Jozef Karika Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
Čierna hra: Vláda mafie
-
Krimi prípady reportéra AZ
-
Na smrť
-
Sonderbehandlung alebo zvláštne zaobchádzanie
-
Žena mého života
O mne
Knihomoľ s rozčítanými 15 knihami....
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Jozef Karika 
Tim Weaver Moje aktivity
Manželská dvojica známa pod menom Lars Kepler, prichádza s novým, skutočne originálnym príbehom. Tí, čo by očakávali ďalší z krimi prípadov komisára stockholmskej morpdartie Joonu Linnu, museli zostať značne zaskočení a sklamaní, čo sa potvrdilo aj pri hodnotení knihy, ja naopak som nadšený, ako sa manželská autorská dvojica zmocnila témy, ktorá sa vo svetovej populárnej literatúre vyskytuje málokedy. Témou knihy je totižto samotná smrť, čo sa stane, keď vám čo i len na chvíľku prestane biť srdce. Nasleduje nezvratný koniec, či možnosť života v "inom" živote? Smrť, na ktorú myslí každý človek od vtedy, čo sa naučí vnímať svet a bojí sa jej. Autorská dvojica sa tejto témy ujala so zodpovednosťou im vlastnou a vytvorila pútavý temný román, ktorý musí zaujať každého, kto má rád temný thriller s nádychom hororu.
Ak čitateľ očakáva zamotaný kriminálny prípad s temným zločinom, zostáva sklamaný, ostatne, o to sa Lars Kepler ani nepokúšal. Naopak nadviazal na nový trend, ktorý sa uchytil v severskej detektívnej literatúre - písať viacerými literárnymi štýlmi, čo len viac upevňuje pocit závislosti na škandinávskej literatúre. Jo Nesbo , Camille Läcbkergová sa rozhodli čiastočne rozísť s detektívnym románom a napísať niečo pre menšie deti, v druhej skupine zostali Johan Theorin s Larsom Keplerom - rozhodli sa na čas odlúčiť od svojej tematiky, ktorej sa pôvodne venovali a rozhodli sa len čiastočne zmeniť svoj štýl písania. Tak Theorin opustil brehy Olandu, aby zameril "na pevninu" a napísal silný psychologický román /pozri THEORIN : Skrýš/, Lars Kepler dočasne skončil s kriminálnym románom a zašiel mimo tohto sveta - do záhrobia. Obe skupiny autorov svoju tvorbu značne oživili, čo viac potvrdzuje oprávnenosť záujmu o severskú literatúru.
Román Ihrisko - zobrazuje osudy mladej poručíčky Jasmin, ktorá si prešla ťažkou vojenskou misiou v Kosove, počas ktorej sa dostala do nebezpečenstva ohrozenia života, keď pri zásahu bola ťažko zranená. V čase liečby jej náhle zastalo srdce a mladá hrdinka sa musela po vyzdravení potĺkať s vážnymi psychickými problémami. Tvrdila, totižto, že existuje akési imaginárne prístavné mesto, kdesi v Číne, v ktorom sa rozhoduje, či človek bude pokračovať ďalej v ústrety smrti, alebo je schopný prežiť. Jej názory, psychické potiaže ju na čas dostanú na psychiatriu, odkiaľ vychádza relatívne zdravá, hoc s hrozbou odobratia maličkého syna Danteho, ktorý sa jej po misii narodil, a ktorého chce otec získať do osobnej starostlivosti. Tu by mohol v podstate príbeh skončiť, keby nedošlo k ťažkej dopravnej nehode počas ktorej Jasmín opäť prenikne do sveta na polceste medzi životom a smrťou, z ktorého opäť vychádza po oživení do sveta živých poznačená nielen novým blízkym známym Tchingom, ale aj novými skúsenosťami. Jej syn Dante, účastník ťažkej nehody, hoc je v nemocnici relatívne zdravý, musí podstúpiť náročnú operáciu, počas ktorej mu musia lekári zastaviť srdce, čím sa dostane, ako si Jasmin predstavuje, do sveta medzi životom a smrťou. Ako správna matka nahovorí svoju sestru lekárku, aby jej umožnila syna sprevádzať "umelým prerušením činnosti srdca", čo jej sestra po čiastočnom