Anna zo Zeleného domu Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
"In the end, we'll all become stories." Margaret Atwood
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Ako skalného fanúšika filmovej verzie Pána Prsteňov som sa konečne chcela prestať hanbiť, že som nečítala knižnú predlohu a tak som sa do nej s chuťou a nadšením pustila. Príbeh som čítala dosť pomaly na moje pomery. Bola som rada, keď sa mi za deň podarilo prečítať až jednu kapitolu keďže boli dosť dlhé. Ku koncu to už šlo rýchlejšie, dej mal pre mňa lepší spád. Milo ma prekvapilo aj to, koľko doslovných replík z knihy sa objavilo vo filme. Tolkien bol podľa mňa úžasný lingvista a obdivujem ho za to, že vytvoril naozaj fascinujúci svet, jeho históriu, jazyky, kultúru, ale ako spisovateľ u mňa nepatrí k najlepším. Je to pre mňa písané príliš rozprávkovo a niektoré pasáže boli naozaj zdĺhavé. Klobúk dole aj pred Jacksonom, a tým, čo dokázal vytvoriť z Tolkienovho diela.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Aj keď na pohľad útla knižka, skrýva v sebe veľký poklad. Pri čítaní tohto príbehu mi neraz vyhŕkli slzy, možno aj preto, že vo svojom okolí mám ľudí, ktorých príbuzní trpia Alzheimerom alebo demenciou a teda poznám viacero takýchto reálnych príbehov. Pri knihe som sa zamýšľala nad tým ako by som ja reagovala na Noahovom mieste, či mieste jeho otca, ale tiež čo by to bol za život a bolesť keby ma postihol osud Noahovho starého otca. Veľmi sa mi páči ako sa autor zhostil tohto reálneho námetu a vložil doňho aj toľko potrebnú nádej a pokoj.
Popravde, po knihe som siahla kvôli jej názvu a ako prepracovaný človek som sa mylne domnievala, že ide o motivačnú literatúru a plná nádejí a snov o takom mojom sabatickom roku som sa pustila do čítania. Na moje nemilé prekvapenie kniha mala opačný spád. Príbeh som si kúskovala po častiach, miestami som sa nútila prečítať aspoň zopár strán a stále som čakala na nejaký zvrat, ktorý neprišiel. Príbeh pôsobil monotónne (čo možno bolo aj cieľom spisovateľky) aj keď paradoxne sa tam odohrali rôzne situácie, niektoré pre mňa nepochopiteľné. Niekedy som mala pocit, že spisovateľka vsunula čo najviac "hnusu" do niektorých pasáží, len aby šokovala čitateľa, pretože dej to nijako neobohatilo. Najviac ma však zarazil koniec knihy, ktorý sa mi na základe celého príbehu zdal absolútne nerealistický, pritiahnutý za vlasy a myslím si, že autorka sa témy depresie, mentálneho zdravia a hlavne dôsledkov užívania toľkých liekov mohla zhostiť inak. Po prečítaní tejto knihy u mňa nastal čitateľský blok, z ktorého som sa ešte celkom nedostala. Odporúčam jedine na vlastné riziko.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na príbehy z univerzitného prostredia ma svojimi knihami nalákala spisovateľka Elle Kennedy a hoci v tejto knihe neboli hlavnými postavami študenti, ale zamestnanci univerzity, dej ma rovnako navnadil. Kniha sa mi celkovo páčila, maličký nedostatok som videla v tom ako kamarátka hlavnej postavy neustále navrhovala Olive ako má reagovať na svojho "frajera" - choď ho pobozkať, choď ho objať, atď.
Príbehy typu "haters to lovers" sa mi veľmi páčia a tento nebol výnimkou. Aj keď už od začiatku čitateľ tuší ako sa kniha skončí, boli tam zaujímavé zvraty. Veľmi mi ulahodila aj pasáž zo Španielska keďže španielčina je moja srdcovka. Knihu určite odporúčam na oddychové čítanie, je perfektná na dovolenkové čítanie.
V knihe sa náchadzajú zaujímavé momenty a každá postava je niečím svojská, avšak veľmi ma táto kniha neočarila. Ak by bola písaná rovnakým štýlom, ale bola by rozsiahlejšia, asi by som ju ani nedočítala. Chýbal mi tam nejaký väčší impulz, niečo čo by poriadne rozvírilo dej.
Vždy si rada prečítam knihu od Kasie West kde nájdem milý príbeh a prežijem pekný knižný zážitok. Hoci sú knihy tejto autorky určené mladšiemu publiku, pre mňa sú veľmi dobrou oddychovkou. Kniha je vhodná pre čitateľky od 11-12 rokov, keďže sa v nej nevyskytujú nevhodné scény aj keď hlavné postavy majú skoro vždy okolo 16 rokov. Každá kniha od West v sebe podľa mňa nesie aj nejaké posolstvo okrem toho, aby sa dvaja ľudia dali dokopy. V tejto knihe išlo o to, aby hlavná hrdinka prekonala svoj strach, resp. naučila sa čeliť výzvam a nevyberať si vždy tú ľahšiu cestu, hlavne keď ide o jej sny a budúcnosť.
Po knihe som siahla pretože ma zaujala synopsia príbehu. Už v úvode som si však uvedomila, že latku nadšenia potrebujem poriadne znížiť. Klišé myšlienku autorky pretavili aj do klišé príbehu, čo by vôbec neprekážalo ak by bol napísaný dobre. Nevedela som sa stotožniť so žiadnou postavou (vďakabohu?) a liezli mi na nervy všemožné trapasy, ktoré sa stali hlavnej postave. Taktiež mi vôbec nesadla najlepšia kamoška hlavnej postavy a len s veľkým sebazapretím som nepreskakovala stránky kde sa nachádzala. Na to, že postavy mali po tridsiatke vyzneli ako veľmi hlúpučké a nevyzreté osobnosti, čo je škoda. Páčili sa mi však knižné tipy, ktoré boli v podstate na začiatku každej kapitoly - boli to knihy, ktoré nechávala Frank vo vlakoch. Bola som prekvapená koľko dobrých kníh autorky zakomponovali do príbehu. Asi stále platí, že hoci máš dobrý vkus pri čítaní kníh, ešte to neznamená, že napíšeš aj dobrú knihu. Nechcela som túto knihu až tak zvoziť; ak plánujete dovolenku a nechcete čítať nič náročné, tak siahnite po tejto knihe.
Odolala som kúpe tejto knihy v kníhkupectve aj keď obálka knihy je naozaj úžasná (boky strán sú čierne) a knihu som si požičala. Príbeh Six of Crows som sa rozhodla prečítať po tom, čo som videla seriál Shadow and Bone a zaláskovala som sa do Inej, Jaspera a Kaza a do dvojice Matthias a Nina. Na plátne boli výborní, v knihe už pomenej. V seriálovej podobe podľa mňa oveľa lepšie vykreslili vzťahy medzi jednotlivými postavami, v knihe na to veľmi nebol priestor (irónia) pretože sa tam stále niečo dialo, vždy mali nejakú úlohu, poslanie. Čo nie je zlé, mám rada knihy, v ktorých sa niečo deje, ale nie keď je ten dej na úkor vzťahov medzi postavami. Páčili sa mi aj flashbacky do Kazovej minulosti, ktoré mali priame prepojenie na jeho súčasné správanie a vzťahy. Kniha bola taká oddychovka, odporúčam však pozrieť si aj seriál.
