Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Magnus bol vždy jednou z mojich najobľúbenejších postáv a preto som sa potešila keď Cassandra oznámila vydanie knihy, ktorá je zameraná práve na jeho postavu. Ide o zbierku poviedok, na ktorej spolupracovala spolu s ďalšími autormi. Pre fanúšikov Cassandriných kníh a Magnusa sú niečím ako povinnou jazdou.
Kým sa z Magnusa Banea stál veľkobosorák musel prejsť dlhú cestu. V živote to nemal ľahké a musel často riešiť problémy druhých. Jeho život bol pre čitateľov až doteraz zahalený rúškom tajomstva. Za svoj život si prešiel všeličím, sem tam sa mu podarilo k niečomu nechtiac primiešať a tak sa ocitol aj uprostred Veľkej francúzskej revolúcie, americkej prohibície, bol tam keď hotel Drumont zažil svoj pád a keď bol Raphael premenený, zúčastnil sa sa aj prvého veľkého stretu Valentina s Tieňolovcami. Toto je však len krátky výpočet toho všetkého čo zažil.
Ja osobne som si užila každý jeden príbeh. Samozrejme, že sa medzi nimi našli také, ktoré boli ozaj výborné ale aj tie o trochu slabšie. Cassandra na písanie tejto knihy prizvala zopár autorov. Niektorým z nich sa podarilo postavu Magnusa vystihnúť lepšie a iným zase menej. Týchto 11 poviedok nám umožňuje lepšie sa s ním zoznámiť, spoznať ho a pochopiť ho. Prostredníctvom jeho príbehov som mohla zaspomínať aj na staré známe postavy z predchádzajúcich sérií ako boli napr. Ragnor Fell, Catharina Loss, Tessa, Camille. Zároveň som sa skrz ne pozrela aj na rôzne kľúčové momenty zo sveta Tieňolovcov, na ktoré predtým v knihách nemusel ostať priestor.
Vďaka týmto poviedkam sme mohli Magnusa bližšie spoznať a pochopiť tak dôvody jeho správania v istých momentoch, ktoré boli v tej ktorej sérií dôležité. Ja som si ho obľúbila snáď ešte viac. Je to tak trochu excentrický blázon, s ktorým zažijete neuveriteľné dobrodružstvá, kedy nebudete riešiť nič ale je aj tým priateľom, o ktorého sa budete môcť oprieť vtedy keď to budete potrebovať a on vám pomôže a bude pri vás stáť. Aj keď je bosorák a teda dieťa démona, nikdy sa neotočí chrbtom voči tým, ktorí to najviac potrebujú. A tak stál pri Raphaelovi keď si prechádzal premenou, pri vlkolakoch či Tieňolovcoch.
Magnusa sa proste nedá neobľúbiť si. Či chcete alebo nechcete očarí vás. Týchto 11 poviedok bolo zaujímavým, vtipným ale aj smutným pohľadom na len zlomok toho čím si prešiel. Jej prečítanie môžem len a len odporúčať, pretože Magnusov život za to určite stojí.
Keďže prechádzajúca kniha, ktorú som od autora čítala sa mi páčila, rada som sa pustila aj do tej ďalšej. Aké bolo moje prekvapenie keď som zistila, že Tajomný kód templárov je prvou časťou a nie druhou ako som si pôvodne myslela. Našťastie to nemalo žiadny vplyv na čítanie a knihy sa dajú čítať po sebe či v prehodenom poradí, keďže ide o dva od seba nezávislé a nesúvisiace príbehy. Jediná vec čo ich spája je osoba Eduarda "Edyho" Mareša a jeho dobrodružstvá.
<i>Šesťdesiate roky dvadsiateho storočia boli z hľadiska novodobej histórie dôležitým prelomovým obdobím. Po devätnástich rokoch od ukončenia 2. svetovej vojny sa svet pomaly spamätával z jej následkov. Mnohí kvôli vojne prišli o všetko. Iní na nej zbohatli a mnohonásobne zveľadili svoj majetok. Zneužívali silu peňazí a na úkor svojho politického, respektíve sociálneho postavenia, boli schopní urobiť čokoľvek, aby získali aj za cenu obetí tie najnádhernejšie a z hľadiska histórie tak veľmi cenné archeologické nálezy. Stalo sa totiž módou, či akousi prestížou medzi mocnými a vplyvnými ľuďmi zriaďovať si súkromné zbierky nálezov z dôb minulých. Poniektorí neváhali podplácať hrdlorezov či vykrádačov hrobiek a teda urobiť čokoľvek, len aby sa zmocnili toho, čo si zaumienia. Až raz…</i>
Príbeh som si užila rovnako aj tentoraz. Hneď prvé strany mali moju plnú pozornosť. Historicko-dobrodružný žáner to je proste moje. Trochu som sa pri čítaní nevyhla porovnávaniu tejto knihy s Démonom. Kým ten bol spojený aj s istou mystickou témou, Tajomný kód templárov sa nesie predovšetkým v tej dobrodružnej a akčnej rovine. Zároveň to pôsobilo celé tak uvoľnenejšie čo sa týka samotnej atmosféry. Tentoraz mi to všetko pripomínalo takú československú zmes Indiana Jonesa, Roberta Langdona a Sydney Fox (Lovkyňa tajomstiev). Sú to filmy/knihy/seriály, ktoré si stále užívam aj po rokoch a preto som nemala ani najmenší problém sa naladiť na celkovú atmosféru príbehu.
