Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na začiatok sa musím priznať, že som úplne nevedela do čoho idem a čo od knihy čakať. Asi som čakala skôr niečo pritiahnutého za vlasy a nad čím budem prevracať očami, ale nie toto. Kniha bola preto pre mňa naozaj príjemným prekvapením. Dostala som naozaj totižto zaujímavo podaný príbeh o boji dobra so zlom. Nešlo však len o to, ale celé to v sebe nieslo aj hlbšie myšlienky a istý filozofický odkaz. Hneď prvé strany knihy ma vrátili do čias kedy som frčala vo veľkom na tomto historicko-dobrodružnom žánri. A ak to bolo spojené s nejakou mystickou témou (poznáte to Posledný templár, Zasvätený a spol.)? Fuu, čerešnička na torte. Skombinujte tieto veci a máte ma chytenú na háčiku. Nič viac ku spokojnosti a šťastiu nepotrebujem.
<i>Nič neotrasie človekom natoľko ako stretnutie so Zlom. Ani láska nie... Tá, totiž city hladí - ako nežná ruka matky. Zlo ich však rozožiera, rovnako ako hrdza kov. Čeliť zlu, to chce guráž. Čeliť Diablovi, to je odhodlanie vstúpiť do konfliktu s nasadením vlastného života. Je to boj, ktorý nepozná kompromisy. Pozná iba víťaza a porazeného. Aj v tomto príbehu poniektorí zvíťazili, iní padli až na dno čohosi, čo je opakom ľudskej dôstojnosti. Nuž, všetko je o voľbe. Takto už to v živote býva...<i>
Anotácia je tak napísaná, že po jej prečítaní až tak moc netušíte do čoho idete a čo máte čakať. Možno to niekoho môže dokonca aj odradiť. Netreba to však dopredu vzdávať a knihe dať šancu, keďže sa pod touto anotáciu skrýva naozaj zaujímavo podaný a vystavaný príbeh. Moju pozornosť to celé malo už od prvej strany. Ako som už vyššie spomínala skrývalo to v sebe zmes viacerých žánrov ako sú mystery, triller, mystika, nadprirodzenosť, akcia ale aj prvky z filozofie. Autorovi sa podarilo z nich namiešať naozaj dobrý kokteil. Veľmi dobre pracuje s jednotlivými prvkami, časťami príbehu či už ide o mystickú, náboženskú rovinu alebo o tú akčnú, dobrodružnú. Bolo to dobrodružné, bolo to akčné, bolo to napínavé, bolo to surové a drsné. Autor naozaj dobre pracoval s atmosférou príbehu, ktorá bola miestami naozaj hutná a nepríjemná. V istých momentoch som mala dosť aj ja. Občas, ale ozaj len občas som mala pocit, že je to trochu moc naťahované, ale vôbec to neuberalo na kvalite príbehu.
Ďalšia rovina, z ktorej možno na príbeh nazerať je tá filozofická. Autor v knihe rozoberá boj dobra so zlom. Svoje postavy stavia pred dôležité rozhodnutia, ktoré musia spraviť. Odolajú alebo podľahnú. Dáva im možnosť voľby. Práve možnosť voľby a to čo s tým narobíme sa stáva opakujúcim a dôležitým prvkom v príbehu. Celé je to však podané veľmi dobrým spôsobom, presne takým, ktorý sa nesnaží až príliš filozovať, moralizovať. Autor sa vôbec nesnaží vtĺkať čitateľovi do hlavy svoj názor, ale necháva mu priestor aby sa nad tým všetkým zamyslel a zaujal vlastný postoj on sám.
Som rada, že som tejto knihe dala šancu, neľutujem ani jednu stranu. Je to určite kniha, ktorú treba skúsiť a dať jej šancu, aj keď nejde možno o najľahšie čítanie.
Svojráznu Molly som si obľúbila už v predchádzajúcich dvoch častiach. Je trochu iná ako my ostatný, ale práve vďaka tomu má svoj vlastný pohľad na svet. Potešila som sa preto keď sa mi do rúk dostal tento kratučký príbeh.
