Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Ťažko sa vyberá päť diel a zopár obľúbených autorov. Milujem literatúru! Deň bez knihy je pre mňa neúplný. Aspoň stránku musím prečítať :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
2021
2020
2022
2021
2020
2019
2018
2011
Moje aktivity
Maggie O’Farrell dokázala, že aj o najznámejších historických postavách, medzi ktoré bezpochyby patrí aj William Shakespeare, sa dá vyrozprávať celkom nový príbeh z celkom nového pohľadu. Dielo je bravúrnym fiktívnym rozprávaním o tom, ako mohla smrť syna Hamneta podnietiť vznik jednej z najväčších hier slávneho dramatika. No je najmä krásnym vyobrazením Shakespeareovej manželky Anne Hathaway, ktorú história takpovediac znevažuje. Autorka v jednom rozhovore uviedla, že väčšina existujúceho materiálu opisuje Anne ako „sedliačku“, ktorá oklamala mladého Shakespeara a naschvál s ním otehotnela, aby si ju vzal. Teórie sa kultúrna obec drží aj napriek neexistujúcim dôkazom. Rozhodla sa radikálne zmeniť tento dlho zaužívaný pohľad na ženu svetoznámeho barda. A urobila to famózne.
Román Hamnet nás očarí intenzívnymi emóciami, neobyčajnými obrazmi a krásou slova. Je hlbokou štúdiou milujúcej ženy, smútiacej matky, ktorej Maggie O’Farrell namaľovala úplne nový portrét, čím dala po nose všetkým historikom, ktorí zabudli, že za úspešným mužom vždy stojí aj žena.
Veľmi sa teším, že Prostor opätovne vydal knihu Andělin popel. Vynikajúci literárny počin, ktorý môžem smelo každému odporučiť. Hoci mal Frank McCourt ťažký štart do života, dokázal prekonať nepriazeň osudu, stal sa úspešným a napísal dielo hodné pozornosti. Je hlasom tých, ktorí také šťastie nemali. Príbeh sa číta sám, ako tá najskvelejšia fikcia, pretože každá jedna príhoda pôsobí neuveriteľne. Žiaľ, všetko sa stalo. Ak nie jemu, tak niekomu v blízkom okolí. Táto kniha je dôležitá, veľmi dobre napísaná a jednoducho úžasná. Možno mnohých rozplače, tvrdo zasiahne, či dokonca úplne rozdrví, no autor nedovolí, aby sa čitateľ úplne poddal smútku a beznádeji, vie, ako vyčarovať úsmev na tvári. Ukazuje nám, aké máme šťastie, že sme sa narodili dnes a tu a prináša nádej, že aj z toho najväčšieho bahna sa dá vyhrabať a žiť život podľa predstáv. Skvelý rozprávačský štýl, skvelo vypointované historky, živá kritika vtedajšej írskej spoločnosti, autenticita a obraz utrpenia pretvorený v grotesku – to všetko sú dôvody, pre ktoré sa oplatí po knihe siahnuť. Dovolím si do neba vychváliť český preklad Josefa Moníka.
Čítať viac
Jana Micenková napísala takú dobrú knihu, že tu by sa moja krátka recenzia pokojne mohla skončiť. Ale nedá mi, nedodať ešte zopár viet. Táto kniha kričí. Táto kniha bolí. Rozhodí vás a emócie sa budú valiť ako lavína. Ale je taká dobrá, že by ste si ju nemali nechať ujsť. Autorka píše fantasticky, jej jazyk je pôsobivý a štýl neošúchaný. Píše spôsobom, akoby príbeh rozprával niekto známy, iba tak pri víne a vy máte chuť počúvať bez prerušenia, hltať slovo za slovom, vstrebávať obraz za obrazom. Žalúdok sa vám búri, hlava odmieta prijať, čo uši počujú, ale v duchu si vravíte, no poď, hovor ešte, toto nemôže byť snáď pravda.