Príbeh so zápletkou boli aj tentoraz celkom fajn vymyslené a vystavané. Naši hrdinovia pátrali a lúštili jednotlivé stopy, aby mohli odhaliť a nájsť dôležitú a nebezpečnú časť pokladu, ktorú kedysi mali schovať templári. Tu sa mi páčilo ako autor opisoval ten spôsob ako postavy vysvetľovali ten postup riešenia a lúštenia jednotlivých stôp a rébusov, vďaka ktorým sa posúvali ďalej. Stále sa tak niečo deje a celé je to plné akcie, ktorá ide na čitateľa z každej strany. Záver stál aj tentoraz za to a celé to v ňom všetko pekne krásne vyvrcholilo a skončilo tak ako malo. Každá zo strán dostala čo mala.
Jediná vec čo ma na tom celom zamrzela bolo to, že niekedy to išlo až príliš rýchlo a že sa na jednom mieste neohriali o kúsok dlhšie. Proste vyriešili stopu a hneď išli ďalej. Viem, že to patrí k celkovému charakteru tohto žánru a že postavy tlačil čas riešili a vysvetľovali tie jednotlivé stopy Ale trochu spomaliť, byť niekde dlhšie by nebolo zlé, pretože išlo o naozaj zaujímavé lokality, ktoré slúžili ako kulisa pre príbeh.
Tajomný kód templárov je príjemným historicko-dobrodružným a trochu náučným príbehom s takým pražským Indianom Jonesom, ktorý má tiež čo to čitateľovi ponúknuť. Kniha sa určite oplatí prečítať. Neviem či autor ešte píše alebo nie, ale obe jeho knihy majú čitateľovi čo ponúknuť a až raz natrafím na nejakú ďalšiu jeho knihu, tak si ju určite rada prečítam.
Leig Bardugo je pre mňa stávka na istotu. Jej štýl písania som si obľúbila v Šiestich vranách, pokračovalo to sériou Griša a ďalšími kniha z tohto univerza a samozrejme nemôžem zabudnúť na jej sériu s Galaxy Stern. Vždy sa teším až oznámi, že chystá novú knihu a neviem sa jej dočkať. Prekliaty spoločník je tak trochu zmenou po už spomenutých sériách. Jednak ide o samostatne stojacu knihu a jednak v nej Leigh Bardugo opustila vody žánrov, na ktoré sme u nej zvyknutý. V Prekliatom spoločníkovi tak vytvorila historický fantasy román, ktorým zase rozšírila rady žánrov, ktoré vie písať.
Luzia pracuje ako pomocníčka v domácnosti jednej madridskej rodiny. Okrem toho, že bola donútená konvertovať na kresťanstvo, skrýva ešte jedno tajomstvo. Ovláda mágiu a tá jej umožňuje vykonávať drobné zázraky. Jedného dňa si to všimne jej pani Valentina a donúti ju aby svoje schopnosti predvádzala pred ostatnými šľachticmi. To neujde pozornosti nebezpečných ľudí a najme pozornosti Antonia Péreza, ktorý bol ministerským predsedom kráľa a snaží sa dostať späť do jeho priazne. Luzia s vidinou šance na lepší život vstupuje do súťaže toreo, ktorú sa pokúsi vyhrať. Netuší však, že sa stáva súčasťou nebezpečnej hry plnej intríg, zákulisných ťahov a politických machinácií a figúrkou v rukách tých mocnejších a prefíkanejších. Hranice medzi mágiou, vedou, podvodmi a politikou sa stierajú. Ako súťaž pokračuje musí si Luzia dávať čoraz väčší pozor. Na to aby to zvládla bude možno musieť prijať aj pomoc od tajomného Santángela.