Žiadnu podozrivú smrť tentoraz nečakajte. Príbeh sa tentoraz sústreďuje hlavne na Molly a jej priateľa. Sú spolu šťastní a možno prišiel čas pozdvihnúť ich vzťah na novú úroveň, ktovie. Práve blížiace sa Vianoce by na to boli ideálne. Zdá sa jej však, že Juan Manuel sa v poslednej dobe správa veľmi zvláštne. V hlave jej začne hlodať myšlienka, že niečo s ním nie je v poriadku a ona nevie čo si má o tom myslieť. Pred Molly stojí ďalšia záhada, na ktorej konci ju čaká krásne prekvapenie.
Zápletka je tentoraz naozaj veľmi jednoduchá a už len po prečítaní anotácie viete odhadnúť čo Juan Manuel chystá. Čo ale vôbec nevadí. Ide o veľmi príjemnú a milú novelku, ktorá naozaj pekne dopĺňa túto sériu. Celé je to plné hrejivej vianočnej atmosféry. Stačí sa len zachumlať do deky a užívať si týchto pár stránok a túto milú záhadu.
Aj keď asi dávno nie som cieľovou skupinou kníh Ricka Riordana, aj tak ich budem stále čítať. Svet, ktorý autor vytvoril, mám veľmi rada a vždy preto využijem možnosť sa do neho vrátiť nejakou ďalšou knihou. Je to proste také moje komfortné a pohodové čítanie.
Ak chce ísť Percy na vysokú potrebuje tri odporúčacie listy od bohov. Jeden už má, už mu ostáva získať len dva. Bohovia sa nejak so žiadosťami neozývajú a on sa bojí, že to nestihne. Jedného dňa ho však do školy príde navštíviť bohyňa Hekaté, ktorá má pre neho úlohu. Nemá to byť nič ťažkého, len postrážiť na pár dní jej miláčikov- pekelnú fenku Hekabé a tchoricu Gale. Však čo by sa mohlo takého stať, že? Nemohol by to byť však Percy, keby všetko nešlo tak akoby malo. Spolu s Annabeth a Groverom ich tak čaká poriadne divoký týždeň.
Už som to asi spomínala, ale milujem milujem milujem knihy Ricka Riordana. Som veľmi rada, že sa rozhodol rozšíriť sériu o Percym o tieto tri časti. Tie zasadil medzi udalosti medzi sériami Bohovia Olympu a Apolónov pád. Nejde síce o nič veľkého, čo by nejak podstatne zasahovalo do udalostí v nasledujúcich sériach, ale aspoň sa dozvieme čo Percy porábal medzi tým. Veď predsa len Percyho máme všetci radi. Ide teda hlavne o také novelky, ktoré majú tento svet o trochu rozšíriť a spríjemniť ho čitateľom. Znova pre mňa teda išlo o také nostalgické čítanie plné spomienok a narážok na rôzne postavy či udalosti.
Zápletka nebola nijak komplikovaná a ide podľa zaužívanej šablóny. Ale ako som už spomínala, Rickovi odpustím čokoľvek. Naše trio ide z problému do problému a snaží sa to celé zvládnuť. Ale práve v tomto spočíva čaro Riordanových kníh, že aj niečo úplne jednoduché dokáže podať tak, že je to plné akcie, menších zvratov, istou dávkou mytológie a typickým Rickovym humorom. Stále sa tak niečo deje, je to svižné, pútavé, vtipné ale miestami aj trochu vážnejšie. Samozrejmosťou sú aj krátke kapitoly, vďaka ktorým sa to celé číta dobre a rýchlo. Ani sa nenazdáte a ste na konci.
Rovnako v Pohári bohov išlo aj tu o príjemné čítanie, ktoré som si naozaj užila. Už teraz sa teším na ďalšiu časť a som zvedavá na to čo bude musieť Percy ďalšieho zvládnuť aby získal tretí a posledný odporúčací list.
Mám veľmi rada historické romány, ktoré v sebe nesú silný príbeh. Táto kniha ich v sebe nesie až tri. Ženy zo zámku Lafayette sú príbehmi troch silných žien, z ktorých každá žila v inom období a prešla si revolúciou či vojnou. Je to príbeh o ich statočnosti, nezdolnosti, odhodlanosti, odvahe nenechať sa zlomiť a bojovať, nevzdávať sa. Je to kniha, ktorú by ste chceli mať doma.
