Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje odznaky
2023
2021
2022
Moje aktivity
4,5*
Život tvoria detaily. Drobné a nenapadné, ktoré napokon utvoria celok. Presne takéto detaily vo svojich knihách využíva Kristina Ježovičová.
Jej príbehy sa môžu týkať kohokoľvek z nás. Môže to byť príbeh vášho spolužiaka, či suseda a vy o tom áno nemusíte vedieť. A to je na to krásne aj smutné.
Autorka sa tentokrát zamerala na Dafné a Dominika. Sú úplne rozdielni, ale súčasne ich duše spolu ladia. Rozumejú si a popritom majú každý vlastné problémy.
Ich problémy sa môžu javiť ako nepodstatné a malicherné alebo naopak obmedzujúce. Dôležité je, ako sa človek k problémom postaví.
Autorka sa k problémom postavila čelom a popisuje ich také, aké sú. Bez prikrášľovania, bez toho, aby ma pri čítaní šetrila. Už som si u nej zvykla, že mi svojimi príbehmi zlomí srdce, ale okrem zlomeného srdiečka a roztrieštenej duše tam stále pocítim aj štipku nádeje. Len štipku, ale stále tam je, niekde pod povrchom a čaká na svoju chvíľu.
Práve pri tejto knihe som pociťovala viac nádeje ako pro jej predchádzajúcich knihách a napriek zlomenému srdcu to bolo opäť aj krásne pohladenie po duši.
Shakespeara som nemala nikdy obzvlášť v láske. Síce je považovaný za génia, ktorý miloval komédiu, ale ešte radšej sa vyžíval v tragédii, ale mňa jeho tvorba neoslovila.
Skupina siedmych študentov začína svoj posledný rok štúdia. Herectvo majú v krvi, ale Shakespear sa im zavŕtal až do duše. Ako divadelníci žijú jeho veršami, ktoré citujú každú chvíľu.
Oliver, ako rozprávač príbehu mi bol od samého začiatku sympatický a ja som čakala, ako celý príbeh rozpovie. Prepúšťajú ho z väznice, kde strávil desať rokov a čakala som na jeho verzii udalostí.
Jeho rozprávanie bolo pomalé, občas nudné, ale zároveň čarovné takým tým temným spôsobom. Znepokojivo mrazivé aj nepríjemné, ale nevedela som sa od toho odtrhnúť.
Zápletku som odhalila pomerne skoro, ale to mi nič neubralo na zážitku a ten záver? Ten mi zaručene zlomil srdiečko.
Mám pocit, že po dočítaní Darebákov a bláznov si môžem odškrtnúť aj zopár Shakespearových diel, ktoré tam boli citované jedna radosť.
Království hříšných, dokonalé. Království prokletých, trošičku slabšie, ale stále výborné. Království obávaných? To bol jeden veľký chaos.
Emilia odhaľuje pravdu o sebe aj o Vittorii, pomaly sa odkrýva kliatba, odhaľujú sa ďalšie intrigy.
Po pár stránkach som sa strácala v tom, kto koho preklikal a prečo a už vôbec som netušila, čo bolo predmetom kliatby.
Na scéne sa objavujú staronové postavy, ktoré dej poriadne premiešajú, čo spôsobilo v mojom čítaní ešte väčší zmätok.
Avšak pochváliť musím ,,papričkové” scény, ktorými ma autorka zahltila od začiatku a rozhodne sa pri nich nekrotila.
S postavami som sa vôbec nevedela stotožniť, necítila som ich pocity a ich pohnútky išli mimo mňa.
Nebolo to vyslovene zlé, ale očakávala som veľkolepý záver série a dostala som poriadnu motanicu.
Tali je krásna žena v trochu nepríjemnej situácii. Potrebuje peniaze. Hayes je krásny muž, ktorý má peňazí viac, ako dokáže minúť. Tali nenávidí Hayesa (netuším, prečo ho nenávidí, ale nazýva ho satanom, pričom sa osobne stretli raz, a to spolu ani nerozprávali), lenže prijme dočasnú prácu práve pre neho.
Nenávisť a túžba. Túžba a nenávisť. Vzťah medzi nimi je odmeraný, ale zároveň zábavne podpichovačný. Sarkastické poznámky, trošku nemravného vtipkovanie ma často rozosmiali.
Tali postupne zisťuje, že Hayes nie je taký zlý a povrchný, ako si o ňom myslela. Lenže stále to nevyzerá na kandidáta na trvalý vzťah. On strieda ženy, ona ukončila dlhoročný vzťah. Dokážu si k sebe nájsť cestu a prekonajú svoje predsudky?
Tu musím povedať, že dejovo sa mi Hriešna dohoda veľmi páčila. Všetky tie malé problémy, ale aj väčšie ťažkosti. Ibaže som celý čas mala problém vžiť sa do Tali a naplno to s ňou prežívať.
