Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2022
2021
2023
2022
2021
Moje aktivity
Najstarší súrodenec má v živote dôležitú úlohu - chrániť toho mladšieho a starať sa o neho. Toto jedinečné miesto a láska najstaršieho v sebe nesie veľa zodpovednosti. Cíti ju aj v situáciách, ktoré nedokáže ovplyvniť a častokrát si to aj po rokoch nezmyselne vyčíta. Viem to, pretože aj ja som tá najstaršia. Pocit zodpovednosti voči nim sa nevytratí ani po rokoch, dokonca ani keď vás prerastú. Súrodenecká láska sa môže podobať tej rodičovskej, a niekedy môže byť aj oveľa väčšia. A prečo to píšem? Pretože aj o tomto píše Miška vo svojej najnovšej knihe.
Už je zvykom, že pri knihách od Mišky nečítam vopred anotácie, recenzie ani ukážky. O to viac som bola prekvapená, čo ma v knihe čakalo. Jeden silný príbeh, plný tých najhlbších emócií o osude viacerých osôb. Síce v popredí je Baška ako najstaršia zo súrodencov, ale práve ona bola súčasťou a ovplyvnila niekoľko životov, nech bol spôsob akýkoľvek.
Chudoba. Menštruačná chudoba. Slabé podmienky. Nízky prísun jedla. Nedostatočná hygiena. Izolácia. Egoistická, ignorantská mater. Absencia otca.
....
Myslím, že čas, v ktorom Baška žila v existenčom strese aj pre iných, by prerazil aj to najtvrdšie čitateľské srdce…
Kniha má však 400 strán, je rozdelená na dve časti a ako celok odkrýva dostatočne veľký časový úsek. Udeje sa toho veľa, dobrého aj zlého, šokujúceho aj očakávaného. Baška sa aj napriek svojmu zlomeniu neustále vyvíja - od začiatku je zodpovedná, presadzujúce hodnoty odrážajú jej skúsenosti, a na druhej strane rastie v ženu. Dôležitý je tu Matej. On je presne typ chlapca, ktorého si zaslúži každé dospievajúce dievča. Ale ani to sa nezaobíde bez tŕňov. Ak by áno, do knihy by som sa nezamilovala. Tak veľmi...
Všetky knihy od Mišky milujem, ale táto spolu so Zadrž dych bude mať pre mňa špeciálne miesto.
Zvodca je kniha, ktorú Vi Keeland opäť ani zďaleka nepokazila. U nej už staviam na istotu, niektoré jej knihy vo mne stále vedia vytvoriť ten povestný „wau efekt“, iné sú, jednoducho, veľmi dobré. Zvodca patrí do tejto druhej kategórie. Vi to vie lepšie (viac hlbšie a zároveň dostatočne humorné), ale aj tak ide o skvelé oddychové čítanie.
Nájdete tu tému vekového rozdielu, ale opačnú od zaužívanej formy - náš zvodca je mladší od hlavnej hrdinky. Autorka k tomuto „problému” prispela viacerými prekážkami. Vďaka tomuto prepracovanejšiemu deju, bol celý príbeh zaujímavejší a v niečom aj poučný.
Hlavní hrdinovia na začiatku využijú zoznamku a tak kniha obsahuje správy a veľa vtipných poznámok. Ľahkosť a vtip v celom príbehu autorka vyvažuje vážnosťou v oblasti ich vzťahu alebo minulosti postáv.
Obe hlavné postavy sú vyspelé, majú niečo za sebou, a len dokazujú to povestné tvrdenie, že vek je len číslo. Hoci to nie vždy tak vyzerá.
Z príbehu Donovana a Valentíny si odnášam veľmi príjemne pocity a to aj vďaka sympatickým vedľajším postavám. Už sa teším, čo sa bude skrývať v ďalšej knihe.
Nehľadaj pravdu je opäť ďalší zo skutočných príbehov žien, ktoré čitateľov emočne úplne rozdrvia.
V tejto knihe vystupuje Viktória, ktorej do pätnástich rokoch nechýbalo nič, až kým neprišla o otca. Ďalší vývoj udalostí ju pripraví o všetko. Jej život však nadobudne iný smer keď po prvýkrát pocíti lásku muža, pre ktorú je ochotná urobiť viac ako dosť.