Tri ženy. Tri časové obdobia. Jeden zámok. 1774: Adrienne Lafayette sa v mladom veku stáva manželkov jedného z budúcich hrdinov americkej revolúcie a boja za nezávistlosť, Gilberta Lafayettea. Verne mu stojí po boku v dobrých časoch ale aj v časoch revolúcie, ktorá neskôr postihne Francúzko. 1914: Beatrice ja vydatá za Willieho Chanlera. Ich manželstvo však až tak šťastné nie je. Keď vo svete vypukne vojna, nedokáže len tak sedieť a snaží sa poskytnúť pomoc. Jej cesta ju zavedie aj na zámok Lafayette, kde založí školu, sirotinec a prevetórium pre deti. Poskytuje im útočisko, ktoré potrebujú. 1940: Vypukla druhá svetová vojna a Marthe, ktorá pracuje ako učiteľka na zámku, vie, že musí niečo robiť aby ochránila jeho obyvateľov. Zároveň však nachádza aj svoj hlas a miesto vo svete. Nepokojné časy revolúcií a vojen, počas ktorých každá zo žien nachádza útočisko medzi stenami zámku Lafayette. Počas týchto krutých časov v sebe nachádzajú odvahu, silu ochraňovať a pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú.
Ako už anotácia naznačila v príbehu sledujeme osudy troch žien naprieč troma rozličnými časovými obdobiami. Do života každej z nich vstúpila vojna. Či už to bol vojna za nezávislosť v Amerike, Veľká francúzska revolúcia či Prvá a Druhá svetová vojna. Niekomu sa môže zdať, že si tým autorka uhryzla až veľký kus z koláča. Predsa len spracovať tieto tri časové obdobia, ktoré okrem zámku Lafayette, ktorý sa stáva tým spoločným menovateľov v každom z nich, nespája nič iného, nie je jednoduché. Je ťažké napísať to tak aby to nepôsobilo len ako nepodarený zlepenec ale dať tomu takú formu, že to všetko dáva zmysel a aj keď sa v príbehu striedajú rôzne časové obdobia, človek sa v tom nestráca. Vyžaduje si to istú nemalú dávku výskumov, rešerší a prieskumov, ktoré treba spraviť. A presne toto sa Stephanie Dray podarilo. To množstvo práce, ktoré si na príbehu pri jeho spracovaní dala, je vidieť na každej jednej strane. V dodatku v závere knihy autorka uvádza o čo všetko sa vo svojej knihe opierala a kedy a ako pre potreby príbehu spravila zmeny. Toto je jedna z mála vecí, ktoré si u autorom cením a to keď si dajú na historickom pozadí príbehu naozaj záležať.
Dve z jej postáv boli reálnymi postavami. Tú tretiu vytvorila pre potreby príbehu. Spolu s Adrienne, Beatrice a Marthe nás autorka prevedie týmito troma dekádami a historickými udalosťami, ktoré ich formovali. Autorka rozpráva ich príbehy nelineárne a v rozprávaní tak skáče medzi ich pohľadmi. Spolu s nimi teda prežívame ich životy, životné peripetie a prekážky, ktorými si museli prejsť. V ich príbehoch nájdete milé a veselé momenty, pri ktorých sa usmejete ale aj tie smutné, ktoré vás chytia za srdce a ukvapne vám aj nejaká tá slzička. Každá z nich síce žila v inom období ale spoločnú mali nezdolnosť ducha a odvahu bojovať a nevzdávať sa. Príbeh každej z nich je naozaj inšpiratívny a každú z nich budete obdivovať. Práve na príbehu Adrienne si človek uvedomí ako boli dejiny a udalosti v Európe spojené s tými v Amerike. V škole sa väčšinou učíme hlavne naše dejiny, to čo sa odohrávalo v Európe a možno si až tak neuvedomuje tú náveznosť a spojitosť s tým čo sa dialo napr. aj za oceánom a aký vplyv to malo na udalosti v Európe. Americká vojna za nezávislosť mala svoj vplyv aj na Veľkú francúzsku revolúciu a bola jedným z iskier, ktoré ju rozhoreli.
