Jozef Karika Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
Čierna hra: Vláda mafie
-
Krimi prípady reportéra AZ
-
Na smrť
-
Sonderbehandlung alebo zvláštne zaobchádzanie
-
Žena mého života
O mne
Knihomoľ s rozčítanými 15 knihami....
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Jozef Karika 
Tim Weaver Moje aktivity
Uvoľnení sú ďalším perfektným románom z blízkej budúcnosti, kde ľudský jedinec musí bojovať o prežitie. Kým v románe Ready player one Ernesta Clinea je východisko vo svete online hier, tak v tomto románe je to boj o prežitie mladých ľudí odsúdených na niečo horšie ako smrť, na uvoľnenie, ktoré podľa nedokonalých zákonov umožňuje dosahovať významné výsledky v medicíne prostredníctvom "nedobrovoľného odobratia" určitej časti organizmu. A tak medicína získava úsmechy na základe ivolnenia dopredu vytipovaných mladých ľudí.
V románe sledujeme osudy niekoľkých jednotlivcov, ktorí mali "tú česť" byť určení na uvoľnenie. Lev, mladý chlapec, ktorý mal byť uvoľnený z náboženských dôvodov je unesený mladým rebelom Connorom snažiacim si zachrániť život pred uvoľnením. Spočiatku nechápe, že únos mu v podstate zachránil život a snaží sa celý útek zmariť, čo sa mu čiastočne podarí. Connora sprevádza sirota, nadaná umelkyňa Risa, ktorých spojil nedobrovoľný osud a aj napriek počiatočnej nedôvere nájdu k sebe cestu.
Originalita románu nie je len vo vynikajúcom vykreslení postáv, ale aj v plastickosti deja. Divák spolu s ghlavnými hrdinami sleduje osudy všetkých hrdinov, prežíva s nimi ich osudy. Aj keď odsudzuje zradu Leva počas úteku, v poslednej časti knihy musí obdivovať jeho pevnú vôlu a snahu pomôcť hlavným hrdinom. Svet tohto obdobia je veľmi zlý a krutý, čitateľ, hoc nemá presný popis politickej situácie v krajine, čo možno nazvať nedostatkom, predsa sa len jednoducho orientuje v tématike. Pozná cesty, ktoré viedli k prijatiu zákona o uvoľnení. Aj keď je román poznačený ponúrosťou, predsa len končí aspoň s akýmsi náznakom pozitívneho konca.
Dej celkovo nenudil a v podstate mu nie je ani čo vytknúť, patrí medzi tie kvalitnejšie diela zo "sveta budúcnosti"
Klady : vierohodné vykreslenie postáv, plastickosť deja, presvedčivý záver.
Negatívum : viac mohla byť popísaná politická situácia v krajine.
Dávam 95%
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Varovanie - čítajte podľa uváženia, recenzia prezradzuje časť deja !
Už pri predošlej knihe "Ostrov strachu" som vyjadril radosť nad návratom do svojho detstva, keď som so zatajeným dychom čítal sériu "Stopy hrôzy", kde som mal možnosť zoznámiť sa s Ulicou strachu /Fear Street/. R.L. Stinea.
Druhý román série vydávanej nakladateľstvom Baronet ma potešil ešte viac, knižku "Nebuď dlho hore" považujem jednu z najlepších majstra "junior" hrôzy.
Lisa Brooksová je mladé dievča, ktoré sa do mestečka Shadesyde presťahovala z malého mestečka Shaker Heigst. Trvá jej pomerne dlho, kým sa dokáže zžiť s novým prostredím, ale aj napriek neistote a smútku za predošlými kamarátmi, dokáže si nájsť na novej škole priateľov - Natea Goodmana a Sharalyn O ´Briennovú s popleteným a neúspešným hudobníkom mládežníckej kapely Izákom Brennerom.
