala som sa tretieho dielu tejto fantasy serie a za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu @grada_sk #spolupraca
Aj tentokrát autorka nadviazala tam, kde skončil druhý diel a už názov Měsíční čarodějky napovedá, akým smerom sa bude uberať další dej.
Mesačne čarodejky poriadne zamiešali karty a Kaden a Ayla mali čo robiť, aby všetko ustáli. Opäť som si naplno vychutnávala akciu, boje, ale aj viac tréningu a veľmi dôležitý bol aj vývoj postáv.
Kaden by si odo mňa zaslúžil facku za aroganciu a Ayla za predvídateľnosť. Našťastie tam bol Jordan, na ktorého som v dalších dieloch zvedavá.
Na Slzotvorcu som sa tešila, keďže som očakávala fantasy YA príbeh. Lenže to žiadne fantasy nie je (aspoň v tejto prvej časti nie), ale nemôžem sa sťažovať.
Spočiatku som mala zmätok v tom, v akom období sa príbeh odohráva, ale keď som zistila, že je to súčasnosť, už to krásne plynulo.
Dve siroty Nika a Rigel sa dostanú k novej rodine a snažia sa zžiť s novou situáciou. Ibaže ich vzájomný vzťah nie je ideálny. Nika je jemná, nesmelá a nežná a Rigel je odmeraný, krutý a chladný. Ale už od začiatku som dúfala v nejaký ,,hate to love” vzťah.
Nejdem vám prezrádzať, ako sa to medzi nimi vyvinie, ale zaručujem vám trpký, ale krásny a melancholický príbeh s magickou atmosférou. Úplne som sa zamilovali do 13.kapitoly a záver ma mierne rozhodil, lebo teraz nutne potrebujem pokračovanie.
Kronika strateného impéria je séria, ktorú by si milovník fantasy príbehov nemal nechať prekĺznuť pomedzi prsty. Majka Danihelová prichádza s tretím dielom s názvom V znamení nefritu a opäť to bola jazda.
Po udalostiach v trónnej sále sa osud Meggie zberal úplne iným smerom, ako som predpokladala. Ocitá sa v ďalekom meste plnom otrokov ako slúžka.
Postupne sa objavujú nové postavy, nové komplikácie a z Meggie sa stáva bojovníčka pripravujúca sa na súboj v aréne.
Musím Majku pochváliť, pretože nám ukázala dve dejové linky a obe ma bavili. Avšak aj keď celý príbeh bol krásny a nesmierne dobre sa čítal, mám pocit, že sa zastavil na mieste, aj keď nastali rozličné nepredvídateľné situácie. Postavy a ich správanie sa pekne vyvinuli a potom prišiel záver.
Záver so mnou pekne zamával a nechal veľa možností, ako sa to celé môže ešte posr*ť alebo vyriešiť.
Poppy mi liezla na nervy a pri jej príbehu som sa strácala v tom, kto je boh, bôžik či prvotný. Teraz som to konečne dostala pekne naservírované a konečne to chápem.
Takže späť k pointe. Tentoraz tu nemáme Poppy, ale jej predchodkyňu, prvú vyvolenú, Seru. Bola prisľúbená prvotnému smrti, ale nedopadlo to tak, ako si to celé generácie predstavovali.
To je na tom to skvelé, že nič nejde podľa plánu a jedna akcia strieda druhú, potom zápletka ku zápletke a máme tu pozoruhodný príbeh plný osudu a povinnosti voči svojej krajine a jej ľuďom.
Lenže to by nebola vyvolená, ak by nebola ľahkovážna a výbušná a samozrejme sa bezhlavo vrhá do každého nebezpečenstva (hoci jej to bolo výslovne zakázané). K tomu pripočítajte dávku papričkových scén a 5 čítanie je na svete.
Obálka veľmi ovplyvňuje to, ako čitateľ vníma knihu. Ak je tmavá a pôsobí seriózne, aj na príbeh pozerám vážnejšie. Ak je obálka veselá, očakávam aj taký veselý príbeh.
Aspoň u mňa to práve takto funguje a od knihy Láska na úteku som dostala to, čo som na základe obálky čakala.
Príjemný romantický príbeh, ktorý ma dostal od prvej strany. Doslova. Rýchly úvod a potom už autorka išla rovno na vec a s ničím sa nebabrala.
Veronica bola veselá extrovertka, ktorá mala horšie obdobie, ale nenechala sa zlomiť a bojovala sama za seba.
Na druhej strane Austin bol zamračený a vážny otecko, ktorého život vypĺňali len jeho deti a práca.
Ibaže Veronica pekne zamiešala karty a oboch ich to k sebe tiahlo ako železné hobliny k magnetu. Túto knihu som potrebovala ako soľ a dostala som 5 čítanie, takťe nemôžem byť spokojnejšia.
PS: pripravte sa aj zopár poriadne horúcich momentov
Viem o sebe, že som literárny masochista a mám rada, ak ma kniha rozplače a dojme. Lenže som nečakala, že s prvými slzami budem bojovať už na 3. strane. Nežartujem.
Otvorené nebo by malo obsahovať upozornenie, že nie je vhodné pre citlivé povahy a všetky matky. Ako matka to vnímam citlivejšie, a keď sa ubližuje dieťaťu, tak trpím spolu s ním. To, čo v úvode zažívala Baška spolu s bratmi, mi lámalo srdce a sama som mala chuť zavolať sociálku, aby sa o nich konečne niekto postaral.
Bolo to bolestivé čítanie, najmä prvé stránky. Našťastie potom sa to trochu zlepšilo, ale traumy, ktoré si deti odnášali do života, sa už nedali zvrátiť.
Prvá polovica sa mi páčila viac, bola surovejšia, lebo pri tej druhej som sa miestami nudila. Nie doslova nudila, ale dej sa trochu vliekol a ja som len čakala na nejaký zvrat, ktorý neprichádzal.
Pred dočítaním knihy som dokonca mala problém v noci zaspať, lebo som mala podozrenie, ako to Miska ukončí a že ma úplne rozseká, ale ona sa zľutovala a postavám dopriala relatívne šťastný koniec (ja by som ich nechala umrieť drastickou smrťou ). Ale moje krvilačné chúťky mi uspokojila v epilógu, ktorý bol skvelou čerešničkou na záver.