váhaní pomáha splniť. Nechcem rozoberať celý dej, ani o súdnom procese, v ktorom sa rozhoduje medzi tým, či duša jej syna zostane v záhrobí, ani to, že zápas o syna bude musieť podľa starých čínskych zákonov zviesť na "ihrisku", kde neplatia žiadne pravidlá a kde môže zabiť člen jednej skupiny kohokoľvek z druhej skupiny, jedno však treba uznať, celý dej knihy je značne prepracovaný a jeden sled udalosti nadväzuje na druhý sled udalostí. Ak sa vám spočiatku aj zdá cesta hlavnej hrdinky do "záhrobia" akosi pričastá, v konečnom dôsledku vo finále románu dáva zmysel i pointu celému podivuhodnému literárnemu dielu. Postavy sú plastický vykreslené, čitateľ vie postavy pomerne dobre rozoznať, čo v severských románov je výnimka. Odkazy na čínske mýty, legendy, staré čínske zákonníky poukazujú aj na dôkladnú prípravu autorov, rovnako aj detailné opisovanie príchodu do sveta mŕtvych i návratu do "života". Motív "definitívne mŕtvych" na lodiach poukazuje zas na vynikajúcu znalosť antických mýtov a legiend, ako aj znalosť predsmrtných legiend iných národov. Otvorený koniec poukazuje o snahu na návrat autorskej dvojice k tomuto typu románu, takže očakávam, že onedlho môže vyjsť aj druhá časť s ďalšími osudmi hlavných hrdinov.
Klady : Originalita, pútavosť a prepracovanosť deja, akčnosť, zrozumiteľný okruh osôb /ľahšia orientácia/, prepracovanosť prostredia, otvorený koniec
Zápory : trochu mi chýba odpoveď na to, čo sa stane, keď človek čakajúci na návrat do života v prístavnom meste zomrie.
Hodnotenie 90%
Chybou nových autorov nie je to, že by nevedeli napísať dobrú knihu, hlavnou chybou novej generácie spisovateľov je nepremyslenie a nedotiahnutie záveru knihy. Toto sme si mohli všimnúť v románe "Náboj"i v románe "Cudzinec". "Pozvanie je síce o trochu lepšie, ale trpí rovnakými chybami, ako spomenuté knihy o riadok vyššie.
A pritom "Pozvanie" fantastický začínalo. Pozvať hlavnú hrdinku Noru na rozlúčku so slobodou dávnej spolužiačke a kamarátke je originálny nápad. Rovnako aj pôsobivo vyznieva zápletka deja - tajomné stopy, prapodivné udalosti v dome, strelnica, vygradované nočným vyvolávaním duchov, vyvolávajú príjemné mrazenie. Rovnako kladne musím hodnotiť aj striedanie deja v opustenom dome, kde nie je žiaden signál s nemocnicou, čo len upevňuje tajomnosť deja. Nemocnica sa tak paradoxne stáva silným momentom a zároveň Achillovou pätou románu. Je napínavé čítať o peripetiách hlavnej hrdinky poznačenej nielen nehodou, ale aj hysterickou stratou pamäte, len bohužiaľ toto všetko uviazne na príliš uponáhlanom závere, ktorý vyznieva tak, akoby ho Ruth Wareová ani nenapísala. Ako inak môžeme vysvetliť originálnu zápletku prvej polovice románu, ktorú druhá polovica úplne zabila. Autorka načrtla niekoľko problémov, ktoré gradovali dej, avšak nedala si ani tú námahu, aby vygradovaný dej vysvetlila. Tak dostávame len čiastočné odpovede na niektoré načrtnuté otázky, avšak veľa vecí zostáva nevysvetlených.
Hysterická strata pamäte je niečo, čo vytvára dej napínavým a poukazuje na veľké zlo, ktorým si dotyčný hlavný hrdina prešiel. Zlo môže byť vykreslené v akejkoľvek podobe a taktický ho vo svojich románoch využilo malé množstvo autorov, ktoré svojim originálnym dielom posunuli paraliteratúru dopredu aj tématický, aj umelecký. Ako prvá využila túto tematiku americká autorka Joy Fierlingová v románe "Uteč Jane", v ktorom hlavná hrdinka hysterickú stratu pamäte "získala" po tom, čo zistila, že jej manžel znásilňuje ich malú dcérku.