Táto kniha na mňa naozaj zapôsobila, som rada, že som mala možnosť prečítať si ju a určite si ju zaobstarám do svojej knižnice. Je síce ešte len apríl, ale už teraz viem, že som našla jednu z top kníh za tento rok. Ak nad ňou uvažujete, určite po nej siahnite. Neoľutujete. Aj keď má kniha vyše 500 strán, číta sa sama ako sa pred Vami odvíjajú príbehy týchto troch silných žien.
František Kozmon patrí k jedným z mojich obľúbených slovenským autorov. V jeho knihách vždy dostanem čo potrebujem k svoju čitateľskému šťastiu. Jeho zvieraciu sériu som si obľúbila a vždy sa teda teším až sa v nej objaví nejaké nové zvieratko a s ním aj nový prípad pre túto partičku. Bažant je v poradí už deviatou časťou z tejto série a autor v nej dokazuje, že ani zďaleka mu nedochádza dych, tak skoro nekončí (dúfam) a stále má čo čitateľovi ponúknuť.
Marekov kolega Adam Vanek zmizol. Súvisí jeho zmiznutie nejak s Marekom? Vanekov únosca totižto pozná Marekove najtemnejšie tajomstvá a vie o jeho závislosti a o tom čo porobil. Jeho minulosť mu tak dýcha na chrbát čoraz viac a hrozí, že ho tentoraz naozaj dobehne. Pátranie po Vanekovi sa tak stáva o niečo komplikovanejším a Marek sa ocitá v pozícií kedy sa musí rozhodnúť či zachráni Vaneka alebo vlastnú kožu.
Vanekovo zmiznutie však môže súvisieť súvisí aj s prípadom, ktorý vyšetroval ako nováčik "bažant" s Luptákom. Spolu boli zavolaní zavolaný k prípadu mŕtvej ženy, ktorej telo našli v lesoparku na Železnej studničke. Kde je teda Vanek a prečo ho uniesli?
Musím pred autorom zložiť klobúk, pretože išlo o naozaj výborne premyslenú zápletku. Ako je to zvykom sledujeme v príbehu dva prípady. Jeden v minulosti a ten druhý v prítomnosti. Ako však spolu súvisia, keď okrem Vaneka nemajú spoločného úplne nič? A toto je presne to čo sa mi na Kozmonových knihách páči, že zo zdanlivo nesúvisiacich vecí dokáže vytvoriť niečo čo do seba pekne krásne zapadne a každá jedna odrobinka dá zmysel. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Ako postupne v oboch linkách postupujeme ďalej, oboznamujeme sa s tým čo sa stalo, zbierame a sledujeme nové stopy a informácie. Snažíme sa tak poskladať si celkový obraz zápletky, resp. oboch zápletiek.
Postupne sa však začne ukazovať, že ich možno spája niečo viac ako len Vanek. Tu mi išli v hlave asi všetky možné teórie. V jeden moment som si dokonca myslela, že to aj mám, že viem kto a prečo. Ale tak nič, akvárko nebude. Nechala som totižto autora aby sa so mnou pohral a pravda bola úplne niekde inde ako som predpokladala. Záver je znova taký typický kozmonovský. Autor niečo uzavrie, poskytne nám isté odpovede, ale zároveň načrtne ako sa to bude ďalej vyvíjať. Vie ako tak vzbudiť v čitateľovi zvedavosť a nedočkavosť na ďalšiu časť. Bravooo.
Mýty, legendy a báje som mala rada už od malička. A asi najviac tie grécke. Tie príbehy plné mocenských hier bohov, intríg ale aj dobrodružstiev, bojov s príšerami ma svojím spôsobom lákali. Preto som si teraz ľahko obľúbila ich re-tellingy, ktoré začali vychádzať. Znova môžem tak objavovať príbehy, ktoré ma kedysi tak fascinovali. Vnímam ich novú stránku, vidím ich v novom svetle a konečne mi dochádzajú tie prepojenia medzi tými všetkými hrdinami antických mýtov a báji. Do rúk sa mi tentoraz dostala Elektra od Jennifer Saint. Od nej som mala prečítanú už Ariadnu a preto som sa tešila aj na túto knihu. A musím sa priznať, že som sklamaná nebola.