Už v úvode knihy by sme si mohli myslieť, že Lisino trápenie končí a usmialo sa na ňu šťastie. Opak sa stal pravdou, keď pri nešťastnej automobilovej nehode, pri ktorej zomrel jej otec, samotná Lisa utrpela ťažké zranenie hlavy. Po telesnej stránke sa síce podarilo hlavnej hrdinke vyzdravieť, no nič nie je tak ako bolo. Prenasledujú ju nočné mory, ktorých sa chce zbaviť návratom do školy a "do života"
Jej lekárka, psychiatrička, jej ponúkne "na rozptýlenie" brigádu u svojej známej, pomocou ktorej by sa mala zbaviť všetkých preludov. A tak sa Lisa dostane do víru nebezpečných desivých udalostí, v ktorých je ťažké rozlíšiť pravdu od nočnej mory, psychické problémy od zdravého úsudku. Séria divných preludov a prízrakov postupne prerastie do série záhadných vrážd, ktoré doslova a do písmena zmenia život v Ulici strachu. A hlavná hrdinka sa ocitá v situácii, keď nevie, či je obeť, alebo vrah.
Knihu považujem za najlepšie dielo, z množstva kníh tohto nadaného detského "majstra hrôzy". Postavy sú vykreslené vierohodne a plastický, dej je desivo zamotaný a sled udalostí nakoniec vyvrcholí v napínavom finále. Ukončenie knihy považujem za geniálne ako keby sa autor chcel k postavám a k na prvý pohľad "nevinnému" dieťaťu vrátiť. Kladne hodnotím aj vhodné zakomponovanie postáv predošlej knihy - servírky Rachel Martinovej a spomenutie Brendana Feara z predolšlej knihy "Ostrov strachu"
Za negatívum považujem trochu urýchlený sled udalostí. Autor dokázal vykresliť Lisu reálne, avšak postup policajných orgánov v záverečnom finále je trochu nelogický.
Klady : Dôveryhodné vykreslenie postáv, plastickosť deja, vykreslenie ponurej atmosféry Fear Street, návrat do detstva, vhodné zakomponovanie postáv predošlej knihy, desivé ukončenie.
Zápor : trochu zrýchlený dej v závere knihy, v ambulancii psychiatričky doktorky Sheinovej.
Dávam 90%
V sci-fi literatúre je množstvo námetov, podnetov a dobrých nápadov. Ernst Cline tento žáner previedol do dokonalosti.
Svet budúcnosti. Svet je na pokraji skazy a otriasa sa v základoch. Ľudstvo je vyčerpané krízami, nepokojmi a vojnami a pohybuje sa v akejsi agónii, keď jediný zmysel má dokonalá počítačová technika a virtuálna realita. Tak sa ľudstvo ocitlo v šialenej hre, ktorú môže vyhrať len jeden - zlaté vajce po získaní troch kľúčov vedúcich k veľkému bohatstvu, ktoré zanechal roztrpčený tvorca hier, multimiliardár James Halliday. Milióny a milióny hľadačov pokladov vo virtuálnej realite sa pokúsilo nájsť a aspoň otvoriť prvú bránu, nikomu sa to však nepodarilo, čo súťaž zviedlo do mýtov a legiend, ktorých virtuálna realita bola plná.
Až jedného dňa sa našiel mladý chalan, sirota Wade Watts, ktorý so šťastím i svojou šikovnosťou našiel prvú kľúč, čím rozpútal nielen masovú hystériu, ale aj sled udalostí, v ktorom už nešlo len o akúsi hru, ale doslova o život. O zlaté vajce má totiž záujem aj bohatá organizácia IOI, ktoré v honbe za cieľom , vedená zákerným Sorrentom neváha ísť aj cez mŕtvoly. A tak štyria najlepší súťažiaci - lobovci, musia spojiť sily v boji proti mocnému nepriateľovi.