Ako som už spomínala Prekliaty spoločník je trochu zmenou v tom na čo sme u Leigh Bardugo zvyknutý. Nejde však vôbec o zlú zmenu, práve naopak. Je to zmena, ktorá pôsobí príjemne a je dôkazom autorkinho talentu. A ja jej za to, že sa nebála ísť do niečoho nového a iného tlieskam. Lebo to čo som v tejto knihe dostala nebolo len také obyčajné fantasy či historický román, ale niečo oveľa viac. Spojením týchto dvoch žánrov sa jej podarilo vytvoriť niečo skvelého. Veľké plus za to ako svoj príbeh zasadila do obdobia španielskej inkvizície, ktoré bolo charakteristické politickými a náboženskými napätiami a tie poskytovali bohatý historický kontext pre príbeh. Toto historické obdobie tak neslúžilo len ako pozadie v štýle "že a tu a vtedy sa odohráva príbeh, poďme riešiť našu zápletku", ale malo veľký vplyv na to čo sa dialo. Autorka postupne na príbehu a osude Luzie približuje čitateľovi túto nebezpečnú dobu. Dobu kde stačil krok vedľa a už sa nad vami dvíhala Inkvizícia. A práve na ňu si musí či už skrz svoj pôvod alebo schopnosti dávať pozor aj Luzia.
Priznávam sa, že keď som čítala originálny názov (Familiar) a videla obálku, čakala som, že príbeh sa bude vyvíjať úplne inak. Namiesto mojej predstavy o príbehu kde niekto má istého zvieracieho spoločníka (ako familiár sa označoval väčšinou zvierací spoločník niekoho s magickými schopnosťami), som dostala naozaj výborne napísaný fantasy príbeh, ktorý sa odohrával na pozadí reálnych historických udalostí. Malo to všetko čo som osobne potrebovala ku šťastiu a k tomu aby som s príbehom bola spokojná. Príbeh odsýpal správnym tempom, celé to malo tú správnu dynamiku. Zo stránok na vás dýchala atmosféra vtedajšej doby a s ňou spojené politické intrigy a zákulisné machinácie. Bolo to plné napätia, mágie, ale aj lásky, ktorá si v tom celom našla svoju cestičku. Chýbať nemohli ani tie správne zvraty a odhalenia. A ten koniec? Po celý čas som rozmýšľala ako to môže skončiť. V hlave som mala svoju predstavu ako chcem aby to skončilo. Čím sme však boli bližšie k záveru, začínala som sa báť, moje predstavy sa mi rúcali ako domček z karát a začínala som tušiť, že ten môj vysnívaný koniec by tomu možno asi nesedel a toto je to ako to musí skončiť. Koniec bol nakoniec ale uspokojivý a zároveň opradený rúškom tajomstva. Presne taký ako sa k tomuto celému hodil.
Ja som s knihou v konečnom dôsledku veľmi spokojná a len sa mi ňou potvrdilo to, že Leigh Bardugo môžem radiť s kľudným svedomím medzi mojich obľúbených autorov a autorky. Ak po nej pokukujete, tak do nej určite choďte. Môžem ju len a len odporúčať. Nemusíte sa báť, že ňou pustíte do nejakej série, ktorá nemá momentálne konca. Tak len smelo do nej.
Jonasa Jonassona netreba asi nikomu predstavovať. Jeho Storočný starček či Analfabetka sú známe asi každému. Autora a jeho tvorbu poznám, aj keď som až doteraz neprečítala ani jednu. Radšej som do rúk chytila krimi, triller či fantasy a tomuto žánru humorných (satirických) románov som sa vyhýbala. Ale keďže aj tento rok pokračujem v skúšaní nových autorov a žánrov a tak aj vďaka istej výzve, ktorú tento rok skúšam, prišiel rad na tohto autora a jeho knihy. Ako prvá sa mi dostala do rúk Prorokyňa a trkvas.
Koniec sveta sa blíži. Aspoň teda podľa Petry, ktorá tento osudový dátum vypočítala. Johan žil so svojím starším bratom a plnil všetko čo povedal. Teraz jeho brat odchádza a Johana necháva samého. Agnes je dôchodkyňa, ktorá sa vydáva za mladú influencerku a je populárna na instagrame. Traja rozliční ľudia, s troma rozličnými životmi. A predsa ich niečo privedie dokopy. Koniec sveta, ktorý má podľa Petry nastať už čoskoro. Ale dovtedy treba vyriešiť ešte zopár záležitostí a tak sa táto trojica vyberá na divokú jazdu karavanom, ktorá ich dovedie do Ríma a možno ešte aj ďalej. Ako je to už zvykom, veci idú málokedy podľa plánu.
Keďže išlo o moje prvé stretnutie s autorovou tvorbou, do čítania knihy som išla bez akýchkoľvek predstáv o tom čo ma čaká. Čo som dostala ma však naozaj príjemne prekvapilo a pobavilo. Bolo to vtipné, plné bizarných miestami až za vlasy pritiahnutých situácií. O tie sa postarala táto trojica hrdinov a ich šialená jazda karavanom. Príbeh by sa dal rozdeliť na dve polovice. V tej prvej hrá hlavnú úlohu blížiaci sa koniec sveta. Každý z našich hrdinov chce vyriešiť isté záležitosti kým je čas. A tak sa začína kolotoč bláznivých okamihov a situácií. Táto časť knihy ma naozaj bavila a ja som sa usmievala nad každou jednou stránkou. Normálne by som prijala keby o tom bola celá kniha.