Rozklad rodiny v priamom prenose možno rozloží aj vás. Ktovie, za koľkými dverami sa skrývajú podobné príbehy...
Autor knihu napísal za múrmi väznice a rukopis bol z nej prepašovaný. Úžasné dielo! Čo veta to šperk. Niektoré by som si najradšej zarámovala. Filozofické úvahy striedajú drobné väzenské príhody, či spomienky na svet vonku. V kapitole Lesné víly píše o literatúre a vzdáva hold Levovi Nikolajevičovi Tolstému.
Obdivujem jeho nezlomnú vôľu, nepoddal sa osudu, nepodľahol únave ani vlastnému skľúčeniu, hoci niekedy k tomu veľa nechýbalo.
Celá kniha je plná úvah, či už o čase, snoch, literatúre, písaní alebo náboženstve. Nedokázala som sa od nej odtrhnúť. Intenzívny čitateľský zážitok podčiarkol výborný preklad Ladislava Bodíka. Bolo mi smutno a zároveň krásne, pretože pôžitok z čítania skoro úplne prebil ťažobu, ktorá mi sadla na hruď. Posledná kapitola Spisovateľský paradox ma dostala. Zaraďujem medzi srdcovky.
Všetky spomienky sú vtipné, máte pocit, že ich prežil komik, ktorý sa omylom zamotal medzi fyzikov. Ale Feynman bol už raz taký. Popri serióznej práci fyzika a výskumníka si vždy našiel čas na žartíky a prekvapenia.
Hoci je kniha písaná žartovným tónom, nesie v sebe ducha génia veľkého človeka, ktorý bol humanistom telom i dušou, v príhodách sa snúbi brilantná myseľ so zvedavosťou, šibalskou drzosťou a zmietaním sa v pochybnostiach, či je všetko tak, ako má byť. Predsa len spolupráca na najničivejšej zbrani na svete nie je práve ukážkou ľudskosti. Popularizuje fyziku veľmi príťažlivým spôsobom. Mnohokrát prednášal pred študentmi i veľkými vedeckými kapacitami a nikdy sa prednášky nezaobišli bez vtipu a ľahkosti.
Publikácia sa číta ako román. Dokáže vám, že vedci nie sú iba nudní suchári zahrabaní v pokusoch či knihách. Mnohí z nich vedia byť zábavní a neváhajú páchať nezbednosti. Je ich síce ako šafranu, no o to viac fascinujú. Veď si len zoberte takého Alberta Einsteina či Stephena Hawkinga. Geniálni a vtipní zároveň. Richard P. Feynman je dodnes príťažlivým hrdinom pre mnohých fanúšikov (nielen) fyziky. Azda sa stane aj vaším.
Kníh o knihách je veľmi veľa, no publikácia Knihy, ktoré ovplyvnili dejiny je najkrajšia, akú som kedy držala v rukách.
Je plná faktov, informácií o dielach, ktoré zaberajú v literatúre zásadné miesto, a v neposlednom rade úchvatných fotografií stránok kníh, rukopisov a ilustrácií. Autori volili tituly na základe historickej hodnoty, podľa toho, ako utvárali a ovplyvňovali náš svet.
Osobne som z nej nadšená. Vôbec ju nebudem schovávať do police, nechám si ju na stole, aby som do nej mohla neustále nakúkať, kochať sa fotografiami a vstrebávať alebo oprašovať znalosti.