Kniha posunula žáner sci-fi novým smerom. Mali sme už cestu do budúcnosti, i minulosti, mohli spoznať svet našich prapravnukov i desivé vízie budúcnosti. Hru časom mali chrániť jazdci časom a človek budúcnosti mohol spoznávať diaľavy vesmíru. Mladý americký autor Ernest Cline otvoril novú dimenziu fantastiky, novú dimenziu sci-fi, keď preplietol realitu skutočnosti, s virtuálnou realitou sveta hier. Prvky vážneho života s prvkami reality show. Prvky dneška, s prvkami budúcnosti. To všetko robí z románu mladého autora výnimočné dielo, ktoré môže upútať pozornosť ďalších generácií.
Klady - Napätie, akcia, dej, vynikajúci námet, výber postáv, ierohodnosť deja.
Dávam 100%
Sú knihy, ktoré zapadnú prachom, a po čase si na nich čitateľ nespomenie. Sú však aj knihy, na ktorých vyrastajú generácie čitateliek a čitateľov a stavajú sa akousi kultovou záležitosťou. Takou kultovou záležitosťou, pre deti rokov 90-tých, sú aj knihy R.L. Stina vychádzajúce už v neexistujúcom československom/českom nakladateľstve Kredit - Studio dobré nálady, ktoré v edícii Buldog - Stopy hrôzy vydávalo knihy takých autorov mládežnického hororu, akými boli Nicholas Adams, R.L. Stine s jeho ulicou hrôzy.
Doteraz si pamätám niektoré názvy kníh, ktoré sú pre moju čítajúcu generáciu legendárnymi : Mlčanie noci /vianočný horor/, Nové dievča, Hra s ohňom, Skalpel, Halo tu fantom, odohrávajúce sa na Fear street mestečka Shadyshide.
Moja generácia rokov 90-tych vyrástla, dospela a v našej sfére záujmu sú knihy vážnejšie, knihy pre dospelých čitateľov. Aj napriek tomu vítam počin českého nakladateľstva baronet, ktoré mi vydaním knihy "Ostrov strachu" a tým pádom aj série "Návrat do Ulice strachu" oživili spomienky na vlastné detstvo, na vlastnú mladosť, keď pod paplónom, plný strachu som čítal pôvodnú sériu a často mal problém aj zaspať. Pevne verím, že knihy R.L. Stinea budú desiť aj generáciu naších detí a pripravia im rad bezsenných nocí.
Už len kvôli tej kultovke a spomienkam na destvo a mladosť dávam 100%
Varovanie - čítajte podľa vlastného uváženia, recenzia stručne načrtáva charakteristiku deja
Infelices sunt ii, qui omnia sibi licere existimant. Marcellinus
Nešťastní sú tí, ktorí si myslia, že si všetko môžu dovoliť. Marcellinus.
Jar roku 1994. Slovensko je už rok samostatné a bratislavská kriminálka zažíva prvý väčší nápor organizovaného zločinu. Obdobie mafiánskych bojov má ešte prísť, avšak už v tejto knihe sledujeme nástup organizovaného zločinu s všemocným bossom v pozadí. Chlapci z mordpartie mestského veliteľstva môžu zabudnúť na luxus spoločnej práce na jednom prípade, naopak nastupuje doba, keď si prácu musia rozdeliť, aby ich všemocný zločin hneď na začiatku neprevalcoval.
Tak Krauz s Josem Fischerom riešia prípad neznámeho tela nájdeného na brehu rieky Moravy, ktoré nesie všetky znaky vyrovnávania si účtov v podsvetí. Burger s Hanzelom zas zo všetkých síl hľadajú nezvestnú Burgerovú susedku Aničku, ktorá zmizla pri odchode z práce. Prípad, ktorý nie je jednoduchý a nesie v sebe pečať organizovaného zločinu. Do toho všetkého niekto ešte vynáša informácie o plánovaných policajných akciách a všetko nasvedčuje tomu, že by to mohol byť nepodplatiteľný Krauz.
