Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Michala Ries je môj autorským objavom minulého roku a tak sa postupne snažím prečítať si každú jej knihu. Tentoraz prišla rada na jednu z jej prvých kníh a to Zadrž dych. Po prečítaní tejto knihy som si niečo uvedomila. Už viem, prečo sa takýmto príbehom so života vyhýbam. Pretože ak sú kvalitne napísané, tak tnú do živého. A to bol presne prípad. Počas čítania som si prešla asi všetkými emóciami a kniha ma naozaj zasiahla a donútila sa zamyslieť.
Marína si v minulosti prešla ťažkými udalosťami, ktoré poznačili jej správanie. Tie časy však nechala za sebou a žije jednoduchý ale za to šťastný život. Ten je však narušený príchodom nového kolegu. Ten Marínu pozná, vie aký život viedla a neváha jej to pripomenúť. Jeho slová tnú do živého a otvárajú dávno schované a zahojené rany. Marínin nový život je tak konfrontovaný s jej minulosťou. Zničí ju Marcel alebo si k sebe nájdu cestu? A čo sa stane ak Marínina minulosť odhalí svoju pravú tvár, zmení sa tým niečo?
Michala Ries opisuje vo svojich príbehoch život taký aký naozaj je. Neprikrášlený a komplikovaný, pekný aj škaredý. Témami, ktorým sa vo svojich knihách venuje tne autorka do živého. Aj keď ide o zmyslený príbeh, príde vám to všetko veľmi reálne, pravdivé, viete, že tam niekde mimo stránok knihy existuje takáto Marína. Len sa volá inak a možno nemala také šťastie ako tá knižná Marína a so svojím životom stále bojuje.
Zadrž dych je určite silným príbehom, ktorý vás donúti zamyslieť sa nad tým všetkým a ktorý vo vás bude rezonovať ešte dlho. U mňa to tak bolo. Moment kedy musím knihu odložiť, lebo sa mi z očí rinú slzy považujem za znamenie toho ako hlboko sa mi príbeh a jeho postavy dostali pod kožu. S Marinou budete prežívať a cítiť všetko. Budete cítiť jej smútok, bolesť, strach, bezútešnosť, nešťastie, pocit že si šťastie nezaslúži za to čo kedysi robila. Ale budete s ňou zažívať aj tie pekné chvíľky, ktoré sem tam vykuknú cez mraky.
Na začiatku každej kapitoly sa spätne vraciame k udalostiam, ktoré viedli k Marininmu divokému správaniu sa. Začíname pred dvanástimi rokmi kedy ju stretávame ako mladé dievča, ktoré si neváži seba a svoje telo. Postupne však ideme ďalej do minulosti a odhaľuje krutu pravdu, ktorá ju k tomu viedla. A aj keď si dáte niekde v polovici dokopy čo stálo za tým zlomovým momentom keď mala 13, tak vás tie tri slová v danom momente zlomia, pretože toto by sa diať nemalo ale bohužiaľ sa deje. A to je jedna z krutých stránok života. V tú noc Marina prišla o nevinnosť, detstvo a od tej noci už nebolo nič rovnaké. Každý ju vinil z toho že sa jej otec zabil, aj tí ktorí mali stáť pri nej a chrániť ju. Otočili sa jej chrbtom a vyškrtli ju zo svojich životov. Ľahšie je odsudzovať a odvrhnúť niekoho, ako ho chrániť a pochopiť. Jej duša ostala pošramotená a dlho jej trvalo kým dokázala k sebe niekoho pustiť. Stále v sebe mala ten strach prekročiť hranicu a dovoliť si byť znova šťastná a milovaná, lebo tu bol strašiak s menom minulosť a pocit, že aj keby bola s Marcelom jeho blízky ňou budú opovrhovať, že ju neprijmú medzi seba.
Táto kniha nie je len príbehom zlomeného dievčatka, ktoré prišlo o nevinnosť, detstvo a svoje sny a jeho prerode na milú, láskavú a pokornú ženu. Jej príbeh ukazuje aj to ako sa dokážu ľudia otočiť voči tomu druhému chrbtom bez toho aby vypočuli jeho stranu. Stačí im to čo sa k ním dostane, to čo vidia navonok a podľa toho si vytvoria svoj úsudok. Načo by počúvali tú druhú stranu, toho koho sa to týka. Nikto nevie čím si kto prechádza, prečo koná ako koná a čo si kto v sebe nesie. Nikomu však nemusíme nič vysvetľovať a ospravedlňovať sa za to. Najme nie tým, ktorí si naše vysvetlenie nezaslúžia. Dôležité je hlavne začať sám od seba a ospravedlniť sa sebe a prijať sa taký aký sme.
Království je druhou časťou série Hřbitovní královna od Amandy Stevens. Kedysi dávno som si chcela túto sériu prečítať, nevyšlo to a ja som na ňu aj zabudla. Až sa mi pred nedávnom naskytla možnosť si ju predsa len konečne prečítať a ja som išla do toho. Prvá časť ma zaujala svojím námetom, prostredím a atmosférou. Ulahodilo mi to po každej strane a aj preto som sa tešila až sa pustím do čítania druhej časti.