Druhým autorom, ktorý počastoval svoju hlavnú postavu touto psychickou poruchou bol náš Jožko Karika v románe Tma, v ktorom hlavná postava utrpela hysterickú stratu pamäte spojenú s hysterickou slepotou po tom, čo zavraždila blízku osobu. Rovnako ako Joy Fieldingová, aj Jožko Karika dokázal vygradovať dej do veľkolepého finále, čo tak veľmi chýba práve v románe Pozvanie.
Áno, Nora prešla svojimi peripetiami a ťažkosťami, zažila nepríjemnosti i úraz, avšak dej románu oproti dvom hore uvedeným knihám prechádza akousi strnulosťou a neschopnosťou autorky dodať záveru knihy akýsi lepšie premyslený dej. Hysterická strata pamäte - u iných autorov silná zbraň deja u Ruth Wareovej prechádza do akejsi strnulosti, ba až nezáživnej snahy rýchlo a zbrklo ukončiť dej knihy. Tak sa z celého napínavého deja v úvodnej a strednej časti knihy stáva nezáživný a ťažkopádny pokus aspoň čiastočne vysvetliť niektoré nejasnosti, ktoré u čitateľa zanechávajú pochybnosti a akýsi pocit falošnej hry s čitateľom zo strany autorky. Záver knihy tak pripadá čitateľovi akýsi malicherný a takpovediac zbytočný.
Ďalšou chybou knihy , zvlášť jej druhej polovice je nedôveryhodnosť deja, ktorý si často u začínajúcich autorov môžeme všimnúť. Ak prvú polovicu knihy môžme aspoň teoretický brať tak, že osud hlavnej hrdinky môže prežiť každý človek, druhá polovica knihy sa už preteká v niektorých nezmyselnostiach. Ako prvá nezmyselnosť - pacient neprenikne z nemocnice, zvlášť, ak je podozrivý z vraždy. V románe sa to podarilo až dvom kľúčovým postavám románu. Ako druhá nezmyselnosť - žiaden taxikár by nebral so sebou osobu, ktorá očividne vyzerá tak, že je na úteku. Ako tretia nezmyselnosť, ak by aj teoretický polícii unikli dve osoby, zrejme by ich napadlo, že idú na miesto činu. Polícii dve podozrivé osoby nechýbali zrejme celú noc a celý deň. Až na záver románu sa zjaví "všadeprítomná" policajná vyšetrovateľka, aby urobila akúsi ráznu bodku za "sprzneným" záverom knihy. Ako štvrtá nezmyselnosť - obe postavy by neboli schopné vystupovať pri takýchto zraneniach, ako vystupovali v závere knihy. Vrahyňa by nebola schopná sama si odšoférovať auto a zároveň sa hlavnou hrdinkou pretekať v lese, kto skôr z neho vybehne. A poslednou nedôslednosťou deja je to, že hlavná hrdinka Nora potom ako ju vrahyňa Clare otrávila - nebola by schopná podať výkon hodný olympionika pri plnej sile aj s dávkou akéhosi svinstva v tele, ak si zoberieme, že zrýchlenie krvného obehu a zvýšenie tlaku, urýchli účinky látky v tele, o to viac je tento dej hlúpy a nedôveryhodnejší.
Román "Pozvanie" trpí ešte jednou zásadnou chybou - vražda snúbenca Clare a bývalého priateľa Nory síce je a zostane vraždou, ale nie je dostatočne prepracovaná, pre čitateľa sa tento zločin v záplave veľkého množstva udalostí a prapodivností stáva akýmsi dodatkom deja, ktorý tak stráca na význame, hoc autorka sa neskôr snažila z neho urobiť celostnú kostru deja. Silná idea románu tak len zoslabuje pútavosť deja.
Plusy knihy : originálnosť deja aspoň v prvej polovici knihy, premyslená zápletka, vhodný výber postáv, gradácia deja. /všetko len v prvej polovici/
Mínusy knihy : odfláknutý záver, nevysvetlenie niektorých udalostí v knihe, nevhodné zakomponovanie hysterickej straty pamäte v knihe, nevierohodný záver knihy. takmer zbytočná vražda
Mínus vydavateľstva : Nevhodný výber upútavky na knihu "poprechádzajte sa po lese, kým ste ešte na žive", vedome klame čitateľa.
