Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2021
2022
2021
Moje aktivity
Najnovšia detektívka od Barbory Bernátovej, je rovnako výborná ako jej predchodkyne. So zaujímavým prípadom, plná napätia a prekvapujúceho .
Celý čas som si myslela, že pozná. vraha, ale nakoniec mi autorka vytrela zrak svojou premyslenosťou. Sklamalo ma to a potešilo zároveň, pretože práve to, v týchto knihách hľadám - nepredvídateľnosť.
V tejto časti sa okrem detektíva Dávida s triezvym pohľadom na svet, angažuje viac aj jeho spolupracovník Dominik. Dokonca, určitým spôsobom je prepojený s prípadom...
Toto bolo pre mňa majstrovské dielo. Nielenže som odcudzovala každého podozrivého a neskôr páchateľa, ale ja som si vytvorila puto k obeti vraždy, ktorým bol Klárin spolužiak z gympla. Po celý čas, kedy sme bližšie spoznávali jeho a situáciu pred vraždou, som sa nevedela vyrovnať s jeho smrťou. Nezaslúžil si to...
Autorka využila aj tzv. fyziodetekčnú metódu vyšetrovania - kognitívne interview. V skutočnosti ide o málo využívanú, ale zato veľmi efektívnu metódu s úspešným výsledkom.
Okrem toho, že jej využitie bolo originálne (doposiaľ som sa s ním v žiadnej detektívke nestretla), priebeh je dostatočne autentický, dokonca natoľko, že som všetkému do bodky uverila. Dúfam, že autorka nabudúce príde, napríklad, s takým polygrafom.
V závere nájdeme načrtnutie ďalšieho prípadu, a ja sa o to viac už teraz teším na jeho čítanie.
Mala som zato, že druhá časť dilógie A čo ak áno? je Miškina najlepšia kniha. Michaela Zamari je ale slovenskou spisovateľkou, ktorá neustále zlepšuje svoj štýl písania a jazyk, ktorý využíva. Rozšírená slovná zásoba, o ktorú sa s nami delí, to všetko len podčiarkuje.
Miška od začiatku zvolila obľúbenú formu podania príbehu - striedanie kapitol prostredníctvom pohľadu hlavných hrdinov Riley a Connora. Bol to výborný nápad, pretože od začiatku tak môžeme sledovať vzájomné sympatie a ďalší rozvoj.
Postava Riley mi veľmi impomonovala. Musím vyzdvihnúť jej komunikatívnosť, odvahu, charizmu, múdrosť,... Pri nej nájdete mnoho pozitívnych vlastností. Dala by som jej aspoň nejaký škaredý zlozvyk, aby nepôsobila tak dokonalo. :D
Rozprávanie o Rileynej práci má veľmi bavilo. Vlastne, prostredníctvom nej prídeme k mnohým zaujímavým veciam. Pamätáte si, napríklad, také Céčka? :)
Miška originálnym spôsobom dala dôraz na vnútorné hlasy. Áno, tie sa nachádzajú takmer v každej knihe, ale tu je v nich a okolo nich zahrnutý nejaký odkaz, možno až impulz... Názov je veľmi vystihujúci, pretože celý príbeh je impulzívny, energetický, so správnym vyvážením humoru a vážnosti.
Horúce scény, ktoré sa tu vyskytujú, nie sú bežné, priam kričia svojou inakosťou. Spôsobila to ich otvorenosť a to, že nie sú prikrašlené, v dôsledku čoho pôsobia tak skutočne. Vzrušujúco skutočne.
Objavuje sa tu aj senzuálny zážitok. Pre okolnosti, za ktorých začal, bol pre mňa už, bohužiaľ, pred hranicou akceptácie.
Ako je u Mišky zvykom, nechýbajú ani správy alebo listy prijaté medzi hlavnými hrdinami.
A nezabudnite sa tešiť aj na ďalšie cestovateľské objavovanie!
Autorka rieši tému vzťahu rodič - dieťa. Sú rôzne spôsoby, kedy rodič zlyháva, ale podstata je vždy tá istá - rodič zlyhal. A Miška dala jasne najavo, že je v poriadku vybrať si seba a svoje potreby. Niekedy sa nedá ostatným pomôcť, ak sami nechcú.
Vekové rozdiely, ale aj prepletenie vzťahov a príbuzenstva na konci sa môže zdať netradičné, ale v reálnom živote čoraz modernejšie. Som šťastná, že sa prostredníctvom kníh robí osveta.