Kniha patrí medzi lepšie diela Dominika Dána - prináša pohľad na prácu bratislavskej kriminálky v období vzniku nášho štátu, v období počiatku nástupu organizovaného zločinu. Kniha podľa vzoru kníh Ed McBaina zobrazuje činnosť celého policajného oddelenia, konkrétne jednej kancelárie, pričom sa snaží zaznamenať všetky problémy, ktoré kriminalistov trápia. Tak môžme sledovať prácu dvojice detektívov pri pátraní po totožnosti obete z povodia rieky Moravy, ako aj zúfalú snahu kriminalistov nájsť nezvestné dievča, ktoré sa nevrátilo domov z nočnej smeny v istom podozrivom kasíne. Mafia silnie, takže kriminalisti sa pri vyriešení prípadu vraždy i nájdení nezvestnej mladej ženy musia spoliehať na pomoc podsvetia a to nedaruje informácie zadarmo, vždy za pomoc niečo požaduje.
V románe môžme si všimnúť niekoľko postáv, ktoré vystupujú v neskorších dieloch, zvlášť postavu bossa, s ktorým sa stretávame aj v ďalších z románov, mapujúcich obdobie 90. rokov. V románe si môžeme všímať nielen pracovnú činnosť kriminalistov, ale aj ich osobné vzťahy. Román síce po literárnej stránke nie je silný, ostatne to u Dominika Dána nikdy nebolo zámerom, vždy mu šlo len o prerozprávanie deja, podanie zločinu ako takého, v surovej podobe. Text knihy nie je schematický, teda kniha netrpí nedostatkami, ktoré som vyčítal "Nežnej fatamorgáne". Kniha nadväzuje spisovateľskou zručnosťou na román, odohrávajúci sa v roku 1992 /Krv nie je voda/, nielen podrobným popisom rekonštrukcie zločinu, ale aj sledovaním rozličných línií príbehov. V najnovšom románe si autor trúfa načrtnúť dokonca aj štyri dejové línie, ktoré sa vzájomne prelínajú, pričom detektívi Burger, Krauz a Fischer sú súčasťou dvoch dejových línií /snaha o nájdenie nezvestnej mladej ženy i snaha o identifikáciu zradcu vo vlastných radoch,v prípade Krauza a Fischera pátranie po totožnosti obete a prípadu Fera Strnada, drobného zlodejíčka a násilníka chráneného mafiou/. Nedostatkom knihy je prepletanie všetkých línii do jedného deja, čo pôsobí trochu nereálne, hoc život môže prinášať rôzne prapodivné zvraty. Toto ostatne môžeme si všimnúť aj v diele Ed McBaina, čo som neraz kritizoval aj pri tomto autorovi.
Klady : Napätie, akcia, vykreslenie postáv, štyri dejové línie, nástup postáv, ktoré poznáme z iných kníh.
Zápory : Trochu nevierohodné vyústenie dejových línii do jedného celku, nedostatok literárnosti,
Dávam 80%
Upozornenie, odporúčam čítať len po prečítaní knihy.
Sú knihy, ktoré vyvolávajú údiv, sú knihy, ktoré vyvolávajú zdesenie, sú knihy vyvolávajúce strach. Tri slová, ktoré neznamenajú možno nič, tri slová, ktoré znamenajú mnoho a trojkami sa to v príbehu len hemží.
Jozef Karika je autor s nevšedným talentom vdýchnuť život do každého možno na prvý pohľad neživého príbehu. Tak sa zdrojom napätia stali jeho "mafiánske príbehy" a zdrojom tichej hrôzy naopak jeho horory.