Dávam 50%
Táto kniha by mohla byť vynikajúca, keby nebolo záveru, ktorý mi pripadal narýchlo zbúchaný a takpovediac nereálny. Škoda toho, pretože zápletka o tom ako profesorka Francúzštiny spoznáva svoju utajenú minulosť skrz náboja vo svojom tele, to by mohlo byť aj originálne, aj netradičné. Bohužiaľ, ten koniec to zabil, ako hlavná hrdinka zabila človeka, o ktorom si myslela, že je vrah jej rodičov.
Klady : Ľahko čitateľné, vynikajúca orientácia v deji i v postavách, zápletka.
Zápory : Koniec nedopracovaný, narýchlo zbúchaný a hlavne nereálny.
Dávam 60%
Opäť so všetkou radosťou vítam vydávanie snáď najlepších detektívnych noviel, predchodcov Dominika Dána a Jozefa Kariku. Druhý zväzok novo vydaných krimipríbehov je takpovediac zaujímavý a zvláštny, pretože zobrazuje dve obdobia autorovej tvorby. Posledné dva príbehy/Vražda v pavlačovom dome, Tajomstvo starej dámy/ boli takpovediac "experimentom" autora na poli detektívky, kým prvé dva príbehy knihy napísal už vyzretý autor so skúsenosťami v písaní detektívky. Tak prvé dva príbehy knihy, hoc sú dejovo chronologický skôr, v rámci vydania boli zverejnené podstatne neskôr.
Posledné dva príbehy vyšli roku 1991 pod názvom "Tri detektívne prípady reportéra AZ" a obsahovali novely /Vražda v pavlačovom dome, Tajomstvo starej dámy a Smrť na futbalovom štadióne, teda novela, ktorá bude vydaná v treťom zväzku "nových" prípadov reportéra AZ. Prvé dva prípady boli súčasťou knihy vydanej roku 2001 pod názvom Krimi prípady reportéra AZ. vo vydavateľstve Pressburg/Bratislava. Spomínaný zväzok z roku 2001 tvoril ešte jeden príbeh, ktorý bol vydaný v rámci predošlého nového zväzku krimi príbehov. Aj keď novo vydaná kniha nerešpektuje obdobie vydávania kníh Luboša Jurika, ako boli vydané od roku 1991, do roku 2005, čitateľ má tak oproti predošlým generáciám čitateľov Ľuboša Juríka výhodu v tom, že vidí postavy prirodzene stárnuť, že nepoznajú reportéra Antona Zárubu už ako skúseného ostrieľaného novinára, akého poznala moja generácia roku 1991, ale vidia aj jeho začiatky. Ako nastúpil do redakcie, ako sa zoznámil so šéfredaktorom Alojzom Mentelom, majúcim večný strach zo štrajkov a demonštrácií, že vidia ako sa spoznal s Francom Húskom bývalým boxeristom, vidia, kedy si začali s policajným radcom Augustínom Zérerom onikať. Ako spoznal Juliánu a kopu iných vecí, o ktoré sme boli roku 1991 ukrátení. Ešte raz prajem vydavateľstvu hodne zdaru vo vydávaní ďalších prípadov reportéra AZ, detektívkam, ktorý prekliesnili cestu modernej slovenskej detektívnej próze
Som veľmi rád, že Slovensko má zastúpenie nielen v thrilleroch, ale aj v historickom románe. V 4. diely ságy o kapitánovi Bathory sa hlavný hrdina sprevádzaný verným spolubojovníkom Voroninom vracia späť do Uhorska, kde sa mu podarilo konečne nájsť svojho syna /aspoň na chvíľu/. Jeho syn medzitým sa stal zbojníkom, dostáva sa do nebezpečnej situácie, do ktorej ho privedú "lovci hláv" ľupičská banda predávajúca hlavy zajatcov buď tureckému veliteľovi, alebo habsurgskému miestodržiteľovi, podľa toho, ktorú hlavu sa im podarí získať. Vyslobodenie mladého Bathoryho a mladej zemianky hlavnými hrdinami je chvíľkové, pretože hlavné postavy knihy sa stretnú s vojskami uhorských veľmožov, tiahnucích do vopred prehranej bitky s Turkami. Bathory uvedomujúci si nezmyselnosť boja, sa bojovej operácie zúčastňuje a len tak tak sa mu podarí vyhnúť tureckým vojskám a uniknúť z pasce, aby padol do rúk starej známej, vlčej veliteľke barónke Ronayovej.. Zo smrteľného nebezpečenstva Bathoryho zachráni opäť turecký derviš a priateľ Čelebi, s ktorým sa čoskoro rozlúči v drobných šarvátkach medzi brániacimi sa vojmi uhorských šľachticov a tureckými vysunutými jednotkami. Dej románu končí Bathoryho útekom zo zajatia, z ktorého mu pomôže spomínaný výpad uhorských veľmožov, kryjúc bezvýchodiskovú situáciu obrancov Nových Zámkov. Medzitým Voronin so svojimi spoločníkmi sa dostáva po mnohých peripetiách do bezpečia Šurianskej pevnosti.
