Anna zo Zeleného domu Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
"In the end, we'll all become stories." Margaret Atwood
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Málokedy sa mi stane, že si najprv pozriem seriál a až potom si prečítam knihu/sériu, podľa ktorej bol natočený, ale pri tejto sérii sa mi to stalo. Seriál som videla už asi 3x, a tak som sa rozhodla prečítať aj knihy, veď knihy sú vždy lepšie...či? V prvom rade som bola veľmi prekvapená množstvom dialógov a situácií z knihy, ktoré sa objavili aj v seriáli. Prvá séria však čerpala aj z knihy Six of Crows, ktorú som tiež prečítala. Grisha trilógia sa u mňa zaradila do kategórie rýchlo prečítanej oddychovky. Keďže som knihu mohla porovnávať už aj s jej seriálovou verziou, musím sa priznať, že v seriáli sa niektorých scén zhostili oveľa lepšie, resp. zmeny, ktoré navrhli boli podľa mňa lepšie než originál. Na knihách mi najviac prekážalo, že sa tam vždy stalo strašne veľa vecí a dej sa posúval dopredu na úkor toho, aby sme lepšie spoznali postavy a dokázali si vytvoriť aký-taký vzťah s hlavnou protagonistkou. Ak ste si prečítali knihy od Bardugo, potom vám určite odporúčam aj seriál Shadow and Bone, budete očarení.
Po dlhom čase som znova objavila knihu, ktorá je pre mňa naozaj majstrovským dielom. Napriek svojej rozsiahlosti bola kniha veľmi pútavá a okamžite ma vtiahla do deja kedykoľvek som ju otvorila. Páčilo sa mi aký dôraz dal autor aj na umenie, konkrétne hudbu a ako opísal vzťah človeka k hudbe a k svojmu hudobnému nástroju. Bolo veľmi zaujímavé čítať o postave, ktorá sa za svojho života stala legendou a ako môže povesť človeka vplývať na to ako vníma sám seba. Už v polovici prvej časti som si hneď kúpila aj druhý diel pretože príbeh ma vtiahol do úplne iného sveta a ja sa neviem dočkať na ďalšie pokračovanie.
Tessa Afshar je majsterkou v písaní kresťanskej beletrie. Ešte sa mi nestalo, aby ma nejaká jej kniha nezaujala. Aj v tomto románe sa autorka inšpirovala Bibliou, kresťanskou dvojicou, ktorá udatne hlásala Božie slovo v počiatkoch kresťanstva. Okrem náboženského aspektu sa v Afsharovej knihách môžete tešiť na opis vzťahov, histórie a prostredia, v ktorom je dej zasadený. Odporúčam aj ostatné knihy od tejto autorky.
Táto kniha bola pre mňa prekvapením, lebo bola trochu z iného súdka než na čo som zvyknutá u Riversovej. Kniha pôsobila tajomnejšie, temnejšie a namiesto romantického vzťahu jednej dvojice sa do popredia dostávajú rodinné vzťahy a vzťahy v komunite. Myslím si, že kniha sa bude páčiť aj ľudom, ktorí nevyhľadávajú kresťanskú tematiku a dostatočne ich zaujme aj svojím psychologickým rozmerom.
Knihu som čítala cestou do práce, je to milá oddychovka. Siahla som po nej keďže od Rainbow Rowell som čítala Fanúšičku a tá sa mi veľmi páčila. Táto bola trošku slabšia, ale aspoň som si ňou vyplnila inak nudnú cestu do práce. Nie je v nej veľa dialógov a dej nie je strhujúci, skôr plynie pomalšie. Je tam aj zopár preklepov - opakujúce sa slovo, chýbajúce písmeno, atď.