Nad rodom Atreusovcov visí dávna kliatba, v ktorej sa opakuje neustály kolobeh násilia a pomsty. V jej centre sa ocitajú aj Elektra, jej matka Klytaimnestra a Kassandra, trójska princezná. Elektra a Klytaimnestra očakávajú koniec vojny a návrat Agamemnóna. Každá však z iných dôvodov. Kassandra je jeho korisťou. Vo svojich víziách videla koniec Tróje ale aj osud muža, ktorý zničil jej krajinu. Dokáže niektorá z nich tento začarovaný kruh kliatby prerušiť alebo aj oni sa stanú figúrkami v tejto kliatbe, ktorá visí nad atreovským rodom.
Re-tellingy rôznych mýtov sa tešia v poslednej dobe veľkej popularite a tak sme si mohli prečítať už príbeh o Kirké, Ariadne či napríklad takom Achilesovi. Trójsku vojnu pozná asi každý z nás, pohľadov z ktorých ju možno vyrozprávať je veľa. Nebol to však len príbeh bájneho bojovníka Achilesa či prefíkaného Odysea. Boli to aj príbehy žien, ktoré boli za hradbami mesta a ktoré sa na to všetko museli pozerať a tiež príbehy žien, ktoré ostali doma kým ich manželia, otcovia odišli bojovať. A práve nim vdýchava a dáva život Jennifer Saint v tejto knihe. Aj tentoraz sa jej podarilo vytvoriť naozaj komplexne vystavaný príbeh. Ten je rozdelený na viacero častí. Začíname udalosťami, ktoré viedli k Trójskej vojne, potom sa pozrieme na samotnú vojnu a zakončíme to udalosťami po nej. Celé to sledujeme z pohľadu troch žien, z ktorých autorka urobila rozprávačky.
Aj keď kniha nesie názov Elektra, autorka v nej dáva hlas aj ďalším dvom ženám Klytaimnestre (manželke Agamemnóna) a Kassandre (trójskej princeznej). Každá z nich nás sprevádza v inej časti príbehu. Čo ma trochu ale prekvapilo, bolo to, že práve Elektra, podľa ktorej sa kniha volá, dostala najväčší priestor až v poslednej tretine príbehu. Čakala som, že práve ona bude tou hlavnou hrdinkou a rozprávačkou. Malo to však svoj dôvod a opodstatnenie aby svoj najväčší priestor dostala až ku koncu a aby to bola práve ona, ktorá nás prevedie poslednými stránkami.
Pri každej so žien ide o komplexne vykreslené postavy. Cítite Klytaimnestrin žiaľ, bolesť a hnev. Kassandru ľutujete a súcite s ňou (rovnako ako s Klytaimnestrou), jej život nebol ľahký a ktorej víziám nik nechcel veriť a považovali ju za bláznivú. Počas väčšiny svojho života tak bola sama. A potom je tu Elektra, ktorú určite nebudete ľutovať, ale najradšej by ste ju prefackali. Svojho otca vidí ako najväčšieho hrdinu, dáva si ho na piedestál dokonalosti, pravdu o tom čo sa deje nechce vidieť, matku nenávidí a vzdoruje jej. Je zaslepená láskou k svojmu otcovi a idealizovaním si jeho postavy. Je vzpurná a tvrdohlavá. Alebo ak chcete sebecká osoba, ktorá verila len svojej pravde a s iracionálnym správaním. Proste postava na pár poriadnych faciek, čo si budeme klamať.
Ak by som to mala zhrnúť tak znova išlo o veľmi dobré a kvalitne napísané čítanie. Ak obľubujete re-tellingy mýtov a najmä tých antických, tak po knihe určite siahnite.