Nakoniec inými slovami, ak ste to z mojej recenzie nezachytili: tento príbeh si ma naozaj získal!
Lucka Sasková to opäť dokázala! Prekvapila ma príbehom, v ktorom jednej z jej predchádzajúcich postáv dopriala pokračovanie, a potom ma dostala tam, kde ma chcela mať. Koľkokrát už?
Neviem, ako to Lucia robí, ale dokáže úplne autenticky vystihnúť prežívanie psychicky chorých postáv. Aj pri najnovšej hlavnej hrdinke - volajme ju Linda, ktorú zo seba aj neskôr vytvorí. Linda nie je schopná vyjsť zo svojho bytu, ani len na balkón. Jej prežívanie zahŕňa monotónnosť, istotu, bolesť, prázdno, ničotu. Ukrýva pred nami to, čo sa jej stalo a to je dôsledkom jej izolácie.
Keď však príde na scénu On, majiteľ bytu, má Linda nádej na lásku. Zažije pokroky, prehry, ďalšie pády a víťazstvá.
Som unesená. Tá psychológia, ktorú autorka do knihy vložila a ktorá je všadeprítomná je famózna. Vďaka nej sa každý čitateľ a čitateľka dokáže stať neviditeľnou. Nebyť svojim bytím, ale žiť príbeh inej osoby, cítiť jej emócie a bojovať s ňou. A nechať sa uniesť do tunela bláznov. Našťastie, pre nás nepredstavuje špirálu nekonečnosti.
Právnická angličtina je špecifická oblasť anglického jazyka, pretože využíva právny jazyk, a teda má vlastnú slovnú zásobu a syntax. Bez nej sa dnešní právnici a právničky zaobídu len veľmi ťažko. Právnické vysoké školy na Slovensku (pokiaľ viem), sa na ňu nezameriavajú v takom rozsahu, aby vyhoveli pracovnému trhu a právnej praxi.
S právnickou angličtinou od českých právnikov som strávila dlhší čas. Nie preto, že by kniha bola zlá, ale preto, že som z nej chcela vyťažiť maximum. Primárne je určená českým právnikom, čo je však škoda. Ak nemáte problém s češtinou, kniha rovnako poslúži aj tým slovenským.
„Výučba" začína vysvetlením pojmu právnická angličtina, aj prostredníctvom jej vývoja. Pre mňa sú tieto informácie nepodstatné, preto som hneď prešla ku kapitole o typických znakoch právnickej angličtiny, ktorá už obsahovala aj cvičenia. Už tu som si začala rozširovať slovnú zásobu.
Nebudem však pomenovávať každú kapitolu. Za zmienku stojí, že kniha sa venuj aj argumentácii, korenšpondencii v právnej praxi, radám akoby mal komunikovať advokát so svojim klientom, a čo mňa najviac prekvapilo - odporúčanie na právnické filmy a seriály, pretože ich sledovanie v angličtine môže napomôcť zdokonaliť si túto oblasť jazyka.
Kniha obsahuje aj dostatok cvičení na počúvanie. Pomocou QR kódu je prístup k voľne prístupným nahrávkam a videám jednoduchý.
Aj keď je jasné, že kniha by tak bola o niečo hrubšia, brala by som aj preklad širšieho textu, umiestneného kľudne i v zadnej časti knihy. V dobe digitalizácie sa zrejme predpokladá, že každý bude využívať možnosť online prekladaču, čo je však o dosť pracnejšie.
Za mňa veľmi prínosná kniha, ktorá je zrozumiteľná a pritom stále dostatočne odborná.
Ak niekoho zaujala, ja určite odporúčam.
Séria Hostinec Bluebell zakončuje príbeh o troch súrodencov, ktorí prišli o rodičov a rozhodli sa prevádzkovať penzión, knihou Obloha na jeseň. Posledná časť je zameraná na najmladšiu zo súrodencov - Grace. Autorka ostala verná svojej forme - v hostinci sa ubytuje niekto, kto v rodine neskôr aj zostane. Vôbec to však nevadí, v tomto type románov sa predpokladá určitá dávka predvídateľnosti, čo nemusí a v tomto prípade ani neznamená, že sú príbehy nekvalitné a neoriginálne. Práve naopak. Každý zo súrodencov je iní a zanecháva tak v čitateľoch rôznorodé dojmy, emócie a odkazy.
