Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2021
2022
2021
Moje aktivity
Od Jo Nesba som dosiaľ nič neprečítala. Kniha Nočný dom ma zaujala hneď nasledovnou vetou z anotácie: “Slúchadlo však začne Toma zaživa požierať priamo pred Richardovými očami.” Očakávala som tak poriadnu dávku hororu, originality a napätia.
Hororové, miestami až nechutné prvky príbeh mal. Dostáva sa aj k detektívke, pretože hlavný hrdina, potom čo mu nikto neverí, začne pátrať na vlastnú päsť. Ale…
Kniha je rozdelená do troch častí. Prvá časť je najzaujímavejšia, najzrozumiteľnejšia a v podstate i najdesivejšia. Ostatné dve časti mi pokazili celý dojem z príbehu. Bol to krok späť a zároveň dopredu, krok, vytvárajúci viac pochybností ako istoty. Niekomu sa práve vytvorenie neurčitého, príliš zamotaného deju, založeného viac-menej na absurdnosti môže páčiť, avšak mňa to vôbec nebavilo. Ak by sa autor vybral iným smerom (napríklad aj tým, ktorým začal) alebo by to spracoval inak, bolo by to oveľa zaujímavejšie a napínavejšie. Takto mi môj prvý Nesbo nenaplnil očakávania…
„Navigácia môjho života je zrejme po záruke. Chcem ísť doprava, keď sa odrazu ozve príjemným hlasom: „Odbočte prudko doľava!”
Pri mojom šťastí tam znova budú presklené dvere, na ktorých nechám odtlačok tváre aj zvyšok dôstojnosti.” (Baja Dolce, Ten ľavý, str.12)
Úprimne, nemohla som sa dočkať, ako vám poviem o tejto knihe! Niečo, čo sa začína takto, nemôže byť zlé, no nie? A je to ešte lepšie, pretože je to výborné!
Baja vytvorila príbeh, ktorý vám učaruje keď budete potrebovať niečo nenáročné, svieže a vtipné. Učaruje vám v období, kedy budete potrebovať chvíľu pre seba, ale nebudete chcieť byť sami. Atmosféra, vyžarujúca z príbehu vám dodá potrebné endorfíny. Ocitnete sa na mieste, kde síce žijú ľudia, ktorí robia chyby a občas nemajú svoj deň, ale ponúknu vám priateľstvo a pomôžu vždy, keď to budete potrebovať. Nakoniec si uvedomíte, že rodinné puto sa nemusí zakladať na pokrvnosti…
V tomto príbehu nájdete množstvo zaujímavých prvkov. Nárečie, veštbu, vtipné nápisy na tričkách (možno nie sú všetky originálne, ale v príbehu majú svoje čaro), sympatické postavy, ktoré si vďaka ich charakterovým črtám ľahko zapamätáte, a mnoho iného…
Autorka nám dokonca pripravila zápletky, ktoré sú prekvapujúce a príbehu dodávajú nepredvídateľnosť a dokonca aj vážnosť.
Láska medzi hlavnými hrdinami je tou, pri ktorej si uvedomíte, že aj ten ľavý môže byť tým pravým. Iskry, doťahovačky a krásne chvíle medzi nimi si užijete!
Čítanie je veľmi príjemne, ale aj tak z neho vyžaruje určitá forma skutočného života, ktorá skvalitňuje celý príbeh. A ešte playlist na začiatku knihy, ktorý určite neprehliadnite!
Malá rada pre ženy na záver: zvážte čítanie v období precitlivenosti, pretože fakt, že príbeh už skončil vám môže spôsobiť smútok…
Stratenej v nenávisti je, vďaka vonkajšiemu vizuálu, veľmi ťažké odolať. Vydavateľstvo si však dalo záležať aj na vnútornom grafickom spracovaní a autorka zase na obsahu - samotnom príbehu. Ide o jej debut, ale to podľa mňa vôbec necítiť…
V prvom rade musím vyzdvihnúť citácie na začiatku každej kapitoly, ktoré vystihujú určité aspekty života a tú-ktorú kapitolu. Keďže neobsahujú žiadny zdroj ani meno, vieme, že ide o slová samotnej autorky, čo je ešte viac chvályhodné. Krásne citáty nájdete aj v texte príbehu.
Do prostredia mužov, autorka vniesla silnú ženskú hrdinku s nezvyčajným, ale fascinujúcim menom Hate. Jej sila a odhodlanie sa naplno prejaví v čase, keď sa rozhodne bojovať za seba, za svoje JA.
Hoci má štyroch bratov, nie každý mi bol sympatický. U dvoch z nich však vidieť krásne gestá, z ktorých cítiť tu pravú súrodeneckú lásku.