Ale ako sa hovorí "človek mieni, pánboh mení" a teda nič nejde podľa plánu. Ani koniec sveta, ktorý jednoducho nenastane. A tú sa dostávame do druhej polovice príbehu. Tá už je trochu iná ako tá prvá. Dostávame sa na istý ostrovný štát v Afrike a do popredia sa dostáva jeden diktátor, ktorý sa to tam snaží viesť. Ale samozrejme aj to nejde tak úplne podľa jeho predstáv. Táto časť na mňa už pôsobila trochu strojene a krčovito, akoby sa z príbehu trochu vytratila tá ľahkosť a bezstarostnosť prvej polovice. Nehovorím, že by tu neboli prítomné žiadne šialené až bizarné momenty (bolo ich tu viac než dosť), ale už to na mňa pôsobilo inak a trochu to celé za mňa pokrivkávalo. Možno mi len úplne nesadla taká tá politická rovina a satira v tejto linke
Ak by som to mala celé zhrnúť tak to bolo naozaj príjemné a zábavné čítanie plné šialených až bizarných situácií. Postavy boli tak správne trafené a nešlo si ich jednoducho neobľúbiť. Po prečítaní tejto knihy si hovorím len jedno a to, že prečo som tak dlho Jonasa Jonassona obchádzala. Jedno je isté Prorokyňou a trkvasom moje stretnutie s ním začalo, ale určite touto knihou nekončí a ja si čoskoro donesiem z knižnice ďalšie autorove knihy.
Už radšej nerátam koľko sérií či už krimi, fantasy alebo iných žánrov, mám rozčítaných. A čo je jednoduchšie, snažiť sa ich zredukovať na nejaké rozumné množstvo alebo začať nejakú ďalšiu? Samozrejme, že to druhé. A tak začala moja cesta s Timom Weaverom a jeho sériou o Davidovi Rakerovi. Priznávam, že som o nej do nedávna nepočula a mám tak vďaka "spoločnému čítaniu" čo dobiehať a naprávať, keďže nás čaká takých 13-14 častí. Tak len smelo do toho.
David Raker pracoval ako novinár, teraz sa zameriava na pátranie po nezvestných osobách. Jedného dňa za ním príde Mary Towneová. Pred 6 rokmi jej syn zmizol, pred 5 ho mali nájsť a ona ho napriek tomu pred mesiacom videla živého. Od Davida chce aby jej ho pomohol nájsť. Na to aby ho David našiel sa však bude musieť hlbšie pozrieť na okolnosti kedy Alex zmizol. Netuší však čo svojím pátraním spustí. David sa dostáva s každou ďalšou stopou a odhalením bližšie k pravde. Tá však v sebe skrýva temné a nebezpečné tajomstvo, ktoré chcú niektorí ľudia udržať za každú cenu a neboja sa preto použiť aj špinavé kroky. Na konci si tak bude možno ešte želať, aby prípad nezobral.
Po prečítaní prvej časti môžem povedať, že som s autorovým štýlom spokojná. Dostala som v ňom všetko čo pre to potrebujem a nemám tak dôvod frflať na nič. Zápletka bola naozaj vynikajúco vystavaná a premyslená do posledného detailu. Hneď prvý Davidom prípad je inou jazdou od prvej strany po poslednú. Nedajte sa zmiasť možno trochu pomalším a skromným začiatkom. To čo spočiatku vyzerá ako nevinné pátranie po nezvestnej osobe, sa postupne mení na niečo zložitého, komplikovaného a nebezpečného. S každou ďalšou stopou a odhalením sa z toho však sa to vyvíja úplne iným smerom. Kvitujem, že sa autor nebál zobrať príbeh týmto smerom a že sa nebojí ísť do naozaj nepríjemných detailov. Tiež sa nebojí svojho hrdinu dostať do nebezpečných a riskantných situácií.
Každá ďalšia stopa a odhalenie nás posúva smerom k pravde. Tá je naozaj desivá a zvrátená. Posledné strany a kapitoly sú plné akcie, nových zvratov a odhalení, ktoré to celé menia. Priznávam sa, že mi ani raz nenapadlo, žeby za tým mohla byť táto osoba. Záver bol za mňa teda pomyselnou čerešničkou na torte. Tu je pre mňa plusom tiež to, že aj keď David odhalil kto je za tým všetkým a čo sa všetko deje, že neskončilo to práve uzavreto v zmysle, že spravodlivosti bolo zadosťučinené. Áno, pravda bola odhalená, ale počas Davidovho pátrania sa vyskytli situácie a momenty, ktoré by jej 100% odhalenie sťažili a znepríjemnili viacerým stranám. Koniec sa tak pohybuje niekde v šedej zóne.
Som rada, že som sa do tejto, pre mňa neznámej série pustila a už teraz sa teším na ďalšie prípady, ktoré čakajú na Davida Rakera.