Nedočkavo som čakala na pokračovanie Kroník prachu, pretože som si myslela, že to bude novela, také kratšie pokračovanie príbehu z 1. časti. Kniha však pozostáva z autorkiných kresieb a poznámok o tom, ako vymýšľala postavám mená či ich charakter a sem-tam je do toho vsunutá krátka poviedka o niektorej postave. Čítalo sa to rýchlo, keďže niektoré strany stačilo len prelistovať. Kniha má 190 strán, textu je tam cca na 130 stranách - v tom texte sú zahrnuté nielen príbehy, ale aj autorkine myšlienky, citáty/úryvky z predošlej knihy. Úprimne, keby som si knihu neobjednala online, ale prelistovala by som ju v kníhkupectve, nekúpila by som si ju.
Už dlho som chcela siahnuť po mytologickej tématike a na knihu som sa veľmi tešila pretože odkedy som videla film Trója, obľúbila som si pár Achilles a Briseis/Briseida. Na moje prekvapenie, kniha bola z vyrozprávaná z pohľadu Patrokla, ktorý bol Achillovým milencom. Spočiatku som si myslela, že sa mi kvôli tomu príbeh nebude páčiť, ale postupne si ma získal štýl písania, jednotlivé mýty, nafúkaní bohovia i hrdinovia a pri knihe som rada trávila svoj čas. Taktiež musím vyzdvihnúť slovnú zásobu a preklad v knihe, čítalo sa to veľmi dobre a plynulo.
Kniha Dominiky Sakmárovej je zbierkou jej blogov, ktoré som čítala ešte na strednej škole a už vtedy som na nich bola namotaná. Veľmi sa mi páči Dominikin štýl písania, vie byť vtipná, v krátkosti vystihnúť pointu, ale hlavne aj v obyčajnom živote nachádza čaro. Myslím, že nie som jediná čo po prečítaní jej blogov alebo knihy zatúžila po štúdiu čínštiny a zážitkoch z Ázie. Tým, že kniha je zbierkou blogov, každý blog má svoj vlastný príbeh a kniha sa číta veľmi ľahko. Mala som pocit akoby som sedela s kamarátkou pri čaji a čakala kým mi vyrozpráva svoje zážitky z ďalekého východu.
Táto kniha ma v prvom rade zaujala dych berúcim obalom a pri kúpe som dúfala, že aj obsah bude stáť za to. Hrúbka knihy ma vôbec neodradila, práve naopak, mala som dojem, že príbeh plynie tak ako má a žiadne udalosti nie sú uponáhľané, čo dodávalo príbehu istú vierohodnosť. Animant sa mi ako hlavná postava veľmi páčila, mohla som sa s ňou stotožniť, nielen pre náš rovnaký vzťah ku knihám, ale aj pre odvahu, húževnatosť a pracovitosť, ktorú preukázala. Vykreslenie Animant ma dostalo aj preto, že tam boli ukázané aj jej chyby, ktoré si sama veľmi dobre uvedomovala a snažila sa ich napraviť, a to mi pripadalo úplne ľudské. Nebola predstavená ako najmúdrejšia, najkrajšia a najodvážnejšia osoba, ale ako mladá žena, ktorá rada číta, pracuje v knižnici - čo je nezvyčajné v jej postavení, niekedy je prchká, rieši konflikty, nie vždy má pravdu, sú veci, ktoré pokašle a potom zbiera odvahu sa ospravedlniť, atď. Pán Reed mi tiež učaroval a to práve tým ako bol reálne vykreslený. Nebol to muž postavený na piedestál ako to často vidieť v romantických príbehoch a mne to pripadalo veľmi osviežujúce čítať o postavách s ich chybami, bez toho, aby v príbehu figurovali ako záporné postavy. Knižnica, v ktorej sa väčšina príbehu odohrávala sa mi zdala čarovná a vďaka podrobnému opisu som si ju vedela živo predstaviť. Bola to dobrá oddychovka a jediné čo mi v knihe chýbalo bol dlhší koniec. Rada by som si prečítala ešte zopár strán na konci po posledných udalostiach, ktoré sa tam odohrali.