To sa ale nedá povedať o jej jedinom rodičovi - despotickom otcovi trpiacim mizogýniou.
Som rada, že autorka zobrazila aj takýto vzťah dcéry a otca. Vložila tým do príbehu väčšiu vážnosť.
Box v tomto príbehu mal nezastupiteľné miesto. Autorka ho spracovala na výbornej kvalitnej úrovni a mňa to veľmi bavilo.
Romantická linka pre mňa spočiatku bola vedľajšou. Trvalo dlhšie, kým si ma postava Róberta získala, pretože sa mi nepáčilo jeho správanie, v ktorom Hate do niečoho tlačil. Keď však autorka vytiahla spomienky z minulosti, môj pohľad sa zmenil. A vlastne, vždy je to tak, je ťažké súdiť, ak nazrieme pod povrch.
Hoci bol dej neustále dynamický, po spoznaní postáv a situácie som nadobudla pocit, že autorka ma zápletkami nevie prekvapiť, ALE potom prišla posledná tretina a ja som bola nadšená!
A celkový dojem? Veľmi pozitívny! Teším sa na pokračovanie.
…Bude, však? :)
Encyklopédia Poklady prírody zaujme nielen svojim zovňajškom s krásnou zlatou oriezkou, ale aj bohatým vnútrom, ktorý ukrýva. Primárne je určená pre deti od 6 rokov, no určite uchváti každého, bez ohľadu na vek.
Každá dvojstrana obsahuje nové informácie zo sveta živočíchov, rastlín a húb, minerálov a hornín, vďaka čomu si môžete čítanie kúskovať. Posledná kapitola je venovaná zaujímavým výrobkom z prírody, za ktorými nestoja ľudia, ale zvieratká.
Ilustrácii je tu dostatok, sú kombináciou kreslených obrázkov a skutočných fotografií. Text sa venuje naozaj len podstatným informáciám a zaujímavostiam. Napríklad, vedeli ste, že „samica pinky sa pri stavbe hniezda otočí asi 1300-krát?” alebo že „jahoda sama o sebe nie je ovocie?”. Veľmi hodnotná a prínosná kniha, naozaj. :)
TJ Klune prišiel opäť s knihou, v ktorej nájdete dávku čarovna a kvír prvky.
Ide síce o príbeh, ktorý je vo svojej podstate smutný až trpký, pretože v ňom dominuje smrť, ale na druhej strane je krásny. Stačí si nastaviť správny uhol.
Ústrednou postavou je právnik Wallace, ktorý svoj život zasvätil práci a voči ostatným nepociťoval empatiu. Zomrel náhle a na vlastnom pohrebe zisťuje, že jeho život smrťou nekončí…
Autor príbehom otvoril iný, nový pohľad na smrť a posmrtný život. Alternatíva, že smrťou nemusí všetko skončiť, ale naopak, môže ňou niečo aj začať, pôsobí oslobodzujúco.
Autor však vytvára úvahy aj o živote a čase, ktorý máme. Využili a využívame ho správne? Je život, ktorý vedieme uspokojivý? Akým sme človekom? S takýmito otázkami sa snaží vysporiadať aj Wallace, ale už v minulom čase. Okrem toho, sa musí prijať aj fakt, že je nenávratne mŕtvy.
Prostredie čajovne, v ktorej sa príbeh odohráva bolo kúzelné. Čaj sa tam našiel pre každého - pre mŕtvych aj živých, pre tých, ktorí čaj milovali i pre tých, ktorí ho nepili.
Postavy akými sú prevádzačka duší Mei a vedúci Hugo, robia príbeh ľahko zapamätateľným. Stretnúť také osoby aspoň raz v živote by bolo veľmi vzácne.
Ja som v prvej tretine knihy (kde bolo veľa smrti) mala s čítaním problém, čo mi trochu skrivilo pohľad na knihu, bolo to však kvôli mojim zažívajucim ťažkostiam. Objektívne je však kniha určite výborná, originálna a hlbšia. A ten koniec? Dojemný!
Čo napísať k šiestej „Šloserovke”, k jednej pre mňa najočakávanejších kníh tohto roka?
Autor ostáva verný svojmu štýlu (krátke kapitoly, spravidla zaujímavo začaté a ukončené, nenútený ironický humor), dokonca ho každou knihou len zdokonaľuje.
Vďaka môjmu vzdelaniu nemám problém s pojmami a kniha ako taká je pre mňa dostatočne zrozumiteľná, ale nadobudla som dojem, že pre „laického” čitateľa môže byť náročnejšia na pochopenie. Na druhej strane však dáva možnosť niečo nové sa naučiť ohľadom policajných postupov, procesných úkonov, kriminalistických taktík a pod. Ja som vďaka knihe pochopila fungovanie karuselového podvodu.