Môj štvrtý Dán za mnou a ja môžem prehlásiť, že som na týchto knihách závislá. Po konci každej časti nutne potrebujem dávku v podobe tej ďalšej. Jeho štýl písania mi proste sadol a ja v príbehu vždy dostanem to čo potrebujem pre to aby sa mi páčil a bola som s tým celým spokojná. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
Profesor Kamil Puskailer, je odsúdený za vraždu svojej manželky a na 13 rokov sa za ním majú zatvoriť dvere cely č. 17. K vražde manželky sa priznal, ale zabil ju naozaj? Za dverami svojej cely začína písať niečo ako denník, pamäti, v ktorých opisuje okamihy, ktoré viedli k tomu osudovému večeru. Po pár rokoch sa jeho zápisky dostanú do rúk detektívovi Krauzovi. Ten si po ich prečítaní uvedomí, že na tom celom niečo nie je v poriadku. Spolu s Chosém sa tak púšťajú do pátrania na vlastnú päsť aby zistili čo sa v ten večer naozaj stalo. Pri pátraní po pravde sa im podarí odhaliť aj jedno zvrátené a desivé tajomstvo.
Túto časť začíname netradične a to hneď spoza dverí cely vo väzení, v ktorej sa ocitol Kamil Puskailer. Spočiatku sledujeme príbeh v dvoch pohľadoch a aj v dvoch časových rovinách. Spočiatku som tak bola z toho striedania liniek trochu na na pochybách a priznávam, že tá časť z pohľadu Kamila sa mi spočiatku čítala trochu ťažšie a nevedela som sa moc na to jeho rozprávanie naladiť. Potom však nastal v jednom momente zlom. Postupne ako som spoznávala Kamilov príbeh, som nadobúdala pocit, že to nemusel spraviť ale ak by náhodou hej, tak by som sa mu teda nečudovala. Na tejto časti sa mi páčilo aj to ako autor dokázal vykresliť tú psychiku odsúdeného a o tom čo sa deje za týmito múrmi.
Keď už spoznali Kamilov príbeh sa zápletka preniesla do súčasnosti, kde sa tým začal zaoberať Krauz. Vypátrať pravdu nebolo až také jednoduché a síce svojím pátraním stúpi zopár ľudom na otlaky, pravdu sa mu podarí nakoniec vypátrať. Predo mnou sa odvíjal naozaj zaujímavý príbeh, ktorý bol skvelo vymyslený a mal naozaj zaujímavo vystavanú zápletku. Po celý čas som hádala, že kto by to tak mohol byť a jeden z mojich tipov mi aj vyšiel. Dôvod prečo k tomu došlo mal však smutné a nešťastné pozadie.
Som rada, že som vďaka spoločnému čítaniu dala šancu tomuto autorovi, zatiaľ som to neoľutovala ani pri jednej knihe a už teraz sa teším na ďalší prípad Krauza a jeho kolegov.
Angela Marsons a jej Kim sú pre mňa stávkou na istotu, keď si chcem prečítať dobrú krimi. Viem, že v Angelinych knihách dostanem to čo potrebujem aby som bola počas čítania a na konci spokojná. A to dobre napísaný príbeh s ozaj dobrou zápletkou a postavami, ktoré mám rada. A inak tomu nebolo ani tentoraz. Krvavé stopy sú už piatou časťou z tejto série.
Kim a jej kolegovia sú privolaní k telu mŕtvej ženy. Tú niekto zabil jedno bodnou ranou. Nič viac. Nemajú sa teda poriadne ani o čo oprieť. Začnú preto pátrať v živote mŕtvej ženy. Vrah však na seba nenechá dlho čakať a udrie znova. Keď nájdu tak telo mŕtveho dievčaťa, Kim začne tušiť, že by mohlo ísť o jedného a toho istého vraha. Čo však mohli mať drogovo závislé dievča a sociálna pracovníčka spoločné? Je na Kim a jej tíme aby na to prišli. Aby však toho Kim nemala rada, znova sa ozýva doktorka Alexandra Thornová a dáva jej najavo, že tam stále je a ešte v jej plánoch neskončila. Spoza mreží rozohráva ďalšiu zvrátenú hru s Kim. Kim tak bojuje na viacerých frontoch. Na jednom sa snaží vypátrať vraha a na tom druhom s Alex.
Čo si budeme hovoriť, Angela Marsons to jednoducho vie. Vie ako napísať zápletku, ktorá vás udrží v napätí a v plnej pozornosti od prvej strany po poslednú. Znova si pre Kim s jej tímom a pre čitateľa pripravila zaujímavo vystavaný prípad. Spočiatku to síce vyzerá, že nie je o čo sa oprieť a vy vôbec netušíte čo sa tam deje, kto a prečo to robí, ale ono sa to pekne krásne bude všetko pred vami odhaľovať. Angela sa bude s vami po celý čas pohrávať ako pred vám bude predkladať jednotlivé stopy. Každou ďalšou stopou, informáciou či zvratom to celé posúva postupne až do konca. Tip na páchateľa mi tentoraz nevyšiel a až do poslednej chvíle som netušila kto a čo je tým pojítkom čo to všetko spája. Takže za túto časť linky autorke tlieskam.