Ameliu jej práca reštaurátorky starých cintorínov zavedie do mestečka Asher Falls. Niekto poskytol štedrý dar na opravu starého cintorína a na túto prácu si zvolili Ameliu. Krátko po svojom príchode sa začne zoznamovať s históriou mestečka a zisťuje, že sa tam nachádza ešte jeden cintorín, ktorý je zaplavený. Amelia vďaka jej schopnostiam cíti, že v mestečku nie je niečo v poriadku a že tam vládne zvláštna, tajomná, temná atmosféra a že tam pôsobí niečo nebezpečného. Zároveň ju to tiahne k jednému hrobu v lese. Začne si uvedomovať, že reštaurovanie cintorína nemuselo byť tým pravým dôvodom prečo ju tam zavolali a že pravda sa skrýva v jej minulosti a pôvode. Konečne sa tak možno dozvie odkiaľ pochádza.
Královstí je za mňa výborným pokračovaním tejto série a určite netrpí syndrómom druhých častí. Nejde teda o žiadnu výplňovú časť, kde by sa nič nedialo a len by to slúžilo ako vata medzi prvou a treťou časťou. Koniec prvej časti so sebou priniesol moment kedy sa Amelia dostala do bližšieho kontaktu s duchmi, pred čím ju ale jej otec celý jej život varoval. Sama netuší a obáva sa toho čo s tým spustila. Záver prvej časti so sebou však priniesol aj množstvo otázok, z ktorých sa veľká časť týkala aj minulosti Amelie ako "odkiaľ pochádza? prečo má rovnaké schopnosti ako jej otec aj keď je adoptovaná? atď". Keď som sa púšťala do tejto časti, dúfala som, že aspoň na časť mojich otázok dostanem odpoveď. Po prečítaní tejto knihy bolo moje zvedavé ja bolo z časti spokojné.
Priznávam sa, že som tak trochu čakala, že aj v tejto časti bude prítomná krimi linka a že sa to bude celé niesť v podobnom duchu. To, že tomu tak nakoniec v konečnom dôsledku nebolo, vôbec nevadí. Autorka sa v tejto časti zamerala skôr hlavne na odhalenie minulosti a pôvodu Amelie. Celé to bolo o niečo temnejšie, nepríjemnejšie a záhadnejšie. V celom príbehu znova vládne tá nepríjemná a ťaživá atmosféra. Už od začiatku viete, že v mestečku nie je niečo v poriadku a že sa tam deje niečo zlého. Máte chuť sadnúť do auta, odísť odtiaľ čo najďalej a na toto mestečko zabudnúť. Zvedavosť je však silnejšia a vy sa tak s Ameliou púšťate do pátrania po odpovediach. Znova je to celé plné napätia, duchov, nepríjemnej a chladnej atmosféry a samozrejme aj tajomstiev, ktoré sú možno tentoraz ešte viac prepletené so životom a osudom Amelie.
Áno, so spokojnosťou môžem povedať, že sme dostali odpovede o tom odkiaľ Amelia pochádza a ako to, že vidí duchov a má svoje schopnosti. Aj keď som si tieto veci spájala v hlave počas celého čítania, aj tak ma záverečné odhalenie a rozuzlenie zápletky tejto časti dostalo. Rozsah plánov, ktoré s ňou niekto mal (má) a dôvod prečo sa deje to čo sa deje, bol naozaj desivý. Boj so Zlom ani zďaleka nekončí a Amelia bude musieť ochrániť seba a aj svojich blízkych. Už teraz som zvedavá čo prinesie tretia časť.
Cassandrine knihy by som mohla čítať dokolečka dokola a stále by som v nich mohla objaviť niečo nového čo mi pri predchádzajúcom čítaní ušlo. A práve to ma baví na tomto mega veľkom re-readingu tejto série. Vždy objavím niečo nového a danú časť vnímam pod vplyvom toho čo už viem úplne inak. Tentoraz teda prišla rada na Mesto stratených duší. A musím sa priznať, že túto časť som si naozaj užívala. Kým tá štvrtá bola trochu pomalšia a akoby len úvodom do novej zápletky, tak tu Cassandra nasadila väčšiu rýchlosť a príbeh posunula znova o niečo ďalej.
Jace zmizol. Sesia po ňom pátrala pre ňu prijateľný čas a pohla sa ďalej. Clary a jeho priatelia vedia, žeby nemali len tak stáť a pozerať sa a tak sa do pátrania po Jaceovi púšťajú sami. Ten je tentoraz ovládaný Sebastianom a dokonca je medzi nimi aj naozaj desivé a nebezpečné spojenie. Je však starý Jace stále niekde tam alebo sa stal vernou kópiou Sebastiana a už sa mu nedá pomôcť? Oni to však s ním odmietajú vzdať a tak prichádzajú s plánom a hľadajú pomoc a riešenie všade kde sa dá. Kým ostatný hľadajú pomoc u férov, démonov či Železných sestier, Clary riskuje a ocitá sa v blízkosti Sebastiana. Tam zisťuje desivý rozsah jeho plánu a zároveň sa snaží pomôcť Jaceovi. Dokážu ho však zachrániť včas a zabrániť Sebastianovi v naplnení jeho plánu?