Grace si od detstva v sebe nesie traumu, tzv. vinu preživšieho. Zhodou okolností si niečím podobným prechádza aj jej vyvolený. Na ich postavách vidieť, čo môžu spôsobovať nespracované emócie. Aká je prepojenosť mysle a tela... Bolo však krásne sledovať, ako sa navzájom uzdravujú a hľadajú vnútornú slobodu. Láska, ktorá lieči...
Miestami som pochybovala o smere, akým autorka príbeh ukončí. Určite je to ale pekná bodka na záver. Hostinec Bluebell, vyznačujúci sa príjemným prostredím a dobrými ľuďmi, mi bude naozaj chýbať.
Novinka od obľúbenej slovenskej autorky ukrýva realistický román, ktorý sa určite oplatí prečítať. Rieši tému šikany na strednej škole, prostredníctvom ktorej ukazuje, aké následky môže niesť. V Idinom príbehu ide už o minulosť, ale stretávka po desiatich rokoch, jej ju pripomenie. Zhoda okolností zaistí, aby karma zaúradovala...
Mala som pocit, akoby som čítala skutočný príbeh silnej ženy, ktorú som si vďaka jej povahe obľúbila. Vyznačovala sa zdravým sebavedomím a pokorou zároveň.
Predostieranie medzier a postupné odhaľovanie tajomstiev v deji spôsobili, že som mala problém knihu odložiť. Bolo to napínavé, mierne dramatické a živé.
Páči sa mi, že kniha slúži ako určité upozornenie vopred, alebo následné uistenie, že všetko sa dá zvládnuť. Že nie je hanba navštevovať odborníkov. No a netreba zabudnúť na pripomienku, že niektorí ľudia sa nemenia a nemajú v sebe toľko dobrá, čo iní...
Predvídateľnosť podľa mňa v tomto príbehu nedominuje. Od začiatku som bola zvedavá, akým smerom sa autorka vydá a ako samotnú karmu poňá. Záver ma až tak nenadchol, čakala som niečo drsnejšie. Ale na druhej strane sa ním len opäť dostávame k názvu knihy, a môžeme si klásť ohľadom karmy niekoľko otázok.
Zhoríme...
Príbeh, o životnom osude odsúdeného Reného, po rokoch prepusteného na slobodu...
Príbeh o démonoch, ktorí človeka celý život prenasledujú...
Príbeh o tak trochu inej láske...
Príbeh o osobných zlyhaniach...
Príbeh o tom, komu patrí svet...
Príbeh, z ktorého realita života doslova kričí...
Moja druhá prečítaná kniha od autora, a musím povedať, že sa mi páčila ešte viac ako jeho vydarený horor Nemé hlasy. Je to práve pre reálnosť postáv a sveta, v ktorom žijú. Zväčša nejde o osoby z vyššej spoločnosti a plným bankovým kontom. Svojou potrebou prežiť a túžbou vytvoriť si lepší život, sa ešte viac približujú k čitateľom.
Autor naplno využíva svoj dar slova a skúsenosti života, čo možno vidieť na myšlienkach, ktoré sa nás dotknú. Nájdeme ich medzi riadkami, v texte alebo nevšedne - priamo zvýraznené v rámčeku.
Takýmto spôsobom, či už prostredníctvom samotných slov, alebo spomínaných postáv, je autor schopný dotknúť sa duše toho-ktorého čitateľa. Z príbehu sa tak stáva napínavé, (snáď pre každého) nepredvídateľné, ale najmä emóciami nabité čítanie. A ešte úprimné, tvrdo úprimné...
Nová kniha od Kariku začína nádejne a nemôžem poprieť, že aj veľmi zaujímavo. Odohráva sa za čias komunistického režimu Československa, presnejšie v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Vraciame sa teda do doby ŠTB a nezákonných praktík. Dôležitým je prípad zmiznutých detí, ktorý sa spája aj s minulosťou. Nezaobíde sa to ani bez brutálností.
Ako je u Kariku zvykom, dôraz kladie na vnútorné prežívanie, tentokrát dôstojníka ŠTB, prichádzajúceho do mesta v liptovských horách. Často spomína aj dediny Kľak a Ostrý Grúň, v súvislosti s masakrom roku 1945, nazývaným Krvavá nedeľa. Keďže tieto dediny sú mi blízke, potešilo ma, že ani na túto tragédiu sa nezabúda. Nachádza sa tu ale i dostatočné množstvo dialógov, dokonca aj zápisnica o výpovedi, ktorá text spestruje.