Ako to má Angela vo zvyku aj tu rozohráva viac ako jednu dejovú linku. V Krvavých stopách sa na scénu vracia všetkými "milovaná" doktorka Angela Thornová, psychopatka najväčšieho rangu. Jej postava je tak dobre napísaná, že vám bude piť krv a najradšej by ste jej urobili to čo ona svojím obetiam. Tu však prichádza menšia výtka a hviezdička dole. Aj keď som bola rada za konfrontáciu Kim s Alex a ako to celé dopadlo, nemohla som sa počas čítania zbaviť pocitu, že vyšetrovanie prípadu ide občas do úzadia na úkor tejto linky. Samozrejme Kim a jej tím všetko vyriešili, ale prišlo mi akoby autorka venovala tomu prípadu pozornosť hlavne na začiatku a v poslednej tretine a stred bol o pláne Alex.
Ak teda hľadáte nejaké dobré a kvalitné krimi, tak sa určite pustite do tejto série od Angely Marsons. Neoľutujete. Vonku je už zopár častí, takže o čítanie na nejakú dobu budete mať postarané. Ja sa už teraz neviem dočkať ďalšej knihy a toho čo si autorka pripravila pre Kim a jej tím.
K tejto knihe viedla zaujímavá cesta, na začiatku ktorej bolo filmové spracovanie muzikálu. O Wicked sa ku mne sem tam nejaké zmienky dostali, ale nejak bližšie som sa oň nezaujímala. Až prišiel film a ja som sa rozhodla prečítať si knižnú predlohu muzikálu, s ktorou to všetko začalo. Tá sama vznikla ako fanfiction na Čarodejníka z krajiny Oz. Toho som už mala za sebou, tak som bola zvedavá aj na samotné Wicked. Jeho muzikálové či knižné spracovanie sa teší popularite predovšetkým vo svete a v našich končinách môže ísť o niečo menej známeho.
Dorotka v klasickom príbehu od L.F. Bauma porazila Zlú čarodejnicu so Západu. Čarodejník z krajiny Oz bol však jej verziou príbehu. A čo Zlá čarodejnica zo Západu? Gregory Maguire sa v tejto knihe zameriava práve na ňu, na Elphabu ktorou bola ešte kým ju svet poznal ako Zlú čarodejnicu. Tá nemala ľahký život. "Vďaka" jej výzoru (zelenej pokožke) ňou jej okolie opovrhovalo. Nechceli ju spoznať, nemali o to záujem a tak ju radšej dopredu odsudzovali. Ale bola naozaj vždy zlá, alebo z nej zlú chcela mať spoločnosť? Elphabin príbeh vás donúti zamyslieť sa nad všetkými predsudkami o podstate dobra a zla.
Musím priznať, že som čakala niečo veľmi blízkeho muzikálu/filmu. Však predsa len kniha slúžila ako podklad pre muzikál. Takže som pekne po prvých stranách zažila väčší šok, keď som zistila, že kniha a muzikál (film), sú dve rozličné veci. Možno tam bolo prítomné aj menšie sklamanie, predsa len som čakala trochu iný charakter príbehu. Ale hneď ako som to zo seba striasla a povedala som si, že budem k tomu celému pristupovať s otvorenou mysľou a tak som sa znova a bez nejakých očakávaní začítala do tohto príbehu.
Nejde určite o slniečkom zaliaty príbeh plný prekážok, ktoré musí hlavná postava prekonať, aby spoločnosti dokázala, že nemajú dôvod sa jej báť a odsudzovať ju. Na jeho konci sa určite všetci nepochytajú za ruky a nebudú šťastní až do smrti. Wicked nie je až takým ľahkým čítaním. Ja sama som mala občas problémy a musela som sa k niektorým pasážam vracať. Ide o príbeh, ktorý je vo svojej podstate istou sondou spoločnosti, v ktorej život nie je taký ideálny ako sa môže javiť navonok a kde ktokoľvek kto vyzerá inak sa ocitá na jej okraji. Je to príbeh o tom ako ľahko dokážeme niekoho odsúdiť bez toho aby sme spoznali a to len preto lebo nevyhovuje istým štandardom spoločnosti a o tom ako ľahko sa z neho stane preto vyvrheľ. Je to príbeh o tom ako toto všetko odsudzovanie spoločnosti vplýva na jedinca. Ale zároveň je to aj príbeh o boji so sebou samým a o vlastných pochybnostiach o sebe.
