

Prečítané v 2025 Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilŠtudentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).


Prečítané v 2025 

Adamova knižnica - Adam chodí do školy 

Prečítané v 2024 

Prečítané v 2023 

Adamova knižnica - čo ho baví ako predškoláka 

Adamova knižnica - najmilšie knihy vo veku 3+ 

Adamova knižnica - topky pre batoľatá a prvé čítanie 

Adamova knižnica - najlepšie prvé knihy 

To najlepšie, čo som prečítala 

Prečítané v 2022 

Prečítané v 2021 

Prečítané v 2020
Toto bola veľmi neobyčajná kniha. Taká kde som si počas čítania nejedenkrát hovorila, prečo? Prečo ju stále čítam? Nie je to už príliš? Surové, prehnané? Nesnaží sa nás len šokovať? Lenže súčasne je to veľmi pútavo napísané a skrátka sa od nej nedalo veľmi odtrhnúť, za jeden deň prečítaná, ale z hlavy ju zrejme ešte nejakú dobu nevyženiem.
Mimoriadne dysfunkčná rodina, vzťahy pokrivené až žiadne, fyzické aj psychické postihnutia. Hlavná hrdinka Yuna má svojský až výstredný štýl popisu, čo sa v jej živote a jej rodine deje. Každopádne tá jediná mi prišla normálna, aj napriek tomu, že samu seba za takú nepovažovala. Na začiatku hovorí, že aj ona, ako každá žena v rodine, je postihnutá, hoci asi najmenej, no súčasne na jej vyjadrovaní a maliarskom talente je čosi geniálne. Vlastne mi bola každou stranou sympatickejšia.
Niektoré úseky pôsobia surovo až vulgárne, ale takým spôsobom, že to do toho príbehu vlastne patrí. Na pozadí toho celého je to ale veľmi smutný a nešťastný príbeh o rodine a zneužívaní. Sledujeme Yunu a jej prevažne ženskú rodinu v priebehu mnohých rokov, od detstva až do dospelosti. Je to dosť bizár. Nekorektný, a občas i vtipný. Ale fakt dobre napísaný bizár.
Veľmi pomalá kniha, čítala som ju veľmi dlho (týždne), nikam s ňou neponáhlala, koniec koncov to sa nekonalo ani v deji, pomalé plynutie po rieke, spomienky, úvahy a koniec, ach ten koniec, trochu ho tušíte, ale trochu moc aj nie a ja stále premýšľam, prečo? Prečo sa to stalo?
Je to veľmi o materstve, ale aj o ľuďoch a pralese v Kolumbii. Je to svojim spôsobom kruté, ale i snové a poetické. Preveľmi zaujímavá kniha, ale priznávam, že netuším, akému čitateľovi ju odporúčať. Asi si vás musí skrátka nájsť.
"Mít díte znamená ustavičně hledat způsob, jak vysvětlit svět. Vyjádřit slovy strašné věci, zázraky, předtuchy. Vyprávět o dinosaurech a přitom o nich nemít ani potuchy."
V Prahe a ešte na niektorých iných miestach som sa naučil byť sám. Byť sám sebou som sa doteraz nenaučil. Sám viem byť aj v dlhom rade na kapry. Ide to bez námahy, nemusím sa na to ani sústredí - pokiaľ si ma nevšímajú, na množstve ľudí okolo nezáleží. No na to, aby sme boli sami sebou, potrebujeme druhých.