Autor sa tu teda zaoberá daňovými trestnými činmi, nechýba vražda významného podnikateľa, pokračovanie trestného konania vo veci, ktoré bolo prerušené, prestrelka na verejne prístupnom mieste či využitie dobrých kontaktov pre svoj vlastný prospech. Ani Julo Tvrdý nie je znovu ušetrený podrazov od tých, ktorí sa ho potrebujú zbaviť.
Profesori zločinu, rovnako ako jeho predchodcovia, odkrýva skutočné prípady a ako čitateľka som si informácie spájala, vyhľadávala a analyzovala. Nezaobišla som sa ani bez úvah o smere nášho demokratického a právneho štátu. Šloserovky sú indikátorom rozsahu partokracie v našej krajine. Sú dôkazom prehnitého systému či konania niektorých osôb v ňom a podľa ich úspešnosti môžeme vedieť, že majú množstvo čitateľov…a aj napriek tomu výsledky volieb ukazujú na nedostatočné uvedomenie spoločnosti či vôbec národa ako takého. Dokonca, úspechu vo voľbách sa tešia trestne stíhaní kandidáti. A potom tu máme skupinu, ktorá číta, ale neobťažuje sa ísť voliť. Prečo?! Nerozumiem tomu.
Aj na najnovšiu Šloserovku by som mohla písať, aká je výborná, že ma veľmi bavila, čo je pravda, ale pre mňa tieto knihy majú väčšiu výpovednú hodnotu, než si len užiť čítanie a vyplniť ňou voľný čas. A budem dúfať, že ju takto vnímajú i ostatní čitatelia, ku ktorým postupne pribudnú další a další…
Vreckárka z Florencie je historický román odohrávajúci sa v 19.storočí. V nej sa dostávame k Fazellatiovcom, skupine šikovných a hľadaných vreckárov. Nahliadame tak do životov ľudí, ktorí sú naspodku spoločnoského rebríka a živia sa tým, že okrádajú tých na vrchu - šľachtu.
Hneď v úvode spoznávame ústrednú postavu, mladého chlapca Rica, ktorý sa proti svojej vôli dostáva k Fazellatiovcom. Skrýva pred nimi veľké tajomstvo, ktoré pramení z jeho minulosti. Vďaka tomu si však čitateľ/ka Rica rýchlo obľúbi.
Autorka príbeh zložila z niekoľkých zápletiek, vďaka ktorým je dej dynamický a vôbec nie nudný. Ja by som však brala aj širšie alebo iné spracovanie, pretože niektoré veci som vnímala ako prirýchle a v dôsledku toho som sa nevedela príbehu plne odovzdať.
Veľmi sa mi však páčila posledná tretina knihy, ktorú som neočakávala a bola fakt výborná. V nej bojuje o svoje miesto aj láska, ktorá už pozná bolesť…
Romantická linka ale dovtedy nebola pre mňa veľmi výrazná, čím sa vraciam aj k problému “rýchlosti”. Medzi postavami som predtým necítila tú pravú chémiu.
Príbeh síce nemal pre mňa wau efekt, ale vnímam ho ako lepší priemer. Mal mi čo ponúknuť, a verím, že vám môže tiež. Určite sa hodí na jesenné čítanie! :)
Názov Som rada, že mama zomrela môže pôsobiť tvrdo a vyvolávať pohoršenie, avšak čítanie prinesie porozumenie jeho významu. Jennette McCurdy napísala knihu, v ktorej sama dominuje. Ide o skutočný príbeh, poukazujúci na jej vzťah s matkou.
Kniha je rozdelená do dvoch častí. V prvej časti “Kedysi” je Jennette malým dievčaťom, z ktorej sa stáva detská herečka. Nechcela to a v podstate ju to ani nebavilo, čo si s pribúdajúcim vekom uvedomovovala čoraz viac, ale na druhej strane chcela aby jej matka bola šťastná. S cieľom vyhovieť matke predkladá situácie, ktoré sú pre nezainteresovaného človeka bolestivé a príliš šokujúce. Kto je tu dieťaťom a kto rodičom? Pri Jennette a jej matke to nie je také jednoznačné.
Vzťah s rodičmi môže mať rôznu nezdravú až toxickú podobu, ale dôsledok je vždy rovnaký - ovplyvní to psychiku daného dieťaťa a nesie sa to s ním aj v dospelosti. Následne je to zdĺhavý proces uzdravenia...
O tom pojednáva druhá časť „Potom” začínajúca tam, kde život Jennettinej matky skončil. Po jej smrti má psychické problémy, samozrejme, zakorenené v jej detsve. Bojuje s poruchou príjmu potravy a pomaly v sebe vstrebáva myšlienku, že jej matka nebola dokonalou a presahovala normálnu mieru v jej živote.
