Ivan Lulják

Zvyčajne nebývam patetický a neoplývam emóciami pri čítaní knihy, ale táto ma skutočne dostala. Laurence Rees nie je len špičkový scenárista, tvorca seriálov a historik, ale aj vynikajúci rozprávač. Podobný je nemeckému kolegovi Guidovi Knoppovi, avšak v čom je lepší je to, že strieda vierohodné svedectvá deportovaných, ktorí Osvienčim prežili s dobovými prameňmi a dokumentmi. Okrem priamych svedkov autor ponúka v poznámkovom aparáte hodnotnú citovanú literatúru, ktorá umožňuje sa ďalej tématikou zaoberať. Čo ma však najviac fascinovalo na tejto knižke sú dve veci.

1. Autor nevyhľadal len priamych účastníkov z Poľska a Normanských ostrovov, ale aj z iných krajín Európy vrátane Ruska, Českej republiky, Holandska a nášho Slovenska. Autor neskúma len prvé osudy deportovaných, zaoberá sa aj korupciou a každodenným životom, od transportov počnúc, cez prácu v skladisku "kanade" až po ľúbostné zážitky "obyvateľov" koncentračného tábora. Pozornosť zasluhuje aj to, že autor navštívil aj slovenskú židovku Helenu Citrónovú, ktorá prežila "citové vzplanutie" k nemeckému dôstojníkovi, ktorý pozornosť jej opätoval a ktorú nám často zdôrazňoval prednášajúci na prednáškach dejín nacizmu na vysokej škole počas štúdia histórie ako perličku. Zaujímavou pikoškou je aj spravovanie "bordelu" na území koncentračného resp likvidačného tábora, ako aj to, že najväčšiu šancu prežiť mali hasiči, ktorí boli v nacistickom Nemecku vo všeobecnosti veľmi vážení. Posledná kapitola venujúca sa prenasledovaniu časti ruských väzňov sovietskou NKVD pôsobí trochu schematický bez uvedenia nejakých ruských zdrojov, ale v celku dielo možno hodnotiť veľmi pozitívne. Autorov rozprávačský talent je nepochybný a vo veľa veciach predčí aj spomínaného Guida Knoppa, ktorý je v Českej republike i na Slovensku neprávom populárnejší. Za nevšedný rozprávačský talent, neuveriteľnú schopnosť skĺbiť fakty dohromady, za prečítanie množstva kníh nachádzajúcich sa v citáciách, výskum prameňov v archívoch a hlavne veľkú prácu pri hľadaní pamätníkov na území celej Európy, nielen väzňov, ale aj dozorcov, dánskych policajtov, ktorí pomohli židom utiecť do neutrálneho Švédska udeľujem plných 5 hviezdičiek......

Osvětim

• Laurence Rees

4,8

18,32 €

Ono by kniha nemusela byť zlá, keby nebola písaná výhradne jednostranne, bez akéhokoľvek uvedenia prameňov z druhej strany. Historická kniha sa môže zakladať na podklade spomienok žijúcich osôb, ale nemala by byť hlavným odkazom na svedkov, pretože ľudský jedinec, pamätník sa môže aj mýliť, prípadne mať skreslený obraz vinou svojho utrpenia. A to je hlavným nedostatkom knihy Exodus. Môžme brať svedectva utekajúcich Nemcov, avšak bolo by dobré, aby priestor dostala aj druhá strana. V Rusku žije nie málo pamätníkov, ktorí by mohli podať svedectvá z druhej strany, zo strany Červenej armády, prípadne Poliakov.

Skresľovanie informácií, jednostranný pohľad, bez možností výpovedí svedkov z Českej a slovenskej strany, na to poukazuje zvlášť posledná kapitola, ktorá je k naším dejinám a naším národom /myslím Čechov a Slovákov/ najbližšia a to je odsun sudetských Nemcov. Pozri kapitola "Stratený domov" od str. 371. Autor len jednostranne informuje o utrpení nemeckej menšiny. Opäť chýba svedectvo Čechov a Slovákov, ktorí žili v protektoráte, chýba tam uvedenie prameňov českej proveniencie, ktoré by umožnili českej strane brániť sa. Kniha, a to si Guida Knoppa vážim je bohužiaľ len znôškou právd, ktoré šíril celé desaťročia nemecký landmaschaft vo svojich nenávistných výpadoch proti Poliakom, Čechom a Slovákom. Guido Knopp je síce vynikajúci autor televíznych seriálov, ktorého možno prirovnať britskému kolegovi a historikovi Laurencovi Reesovi, avšak na rozdiel od Reesa je faktografický občas veľmi slabý.