Kým tá minulá časť mi prišla o trochu pomalšia, tak v tejto mi to všetko Cassandra bohato vynahradila. Áno aj táto časť je z istej miery o postavách, ich vzťahoch a rozhovoroch medzi nimi a niekto môže povedať, že stále prešľapujeme len z miesta na miesto, ale ono to všetko má svoj zmysel a opodstatnenie. A to je to čo sa mi na Cassandriných knihách páči. Tá komplexnosť a premyslenosť zápletky, ktorú si vytvorí. Vie ako s ňou pracovať a čo kedy odhaliť aby príbeh posunula presne tam kde to v daný moment potrebuje a chce.
Predchádzajúca časť "Mesto padlých anjelov" bolo úvodom do novej zápletky a bolo skôr zamerané hlavne na vývoj postáv a vzťahov, ktoré medzi sebou majú. Z veľkej zápletky pre túto sériu v nej načrtla len kúsok a na konci časti sme sa dozvedeli o čo pôjde asi tentoraz. A práve v Meste stratených duší zápletku rozbalila naplno, ukázala nám z nej zase o niečo viac, príbeh posunula o niečo ďalej. Všetko v tejto časti smerovalo k záveru. A že ten záver stál za to. Konečne sme sa dozvedeli pravdu o Sebastianových plánoch, ktorých rozsah je naozaj desivý a nebezpečný. Poraziť ho teda nebude ľahké. Clary, Jace a ich priatelia znova stoja na prahu veľkej vojny, ktorá môže zmeniť všetko.
Už teraz som zvedavá ako to celé Cassandra ukončí tentoraz, ktoré postavy to zvládnu a ktoré nie. Či Clary a Jace nájdu konečne šťastie a pokoj, ktorý si zaslúžia. Jace mal pre svoje správanie tentoraz pádny dôvod, inak to proste nešlo. Hrdinské a "samovražedné" správanie tentoraz od neho prebrala Clary a do všetkého sa vrhala po hlave, bez rozmyslenia a nejakého poriadneho plánu. Ale to už je proste ona. Priestor dostávajú aj iné postavy, ktoré tiež majú svoju úlohu v tom celom Cassandrinom pláne.
Túto knihu som registrovala dlhšie, ale z nejakého neznámeho dôvodu som ju obchádzala. Sama ani neviem prečo. Pred nedávnom sa mi však šťastnou náhodou (rozumej zľavou) dostala do rúk. A ja si po jej prečítaní hovorím len jedno. Prečo som ja túto knihu vlastne obchádzala. Legendy & Latte sú totižto príjemným, oddychovým a nenáročným príbehom. Príbehom pri ktorom sa zachumlete do deky, na stolík si dáte kávu/čaj (podľa vašej voľby), niečo sladkého a užívate si príbeh, ktorý sa rozvíja pred vami na stránkach knihy. Fantasy totižo nemusí byť len o osudovej postave, bojoch a krviprelievaní či záchrane sveta ale môže ísť práve o niečo milého a pohodového. Také comfy (pohodové, komfortné) fantasy. A presne takým niečím sú Legendy & Latte.
Viv je orkyňa. Svojej práce, ktorá bola plná krviprelievania, bojov a násilia, sa toto všetko rozhodla nechať za sebou, otočiť list a splniť si svoj sen. Chce si totižto otvoriť kaviareň a našla si na to aj vhodné miesto. To má byť v mestečku Thune. Pred Viv stojí viacero prekážok, ako napríklad to, že nikto v meste netuší čo to tá káva vlastne má byť. Po ruke má však prastarú mágiu, o ktorej dúfa, že jej pomôže. Na svojej novej ceste Viv stretáva nových známych a jej kaviareň sa postupne začína tešiť popularite. Je za tým však mágia alebo niečo iného a silnejšieho? Kaviareň nie je totižto novým začiatkom a útočiskom len pre ňu, ale aj pre ostatných.
Anotácia príbehu neznie nijak komplikovane a náročne. Netreba čakať žiadnu komplikovanú a mnohovrstevnú zápletku plnú šokujúcich zvratov a odhalení či detailne premyslený fantasy svet. Legendy & Latte sú presným opakom. Ide ako som už spomínala o veľmi útulné a milé fantasy. Príbeh sa odvíja pomalinky, tak ako sa Viv snaží otvoriť svoju kaviareň a získať si ňou obyvateľov mesta. Ide o naozaj príjemný príbeh, ktorý pohladí na duši. Už od prvých strán na vás dýcha tá pohodová, útulná a srdečná atmosféra. Na stránkach tejto knihy na vás čaká príbeh plný súdržnosti, pomoci, priateľstva a lásky.