Kniha nie je písaná vo forme spomienok, je skôr beletrizovaná, preto by vás mohla viac zaujať. Ja odporúčam všetkými desiatimi!
Neignoruj pocity je moja prvá kniha od pani spisovateľky. A ukázala mi, že určite nie posledná. Bola výborná, od začiatku až do konca.
Príbeh pojednáva o živote Barbary, na začiatku pätnásťročného dievčaťa, ktorá príde postupne o oboch rodičov. Jej život je plný strát, ale aj nálezov. Do určitého času jej života som mala pocit, že Boh jej niekde kompenzuje všetky preživajúce útrapy. Ale potom prišla tá najhoršia a najväčšia strata v živote ženy, a ja som sa spolu s Barbarou pýtala: Prečo? Prečo jednej žene nadelil na plecia až toľko?
Celým dejom sa tiahnu krásne myšlienky a hlboké úvahy. Každá postava ich v konverzácii využíva, čo nie je plne realistické, ale pochopila som, že je to poznávacie znamenie autorkinej tvorby. Takýmto spôsobom dáva najavo hĺbku príbehu, hĺbku života, ktorý je častokrát nepochopiteľný, nespravodlivý a nepredvídateľný.
Príbeh Barbary v skutočnosti napísal sám život. Forma, akú mu dala autorka je však aj výsledkom jej talentu. Je to výborné, silné, bolestivé a zároveň nádherné čítanie. Jednoducho, živé čítanie.
Možno by som vytkla korekciu, kedy bolo v texte ponechané napr. slovo chovanie vo význame správania sa mimo priamej reči. A takisto by som ocenila, keďže autorka píše o ženách pre ženy, aby viac využívala rodovo citlivý jazyk, aby ženy neuvažovali o sebe, či o inej žene ako “ona finančník, obdchodník”.
Určite vám ale knihu odporúčam všetkými desiatimi. Navyše, odohráva sa vo veľkom časovom období, čo môžeme vidieť aj na pozadí politickej situácie, ktorú autorku trochu načrtla. Príbeh začína v čase “súdruhov a súdružiek” a končí približne potom, čo bola prijatá nová mena - Euro.
Doteraz rozmýšľam o niektorých postavách, najmä o hlavnej hrdinke. Príbeh som síce dočítala pred necelým týždňom, ale stále vo mne doznieva. A myslím, že ešte dlho aj bude…
Môžu za to svrčky je debutovou knihou slovenskej autorky žijúcej v zahraničí, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Enribook. Na prvý pohľad je schopná hneď zaujať svojou obálkou, ale jej obsah vôbec nezaostáva. Nebudete totiž veriť, že je to prvá autorkina kniha…
Hlavným hrdinom, cez ktorého sledujeme celý príbeh je mladý Ben. Život ho nešetril a nie je tomu ani tentokrát, keď sa má vysťahovať zo sociálneho bytu. Rozhodne sa však so svojim kamarátom odcestovať do Ameriky…
Každá kapitola predstavuje nový mesiac, čo môžno považovať za naozaj originálne. Podanie príbehu je tiež veľmi zaujímavé a netradičné. Pomalé a rýchle zároveň. Je to ako sledovať nejaký film, kde Ben na svojej ceste Amerikou stretáva mnohých ľudí, zbiera zážitky a skúsenosti. Častokrát sa ocitavá na hrane zúfalstva, ale nikdy sa nevzdáva. Dokonca si ho nájde aj láska, ktorá rovnako ako jeho život, nepodlieha rozprávkovej dokonalosti.
Už na začiatku spoznávame Benovu matku a jeho vzťah s ňou. Ide o toxickú osobu, ktorá má pravdepodobne určitú poruchu osobnosti a správa sa akoby Ben bol jej rodičom, a nie naopak. Zobrazenie tohto nezdravého vzťahu ma veľmi zaujalo, a som rada, že autorka naň nezabúda a odkrýva ho aj neskôr. No aj tak by si zaslúžil väčší priestor. Ide o stále aktuálnu tému, v ktorej sa určitým spôsobom môže nájsť nejeden čitateľ/ka.
Celkovo ide o veľmi reálny príbeh života, na ceste za hľadaním vlastného ja, svojho šťastia a miesta vo svete. Autorka využila aj svoje poznatky zo zahraničia, ktoré cítiť na každom mieste, v ktorom sa Ben ocitá.
Mňa čítanie veľmi bavilo. Myslím si, že autorka má talent, ktorý bude ďalej len rozvíjať a zlepšovať. Dúfam však, že ostane verná svojmu štýlu, ktorý nie je vôbec tuctový, ale na knižnom trhu obohacujúci.
Dajte tejto knihe šancu! :)