O jej pocitoch som čítala, ale zo samotných stránok som ich necítila. Akoby okolo mňa len preleteli a nezanechali na mne stopu, čo je škoda.
Šťastie má osem chápadiel je zvláštna kniha, v ktorej sú použité obe formy. Príbeh Tovy, Ethana a Camerona sú vyrozprávané ER formou, ale Marcellus svoj príbeh rozpráva v ICH forme.
Tento trpko sladký príbeh sa odohráva v súčasnosti v malom americkom mestečku na pobreží oceánu a hoci takého príbehy bežne nečítam, hneď si ma získal svojím štýlom. Všetko príjemne plynulo, proste som zažívala obyčajné problémy úplne bežných ľudí.
Zmes rôznorodých ľudí, ktorých spája miesto, a tiež aj láska a priateľstvo. Spomínanie, smútenie, ale aj viera v lepšiu budúcnosť bola podaná jemne a miestami ma poriadne rozosmutnila.
Od príbehov očakávam, že so mnou v nejakom zmysle zamávajú. Tento mi brnkom na melancholickú strunu, ale nemôžem sa sťažovať, pretože aj smutné veci môže byť podané krásne a s citom a napokon nás zohriať na duši.
Nezvyčajným aspektom v knihe bol práve Marcellus, osmohlav gigantický, ktorý svet sleduje zo zajatia, keďže takmer celý svoj život prežil v nádraží obrovského akvária.
Prežívať pocity chobotnice? Zvláštne, ale inšpiratívne. Vidieť svet a ľudí jeho očami? Nevšedné a občan mätúce.
Toto bol jeden krásny príbeh o strate aj hľadaní rodiny, ktorá nemusí byť vždy len pokrvná, ale môžeme ju nájsť aj v cudzej osobe.
Keď sa povie hrubá kniha, predstavím si 500-600 strán. Tu však hrúbka dosiahla takmer 800 a neľutujem prečítanie ani jednej z nich.
Každý rok sa zapájam aspoň do jednej knižnej štafety a pri tejto som neodolala.
Aminokyselinka sa inšpirovala knihou Twilight, ale v podstate s týmto príbehom nemá kniha takmer nič spoločné.
Podarilo sa jej prekonať pôvodný príbeh a neberiem si servítku pred ústa a kričím ,,toto milujem”.
Dej sa vliekol, ťahal sa ako ,,sopeľ z nosa”, ktorý k tomu mal zatiahnutú ručnú brzdu a autorke sa podarilo dať pojmu slow burn nový význam.
Žiadni upíri, len dvaja spolužiaci, medzi ktorými vznikne krásne priateľstvo. Nezlomné puto ich k sebe pripúta a čitateľ môže sledovať celú škálu pocitov, ktoré sa s nimi preplietajú.
Teraz nutne potrebujem pokračovanie a všetkým milovníkom romantiky odporúčam siahnuť po Unbreakable a vychutnať si všetkých takmer 800 strán.
Niekedy nám najviac ubližujú tí, ktorí nás majú chrániť. Hate o tom vie svoje.
Hate si žije ako princezná. Má štyroch starších bratov, ktorí na ňu dávajú pozor a žije v obrovskom luxusnom sídle. Dokonalý úsmev, vždy vzorne oblečená, reprezentatívna dcéra.
Ibaže to je iba obraz, ktorí všetkým ukazuje. Skutočnosť je diametrálne odlišná. Hate nemá na ružiach ustlané, ale bojuje s tým, ako len vie.
Na takú mladú žabu si už zažila svoje a mne bola svojím nedokonalým spôsobom sympatická. Aj napriek jej chybám som počas čítania nemala chuť ju zaškrtiť, hoci zopár takých momentov by sa našlo.
Čo robí z knihy dobrú knihu? Za mňa sú to postavy a tie nám @claudia.p.torkan dopriala. Milovala som ich, aj nenávidela.
Rovnako na mňa doľahli pocity, ktoré z príbehu vyžarujú. Láska, túžba, nenávisť, sklamanie, strach… pri čítaní potrebujem cítiť a tu som cítila.
Tak ak v knihe hľadáte zaujímavé postavy, tu ich nájdete celú paletu. Taktiež sa môžete tešiť sa tropy ako nový začiatok, strata blízkeho, domáce násilie, druhá šanca a boj za slobodu a šťastie.
Opäť jedna vydarená kniha od slovenskej autorky, ktorúmôžem bez výčitiek zaradiť medzi najlepšie knihy, ktoré sa mi tento rok dostali do rúk.
Astrid Parkerová je dokonalá, priama a poriadne upätá interiérová dizajnérka. Určite si na ňu spomínate z predchádzajúcej knihy, kedy svojej nevlastnej sestre Delila dokazovala svoju nadradenosť a odmeranosť.