Viv si myslela, že za úspechom jej kaviarne stojí magický kameň. Ten síce fungoval, ale nie úplne tak ako čakala. Viv okolo seba získala skupinu spriaznených duší, ktorí sa stali jej priateľmi, partnermi a možno aj niečím viac. Čo dopĺňa príbeh a vďaka čomu funguje tak ako funguje sú samozrejme aj postavy. Ak čakáte nejaké hlbšie pozadie pri nich, budete skôr asi sklamaný. Postavy rovnako ako príbeh sú milé, dobré a jednoduché. To však nemá žiadny vplyv na to, žeby ste si ich neobľúbili. Každá jedna z nich si vás získa. Navzájom sa všetci dopĺňali a tvorili niečo viac. Rodinu. A práve v tom spočívalo čaro úspechu jej kaviareň. Keď máte okolo seba ľudí, ktorých máte radi a s ktorými sa navzájom podporujete všetko ide ľahšie. Takého krysiarika by som vyobjímala.
Ak teda hľadáte niečo nenáročného, kde sa nebudete musieť zamýšľať, kto je s kým a proti komu, ako je jeho motivácia či nechcete sa báť o svoje obľúbené postavy, tak určite siahnite po Legendách & Latte, to čo dostanete vás príjemné prekvapí. Ja sa už teraz teším na ďalším príbeh, ktorým nás autor znova zavedie do tohto čarovného sveta.
Edith Piaf. Vrabčiak. Meno, ktoré poznajú všetci. Jej hlas poznajú všetci. Edith Piaf to je šansón. Šansón to je Edith Piaf. Poznáme však príbeh, ktorý sa skrýva za týmto menom a hlasom, ktorý opantal celý svet? Vždy rada siahnem po nejakom beletrizovanom životopise a tentoraz sa mi do rúk dostal tento o Edith Piaf. Samozrejme aj ja som o nej už počula, keď sa povie Edith Piaf viem kto bola a aj som počula niektoré z jej piesni. Ale bližšie som jej život nepoznala a preto som rada, že som mala možnosť si prečítať túto knihu a mohla som spoznať jej životný príbeh.
Kto najlepšie môže vyrozprávať jej príbeh, ako osoba, ktorá jej bola v živote najbližšia a ktorá pri nej vždy stála a to jej sestra Simone "Momone" Berteaut. Momone ju opisuje taká aká bola, nič neprikrášľuje, nezveličuje, nestavia ju na piedestál a nerobí z nej nadľudskú osobu. Jej Edith je Edith z mäsa a kostí, s jej dobrými a zlými vlastnosťami, s neresťami, s jej milujúcou a citlivou stránkou. Životný príbeh Edit sledujeme teda z pohľadu jej sestry, tak ako ju vnímala ona a ako vnímala jednotlivé momenty v jej živote. Svoj život s Edith opisuje bez príkras, proste taký aký bol.
Edith Piaf bola žena s neuveriteľnou, ale aj komplikovanou osobnosťou. Svoj život žila naplno, nestarala sa o nič, ani o peniaze a užívala si každý jeden moment. Vedela čo chce. Od vystupovania na uliciach Paríža prešla k vystupovaniu v podnikoch až to dotiahla na pódia koncertných sál po celom svete. Z malého chudobné dievčaťa, ktoré vychovala ulica sa stal niekto, hviezda a jej meno poznal každý. Spievala preto lebo spev bol v nej, bola v nej dráma a jej hrdlo bolo plné tragédie. Pieseň bola pre ňu všetkým, dávala do nej všetko, preciťovala ju každou jednou bunkou. Nemusíte vedieť po francúzsky a jej spev vás opantá a ochromí.
Keď sa však človek pozrie bližšie uvedomí si, že aj keď mala slávu a jej meno niečo znamenalo (a stále znamená) bola veľmi osamotená. Jej životom prešli viacerí muži, každý z nich v iný dôležitý moment a posunul ju novým smerom. Simone Berteaut sa v knihe venovanej jej sestre nebojí zájsť a opísať aj tie nie moc pekné stránky života Edith (jej závislosť a boj s ňou). Ide teda o naozaj úprimné čítanie, ktoré ide do hĺbky, aj keď sa môže občas zdať, že ide len akoby o nejaké opisovanie.
Život Edith Piaf nebol jednoduchý a jednoduchým čítaním nie je ani táto kniha. Za to prečítanie však istotne stojí. Pocítite pri nej všetko krásu ale aj smútok, každou stránkou vás dostane viac a viac. Možno vám pomôže aj lepšie pochopiť o čom spievala, lebo spievala o živote tak ako ho žila, cítila a vnímala. Príjemnou vsuvkou v knihe teda sú úryvky z jej piesni. Ja čítania tejto knihy neľutujem, ani jednej stránky z nej.
<i>Nie ! Vôbec nič ...
Nie ! Neľutujem nič.
ani dobro, čo sa mi prihodilo,
ani zlo, všetko mi to je úplne jedno !
Nie ! Vôbec nič ...
Nie ! Neľutujem nič.