4. časť románovej "epopeje" je významná z niekoľkých hľadísk. Ako prvé v pomerne krátkom chronologickom rozsahu, na rozdiel od predchádzajúcich častí, zobrazuje osudy hlavných hrdinov, na území Uhorska. Dej, podobne ako v predchádzajúcich častiach je obohatený nadprirodzenými postavami, hoc nie už v takom rozsahu ako predošlé knihy. Bitky a vojnové operácie sú zobrazené realistickejšie a plastickejšie, čo predtým nebolo tak bádať Literárne zobrazenie deja i postáv je kvalitnejšie, vidno, že autor získal cit pre vykreslenie plastičnosti deja, postavy, aj napriek stretom s nadprirodzenom pôsobia vierohodne.
Pozitívne treba aj hodnotiť návrat starých známych postáv. Potešila ma najmä barónka Ronayová ale aj Sandor Szilard, kedysi mladý hajduch, v Železnom polmesiaci, už ako zradca Iskander. Úprimne sa priznám, som zvedavý, ktoré z minulých postáv ešte autor v nasledujúcom románe "oživí".
Do deja boli vynikajúco zakomponované aj nové postavy - mladá zemianska vdova Juliána, ale i mladý turecký veliteľ Kadizade Ibrahim Paša, pôsobia sympatickým dojmom
Zárukou pútavosti deja sú tradičné hlavné postavy románovej série - kapitán Kornálius Báthory, kozák Stepan Voronin a Bathoryho syn Miško a hlavne sympatický derviš Čelebi.
Klady knihy : Chronologické zúženie deja na kratšie obdobie, krajšie vykreslenie postáv, plastický opis bojov, návrat postáv z predošlých častí románovej ságy, vhodné zakomponovanie nových postáv.
Zápory knihy : žiadne, možno menší rozsah strán.
Dávam 100%
Jeden z najlepších a najtemnejších trillerov, ktoré som mal možnosť prečítať. Vianočná atmosféra prepojená s temnými udalosťami jedného scenáristu, ktoré vedú k prekvapujúcim záverom. Nie každá obeť je obeťou, nie každý prenasledovateľ prenasledovateľom. Lepšie ako Theorinová Skrýš, pretože autor pracuje s prísne ohraničeným miestom s veľmi málo postavami. To všetko zakomponované do prekrásneho prostredia hôr. Konečne aj slovenskí muži sa dočkali svojho "Vianočného" románu. Odporúčam.
Klady : prekrásne prostredie, menšie množstvo postáv, napätie, dej, prekvapujúce rozuzlenie deja, psychologické vykreslenie postáv.