Nehľadaj pravdu je tak o ceste ženy, ktorá niekoľkokrát aj vlastnou vinou padne na dno, a aj napriek tomu je silná ísť ďalej. Stratí všetko, niečo získa, iné odíde a potom opäť stratí všetko, aby našla niečo, čo zmizne v krátkej chvíli. Ale práve vďaka tomu sa formuje a bez toho by nebola tým, kým je na konci.
Je ľahké Viktóriu v istých momentoch či v jej rozhodnutiach odsúdiť. Zdenka však píše tak, aby zachytila každú obavu, emóciu, myšlienku, ktorá preukazuje súvislosť s minulosťou a budúcnosťou. Každá minca má dve strany a aj vďaka takýmto knihám sa v ľudoch vyvíja a posilňuje empatia. Práve možno vďaka takýmto knihám zminimalizujeme posudzovanie a odsúdenie aj bez toho, aby sme mali odpovede.
Toto ani de facto nie je recenzia, autorka píše rovnako ako v predchádzajúcich dvoch knihách, ktoré som čítala. Rovnako veľmi dobre. Sú to len myšlienky, konštatovanie, pocity, ktoré ma pri a po dočítaní sprevádzali...
Niekedy je lepšie nehladať pravdu, ale vy ju môžete objaviť v tejto knihe.
KNIHA MESIACA MAREC vo vydavateľstve Ikar
Zlodej hviezdneho prachu je dobrodružné fantasy inšpirované rozprávkou Tisíc a jednej noci. Po fantasy siaham málokedy, ale táto si získala moju pozornosť hneď, ako som sa dozvedela spomínaný fakt - že je inšpirovaná mojou obľúbenou rozprávkou z detstva. A viete čo? Tá kniha je dokonalosť! Stále ostáva rozprávkou - pre dospelých!
Knihu vnímam ako tvorivú orginálnosť. Nachádzajú sa tu džinovia, čarovné predmety, mágia, obchodovanie s ňou,…
Veľmi sa mi páčilo, že kniha obsahuje niekoľko príbehov, ktoré sa stali pred dávnymi vekmi. Každý jeden má niečo do seba. Sú aj graficky oddelené a myslím, že práve prepojenie týchto príbehov so súčasným dejom knihy ju robí takou úchvatnou.
Podtitul obálky sľubuje napínavé putovanie. Môžem len potvrdiť, že napätia v príbehu graduje. S nebezpečenstvami, pomstvami, tajomstvami a ich prekvapivými zvratmi sa určite nudiť nebudete.
Autorka sa vie pohrať so spomínanými prvkami, atmosférou, postavami (a sympatiami či antipatiami voči nim) a myšlienkami tak, aby aj bez skutočného použitia mágie dokázala čitateľov naplno očariť.
Ak ste milovníkom fantasy, určite vám Zlodej hviezdneho prachu nemôže ujsť a ak aj nie ste, som presvedčená, že vás nadchne rovnako ako mňa. A to ani nemusím vyzdvihovať jej zovňajšok, však?
Najnovšie preložená kniha od obľúbenej autorky vianočných romantických sa odohráva na gréckom ostrove Korfu. Môžete tak očakávať letnú dovolenkovú atmosféru.
Čo by to však bolo za nudnú dovolenku, ak by sa neriešili rodinné vzťahy?
Sarah Morgan vo svojej knihe Vila na ostrove priniesla rodinnú drámu. Riešenie nefunkčných rodinných vzťahov tentokrát dala do popredia a romantika ostáva v pozadí ako vedľajšia linka. Viete ale čo? Tá správna hra so psychológiou z knihy urobila niečo hlbšie, no zároveň stále lahodiace zmyslom.
Príbeh sa zameriava na tri ženské postavy - Catherine, ktorá je spisovateľka a vydáva sa po štvrtýkrát a jej dcéry Adeline a Cassie. Adeline je psychologička a Cassie má svoj sen, no len nedávno dokončila školu a prechodne pracuje v kaviarni.
Osobne som sa istým spôsobom našla v každej postáv. Ich charaktery, vnútorné prežívanie a vývoj, ktorý podstúpia sú zachytené veľmi dôveryhodne.
Kniha je o tom, čo pre spisovateľov a spisovateľky znamená písanie. O tom, čo si nesieme z detstva až do dospelosti. Je o veľkých zmenách v živote, ktorým sa nevyhne žiadny človek.