Pretože môj život, pretože moje radosti
dnes začínajú s tebou</i>
K tejto knihe som sa dostala úplne náhodou, keď by bola odporučená osobou, ktorej knižnému vkusu môžem veriť a ktorý je veľmi podobný tomu môjmu. Zároveň mi kniha sadla aj do istej výzvy. A keďže si rada prečítam dobrý triller rozhodla som sa dať tejto mne neznámej autorke šancu. Nečakala som nič a dostala som celkom príjemný triller s tou správnou atmosférou.
Lana a jej najlepšia kamarátka Kitty opustia svoj život v Anglicku a vyberú sa cestovať po svete. Obe za sebou doma nechávajú a tak hľadajú nové začiatky, slobodu a dobrodružstvo. To sa im naskytne keď dostanú možnosť plaviť na Modrej. Na jachte, ktorá sa plaví z Filipín na Nový Zéland. Čaká ich tak dobrodružstvo na vode plné večierkov na jachte, ale aj plávania a skúmania rôznych čarovných ostrovov a miest. Musia však dodržiavať isté pravidlá. Čo vyzeralo spočiatku dokonale sa po čase rýchlo mení na niečo iného, jeden z nich totižto zmizne. Medzi členmi posádky začne namiesto pohody vládnuť napätie a podozrievanie sa, každý z nich má totižto svoje tajomstvá prečo tam je a svojich snov sa neplánujú vzdať.
Trillery si vždy rada prečítam a ako ich mám za sebou už niekoľko, mám svojím spôsobom aj isté nároky na kvalitu príbehu. Tu som dostala všetko čo potrebujem ku šťastiu. A to zaujímavo vyskladanú zápletku, ktorá sa odohráva v dvoch časových líniách, predtým a teraz. Príbeh začíname v prítomnosti (TERAZ) kedy našli loď, ale jej obyvateľov nie. Lana na tej lodi kedysi bola, istá udalosť ju však donútila ju opustiť. Chce vedieť čo sa stalo tým, ktorých tam nechala a my spolu s ňou. Každá nová správa či stretnutie je pre ňu však zistením toho ako možno nikoho z lodi naozaj nespoznala. Vo svojich spomienkach sa vracia do doby, ktorú strávila na lodi a práve tú opisuje linka PREDTÝM. Postupne vidíme ako sa slnkom zaliata atmosféra plná pohody a života mení na atmosféru plnú napätia, tajomstiev a podozrievania. Lana a aj my zisťujeme, že na lodi nemôžeme veriť nikomu a ničomu. Veľmi sa mi páčilo toto postupné vykreslenie tej zmeny, že to neprišlo z ničoho nič ale prichádzalo to prirodzene, postupne a plynulo. A aj v dobe keď to bolo ešte všetko pekné a bezprostredné, cítili ste, že tam niekde niečo číha.
Budete otáčať stránku za stránkou aby ste zistili čo sa tam stalo, aký mala dôvod prečo Lana opustila loď, čo k tomu viedlo a hlavne čo sa stalo po tom keď z nej odišla. Bolo zmiznutie lodi obyčajnou nehodou alebo je za tým niečo viac. Autorka nám postupne v oboch časových linkách servíruje nové stopy a odhalenia, ktoré vrhajú nové svetlo na udalosti na Modrej. Postupne tak zisťujeme pravdu o tom čo sa tam odohralo. Toto tiež musím povedať, že to bolo dobre vystavané a jednotlivé indície prichádzali vždy v správny moment. Na konci to všetko do seba pekne krásne zapadlo. Záver, epilóg tomu všetkému dodal poriadne desivú a mrazivú bodku.
Modrá bola síce mojou prvou knihou od Lucy Clarke, ale nie poslednou. Jej štýl písania mi sadol, v knihe som dostala všetko potrebné čo potrebujem pre dobrý pocit z knihy, takže sa určite pustím niekedy do nejakej ďalšej knihy od nej.
Svojráznu hrdinku Molly z kníh Nity Prose sme mali možnosť spoznať už v Chyžnej, ktorá bola príjemným príjemným čítaním a práve skrz Molly sa táto séria odlišovala od iných krimi a trillerov. Molly ako postava nemusela sadnúť každému, ale mne sa na nej páčila práve tá jej inakosť, priamočiarosť a vlastný pohľad na svet. Preto som sa tešila aj na pokračovanie tejto knihy v podobe Záhadného hosťa. Znova som dostala celkom príjemnú zápletku a príbeh, len možno o kúsoček slabšie ako prvá časť.
Od udalostí v Chyžnej uplynul nejaký čas, Molly sa podarilo vypracovať až na pozíciu hlavnej chyžnej. Túto úlohu zastáva naozaj svedomito. V hoteli má mať besedu slávny autor kriminálok J.D: Grimthorpe. Počas toho ako chce niečo oznámiť sa zrúti na podlahu mŕtvy a Molly je znova svedkom toho všetkého. Na scénu sa teda vracia aj detektívka Starková a potvrdí najhoršie, slávneho autora niekto zabil. Každý chce vedieť kto to bol. Podozrivých je dosť. Dokonca aj Molly s Grimthorpom niečo spájalo. Ak chce Molly očistiť meno hotela a ľudí v nich musí sa znova zapojiť do pátrania po vrahovi. Vracia sa preto v spomienkach do svojho detstva a hľadá stopy, ktoré by jej pomohli vyriešiť vraždu. Postupne tak odhaľuje tajomstvá zo svojej minulosti, ale aj ďalšie tajomstvá v hoteli.