Z hľadiska pútavosti témy 5*, z hľadiska štýlu písania 5*, z hľadiska rozpracovania témy 1*, z hľadiska historickej vierohodnosti 0*.

Záver - dielo je pútavo i literárne umne spracované, na tendenčnosť spracovania témy a historickej vierohodnosti veľmi slabé......

Exodus

• Guido Knopp

3,8

5,45 €

Páči sa mi nápad s ex librisom a hodnotím ho pozitívne, zvlášť, keď ostatné predajne ho nemajú. Čo sa mi však nepáči je využívanie akéhosi monopolu, inak si neviem vysvetliť postup, aký zaviedol martinus. Vydáva sadu "EX LIBRIS", ktorý predáva v sume 3,99€, pričom na predajni nemá ani kus /v kamennom obchode/, takže sú ľudia, čo nemajú prístup na net automatický znevýhodnení a musia sa k nemu dostávať cez ľudí, čo prístup na net majú,. čo je veľmi často komplikované. Druhá vec a to sa mi nepáči ešte viac je, že zákazník, ktorý si tento tovar kúpi a objedná na predajňu, musí zaplatiť 1,50€ za to, že si tovar prišiel vyzdvihnúť. Ako je možné mať odber kníh zadarmo a platiť za vyzdvihnutie ex librisu? Za nápad a ponuku 5 hviezdičiek, za služby 0.....

Ex libris (umelecké, motív 2)