Autorka ponúka niekoľko zvratov. Avšak neočakáva, že všetky budú nepredvídateľné nakoľko už prvým malým náznakom dáva najavo, čo môžete očakávať. Preto ak vás to neprekvapí, nebuďte sklamaní. Zamerajte sa na atmosféru, psychológiu, lásku či hru so slovami. Verím, že si to zamilujete.
Inak, ja milujem aj tú obálku!
Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.
Ďalšia skvelá kniha od slovenskej autorky! Ak máte radi/y príbehu, ktoré sa podobajú na skutočný život, bude sa páčiť aj vám.
Je to príbeh o láske zrelých ľudí, do ktorej neustále vstupuje láska materinská. Názov dostatočne vystihuje podstatu konfliktov medzi postavami, čo pochopíte, keď sa k nim dostanete.
Na úvod hneď prezradim, že autorka prináša obľúbenú formu predostrenia, a to ženský aj mužský pohľad. Môžete tak nazrieť do zmýšľania oboch protagonistov.
Okrem toho, že na začiatku lásky Ivany a Martina by som prijala dlhšie naťahovanie a ich spoznávanie namiesto rýchleho vzplanutia, neprinášam knihe žiadnu kritiku.
Od čítania som sa celý večer nevedela odtrhnúť. Doslova som ju mala prečítanú za pár hodín. Môžu za to aj prekvapujúce odhalenia, ktoré sa tu nachádzajú a ktoré ma vedeli dostatočne držať v napätí.
Materinská láska je tu zobrazená v čistej, miestami až naivnej podobe. Správanie Ivany ako matky voči svojej skoro dospelej dcére je možno niekedy odsúdeniahodné, ale podľa by to tak malo byť - dieťa na prvom mieste a až potom muž.
Autorka zapojila diagnózu, o ktorej sa začína čoraz viac a viac hovoriť. Predstavila ju o čosi viac ako povrchne - či už v teoretickej, ale hlavne v praktickej rovine.
S čistým svedomím vám túto knihu dávam do povedomia a odporúčam ju. Určite v nej môžete očakávať viac ako sledovanie života niekoľkých postáv. Okrem vyššie uvedeného tu nájdete niekoľko zápletiek, odpustenie, dôveru, uvedomenie, alebo aj vnútorné konflikty a prežívanie postáv.
Prosím si viac takýchto kníh.
Úprimne, nikdy som nebola fanúšičkou Paris Hilton. Pred rokmi som s ňou videla film Kráska a ošklivka, ale taktiež ma v ňom neohúrila. Nevnímala som ju ako sexsymbol, len ako niekoho, kto sa veľmi dobre narodil. Aj napriek tomu som si knihu prečítala, a to aj bez toho, aby som sa predtým oboznámila s anotáciou. A viete čo? Mali by ste túto knihu prečítať aj vy.
Na začiatku ma kniha vyplašila. Štýl písania sa javil ako riadna dávka chaosu, keďže Paris neustále odbiehala z jednej myšlienky na inú a ešte k tomu hneď načala ďalšiu tému. Úprimne, nestíhala som jej. Áno, ihneď informuje, že má ADHD a tak som predpokladala, že je to dôsledok tejto diagnózy, ale, našťastie, už v druhej kapitole sa tento „prejav” ustálil a zminimalizoval.
Kniha nie je o večierkoch, na ktorých sa Paris zúčastnila. Práveže ide o autobiografiu s veľkým odkazom pre všetkých.
Keď ju rodičia poslali do internátnej školy, bolo jedno koho je dcéra. Zažila v nej praktiky a režim, ktorým by nemalo čeliť žiadne dieťa, ani to dospievajúce. Niekedy bolo až nemožné uveriť, kam môže siahať ľudská krutosť. Paris má môj veľký obdiv pre dve veci - že to vôbec vydržala a že mala silu niekoľkokrát prejaviť odpor. Práve toto je tá časť, keď sa na ňu začnete pozerať inak a uvedomíte si, že nie vždy mala na ružiach ustlané.
Paris tak rozpráva o tom, o čom sa rozhodla byť otvorená. Zažila viacero foriem traumy, nie pri každej ide do hĺbky, ale aj napriek tomu si to vyžaduje súcit. Občas sa prihovára aj nám - čitateľom a čitateľkám.
Samozrejme, Paris rozpráva aj o svojej kariére, o móde,... V tejto časti by som uvítala aj jej fotografie. Bolo by skvelé vidieť napríklad fotografiu, ktorú na tomto mieste opisuje.