Ďalšia z kníh zo série "dostala som sa k nej náhodou" a tentoraz v rámci spoločného čítania. Anotácia ma zaujala a sľubovala ozaj zaujímavý príbe. Tak prečo sa do knihy nepustiť. Krátko po začatí čítania však prišlo vytriezvenie. Nedávkovať si kapitoly postupne, ale čítať to naraz sama, tak neviem neviem. Buď by som knihu odložila alebo predsa len nejak dočítala. Moje dojmy boli počas čítania zmiešané a zmiešané sú aj po dočítaní. Boli časti, ktoré ma naozaj bavili ale potom prišli tie časti, ktoré môj záujem utlmili.
Dominik pracuje ako policajný inšpektor v Mníchove. Máva lucidné sny, ktoré ho dovedú do minulosti, kde sa stane svedkov popravy členov nemeckého Wehrmachtu a krádeže štyroch zlatých tehiel, ktoré dvaja z nich ukradli. Rozhodne sa to preskúmať a zistiť tak či to čo videl v sne bolo naozaj skutočné. To však ešte netuší, že jeho výlet do bavorských lesov sa rýchlo zmení z dobrodružstva na boj o život. Dominik sa bude musieť postaviť nebezpečnému medveďovi ale zároveň aj nebezpečenstvu v podobe dvoch ľudí, ktorí sa dozvedeli o jeho tajomstve. Kto z tohto stretu vyjde ako víťaz a kto ako porazený?
Ako som už vyššie písala anotácia znie viac než zaujímavo, sľubuje celkom zaujímavý príbeh a dokáže človeka na čítanie nalákať. Ale to je asi tak všetko. Autor sa snaží v príbehu spájať viacero žánrov a vytvoriť zmes survival trilleru, dobrodružného trilleru spolu s trochou histórie a mystiky v podobe lucidných snov. Bohužiaľ prevedenie toho celého končí niekde na polceste. Celé to totižto pokrivkáva a namiesto toho aby sa autorovi podarilo vytvoriť dokonalú zmes z toho všetkého, vyšiel z toho jeden veľký guláš. Raz sa zameral na lucidné sny, raz zase na historické okienko do minulosti, raz zase na boj o prežitie. Prechody medzi týmito linkami neboli prirodzené a plynulé ale autor medzi nimi skákal ako mu to prišlo. Už ste si mysleli o čom to celé bude a autor to rýchlo zvrtol iným smerom. V konečnom výsledku toto skákanie medzi jednotlivými linkami a žánrami pôsobilo veľmi rušivo. Nepomáhalo tomu ani príliš veľké množstvo pohľadov. Stačilo by sa pritom zoškrtať množstvo pohľadov na také dva-tri, držať sa len jednej línie, žánru a kľudne to nechať ako dobrodružný survival triller a bolo by to inak perfektné.
Autor má svojský štýl písania, ktorý nemusí sadnúť každému. Mne sadol aj nesadol. Boli časti, v ktorých som sa dokázala na to naladiť alebo aj časti kedy mi ten jeho štýl vyslovene vadil a bojovala som s ním. Čo mi prekážalo a vadilo asi najviac a spolu s neustálymi skokmi medzi žánrami, boli až prehnané opisy a slovné spojenia, ktoré autor používal. Čítať dopodrobna ako na hlavného hrdinu pôsobí opekanie špekáčok a slaninky a čo robia pri tom plamene, človek asi moc nepotrebuje. Chápem, že autor chcel nimi príbehu niečo dodať a vytvoriť možno snovú až nadprirodzenú atmosféru, ale bohužiaľ to dosť naburávalo a ničilo celkovú atmosféru a tempo príbehu. Nie vždy sa teda tieto opisy hodili do danej scény. Predstavte si, že čítate o kontakte s nebezpečným medveďom a autor do toho začne opisovať stavbu jeho tela a ako mohutne vyzeral. No a hneď je po napätí a atmosfére kedy by ste si inak hrýzli nechty od nervozity.
Ak to mám zhrnúť ide isto o príbeh, ktorý má obrovský potenciál, ale jeho prevedenie sa nie úplne vydarilo. Ak si odmyslím tie veci, ktoré som mu vytkla, tak ide isto o zaujímavý triller, ktorý je len možno iný na aké je človek bežne zvyknutý. Začiatok knihy bol veľmi fajn a svojím spôsobom aj koniec. Ten sa za mňa vydaril. Čo trochu pokrivkáva je ten stred, ktorý v sebe má až priveľkú zmes žánrov.