Zápory : Možno trochu koniec, ale čo očakávať od temného psychologického thrilleru? :)
Dávam 5 hviezdičiek 100%
Hodnotná literatúra sa dá skĺbiť s detektívkou., som rád, že znovu vychádzajú krimi prípady reportéra AZ v novom vydavateľstve. Som rád aj tomu, že konečne vyjdu aj v ucelenom vydaní v rámci chronológie deja a nie podľa vydania, kedže prípady reportéra AZ chronologický prvé v poradí vyšli takpovediac až na konci. /vydavateľstvo Poysony Presburg Bratislava/. Vydavateľstvu MS prajem zas, aby kihy so všetkými prípadmi vydali všetky. :)
Pre mňa veľké sklamanie. Pri čítaní mi to pripadalo tak, ako keby autor už stratil dávno svoju inšpiráciu. Chýba mi tam vtip, pointa a hlavne dôveryhodnosť deja. To čo kritizujem na predchádzajúcom románe /z hľadiska chronologického/ je umelá snaha priradiť masových vrahov do československej kriminalistiky. Nepopieram, Československo malo svojho nepodplatiteľného vraha Otilky Vranskej, malo Mrázka, ktorý desil severné Čechy v polovici 50. rokov, malo aj spartakiádneho vraha i Čubirkovú a Hepnarovú. Tento dej mi však pripadá príliš umelý.
Klady : Opis obdobia pred nastúpením Richarda Krauza.
Zápory : absencia literárnosť, pôsobí umelo, až gýčovito, nedôveryhodnosť deja a faktov, schematickosť
Hodnotenie - 2 hviezdičky 25%,
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nemôžem povedať, že by kniha bola vyslovene zlá, že by nemala svoju originalitu i prekvapivé rozuzlenie, úprimne však poviem, čakal som v edícii svetový bestseller predsa len čosi viac. Román má ucelenú koncepciu, sleduje osudy dvoch postáv hlavnej hrdinky, ktorej na stolíku sa jedného dňa objavil záhadný román opisujúci istú etapu jej minulosti a starnúceho stredoškolského profesora, ktorý prišiel o syna i manželku a je pripravený sa za to patrične aj pomstiť. Autorka skutočne dej románu zaplietla tak, že som mal istý pocit, že skutočne hlavná hrdinka spáchala neveru a záverečné rozuzlenie ma vcelku aj prekvapilo, avšak dej vypĺňa zbytočný balast, zbytočná vata. Často krát som sa prichytil pri tom, že sa nesústreďujem na dej knihy a viaceré stránky som musel čítať aj dvakrát. Ako debut začínajúcej autorky pomerne slušné, ako svetový bestseller - slabota.
Camilla Läckbergová patrí medzi najlepších autorov detektívnych románov vo Švédsku a pravdu povediac každým románom jej fantázia, zauzlenie deja, schopnosť napísať napínavý dej rastie. Anjeličkárka patrí medzi to najlepšie, čo som mal možnosť prečítať. Ako aj v iných románov, tak aj v Anjeličkárke spája minulosť s prítomnosťou. Osudy rodiny vlastniacej dom na ostrove Valo sa tak preplietajú s vyšetrovaním Patrika Hedstroma, ktorému sa do jeho policajnej práce významne zapletie aj jeho manželka, ba aj jej sestra Anna, ktorej bude dokonca hroziť aj smrteľné nebezpečenstvo. Postavy v románoch Camille Läckbergovej prechádzajú svojim vývinom, preto odporúčam čítať od prvej knihy. Patrik Hedstrom sa spamätáva zo zdravotných problémov /srdcová choroba román Morská panna/, manželka Erika píše knihu a zároveň sa stará o spoločné tri deti, jej sestra Anna po ťažkej psychickej ujme hľadá cestu k svojmu partnerovi Danovi, strážmajster Gosta rieši prípad svojej mladosti a zástupca a najbližší spolupracovník Patrika Martin prechá svojou rodinnou malou katastrofou, keď jeho manželka Pia ťažko ochorie. Paula čaká dieťatko a vrchný veliteľ stanice Mellberg neustále robí zmätky, Do toho autorka priplietla záhadnú streľbu na majiteľov ostrova Valo, čo opätovne oživilo 30 rokov starý prípad zmiznutia celej rodiny a temné tiene minulosti siahajúce až do vysokej politiky. Záujemca o klasickú detektívku si rozhodne príde na svoje
Klady diela : Zamotaný dej, prepojenie minulosti s prítomnosťou, vývoj postáv
Zápory diela : Veľké množstvo postáv, čo čitateľovi trochu sťažuje orientáciu
dávam 5 hviezdičiek 95%