5,0

3,99 €

Pred 50 rokmi americký scenárista, spisovateľ krátkych hororových poviedok Robert Arthur /1909-1969/ vytvoril pre vianočný trh 3 detektívne novely pre mládež pod názvom "Traja pátrači", ktorí sú známi aj na Slovensku.
Zaujímavosti
Tvorca Robert Arthur býval v okolí Los Angeles len 3 roky /1959-1962/, zvyšok života prežil na východnom pobreží.
Robert Arthur sa venoval písaniu temných poviedok pre dospelých, viaceré poviedky použil aj ako scenár pre seriál "Alfred Hitchcock uvádza"
Po skončení práce v Hollywoode a návrate na východné pobrežie autora oslovilo vydavateľstvo Randon House New York, aby napísal detektívnu sériu pre mládež. Arthur predložil projekt "Troch pátračov". Pre vianočný trh roku 1964 predložil už aj prvé 3 knihy.
Rukopis prvých troch kníh mal jednoduchý pracovný názov /Traja pátrači a strašidelný zámok, Traja pátrači a zajakajúci papagáj, Traja pátrači a šepkajúca múmia/. Vydavateľ pre väčšiu pútavosť navrhol aby názov začínal názvom tajomstvo/záhada.
Pre väčšiu reklamu využil Robert Arthur svoje priateľstvo s Alfrédom Hitchcockom, ktorého požiadal o využitie jeho mena pre reklamné účely. Hitchcock to prijal bez nároku na odmenu.
Každý diel kníh začína úvodom Alfreda Hitchcocka, Režisér však ani jeden úvod nenapísal. V jeho mene ho písal Robert Arthur a neskôr aj nasledujúci autori.
Pod Hitchcockovým menom je napísaných 30 kníh. Posledná vydaná kniha "Tajomstvo žraločieho útesu" na Slovensku už vyšla pod "patronátom" Hectora Sebastiana /originál podpísaný Hitchcockom/.
Robert Arthur napísal 10 noviel s troma pátračmi
Prvé 3 knihy mali veľký úspech Vydavateľstvo oslovilo autora, aby v jednom roku vydal 2 knihy.
Na sklonku života autor z dôvodu podlomeného zdravia nestíhal písať, preto oslovil viacerých autorov mysterióznych hororových kníh, aby sa ujali série. Oslovená bola aj autorská dvojica píšuca pod menom Ellery Queen. Prvým takýmto autorom, ktorý vstúpil do série bol Dennis Lyndson /píšucí pod pseudonymom Wiliam Arden/
Pomocníkom Roberta Arthura a verným čitateľom bola jeho dcéra Elizabeth. Tá odmietla, aby prvý pátrač nemal meno /mali ho volať génius Jones, prípadne chytrák Jones/ a vybrala druhú možnosť, ktorú autor ponúkol. Odvtedy sa prvý pátrač volá Jupiter Jones.
Rovnako ako Jupiter Jones, tak aj jeho duchovný otec Arthur si poťahoval spodnú peru.
Prezývku Jupitera Jonesa Jupe prvý krát bola použitá v tretej knihe /Záhada šepkajúcej múmie/ a vymyslela ju dcéra autora Elizabeth.
V USA po smrti Roberta Arthura písali sériu 4 autori. Všetci písali pod pseudonymom, aby neovplyvnili svoju tvorbu pre dospelých. Paradoxne "Traja pátrači" im priniesli viac slávy.
1. Wliam Arden napísal 13 kníh. Prvá mala názov "Záhada stonajúcej jaskyne". Známy svojou realnosťou zápletky a premyslenými hádankami.
2. M.V. Carey napísala 15 kníh. Charakterizuje ju tematika paranormálnych javov, ktoré v sérii často uviedla. Prvou knihou bola "Záhada horiacich stôp"
3. Nick West - napísal 2 knihy, ktoré však nemajú takú kvaslitu, ako knihy predošlých autorov /Záhada kašľajúceho draka, Záhada nervózneho leva/.
4. Marc Brandel - hoc napísal tri knihy, zaujal kolísavými výkonmi. Kniha "Záhada dvojprstého holuba" patrí medzi tie lepšie dielka. V jednej z kníh /slovenský ešte nevyšla/ sa zaoberá pôvodom Jupitera Jonesa.
Po 30. knihách Hitchcock končí a "patronát" nad troma pátračmi preberá spisovateľ detektívnych románov a scenárista Hector Sebastian. Hoc je to vymyslená postava, inšpiráciou bol zrejme tvorca troch pátračov Robert Arthur.
Rocky Beach je údajne imaginárne mestečko, ktoré ani americkí a ani potom nemeckí autori nevedeli presne lokalizovať. Mysleli si, že Robert Arthur si ho vymyslel. V skutočnosti Arthur presne geografický určil polohu mestečka. V knihe "Záhada šepkajúcej múmie" píše, že Rocky Beach je vzdialené 15 míľ od Los Angeles. Cesta do L.A. však trvala 50 minút, čo urobilo veľké problémy nemeckým autorom píšucim v nemeckej sérii troch pátračov. V skutočnosti Robert Arthur použil chyták a uviedol vzdialenosť vzdušnou čiarou. Skutočná vzdialenosť Rocky Beach od L.A. je 21 míľ po ceste a cesta skutočne môže trvať 50 minút.
Rocky Beach ako píše Robert Arthur v inom románe leží medzi Santa Monicou a Malibu Beach, čím autor už presne lokalizoval miesto, kde žijú traja pátrači. Mestečko skutočne existuje a má názov Topanga Beach.
Prvé vydanie troch pátračov na Slovensku bolo roku 1970. Od roku 1993 je séria číslovaná, nejde však skutočne podľa rady.Aj knihy Roberta Arthura sú poprehadzované
Poradie vydané za života Roberta Arthura
1. Strašidelný zámok
2. Zajakavý papagáj
3. Šepkajúca múmia
4. Zelené strašidlo
5. Miznúci poklad
6. Ostrov Kostier
7. Ohnivé oko
8. Strieborný pavúk
9. Vreštiace hodiny
10. Stonajúca jaskyňa Wiliam Arden
11. Hovoriaca lebka
12. Smejúci sa tieň Wiliam Arden.

Traja pátrači 1 - Tajomstvo strašidelného zámku

• Robert Arthur

4,6

6,41 €

Búrka mečov bude rozdelená na 2 zväzky. Prvá časť by mala vyjsť v júli a 2. časť na sklonku augusta a septembra.....