Trhlinu pritom doviedol do dokonalosti. Príbeh tvoria tri /druhá trojka/ na seba nadväzujúce príbehy, ktoré tvoria ucelený dej knihy so spoločnou témou i spoločnými postavami. Prvá časť knihy vás oboznámi s prostredím deja, osobami a okolnosťami, ako k príbehu prišlo. Hoc je tematika plná Tríbeča, k Tríbeču sa ani nedostanete. Naopak s pocitom stupňujúcej hrôzy čítate o tajomných psychiatrických diagnózach pacienta, ktorý sa kedysi v Tríbeči stratil s nijak nesúvislými o to však desivejšími nahrávkami rozhovorov s chorým
V druhej časti spoznávate prostredie Tríbeča. V tejto časti sa mi najviac páčilo plastické zobrazenie prostredia. Autor vierohodne popísal všetky zákutia miest, dediniek a celkového okolia Tríbeča, čím príbehu vdýchol nielen život, ale i spojivo s ďalšou časťou príbehu.Druhá časť je vygradovaná vo veľkolepom Karikovskom finále, ktoré poukazuje na nevšednosť autora verne zobraziť silné momenty deja.
Tretia časť začína ako spomínaná pesnička od skupiny Zrní "Hýkal" . Ako pod tichými optimistickými strunami gitár vzniká aj optimistický pohľad na dej poznačený viacerými vtipnými momentmi,v ktorých prevláda trochu stupídny, ale o to optimistickejší humor. Výrazy pri maringotke, kde sa stal z Andreja "ešte väčší blbec, než som myslel", prípadne "...napriek Kerčelovym radám ako niesť ruksak, som mal na strmine pocit, že ma preváži dozadu a skotúľam sa z kopca" a "Skurvená turistika" vyvoláva akúsi bujarú veselosť, až do času, keď sa začnú diať veci na oko nevinné, o to však desivejšie. A tak, podobne, ako v pesničke, dochádzame do deja plnej mystifikácie plného nepochopiteľných vecí, ktoré čitateľa núti pochybovať o všetkom, o príbehu, o postavách, o deji, o piesni, ktorá vhodne doplnila celý text a stala sa akýmsi nepísaným mottom záveru knihy.
A trojka v znamení príbehu pokračuje, pretože Karika v úlohe rozprávača hrôzu a des pretavil do pomalej po kvapkách stupňujúcej sa hrôzy, ako keby autor chcel povedať "stále máš čas ukončiť čítanie, vzdať to". A vy v úlohe čitateľa, aj keby ste tak chceli urobiť, nemôžete. Tak ako Igora opantal Tríbeč, tak opantáva dej aj čitateľa knihy. A tak, kým úvod knihy s rekonštrujúcou budovou bývalej psychiatrie, dokumentmi, platňami, desivou nahrávkou na nich je desivý, druhá časť knihy s nápisom v turistickej knihe na Žibrici, totemami, hororovým zakončením v opustenej osade desivejšia, tak v závere ani nedýchate, ba priam pociťujete nepríjemné mrazenie. Ono sa v podstate nemusí nič diať, nemusí na vás vybafnúť strašidlo, nemusí v okolí vás hrmotať poltergeist, ani sa nemusí nik samovznietiť. Stačí zdanlivo nesúvislý rad udalostí, ktoré by ste si v inom čase, na inom mieste nevšimli. Stačí, keď číslo 4 neznamená nič, môže byť číslo 5, ba aj číslo , opäť spomínané, tri. Stačí, že sa môžete raz ocitnúť na Žibrici, raz na Veľkom Tríbeči, ráz niekde úplne inde. Píšem nezrozumiteľne? Veď o to ide - neznámo v deji, chaotický popis počtu ľudí, miestností v polorozpadnutom dome, fantastický zápis v turistickej knihe, hra svetiel, dieťa v modrej vetrovke - vyvolá rad zdanlivo nesúvislých udalostí, po ktorých sa budete báť viac ako pri nejakom huhňaní