Ako som už spomínala, prvá časť si ma svojím spôsobom získala. Aj keď zápletka bola jednoduchá a ľahko sa dalo odhadnúť čo sa v hoteli deje, práve postava Molly tomu vdýchla niečo svojského a výnimočného. Rovnako tomu bolo aj pri tejto časti a Záhadný hosť je tiež príjemným, oddychovým a hravým čítaním. Zápletka nie je nijak komplikovaná ani tentoraz. V hoteli dôjde k ďalšiemu podozrivému úmrtiu. Páchateľom môže byť ktokoľvek z personálu, z hostí a fanúšičiek autora, či ľudí, ktorí sa okolo neho pohybovali.
Príbeh sledujeme v dvoch časových rovinách. V minulosti a v prítomnosti. V minulosti sa vraciame s Molly do jej spomienok na čas, ktorý strávila so svojou starou mamou práve v sídle zavraždeného autora. Práve táto retrospektíva nám ju umožňuje spoznať o niečo viac. Práve v jej spomienok nachádzajú dôležité momenty a stopy, ktoré vedú k vrahovi. V časovej linke z prítomnosti Molly chtiac nechtiac znova pomáha v pátraní. A vďaka svojím postrehom a spomienkam vnáša svetlo a odpovede do prípadu. Celé je to tak správne a dobre zamotané. Pred čitateľom sa postupne odkrývajú jednotlivé stopy a odhalenia, ktoré ho vedú k páchateľovi. Musím sa priznať, že tentoraz mi môj typ tak úplne nevyšiel. Záver ma teda prekvapil v dobrom slova zmysle.
Aj čítanie tejto knihy som si znova užila. Je to naozaj milý a príjemný triller, bez nejakých nervy drásajúcich momentov, ale všetko plynie jednoduchým a do istej miery pokojným a nenáročným tempom. Ak teda hľadáte niečo nenáročného a pohodového, tak určite siahnite po tejto autorke a jej knihách. Záhadný hosť sa dá čítať aj samostatne bez nejakých väčších znalostí prvej časti, ale isto dajte ako prvú tú. Ja už sa teraz teším na kratučkú novelu, ktorá ma čoskoro čaká.
Táto kniha upútala moju pozornosť už v dobe keď u nás vyšla. Zaujala ma anotácia, ktorá pôsobí naozaj zaujímavo. Keď ju teda kúpili u nás v knižnici, neváhala som a hodila som na ňu rezerváciu. Doma mi sedela na poličke trochu dlhšie kým nastal jej čas, ale konečne som sa k nej dostala a hovorím si len jedno. Prečo mi to tak dlho trvalo. Ide naozaj o jeden veľmi vydarený triller, ktorý vo svojom námete skrýva nočnú moru každého rodiča. Zmiznutie vlastného dieťaťa.
Sive, jej manžel Aaron a ich dve dcérky sa vybrali do Londýna na stretnutie s jeho priateľmi. V jeden deň sa Sive s dcérka ponáhľa aby stihli nastúpiť do vlaku. Jej dcérky nastúpia ako prvé, Sive je tesne za nimi. Kým však stihne nastúpiť aj ona, dvere vlaku sa zatvoria a on sa pohne. Našťastie si niekto vo vlaku si všimne Sive ako ukazuje čo sa stalo a zalarmuje ochranku. Tá jej povie, že na ďalšej stanici ju budú čakať. Je tam však len jedna dcérka, tá druhá zmizla. Nikto však nič nevidel, nevšimol si nič. Rozbieha sa pátranie po dievčatku kde každá minúta je vzácna. Sive s deťmi trénovali situácie ak by sa stratili, ale Londýn je veľké mesto a oni to tam nepoznajú. Nik nevie čo sa naozaj stalo. Bola to náhoda alebo niečo cieleného? Pre Sive a Aarona sa začína nočná mora každého rodiča.
Sama ešte detí nemám, ale je mi jasné, že každého rodiča táto téma veľmi zasiahne. Príbeh začína naozaj zmiznutím dieťaťa a Sive v ten moment dúfa, že na ďalšej stanici ju budú čakať obe dcérky, že sa všetko rýchlo vyrieši. Táto udalosť však rýchlo prerastá do niečoho väčšieho. Príbeh sa odohráva v dvoch časových líniách, ktoré spočiatku bežia samostatne popri sebe, ale ako príbeh postupuje začnú sa k sebe približovať a pretínať sa.