Hoci som sa narodila v roku, keď mala Paris 16 rokov páčilo sa mi, že spomína veci z 90.rokov 20. storočia a neskôr a pokračuje v tomto duchu s filmami a hudbou.
Knihe chýba máličko do dokonalosti, ale nemožno jej odoprieť hĺbku.
Brontë Aurell - Toto je Škandinávia
Škandinávia je zemepisné označenie, ktoré sa spája so Škandinávskym polostrovom. Patrí sem Švédsko, Nórsko a Dánsko. Zvykne sa k nim zaraďovať Fínsko, ale aj autorka knihy tvrdí, že „Fíni sa spravidla za súčasť Škandinávie nepovažujú”. Kniha je tak zameraná na spomínané tri krajiny a ich spoločné či odlišné prvky, ktoré ich charakterizujú.
Hneď ako autorka vysvetlí čo je škandinávia, predstaví škandinávsky štýl, ku ktorému nemysliteľne patrí napríklad IKEA alebo nórske svetre.
Od začiatku popri faktom využíva určitú dávku humoru. Spolu so sprievodnými fotografiami sa z čítania stáva zážitok.
Autorka sa ďalej venuje jedlám. Nájdete tu aj niekoľko receptov, ale aj dôležitú radu ako správne nakrájať syr.
Ďalej tu nájdete témy spojené so životom vonku, rodinným životom, kultúrou a nakoniec sviatky a oslavy. Jednoducho, z každého rožku trošku. Kniha je komplexnejšia, ale nie nudná. Neobsahuje zbytočné detaily.
Ak máte radi cudzie jazyky, v tejto knihe nájdete aj niektoré výrazy, slovné spojenia či rôzne preložené slovíčka. Vôbec to nie je rušivé, práve naopak, cieľ čitateľa čo najviac obohatiť poznatkami bol splnený.
Autorka nezabúda ani na zaujímavosti z iného súdka - severskú mytológiu, mytologické bytosti, či povery, ktorými sa môže pýšiť každá krajina. A samozrejme, sa dozvedáme aj niečo z histórie.
Celkom ma prekvapili škandinávske vzťahy, ktoré sa vyznačujú otvorenosťou. Tá môže mnohokrát bolieť, ale predchádza nedorozumeniam. Takisto by sme si mali brať príklad z vyváženosti v partnerskom/manželskom či rodičovskom živote, na ktoré kladú dôraz aj samé štáty, napríklad aj tým, že po rozvode deti nie sú automaticky zverené matke, ale obom rodičom.
Som rada, že som sa k tejto knihe dostala . Je bohatá na informácie a spracovaná so schopnosťou zaujať.
Táto kniha je poklad. Prostredníctvom nej autorka beletrizuje životné osudy niekoľkých skutočných osôb, jej predkov, žijúcich na slovenskom území. Zachytáva obdobie od roku 1860 až 1944. Podtitul obálky zjednodušene zhrňuje, že ide o „knihu o živote, smrti a odpustení”. Okrem toho je však aj o (ne)naplnenej láske, dohodnutom manželstve, vojne...
Ak sa radi dozvedáte, ako žili ľudia v predchádzajúcich dvoch storočiach, táto kniha je tou najlepšou voľbou. Okrem iného zachytáva množstvo zvykov a tradícii. Autorka využíva aj zastarané slová, resp. pomenováva dobové veci, ktoré takmer vždy vysvetľuje v poznámke pod čiarou. Obsahuje aj fotografie dotyčných osôb a pred začiatkom každej časti aj priamo slová od autorky, v ktorých rozpráva o vlastnom vnímaní a spomienkach.
Atmosféra je neuveritelne blízka danému obdobiu a situácii, v ktorých sa osoby nachádzajú. Je to aj vďaka precíznemu zachyteniu každého detailu. Či už prežívaniu osôb, prostredia, radostnej i smutnej udalosti.
Určite sa pri čítaní nevyhnete silným emóciám.
Ak sú nejaké minulé životy, určite som niekde medzi týmito ľuďmi žila a prostredníctvom kníh a filmov sa do tohto obdobia rada vraciam.
Áno, ľudia to nemali jednoduché (ako veľmi zistíte pri čítaní), ale kedy to jednoduché bolo?
Dúfam, že autorka ešte napíše o ďalších životných osudoch. Práve vďaka takémuto zvečneniu, môžeme spomínať a už nikdy nezabudnúť.