démona. Do toho niečo tajomné, čo vyvolá pocit úplného psychického opojenia románom. Čítate, rozmýšľate o deji a ste zmätenejší . Priam s túžbou očakávate záverečné defilé, ktoré všetko vysvetlí. No a vysvetlenie neprichádza, čo vyvoláva otázky, pochybnosti, ba až nedôveru. V závere posledná trojka - trojka zachránených, trojka pochybnosti. Vážne sa príbeh stal? Vážne hlavní hrdinovia prežili všetky útrapy a strasti zlomyseľnej hory? Vážne bol rozprávač pri zmysloch, alebo bol tiež psychický postihnutý útrapami, ktoré sa nemuseli stať, len boli výplodom nadrogovaného mozgu, ktorý si chcel vystreliť zo samotného spisovateľa? Alebo si vystrelil autor z nás všetkých, keď vymyslel príbeh, Igora, postavy, dej? Veď sám Jožko Karika priznáva v úvode knihy, že nepotrebuje námety od iných ľudí, má ich dosť, hoc nemá čas na ich spracovanie. Zrazu si nájde čas na to, aby sa stretol s chlapíkom, ktorému pri prvom pohľade očividne preskakuje, nemá nič okrem pár fotografií ? Riskoval by čas na takéto podnety? A čo ten koniec? Žiadne pátranie? Vážne by ste verili tomu, že zázračná záchrana troch ľudí nebude mať žiadne dozvuky, zvlášť, keď jeden z nich vykladá čosi o troch, štyroch, piatich ľuďoch? Nič v novinách, bulvári, ktorý zaznamenáva každú blbinu?
Verte - neverte
Fakt , alebo fikcia
Dozviete sa na konci programu.
Vlastne nie, nie je Jonathan Frakes, je len Jozef Karika, a vy ako čitateľ. Koniec zostáva len a len na nás. A tak to je lepšie. Každopádne nech je pravda akákoľvek, autor z nej vychádza ako víťaz. Vyvolal záujem o dej, vyvolal napätie, zobrazil plastický realitu deja, osoby, miestá i pravú nefalšovanú hrôzu stupňujúcu sa zo stránky na stranu. A nám čitateľom zostáva pocit doznievajúceho strachu, poverčivosť, nechuť vybrať sa po stopách autora v realite bez mystiky a hlavne zážitok. A tak to má pri horore byť.
Dávam 100%
Na Slovensku je veľmi málo hororov, ktoré by dokázali najskôr upútať, potom vzbudiť pozornosť, držať v napätí a nakoniec vygradovať dejovú líniu v neuveriteľnom finále. A to všetko nie kdesi na Elm Street, či Transylvánii, ale celkom blízko "tu za rohom". Presne taký je snáď prvý knižný horor Jozefa Kariku "Strach".
Mladý pracovník reklamy, toho času nezamestnaný, po náročnom rozvode - Jozef Karský sa vracia domov, do miest, kde vyrastal. Do štvrte, na kraji Ružomberka, ktorá mu zanechala snáď doživotnú traumu, kedže stratil počas tuhej zimy v detstve svoju sestru Alicu. Trpké a desivé spomienky mu oživuje znovu prítomná tuhá zima, ktorá postihla nielen Slovensko, ale aj celú Európu. Netrvá dlho a zmizne prvé dieťa, potom ďalšie dve a ďalšie, hlavný hrdina sa tak dostáva do výru desivých spomienok, keď sám presne nevie, čo je tvrdou realitou, a čo predstava z detstva. A tak za pomoci priateľov z mladosti, ktorí z pocitu vlastného strachu mu skôr nedôverujú, ako veria sa rozhodne postaviť proti desivému zlu, ktoré ožíva síce len ráz za niekoľko dlhých rokov, zanechávajúc však desivú spúšť. Bádanie v archíve a zo spomienok svojho ťažko chorého otca, ku ktorému neprechováva hlavný hrdina vrúcny vzťah, sleduje stopu ZLA, ktoré je nielen tak mocné, ale aj staré ako ľudstvo samo.