„Na týchto stranách nájdete mnoho kníh, ktoré utvárali náš svet. Sú múdre aj objavné, kontroverzné, a dokonca pohoršujúce, daktoré prekvapivé z pohľadu ich vplyvu a veľa z nich je inšpirujúcich dodnes. Niektoré predstavujú to najlepšie z nás, iné nie, ale spoločne nám pripomínajú, že kniha je naozaj priateľ, čo nás nikdy neopustí.“ (James Naughtie)
Diabolský plod nesie síce podtitul kulinárska krimi, no ubezpečujem vás, že sa jedná o výborný detektívny román, kde síce na seba úlohu detektíva preberá kuchár a zvláda to na jednotku. Nemusí mať policajný odznak a služobnú zbraň, stačí bystrý um, logické uvažovanie a rozhľad v kuchárskej a potravinárskej brandži, ktorej predstavitelia majú prsty v zločinoch. Autor je blázon do nových technológií týkajúcich sa spracovania potravín a dobrého jedla. Informácie z tejto oblasti použité v knihe má perfektne naštudované, či už sa týkajú potravinárskeho priemyslu alebo gastronomického umenia. Do textu zakomponoval množstvo rôznych pochúťok, čím doslova šteklí chuťové poháriky.
Román Toma Hillebranda je nielen dobrým krimi príbehom, ale aj poctou kuchárskemu umeniu a obžalobou nečestných ľudí v spoločnostiach, ktoré premieňajú potraviny na odpad. V ich očiach zdravie spotrebiteľa nehrá žiadnu úlohu. Je napísaný pútavo, jemne okorenený humorom, dej plynie pozvoľna, ako keď sa v rúre dusí kačka a vo finále naberá na obrátkach. Úplne najlepšie je, že ho autorovi celý uveríte. Nakuknite pod pokrievku do sveta hviezdnych kuchárov, veľkolepých kuchárskych show a radov kritikov. Kulinársky glosár na konci knihy je skvelou pomôckou pre tých, pre ktorých sú pojmy z gastronómie španielskou dedinou. Recepty na Bouneschlupp – luxemburskú fazuľovú polievku a Huesenziwwi – zajačie ragú sú skvelým bonusom.
Na jazyk sa mi tisne mnoho superlatívov. Táto kniha je úžasná, krásna, smutná, veselá, magická, dokonalá... Podľa maranskej povesti si noc kotúľa v rukách tri jabĺčka – jedno pre toho, kto videl, druhé pre toho, kto rozprával, a tretie pre toho, kto počúval a veril v dobro. Podľa jabĺčok sú nazvané tri kapitoly, v ktorých sledujeme dojímavé i komické životné osudy posledných obyvateľov starobylého Maranu. Arménska autorka Narine Abgarjanová priznáva, že inšpiráciou k napísaniu knihy jej bol Marquezov román Sto rokov samoty. Tak ako Macondo, aj fiktívna dedinka Maran ležiaca vysoko v arménskych horách, je odlúčená od vonkajšieho sveta a konkrétneho časopriestoru. Odzrkadľujú sa v nej tragické dejiny dvadsiateho storočia, či už je to strašný hladomor, boľševická revolúcia, svetové vojny alebo vojna o Náhorný Karabach. Jednotlivé udalosti však nezapadajú do historickej časovej osi a čitateľ si užíva príbeh ako nadčasové podobenstvo a obraz tragických arménskych dejín. V románe vlastne zmienka o Arménsku vôbec nie je, no odkazuje naň autorkin pôvod, arménske slová a motívy z arménskej histórie a rozprávok. Krehký a podivuhodný príbeh, vychádzajúci zo starých tradícií a povier, je popretkávaný lyrickými pasážami, láskou k prírode, ľuďom i zvieratám. Ukazuje silu spolupatričnosti a nezlomného ducha. Zázrak, ktorý sa udeje na záver je nečakaný, no uveriteľný. Život, hoc ťažký, vie niekedy poriadne prekvapiť. Prekladateľka Kateřina Šimová v doslove píše: „Tři jablka spadlá z nebe jsou přes všechnu svou tragiku nejen výrazem úcty k předkům, zemi, na níž žijí, a odvěkému způsobu života, v němž má vše svou chvíli a svůj čas. Jsou především univerzální výpovědí o tom, že láska vždy vítězí nad smrtí. A že zázraky se dějí. A že na ně nikdy není pozdě.“
Magické prvky, ktorými je kniha prešpikovaná pôsobia úplne prirodzene, nič nasilu, nič navyše. Sny, veštby a proroctvá sú v Marane bežnou a neoddeliteľnou súčasťou života obyvateľov. Do toho krásna lyrika, brilantné opisy prírody, kvetov, stromov, chrobákov, vône tradičných jedál aj s podrobnou prípravou, oddanosť a nezištná pomoc dedinčanov – to všetko je pomyselným pohladením a opakom dnešného konzumného a egoistického spôsobu života. Narine Abgarjanová s obrovskou nehou vykreslila jednotlivé charaktery, atmosféru a emócie. Tři jablka spadlá z nebe sú dokonalým čitateľským zážitkom. Ja som očarená tak veľmi, že knihu po pár dňoch opätovne čítam.