V tej prvej sledujeme momenty po zmiznutí a pátranie po dievčatku. V druhej sa ocitáme tri dni pred tým čo sa stalo a sledujeme udalosti, ktoré viedli k tomuto strašnému momentu. Je tu však prítomná aj tá tretia, ktorá súvisí hlavne s tou pred troch dní a v ktorej sa vraciame do spomienok spolubývajúcich na isté udalosti spred 15 rokov. Bolo zmiznutie Sivinej dcérky len náhoda, alebo bolo za tým niečo viac? Má to súvis s jej bývalým, či s prípadom na ktorom Aaron pracuje alebo s tým čo sa stalo pred 15 rokmi?
Autorka v tomto príbehu a námete vytvorila dokonalý, napínavý a mrazivý psychotriller. Túto nočnú moru opisuje tak, že cítite ako to postupne prechádza od zúfalstva, nešťastia do strachu, ktorý vás paralyzuje až nie ste schopný premýšľať s čistou hlavo. Chytáte sa každého stebla trávy, predsa len čo ak je toto práve tá stopa, to čo ich zavedie k ich dcérke a dôvodu prečo zmizla. Všetko prežívate spolu s postavami, každý jeden moment, každú jednu stopu.
Autorka sa s čitateľom pohráva, predostiera pred ním viacero možných riešení a vysvetlení. Postupne dávkuje jednotlivé odhalenia, ktoré s tým čo človek vie a myslí si poriadne zamávajú. Ako sa Sive snaží priblížiť k pravde o tom čo sa stalo teraz ale aj predtým, zisťuje, že ľudia okolo nej nežijú také dokonalé životy ako tvrdia a každých z nich má svoje tajomstvá a klamstvá. Páchateľ mi viackrát prebehol v hlave aj kvôli svoju správaniu. Konečné rozuzlenie ma však dostalo. Všetko v tom momente do seba pekne krásne zapadlo. Každý jeden moment, každá jedna udalosť. Všetko to tak vytvorilo dokonalú mozaiku tohto príbehu.
Na to, že táto kniha je z tých "hrubších, ktoré majú viac strán (ona ich má ľahko cez 400), sa číta naozaj rýchlo a ľahko. Bude otáčať stránku za stránkou, sledovať každú stopu, indíciu aby ste zistili čo sa vlastne stalo a čo viedlo k tomu jednému momentu. Jej čítanie určite odporúčam, siahnite po nej a neoľutujete ani stránku.
Pamätám si ako som kedysi dávno, ale že v hlbokej minulosti po týchto knihách pozerala, lebo ma zaujali obálky. Nemala som sa k ním bohužiaľ ako dostať a potom som na ne aj zabudla. Teraz sa mi však naskytla možnosť prečítať si ich v rámci spoločného čítania a ja som si spomenula ako som si ich chcela kedysi prečítať. Takže nebolo o čom rozhodovať a bolo jasné, že do čítania tejto série idem.
Amelia Grayová sa venuje reštaurovaniu starých hrobov a cintorínov. Trochu nezvyčajné zamestnanie, ona však navyše vidí aj duchov. Od malička jej však otec vštepoval pravidlá, ktoré ju majú pred nimi chrániť. Jedného dňa je však oslovená políciou. V jednom z hrobov, ktorý má reštaurovať, sa našla mŕtvola. Amelie preto začne spolupracovať s detektívom Johnom Devlinom. Ako rýchlo zisťuje sprevádzajú ho dvaja duchovia. Má však na pamäti pravidlá a aj keď ju to k detektívovi ťahá, snaží sa držať bokom od neho. Mŕtvol postupne začne pribúdať. Aká je však jej úloha v tomto všetkom? Amelie sa venuje skúmaniu hrobov a stop čo ju postupne dovedie k pravde a odhaleniu.
Som rada, že som sa mi naskytla možnosť pustiť sa do tejto série, pretože som v nej dostala zaujímavé spojenie fantasy (duchariny, hororu) a krimi. Spojenie duchov a vrážd? Máte moju plnú pozornosť. Autorka od prvých strán rozohráva teda v knihe, dve dejové roviny/námety. Tú okolo duchov a tú krimi. Tá duchárska sa v príbehu stará o mrazivú a nepríjemnú atmosféru. Často krát sa postarala o veľmi nepríjemné a strašidelné momenty. Je plná duchov, napätia či stiesnených priestorov hrobov a zvláštnych momentov. Amelie síce duchov vidí, ale od otca vie, že by ich na ich prítomnosť nemala reagovať a za žiadnu cenu s nimi nadväzovať kontakt. Amelie to celý svoj život dodržiavala, teraz sa však postupne dostáva do situácií pri ktorých hrozí, že pravidlá poruší. Čo sa stane ak tak spraví? Prečo tomu tak je a aký dôvod sa za pravidlami a zákazmi jej otca skrýva, sa zatiaľ nedozvieme. Autorka nám zatiaľ ponúkne len drobné omrvinky, ktoré nás neskôr dovedú až k pravde.