Príbeh je rozdelený na viacero častí. V jednotlivých častiach, ktoré opisujú postupne rozličné etapy jej života ako sú detstvo, dospievanie a školské roky na Shize či dospelosť, sa stretávame s momentmi/ faktormi, ktoré ju ovplyvňovali a ktoré ju formovali ako niekoho koho spoločnosť označovala ako wicked, teda zlého. Počas školských rokov si síce Elphaba našla priateľov, ale ich vzťahy boli počas nasledujúcich rokov podrobené istým skúškam. Hovorí to akoby o tom, že aj keď sme s niekým priatelia, naše cesty sa môžu v istom momente rozísť. V dospelosti Eplhaba žije skôr samotársky život. Ocitla sa tam sama z vlastného rozhodnutia, ale zároveň aj pod vplyvom a tlakom spoločnosti. Jej premena na Zlú čarodejnicu nie je jednoduchá a priama. Deje sa tak pod vplyvom viacerých okolností. Kniha je plná rôznych myšlienok a situácií, ktoré vás donútia zamyslieť sa nad tým ako to vnímate vy. Čo znamená byť zlý? Je to niečo čo máme každý v sebe? Alebo je to niečo čo v človeku vytvára spoločnosť? Alebo oboje?
Myslím si, že Wicked stojí za to prečítanie. Či už si ten svetový hype okolo seba zaslúži je na posúdenie každého z nás. Ak do čítania pôjdete len preto, že sa vám páčil muzikál (film) dávajte si pozor aby ste neskončili sklamaný. Ja som do knihy išla z týchto dôvodov, ale potom sa od nich odstrihla a som veľmi rada, že som tam urobila, lebo som sa mohla ponoriť do mnohých vrstiev, ktoré v sebe príbeh skrýval. Nejde určite o nič jednoduchého a pohodového pri čom vypnete a nebude nič riešiť, ale je to príbeh, ktorý si vyžadujú vašu plnú pozornosť.
Túto knihu som registrovala odkedy vyhlásili, že má vyjsť. Nejak som sa jej však vyhýbala. Potom však prišla šanca prečítať si ju a tak som si povedala "prečo nie". Do jej čítania som sa však púšťala veľmi opatrne, keďže sa ku mne dostávali názory rozličného charakteru. Jedny ho opisovali a druhý zvážali pod čiernu zem. Už po pár stranách som bola však príjemne prekvapená. Asistentka zloducha je totižto príjemným nenáročným fantasy, pri ktorom vypnete a budete si užívať príbeh. A práve to je to čo niekedy človek potrebuje. Osobne mi to padlo vhod popri tých iných fantasy sériách, ktoré čítam.
Evie sa musí starať o svoju rodinu. So sestrou a ich otcom ostali sami. Navyše jej otec je chorý. Je preto pre ňu dôležité nájsť si prácu. Nešťastná náhoda jej prinesie prácu asistentky pre najznámejšieho a najhľadanejšieho muža Rennedawnu, Zloducha. Je to práca na ktorú treba mať silný žalúdok, ale Evie sa nevzdáva a pasuje sa s tým. Akoby jej nestačili useknuté hlavy, krv, očné buľvy, ona sa musí ešte zabuchnúť aj do svojho šéfa. Niekto však proti nemu brojí a chce sa ho zbaviť. Spolu s ním sa teda Evie snaží prísť na to kto by to mohol byť. Podarí sa im odhaliť zradcu a včas ho zastaviť?
Asistentka zloducha je tým typom fantasy, ktoré v sebe nesie prvky pohody, humoru, sarkazmu, dobrodružstva a napätia. Všetko je to správne nadávkované a vytvára celkom fajn príbeh. Ten autorka pred čitateľom postupne odkrýva. Zápletka nie je nijak zložitá a domotaná a tak nehrozí, že sa v nej nebudete orientovať ani po 5 častiach. Príbeh je pomerne jednoduchý. Sledujeme Evie, ktorá začína pracovať ako Zloduchova asistentka, toho chce niekto zniesť zo sveta a spolu sa snažia prísť na to kto je to a prečo. V knihe je prítomných mnoho vtipných a milých momentov, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári, ale núdza nie je ani o chvíle plne akcie a napätia. Autorka pred nami postupne odkrýva jednotlivé časti zápletky a podsúva nám jednotlivé stopy, po ktorých sa vydávame aby sme mohli odhaliť zradcu. Musím priznať, že aj keď som rozmýšľala nad takmer každým, týmto smerom mi nenapadlo sa vydať a tak ma odhalenie jeho/jej totožnosti mierne šokovalo.