Hostina pre vrany bude mať len jednu knihu

Búrka mečov 1: Oceľ a sneh

• George R.R. Martin

4,9

18,00 €

Úprimne sa priznám,nechápem mentalitu hodnotenia knihy, ktorá ani ešte v tom čase nebola vydaná. Som za literárnu ostrú kritiku, ak je dielo doslovne a do písmena brak, musím ju mať však prečítanú a potom môžem hodnotiť. Tak je kritika kritikou objektívnou a nie kritickým nihilizmom, ktorý sa tu tak krásne prejavil v uplynulých týždňoch. Vyznela tu kritika spisovateľských kvalít autora? Nie - zavládla tu kritika nezmyselnosti vydávania nekonečných sérií kníh. Nie som stúpencom tlačenia na pílu a"dojenia témy", kým to finančne vynáša, pri diarovom románe je to však iné. "Kritici" zrejme nepoznajú diarový román, nepoznajú denníky Adriana Molea Sue Townsendovej, nepoznajú denníky Nicka Twispa C.D. Payna Aj tieto dva autorské fenomény napísali viacero denníkov svojich hlavných hrdinov a v tom je to krásne. Adriana Molea poznáme tak ako malého pubertiaka /Tajný denník Adriana Molea/ a poznáme aj ako dospelého muža v strednom veku /Adrian Mole - Roky s cappucinom/. Tak sme mohli spoznať prostredníctvom autorky aj zmýšlanie malého chlapca, aj dospelého muža s problémami každodenného života. V tom je krásny takýto typ románu a v tom Zuzke fandím, že sa odhodlala napísať, aj napriek počiatočnému skepticizmu ďalšie pokračovanie. Ešte uvediem na pravú mieru ataky na to, že autorka sľubovala za každým skončenie série. ANO sľubovala a rozhodne musím povedať, stálo nemalo námahy, kým sme ju presvedčili na ďalší diel - takže nie sú tam ani osobné záujmy a ani finančné záujmy, kniha je napísaná z dôvodu záujmu jej čitateľov. Knihu som ešte nečítal, z tohto dôvodu dávam zatiaľ bez hodnotenia. To napíšem, akonáhle si knihu prečítam. Prosím - neberte to zle, ale nikdy nehodnotte knihu, ktorá nie je ešte vydaná a nemáte ju prečítanú - nie je to len urážka autora, ale aj zosmiešnenie jeho snahy.

Džínsový denník 4

• Zuzka Šulajová

4,2

11,90 €

Johan Theorin bol vždy zárukou skvelého čítania. Po slabšom predošlom románe "Skamenená krv" sa v novom románe "Skrýš" zas preukazuje v starom známom svetle autora temných románov.

Po začítaní si všimnete niekoľko závažných zmien. Čitateľ pri čítaní Theorina je zvyklý na temný thriller s mysterioznosťou presahujúci až do hororu. Takmer vždy šlo o detektívny príbeh. V "Ozvenách mŕtvych" o vyšetrovanie zmiznutia syna, v Smrští o záhadné úmrtie učitelovej manželky, v "Skamenenej krvi" o prapodivné udalosti spojené s istou pornografickou firmou. To všetko preplnené nádychom mysterióznosti - šepotu mŕtvych, duchariny a víl. V románe "Smršť" je detektívka prevedená do všetkých kvalít dodržujúcich všetky pravidlá Knoxa i Van Dina. Záhadný príbeh, povesťami opradené sídlo, vražda a detektív zapajajúci "šedé bunky" v pozadí. V Skamenej krvi Gerlofová postava nie je už tým symbolom "veľkého detektíva", už je len súčasťou deja románu. "Skamenená krv" tak preberá kontúry thrilleru - hlavnou postavou sa stáva syn zavraždeného majiteľa pornografickej firmy.