Bola som tak zo začiatku čoraz viac zvedavá, akým smerom sa príbeh bude uberať. Avšak neskôr som len s každou ďalšou prečítanou kapitolou strácala chuť vôbec príbeh čítať. Stalo sa to pre mňa vyčerpávajúcim čítaním. Autor využíva veľa myšlienok (alebo niečoho bez významu v deji) v krátkom časovom slede, čo som nestíhala evidovať. Z tohto dôvodu som prestávala vnímať, čo vlastne čítam a tak som sa musela veľakrát vrátiť, aj napriek tomu, že som si priala mať už knihu dočítanú.
Politické pozadie a krutosti opísané v knihách, autor zvládol na výbornú. Ostatné nadprirodzené javy (ktoré v autorovej tvorbe ani neboli originálne) ma ale nezaujali natoľko, aby ma celá kniha vôbec bavila. No myslím si, že Hlbina by mohla byť sfilmovaná a dostať tak novú formu. Vďaka tomu by sa možno stala obľúbenou aj u mňa...
2,5*
Túto knihu som začala čítať v jeden obyčajný večer a nešla som spať skôr, než som ju dočítala. Vtiahla ma k sebe, a nechce pustiť ani po dočítaní...
Ak sa vám páčila od autorky dilógia Vzala si mi všetko a Dala som ti všetko, nemusíte premýšľať a určite siahnite aj po tejto najnovšej knihe od autorky. Je síce iná, ale vyžaruje z nej rovnaká sila.
Sila tkvie v mladučkej hlavnej hrdinke Elle, ktorá vo svojom živote dáva na prvé miesto niekoho iného, namiesto seba. Ako veľmi sa vie obetovať pre iných vidíme už v jej starostlivosti o chorú matku. Autorka spracovala chorobu, o ktorej sa veľmi nehovorí, začo jej veľmi ďakujem. Bolo to také skutočné, a preto aj viac pre mňa, ako čitateľku, bolestivé.
Elle život uštedrí ranu jednu za druhou. Autorka ale jej postavu nezidealizovala, vložila do nej ľudskosť, a tak sa aj ona môže ocitnúť na dne. Čo je však dôležitejšie? Koľkokrát a ako hlboko padneme na dno? Alebo ako rýchlo dokážeme vstať? Čo v nás zanechajú pády? A kedy život povie dosť?
Toto je jeden hlboký príbeh, z ktorého po celý čas vyskakujú emócie. Možno majú väčšie zastúpenie tie bolestivé, miestami až hnevlivé emócie, ale nechýbajú ani tie pozitívne. Nájdete tu lásku, vlastne veľa lásky, priateľstvo, pomoc, úprimnú radosť,... A ten koniec? Poprosím si pokračovanie!
V knihe sa nájdu nejaké menšie nedostatky, ale pri príbehu a jeho posolstvu sú naozaj zanedbateľné.
Verím, že vás dostane rovnako ako mňa.
Od Jo Nesba som dosiaľ nič neprečítala. Kniha Nočný dom ma zaujala hneď nasledovnou vetou z anotácie: “Slúchadlo však začne Toma zaživa požierať priamo pred Richardovými očami.” Očakávala som tak poriadnu dávku hororu, originality a napätia.
Hororové, miestami až nechutné prvky príbeh mal. Dostáva sa aj k detektívke, pretože hlavný hrdina, potom čo mu nikto neverí, začne pátrať na vlastnú päsť. Ale…
Kniha je rozdelená do troch častí. Prvá časť je najzaujímavejšia, najzrozumiteľnejšia a v podstate i najdesivejšia. Ostatné dve časti mi pokazili celý dojem z príbehu. Bol to krok späť a zároveň dopredu, krok, vytvárajúci viac pochybností ako istoty. Niekomu sa práve vytvorenie neurčitého, príliš zamotaného deju, založeného viac-menej na absurdnosti môže páčiť, avšak mňa to vôbec nebavilo. Ak by sa autor vybral iným smerom (napríklad aj tým, ktorým začal) alebo by to spracoval inak, bolo by to oveľa zaujímavejšie a napínavejšie. Takto mi môj prvý Nesbo nenaplnil očakávania…