Horor Strach púta nielen originalitou deja, dôležité je hlavne prepojenie dejovej línie s desivými udalosťami, ktoré sa skutočne stali. Autor vhodne do deja zakomponoval aj udalosti z Hory mŕtvych , kde roku 1959 zmizla skupina mladých ruských študentov, hrôza a des zo sibírskych diaľav, tak originálne ožíva aj pred "prahom našich dverí", pod mýtickým a legendárnym Čebraťom, Ešte dôležitejší pre mňa je však záver. Tú časť deja, ktorú väčšina spisovateľov nezvláda dostatočne, Jozef Karika definitívne vygradoval do veľkolepého finále, kde dobro a zlo postavil úplne hore nohami, čím úplne spochybnil reálne zmýšľaniehlavnej postavy počas celého deja. Nechcem zbytočne poukazovať na dej, nechcem zbytočne odkrývať všetky tajomstvá, ktoré autor prichystal v celom románe, rozhodne si však myslím, že pri čítaní knihy sa nebude žiaden čitateľ nudiť, naopak pocíti zakrádajúcu sa desivú hrôzu. Preto, v sychravých večeroch odporúčam horúci čaj, nejakú maškrtu a pravé nefalšované prežitie hrôzy. A kniha vás ovládne rovnako tak, ako ZLO hlavného hrdinu knihy.
Klady : prepracovanie deja, psychologické vykreslenie postáv, nefalšovaná hrôza, dôkladne premyslený záver knihy, vhodné zakomponovanie skutočného paranormálneho javu do deja knihy, geografická blízkosť,
Zápory : žiadne som nenašiel, kniha ma oslovila úplne
Zaujímavosť : Neviem, čím to je, ale mladý historik a archivár vystupujúci v románe mi silno pripomína Jožka Kariku - svojim spôsobom bádania i správaním.....
Dávam 100%
Originálna zápletka, pomerne plynulý dej poznačený hrozbou neneodvratného zániku. Kolabujúca ekonomika, samovraždy, anarchia, snaha odvrátiť neodvrátiteľné. To je niekoľko základných bodov sci-fi detektívneho románu Bena Wintersa. Ako pozitívum hodnotím originálnu zápletku, pomerne vierohodný opis deja, plastické zobrazenie mesta i obyvateľov v ňom. Čo je najviac sympatické, je reálnosť deja. Ja sám som sa pristihol pri tom, že tŕpnem koľko málo času života nám zostáva. Páčilo sa mi aj to vedecké zdôvodňovanie a hľadanie miesta kam tá "opacha", to "hebedo" dopadne. Keby autor zostallen v rovine sci-fi, zhltnem mu to aj s navijakom a dám plný počet hviezdičiek. Bohužiaľ dielo má jednu podstatnú slabinu. Aj keď Hank Palace vyšetruje prípad, nie je to dobre rozpísané. Riešenie prípadu nie je rovnocenným súpútnikom deja, je len akýmsi doplnkom a to je možno na škodu. Viac by tomu svedčalo, keby autor dôslednejšie prepracoval kriminálne postupy. Takto sa vražda nestala hlavným základom deja, len doplnkom, čo romána ako detektívku trochu poškodilo. Ako slabinu románu považujem aj niektoré oslovovanie postáv - pojmy "synak", "chlapče" "mladík" považujem za jeden z mala nedostatkov, rovnako aj rýchle ukončenie deja, ktoré sa stáva slabinou pomerne veľkého množstva autorov.
Plusy : originálnosť deja, zápletka, nevšedný námet, realita nebezpečenstva zániku, jedno z najlepších sci-fi aké som kedy čítal.
Mínusy : ako detektívka svojou prepracovanosťou málo pútavé, málo prepracované kriminálne postupy, zločin nebol nosnou témou, len doplnkom,
Dávam 80%
Nechcem rozpisovať ku každému zväzku dlhé tirády. Veľa som toho napísal pri predchádzajúcom zväzku príbehov. Tretí zväzok novo vydávanej série ukončuje prvú knihu krimiprípadov reportéra AZ vydanej roku 1991 a nasledujúce tri príbehy zas druhý zväzok z roku 1993. Takto sa môžme oboznámiť so začiatkami autorovej tvorby na pôde detektívneho románu. V treťom zväzku sa rozvíjajú vzťahy s Júliou. Záruba sa zbližuje aj s sekretárkou novín Mancikou Hajossyovou. Blíži sa postupne koniec republiky a na sile naberá hitlerovský fašizmus. To všetko ovplyvňuje konanie a myslenie postáv. Tretí zväzok tak zobrazuje rozpätie druhej polovice tridsiatych rokov. Pevne verím, že vo vydávaní ďalších zväzkov sa bude pokračovať....