Druhou rovinou je tá krimi. Tá sa točí okolo tiel, ktoré sa na cintoríne začnú objavovať. Amelie sa snaží vypátrať spojenie medzi obeťami. Táto zápletka je vymyslená a vystavaná naozaj dobre. Autorka čitateľa pár krát zavedie rôznymi smermi, kým ho dovedie pred ten správny. Priznávam typov som mala viacero, pretože viacero vecí a postáv tam pôsobilo podozrivo. Obe linky si idú istý čas vlastnými cestami a sem tam sa v pár momentoch pretnú, aby si potom zase išli po svojom. Ku koncu sa pretnú a autorka prostredníctvom ich stretnutia naservíruje čitateľovi odhalenie. Samotné odhalenie vraha a dôvod prečo to robí bolo vynikajúce a prikovalo ma k stoličke. Niečo takéhoto som určite nečakala.
Musím priznať, že toto spojenie žánrov autorke vyšlo na výbornú a ja som zvedavá ako bude príbeh Amelie pokračovať ďalej. Je tu kopa tajomstiev, ktoré treba odhaliť. Už teraz sa teším na ďalšiu časť.
Som rada, že som autorke dala šancu minulý rok na jeseň a pustila sa do jej kníh. Hviezda nad arabským peklom je mojou treťou knihou od nej, ale zatiaľ asi aj tou najlepšou. Toľko emócií, ktoré vo mne táto kniha vzbudila je neskutočné. Ide naozaj o silnú knihu s ešte silnejším príbehom a dôležitejším posolstvom. Nejde síce o skutočný príbeh jednej ženy, ale vedzte, že na svete je xy žien, ktoré trpeli, trpia a bohužiaľ aj budú trpieť, pod vplyvom jednej viery. A práve v postave Fabiene autorka vytvorila archetyp všetkých týchto žien.
Fabiene sa narodila vo Francúzku. Narodila sa však do silne radikálnej afganskej rodiny, kde žena ma len jedno miesto a úlohu, a musí poslúchať muža. Jej detstvo je ovplyvnené prísnou vierou. Keď má správny vek, rodina ju chce vydať za bratranca. Proti tomuto sa však postaví a začne žiť nový život. Zmenila meno ale aj vieru. Dlhé roky žije pokojný život, šťastná po boku svojho manžela. Jedna pracovná cesta do Saudskej Arábie, však zmení všetko. V jednom momente tak Fabiene prichádza o všetko čo mala a ocitá sa na jednom z najhorších miest v krajine. Na mieste kde život ženy neznamená nič. Na mieste kde hlavné slovo majú prísne zákony a viera, ktorá však s Bohom nemá nič spoločného. Väzenie, do ktorého sa dostane je však len začiatkom a Fabiene bude musieť prejsť dlhú cestu aby sa dokázala vymaniť z područia tohto miesta, viery a znova možno nájsť pokoj a šťastie.
Toto bolo naozaj silné, smutné a odporné čítanie, ale pravdivé a kruté čítanie o tom čo sa vo svete dialo, deje a stále bude diať. Je to príbeh nezdolnosti ľudského ducha, sile a bojovnosti ženy, ktorá aj keď jej život pod nohy hádzal tie najväčšie polená a kamene, tak sa nevzdávala a bojovala. Príbeh bol možno vymyslený, ale to čo opisoval sa vo svete deje a bohužiaľ sme sa naučili predtým zatvárať oči a ignorovať to, zvykli sme si. Sú však ľudia, ktorí proti tomu bojujú. Možno sa tak skoro tento boj nepodarí vyhrať, ale nemôžeme prestávať a vzdávať sa.
Počas čítania som prežívala asi všetky emócie. Cítila som hnev, beznádej, zúrivosť, smútok, znechutenie. Fabiene bola naozaj silnou ženou. Na jej plecia autorka toho nakladala viac než dosť, niekedy som mala pocit, že až príliš, ale bohužiaľ je to krutá realita a pravda a podobné veci sa dejú ženám v týchto krajinách každý deň. Vždy keď som si myslela, že už horšie nemôže byť, tak mi ukázala ako sa mýlim. To čím si prešla by niekoho zlomilo a zničilo, ale ona sa nevzdávala. Tak ako by sme sa ani my nemali vzdávať voči boju s týmto. Pretože, to čo muži dokazovali v mene ich viery, jediného boha Aláha, s vierou a s Bohom/ Aláhom nič nemalo spoločného. Bol to len ich výklad aby mohli páchať zločiny, ktoré páchali. Už to nebola viera, ale fanatizmus a to čo v jeho mene páchali. A bohužiaľ sa stále nájde dosť ľudí, ktorí sa dobrovoľne pridajú na ich stranu pod vplyvom ružovým okuliarov. Keď si ich však zložia, je neskoro.
Som rada, že som túto knihu čítala v rámci spoločného čítania a tak som mala postupne dávkované jednotlivé kapitoly. Čítať to naraz sama, tak si musím robiť asi veľmi často prestávky aby som dokázala predýchať a spracovať to čo sa dialo. Všetky slzy som si však asi šetrila na posledné kapitoly a strany, kedy som ich už nedokázala viac zadržiavať. Som rada, že som knihe dala šancu a prečítala si ju. Jej čítanie by odporúčala každému či už sa zaujímate ale nie o túto tému. Je to oči otvárajúci príbeh, ktorý bude vo mne rezonovať ešte dlho.