"Skrýš" naopak opúšťa všetko to, na čom sme boli zvyknutí v predošlých autorových knižkách. Mysterióznosť zostala na Olande ako aj detektívne črty v románe. Jedno pravidlo Knoxa o detektívkach hovorí, že "ak nejde v detektívnom románe o vraždu, nejde o nič." Detektívny román má priniesť závažný zločin, zväčša vraždu, na ktorej vyšetrovaní sa významnou mierou podieľa detektív majúci najväčšiu zásluhu na vyriešení prípadu. Autor hrá s + férovú hru, počas ktorej nezatajujúc dôkazy aj čitateľ má možnosť vyšetriť zločin. Toto všetko dodržal Theorin vo svojom druhom románe "Smršť" a od tohto všetkého sa "na kilometre" vzdialil v románe "Skrýš". Ak beriete ju ako detektívku, budete veľmi sklamaní. V románe nenájdete žiaden detektívny zámer, budete sa pohybovať v deji, v ktorom sa podľa detektívnych pravidiel nič nedeje. Vraždu nájdete až na konci knihy, avšak vrah bude známy a o vyšetrovanie vôbec nepôjde. "Skrýš" ako detektívku nemôžte brať a autor sa ani o ňu nepokúsil. Naopak zabŕdol do niečoho nového. Vzdialil sa z Olandu "na pevninu", zbavil sa duchariny, len neurčitý strach a desivá temnota zostali. Čo môže byť temnejšie ako ústav psychický chorých? Čo môže byť desivejšie ako škôlka, ktorá je s ústavom prepojená? Čo môže byť desivejšie ako prapodivné udalosti, do ktorých sa zaplietol hlavný hrdina? Toto presne vystihuje posledný román Theorina. Aj keď z hľadiska hororu sa nič nedeje, zlovoľnosť dýcha na každom kroku. Učiteľ sa každou stránkou ponára do osídiel zla ústavu vrcholiaceho v napínavom finále.

Zaujímavou postavou románu je mladý učiteľ Jan. Autor zostáva verný svojej tradícii majstrovského prepletania minulosti s prítomnosťou. Ako sme si mohli všimnúť, v severskej Krimi to nie je tak nevydaný jav. Striedaním prítomnosti s minulosťou sa stala známa jeho kolegyňa - švédska autorka Camile Läckbergová. Prítomnosť s minulosťou, hoc krátkou, strieda aj Lars Kepler, hoc u neho sú rozdiely niekoľko hodín, avšak Theorin dokázal jav nevydaný, viesť dejovú líniu v 4 dejoch. Hlavnú postavu Jana tak spoznávame ako šikanované dieťa /rozpráva v ústave kamarátke Rami/, ako pacienta psychiatrickej liečebne, do ktorej sa dostal po pokuse o samovraždu; ako začínajúceho učiteľa, ktorý sa ako pomstivý boh chce pomstiť bývalej psychologičke ústavu, k tomu ho malo zaväzovať pochybné priateľstvo s psychický vážne narušenou Rami /aspoň v tom čase/ a v hlavnej dejovej línii ako mladého, ale už skúseného učiteľa hľadajúceho svoju Rami, ktoré ho vedie do vážnych fyzických i psychických ťažkostí.

Theorin ja majster postáv i majster deja. Dokáže všetky udalosti spojiť tak, že vydávajú celostný ráz románu. Aj nepatrné udalosti z minulosti formujú psychický obraz hlavného hrdinu, poukazujú na jeho činy v prítomnosti. Autor majstrovský psychologický vykreslil všetky postavy. kriminálnika Ivana snažiaceho stoj čo stoj sa dostať z psychiatrickej liečebne, učiteľa Jana hľadajúceho dávnu priateľku, prísneho primára oddelenia, deti, kolegov z "Mýtiny". To všetko je majstrovský s psychologickou dôkladnosťou prepracované. Autor sa však vyžíva aj v "Lynchových" praktikách. Podobne ako v mestečku Twin Peaks, aj tu máte pochybnosti o hlavnej postave o deji. Je Jan psychický zdravý, alebo duševne chorý element, ktorý by do kontaktu nemal s deťmi vôbec prísť? Je jeho hľadanie reálne, alebo skreslené radou prapodivných náhôd? Udalosti s listami sa skutočne stali a boli hlavnou podstatou románu? Čitateľ v napätí hltá dej a pochybuje o všetkom, čo sa deje. Na jednej strane vyzerajú kroky hlavnej postavy ako postup reálne zdravo uvažujúceho človeka, na druhej strane ako psychický narušeného psychopata idúceho hoc aj cez mŕtvoly za svojim cieľom. A pochybnosti o Janovi máte vo všetkých dejových líniách. prečo sa vlastne nechal zbiť a šikanovať a vôbec sa nebránil? Prečo vystavil nebezpečenstvu dieťa, aby splnil dohodu z psychiatrie? Prečo sa ešte predtým pokúsil z psychiatrickej liečebne zdrhnúť, hoc sa vonku necítil bezpečne a nechcel ani po prepustení odísť? Autor čitateľovi nepomáha. Naopak zo "sadistickou" rozkošou necháva čitateľovi si utvoriť na dej vlastný názor. Tento postoj je ešte viac zvýraznený záverečným ceremoniálom románu - záverečným defilé. Kým v detektívke ste zvyknutí na to, že veľký detektív vám rad za radom vysvetlí všetky tajomstvá, u Theorina a jeho "Skrýši" je to naopak - ešte zvýši vaše pochybnosti. Nevhodná poznámka kolegyne zo škôlky, prehľadanie bytu hlavného hrdinu políciou robí z krokov reálne uvažujúceho človeka psychopatickú osobnosť.