Celé to sledujeme hlave z pohľadu Evie, ale sem tam pridá svoj pohľad aj samotný Zloduch. Obidvaja boli fajn postavami. Evie bola tak správne trhnutá, milá a usmievavá. Proste také slniečko. Zloduch bol tiež zaujímavou kapitolou samou o sebe. Sprvu som asi ozaj čakala niekoho hnusného, morálne zvráteného a skazeného, ale to by nesedelo do charakteru príbehu. Bolo mi jasné, že nie je zloduchom a záporakom v pravom slova zmysle, ale že niekto ho z neho chcel mať a on si túto identitu postupne osvojil aby sa mohol dotyčnému postaviť. Medzi tými dvoma to tak správne iskrí a dochádza preto aj k poriadne vtipným a komickým momentom. Nezaostávajú za nimi ani ostatné postavy, ktoré príjemne dopĺňajú túto netypickú partičku.
Bola som prekvapená ako veľmi ma to celé chytilo a ako som sa pri tom bavila. Ozaj som to nečakala. Záver priniesol so sebou naozaj zaujímavý zvrat kedy sa to všetko otočilo. Aj keď by som si to na začiatku asi nepriznala, ale rada by som mala v rukách pokračovanie aby som mohla zistiť ako sa to celé bude vyvíjať ďalej a ako to dopadne s Evie, Zloduchom a ich priateľmi. Už včera, ale bolo neskoro. Ak nad knihou rozmýšľate, určite jej šancu dajte. Dostanete v nej príjemné a pohodové fantasy. Verte, že popri takej Maas, Armentrout či Clare si pri čítaní oddýchnete.
A sme na konci. Mesto nebeského ohňa je poslednou časťou, ktorá uzatvára sériu Nástroje smrteľníkov. Všetko čím si postavy prechádzali a my spolu s nimi, každý jeden moment, viedlo k tomuto. A že to teda bol záver. Na jednej strane som sa ho nevedela dočkať, lebo som chcela vedieť ako to celé dopadne. Na druhej som pociťovala istý smútok za tým, že to končí a ja sa budem musieť s tou sériou rozlúčiť. Ale ako sa hovorí "Neplač, že je koniec. Usmej sa, lebo sa to stalo"
Sebastian dosiahol svoje. Podarilo sa mu vytvoriť Pekelnú čašu a s ňou premieňa Tieňolovcov na Potemnených. Tí sa potom obracajú proti vlastným rodinám a priateľom. Vyzerá to tak, že ho nie je možné zastaviť a on podniká ďalšie a ďalšie útok na Inštitúty po celom svete. Tieňolovci zas a znova hľadajú útočisko v Idrise. Budú tak však v bezpečí? Rozsah Sebastianových plánov a jeho spojencov odhaľuje desivé sprisahanie a zradu. Na to aby odhalili spôsob ako ho dostať odchádzajú Clary, Jace, Isaballe, Alec a Simon do démonskej dimenzie. Práve tam sa môže skrývať odpoveď na to ako ho raz a navždy poraziť. Má to len menší zádrhel. Žiadny smrteľník sa odtiaľ nevrátil živý....
Aj keď by som sa nehnevala keby Cassandra túto sériu ešte pár častí ponaťahovala, ale nedá sa to dokolečka robiť, treba spraviť miesto novým postavám a príbehom. Koniec teda raz musel prísť. A že sa Cassandra s touto sériou rozlúčila vo veľkom. Mesto nebeského ohňa je dokonalým záverom tejto série. Dala bokom všetky tie opisy toho kto, čo ako vyzerá a plnú pozornosť venovala príbehu. V predchádzajúcich častiach si postavy popresúvala tak aby ich mala tam kde potrebuje. Keď ich teda mala tam kde chcela, mohla sa pustiť do uzatvárania všetkým liniek.
Táto časť mala v sebe všetko. Správnu dávku akcie- stále sa niečo dialo a Cassandra svojím postavám nedávala im vydýchnuť a hnala ich až za hranice ich síl aby im umožnila rozvinúť ich celý potenciál a ukázala tak plný rozsah toho čo v nich je. Prítomné boli veselé aj smutné momenty. A Cassandra sa nebála trochu zoštíhliť rady postáv a tak sme sa museli zo zopár aj rozlúčiť. Chýbať samozrejme nemohli ani zvraty a odhalenia, ktoré to všetko doviedli tam kde mali. A to do záveru, v ktorom to celé vyvrcholilo. Na tento moment sa oplatilo čakať a stálo zo naozaj za to. Epilóg, ktorý to celé uzavrel, tomu dodal krásnu a dojemnú čerešničku na torte.
Nástroje smrteľníkov boli príbehom Frayov, Lightwoodovcov, Herondaleovcov. Ich príbeh však raz musel prísť do konca. Miesto treba urobiť novej generácií Tieňolovcov a s niektorými z nich sme sa stretli už túto časť. Táto partička z NS mi bude jednoznačne chýbať, ale trochu ma upokojuje to, že sa s nimi nemusíme až tak úplne lúčiť a ešte sa s nimi stretneme. Zbohom Nástroje smrteľníkov a vitaj ďalšia séria.