Mať doma ploštice, to je samo o sebe veľká starosť, ale čo ak sú tie ploštice chytré, diabolské a vidíte ich len vy? To je presne originálna zápletka jedinečného temného thrilleru autora, ktorý je skôr na Slovensku známy svojou trilógiou o "poslednom policajtovi" bojujúcom proti zločine v čase hroziaceho nebezpečenstva zrážky zeme s asteroidom. Aj keď tento "útlučký" román je úplne z iného cesta, vyvoláva príjemné mrazenie aj napätie rovnako, hádaj aj viac.
V románe sledujeme osudy mladej rodiny, ktorá má problémy s bývaním. Ich finančné možnosti umožňujú skôr lacnejšie bývanie na periférii ako kdesi v centre mesta, v lukratívnych miestach. Jedného dňa sa dočítajú o dome, ktorý sa nachádza v bohatej štvrti a majú možnosť si to aj finančne dovoliť. Tak sa mladá rodina Wendtovcov s maličkou dcérkou Emou nasťahuje do domu, ktorý je síce starší, ošarpanejší, domáca trochu šišnutá, ale dom v podstate spĺňa všetky možnosti bývania a zároveň sa nachádza aj v príjemnej štvrti, neďaleko centra New Yorku. Všetko výhodné má však aj svoje nevýhody a tou sa stanú šváby, ktoré nik okrem hlavnej hrdinky Susan nik nevidí. Šialenú predstavu o akýchsi pekelných hmyzích bytostiach dopĺňa aj knižočka popisujúca neznámy druh, ktorý dovedú hlavnú hrdinku do radu bizarných, ba až nepríjemných situácií, ktoré vyvrcholia nástupom veľkého zla, ktorým dej románu vrcholí. Román je písaný pútavým štýlom, postavy nepôsobia umelo a vystupujú vcelku reálne. Krásne je aj vykreslené psychické vypätie hlavnej hrdinky, ktoré pôsobí vierohodné, čo mnohým autorom spôsobuje značné komplikácie vierohodne zobraziť. Jedinou slabinou diela je zbrklo napísaný koniec. Nedá sa mu vyčítať nepripravenosť, nemožno ho nazvať ani vyložene hlúpym, avšak prechod z jednej dejovej línie do druhej pôsobí akosi umelo, ba až seknuto. Na jednej dejovej línii čítate, ako Susan je po odchode manžela uväznená v "bonusovej" miestnosti, na druhej zas sa dočítate, že z čista-jasna prišla deratizátorka, ktorá jej pomohla. Na to nastupujú tretia dejová línia, ktorá do hry postaví aj majiteľku bytu Andreju. Keby dejová línia pôsobila ucelenejšia, nebolo by čo knihe vytknúť. Takto koniec pri dôkladnom prepracovaní deju románu pôsobí značne kostrbaté a nevierohodne. Thriller nekončí ako väčšina hororov tragický, naopak ponúka optimistický výhľad do ďalších osudov, čitateľ tak nie je nútený koniec domyslieť si, čo ostatne býva v podobnom type literatúry /pozri napr. Skrýš Theorina/. Záverom možno konštatovať, že knihu odporúčam prečítať, prináša nový pohľad do temnej literatúry.
Plusy : premyslenosť deja, vierohodne vystupujúce postavy, ktoré nepôsobia umelo a ľahko sa v nich orientuje, zápletka
Mínusy : kostrbatý, urýchlený záver
Dávam 80%