Román nie je detektívkou a ani tak "Skrýš" nemôžte brať, je to naopak s theorinovskou" dokonalosťou prepracovaný psychologický thriller bez hororových desivých prvkov, avšak poznačených silnou ponurosťou miesta. Rozhodne odporúčam prečítať, je to majstrovské dielo Majstra spisovateľa, ktorý má ešte literárne vrcholy pred sebou. Dávam 5 hviezdičiek.

Skrýš

• Johan Theorin

4,5

16,40 €

Smršť je druhým temným románom trilógie z ostrova Oland, ktorý spája do série osoba Gerlofa Davidssona /Ozveny mŕtvych, Smršť, Skamenelá krv,/

Druhý diel je oveľa lepší ako ten prvý, ktorému tiež nemožno okrem pár odchyliek nič vyčítať. Autor dovedna spojil tri dejové línie. Jednu z histórie a dve zo "súčasnosti".

Historická dejová línia popisuje ponuré miesto samoty ostrova Oland ohraničeného dvoma majákmi, z ktorých jeden predznamenáva smrť obyvateľa usadlosti starostlivo zaznamenanú na stene blízkej hospodárskej budovy.

Druhá dejová línia vykresluje osudy zlodejského tria, ktoré využíva blížiacu sa zimu na svoje nezištné ciele.

Tretia dejová línia zachytáva osudy mladého učiteľa obývajúceho spomínanú usadlosť v prítomnosti. Ten za záhadných okolností prichádza o svoju manželku, ktorá za nevyjasnených okolností zomiera. Mladý učiteľ v snahe rozuzliť jej záhadnú smrť krok za krokom rozplieta temné tajomstvá vlastného domova, o ktorom nemal ani potuchy.
Román je priam popretkávaný temnými udalosťami - klasický detektívny román prechádza až do príjemného mrazenia, čím Johan Theorin začína konkurovať majstrom hororového románu akými bezpochyby King i Saul sú. Kriminálna zápletka je popretkávaná tajomnou pôsobnosťou neživých síl, s ktorými prichádza do kontaktu najmä dcéra hlavného hrdinu.
Vrchol majstrovstva a temnosti sú udalosti odohrávajúce sa v predvečer Štedrého dňa, kde román už doslova a do písmena opustil svoj kriminálny smer a stal sa čistým hororom.

V pozadí dejovej línie románu je skutočná "hlavná postava" Gerlof Davidsson, ktorého máme možnosť spoznať aj v iných románoch tejto série. Gerlof Davidsson má v románe Smršť v dejovej línii iné postavenie , ako v predošlom románe. Kým v predošlom románe /Ozveny mŕtvych/ sa priamo podieľa na smerovaní deja, tak v románe "Smršť" má skôr pozorovaciu a "riadiacu" funkciu. Gerlof už priamo neovplyvňuje dej, naopak stáva sa "mysliacim motorom" v pozadí, čím sa Johan Theorin približuje ku klasickej detektívke Agathy Christie. Postavy, ktoré sú "na scéne" deja románu častejšie sa tak stávajú prach obyčajnými štatistami a dr. Watsonami hrdinu v pozadí. Gerlof Davidsson naopak získava akési kontúry vševediaceho detektíva poznačeného vekom i svojimi skúsenosťami. Starší muž neschopný väčšieho pohybu, ale vynikajúceho myslenia a umu nakoniec vie pochopiť spôsob smrti manželky mladého učiteľa a dokáže ju aj vysvetliť, hoc šlo o takmer dokonalý zločin. Postava Gerlofa Davidssona tak naberá reálne kontúry inej staršej osoby ovplyvňujúcej výsledky pátrania iných kriminalistov - slečny Marplovej od Agathy Christie.