Jennifer Donnelly rozpracovala viacero tém. Okrem dospievania, rôznych podôb lásky, súrodeneckých či medziľudských vzťahov a boja medzi dobrom a zlom načrtáva aj feministické otázky a vkladá do príbehu motivačné vety (ktoré dospelí dobre poznajú) ľahko vstrebateľné mladým čitateľom. Apeluje na dospievajúce dievčatá, aby nestrácali guráž a išli za svojimi snami. Krehký a omylný človek je schopný nevýslovných krutostí ale aj nekonečnej dobroty. „Prebýva v každej ľudskej bytosti, pripravená spasiť nás. Premeniť. Zachrániť. Stačí, keď nájdeme odvahu počúvnuť ju. Je to mágia ľudského srdca.“ Kniha je určená mládeži od 13 rokov, no mnohé myšlienky a pohľad do vnútra dospievajúcich môžu byť inšpiratívne aj pre dospelého čitateľa. Skôr narodení nesmú pri čítaní zabúdať, že je to YA a nepozastavovať sa nad prípadným klišé, ktoré sa sem-tam objaví. Kniha v sebe nesie naozaj silné posolstvo definície vonkajšej a vnútornej krásy, dobra a zla a odhaľuje zaužívané stereotypné kultúrne mýty. Hrdinky sú nútené čeliť vlastným démonom a priložiť ruku k dielu, aby dokázali zmeniť svoj osud.
Čítať viac
Úžasné dielko, ktoré som čítala naozaj s veľkým nadšením. Keďže autorkinu najnovšiu knihu Eklektik Bastard som zhltla ako malinu, pričom som sa náramne bavila, okamžite som chcela čítať aj ďalšie knihy. Nesklamali. boch je skvelý výber rozprávača :-)) Gibová zvolila netradičný spôsob zobrazenia „šialenstva“ a úzkosti hlavnej protagonistky (ani tá nie je len tak ledajaká obyčajná). Viet, ktoré Barbora (Sylvia) opakuje viac než dvestokrát, je v texte päť. Niektorí recenzenti jej tieto viacnásobné opakovania vyčítali, no ja ich považujem za vysoko funkčné. Veď si skúste v hlave verklíkovať nejakú vetu. Dokedy vás to bude baviť? Len človek na úplnom dne je schopný vyslať svoju túžbu dvesto, tristo a viac ráz kamsi do ničoty. Rovnako tak za funkčné považujem vulgarizmy, ktoré sú použité presne tam, kde si to text vyžaduje. Bez nich by novele chýbala požadovaná expresivita a šťava. Gibová píše o vážnych a ťažkých témach, no akosi sa jej darí text odľahčovať humorom. Môže sa stať, že vám niektoré vety vyvolajú úsmev na tvári a zopárkrát vybuchnete do smiechu. Jazyk je ľahký a čitateľsky príťažlivý. Funkčná štylistika, vhodná lexika, výborne načrtnutá psychika postáv a v neposlednom rade vlastné ilustrácie, ktoré dopĺňajú text, vo mne zanechali skvelý dojem a výnimočný čitateľský zážitok.
Čítať viac