Ibaže teraz nám autorka ponúkla možnosť spoznať samotnú Astrid. Na prvý pohľad odmeraná, ale v skutočnosti túžiaca po cite. Na prvý pohľad dokonalá, ale pravdou je, že je neistá a túži po uznaní.
Zároveň je tu Jordan, mladá remeselníčka so zlomeným srdcom. A ako najlepšie zamaskovať zlomené srdce? Úsmevom a kusavými poznámkami.
Tieto dve ženy sa mali v zuboch od prvého stretnutia, aj tak bola medzi nimi nepopierateľná chémia. A takto sa zrodil ľúbostný príbeh plný krásneho dizajnu a malebného penziónu.
Ako je už v dnešnej dobe zvykom, že ľúbostný príbeh nie je len ľúbostným príbehom a autorka nás prevedie stratou blízkej osoby cez hľadanie osudovej lásky, až po pocit nedostatočnosti.
Príbeh krásny, ale tu sa na môj vkus objavilo príliš veľa queer detailov. Poznám zopár queer ľudí, ale neviem si predstaviť, že pri predstavovaní by som okrem mena uvádzala ešte aj rodovú príslušnosť. K tomu sa v knihe queer osoby objavovali na každom kroku a tak to vyzerá, že k ním patril asi každý s výnimkou babičky Pru. Príbeh krásny, aj postavy zaujímavé s ťažkým príbehom v pozadí, ale stále podstrkovanie sexuálnej orientácie ma prinútili svoje hodnotenie trošku znížiť a Astrid si odo mňa vyslúžila 3,5*.
Pri Jazdcoch smrti, prvej knihe z fantasy série začnem netradične, a to kritikou. Ale nebojte sa, postupne sa prebojujem aj ku chvále, ktorú sa táto kniha zaručene zaslúži.
Samovydávanie knihy je určite náročný proces a tu vidieť, že knihe chýbala ďalšia kontrola, ktorú by zabezpečili ďalšie oči, ktoré by ju skontrolovali. Štýl je mierne kostrbatý, vety neplynú a zadrhávajú sa. Občas sa objavili aj nezrovnalosti v deji a najmä mi do oči bili chýbajúce čiarky.
Na týchto chybickach krásy sa dá pracovať a výhodou je, že neovplyvnili dej, len mi mierke kompilovali čítanie.
Ale poďme pekne po poriadku a povedzme si niečo o príbehu. Akčné fantasy plné bojovníkov, skúšok, z ktorých mnohí neodídu po vlastných, či tajné úlohy. Dej bol neskutočný. Proti deju nemôžem povedať jedno krivé slovo. Akčné, napínavé, s náznakom romantiky (snáď sa jej v poriadnych dávkach dočkáme v pokračovaní), popretkávané mágiou a tajomstvami.
Dychberúci bojovníci nesmeli chýbať, zopár slizkých záporákov, zopár zničených snov a jedna protivná hrdinka.
Nevaeh mi liezla na nervy počas celej knihy. Mala zopár svetlých momentov, ale ako osoba si ma nezískala. Bola drzá, tajnostkárska, odmerana… toto všetko je v poriadku. Ale bola aj nesmierne sebecká a v podstate aj namyslená.
Naopak Aiden bol ten správny nevrlý hrdina, ktorý ju nemal rád a jeho sebavedomie a nadradenosť bola opodstatnená.
Niet pochýb o tom, že túžim zistiť, ako to s týmito bojovníkmi-zabijakom bude pokračovať ďalej, aké sú ich tajomstvá a kedy ich konečne odhalíme.
Za knihu ďakujem autorke, ktorá mi prejavila dôveru a zaslala mi ju a s pokojom znášala moje pripomienky počas čítania.
Deti polnoci je detská kniha o hľadaní rodiny a priateľstva, ktorá je určená pre čitateľov od 9 rokov. Je pravda, že deväť rokov som mala už veľmi dávno, ale nie som si istá, či by som v tom veku vedela knihu oceniť a možno aj pochopiť.
Deti polnoci je čarovná kniha o osamelom chlapcovi, ktorý si túži nájsť aspoň jedného kamaráta. Osud si to vymyslel inak a do susedného domu sa presťahuje hneď sedem detí.
Lenže oni sa nestanú priateľmi, ale spojencami. Zažívajú malé dobrodružstvá a spoločne bojujú proti tyranii starších chlapcov.
Lenže tieto deti majú jedno veľké tajomstvo. Tajomstvo, ktoré musia uchrániť za každú cenu. Podarí sa im to?
Autor vynikajúce vykreslil vzťahy medzi súrodencami, ktorí sa neustále podpichujú a doťahujú, ale zároveň sa bezhranične milujú a chránia navzájom za každú cenu.
Sila priateľstva, puto rodiny, aj keď nemusí byť len pokrvná a bojovanie za každé malé víťazstvo mi spríjemňovalo posledných pár dní. Za zaslanie knihy ďakujem vydavateľstvu Grada.