Johan Theorin je veľmi schopný autor. Dokáže vykresliť detektívny román viažuci sa na určité geografické miesto, vie ho vyumelkovať ponurou atmosférou temného miesta i pocitom šťastia blížiacich sa sviatkov. Vie spojiť hororovosť s prvkami klasickej detektívky Agathy Christie a vie viesť viacero dejových línii naraz, ktoré sa prekvapujúco v závere románu stávajú jedným hlavným a dôležitým prúdom románu. Dej Johana Theorina, to je riava veľkej rieky, ktorá berie cestou rôzne prítoky ústiace do veľkolepého deja finále. Aj dej, ktorý navonok s románom nesúvisí naberá v závere románu prekvapujúce súvislosti a vykresluje dejovú pointu románu. To všetko spojené s osobou mladého učiteľa Joakina v popredí a starého vetchého starca nevábneho zovňajšku avšak bystrého umu v pozadí.

A ešte jedna vec je na autorovi obdivuhodná. Spôsob spojenia klasickej tragickosti v románe. Útek vraha z desivého miesta je typickou ukážkou shakespearovskej pomstychtivosti ducha obete na svojom vrahovi. A učiteľ Joakim až v závere pochopí posolstvo vlastného temného domu, ktorému porozumie. A o tom všetkom je Smršť Johana Theorina dejovo zachytávajúc v hlavnej dejovej línii udalosti od októbra do Vianoc. Rozhodne odporúčam knihu prečítať si počas vianočných sviatkov. Des spojený s milou atmosférou vianočných sviatkov to je to, čo náročného čitateľa vždy poteší a v čom je Theorin veľkým majstrom..

Smršť

• Johan Theorin

4,8

16,40 €

Theorin nesklamal a pozdvihol úroveň severskej detektívky, v ktorej patrí medzi popredných autorov. Prekrásne severské prostredie ostrova Oland strieda s temnými tradíciami ostrova prerorozprávanými z pokolenia na pokolenie, vyúsťujícimi do moderného temného detektívneho románu. Pre detailistu je nevýhodná zemepisná poloha niektorých miest, ktoré v skutočnosti na ostrove nenájdete a existujú len v autorovej fantázii. Na ostrove Oland možno spoznať len mesto Borgholm, ostatné uvádzané dediny sú už len vymyslené, čo trošku sťažuje orientáciu. Čo autorovi treba uznať, je dokonalé prepojenie minulosti siahajúcej až do obdobia druhej svetovej vojny, pokračujúcej rokom 1972 až do súčasnosti /dej románu sa odohráva, ako hovorí autor v 90. rokoch 20. storočia/. Aj napriek striedaniu deja minulosti a v prítomnosti obe dejové línie sú zakomponované do súrodého celku a dokresľujú dej románu.

Románu však musím vytknúť jednu nedôslednosť v druhej polovici deja. Autor ako keby v trištvrťke románu náhle sa pozabudol a zmenil dej. Pôvodne mala podľa popisu hlavná postava Gerlof zomrieť

""Jej slová vyzneli ironický, hoci si to v tej chvíli si neuvedomovala. Lebo, keď sa opäť stretnú, Gerlof bude zomierať. /koniec 23. kapitoly, str. 279 slov. vydanie/

Ako vieme Gerlof prežil a je to jediná slabina inak dokonalého románu. S touto postavou, ako keby sa autor nevedel rozlúčiť, pretože vystupuje aj v druhom románe Smršť.

Dal by som 5 hviezdičiek, ale ako kritický zmýšľajúci čitateľ pre tú chybu v závere o jednu menej. Inak odporúčam..

Ozveny mŕtvych

• Johan Theorin

4,3

13,90 €