K tejto knihe som sa dostala úplnou náhodou a to prostredníctvom istej výzvy. Nebyť teda tejto výzvy, knihu asi obídem, keďže tento žáner až tak často nevyhľadávam a keď už siahnem po nejakej historickej romanci, tak to zvyknú byť knihy od Jany Pronskej. Od knihy som nečakala nič, ale do jej čítania som sa púšťala s malou dušičkou. Po jej prečítaní nemôžem povedať, že som z nej sklamaná, ale ani to, že sa mi veľmi páčila a som z nej nadšená. Mám z toho celého tak trochu rozpačité pocity. Na jednej strane sa mi istá časť príbehu páčila, na druhej tu boli veci, ktoré mali negatívny vplyv na moje čítanie. Ale všetko pekne po poriadku.
Kristína je sirota, ktorá žije u svojho strýka. Ten jej jedného dňa oznámi, že sa o ňu so ženou nemôžu starať a že sa bude vydávať. Kristína si tak zoberie všetko čo má a vyberie sa do Banskej Bystrice. Svojho ženícha nepozná a ani nevie aká je jeho práca. Ondrej pracuje ako kat a Kristínu vyhral v kartách od jej bratranca. Z Kristína sa tak stáva katova žena. Čoskoro zisťuje čo to znamená. Na ceste za šťastím a láskou budú musieť títo dvaja mladí ľudia prekonať zopár prekážok, ktoré ich buď spoja alebo rozdelia.
Príbeh má akoby dve dejové linky. Tá prvá sa zameriava na život kata a jeho práce, ktorá nebola príjemná a pekná a na jeho postavenie v spoločnosti. Aj práve skrz to je kniha plná opisov vtedajšieho mučenia a popráv. Ondrej však nebol krutým katom a svojim obetiam sa snažil až bolo po tom pomáhať a nikdy ich nemučil po tom čo sa priznali. Občas som však mala pocit, že nejde autorka do tých opisov naplno. Že len opísala niečo ako to prebiehalo, čo znamenalo ktoré mučenie a ďalej nešla. Nemuselo by to byť až tak detailné ako v sérií od Juraja Červenáka, stačilo by len keby trochu v tomto pridala. Možno by tak o niečo viac vystúpil ten rozdiel medzi tým čo robil a čo chcel. Nechcel byť krutým a nemilosrdným katom ako niektorí iný. Ľudom chcel aj pomáhať a liečiť ich a aj preto sa venoval príprave rôznych mastičiek a odvarov.
Druhá dejová linka bola tá romantická, ktorá v sebe mala štipku tej erotickej. Autorka v nej poukázala na osobnú stránku života kata. To ako sa ho ľudia skôr stránili, nestýkali sa s ním, nechceli sa ho dotknúť, lebo jeho dotyk mal byť zlý. No aj kat má právo na život ako každý. Ondrejovi do života vstupuje Kristína. Obaja sú si navzájom sympatický a ťahá ich to k sebe. Postupne si k sebe nachádzajú cestu a ich srdcia zahoria láskou. Čo so sebou prináša aj scény štipľavejšieho charakteru, ktorých bolo v príbehu až trochu moc. Keď sa autorka nezameriavala a neopisovala Ondrejovu prácu kata, tak sa venovala im dvom a dalo by sa povedať, že zakaždým boli v posteli alebo tam rýchlo skončili. Ako mladý pár sa museli vysporiadať s viacerými prekážkami. Jednou z nich bolo aj to čo čaká ich deti.
Katovo objatie je autorkinou prvotinou a bohužiaľ to miestami aj dosť vidieť. Aj keď ma príbeh svojím spôsobom bavil, predsa len ukazoval aj tu druhú stránku života kata, bolo pár vecí, ktoré kazili môj dojem z neho. Prvou boli neuveriteľné a zbytočne dlhé súvetia, ktoré v sebe spájali xy viet a tiahli sa aj cez tri, štyri riadky. Neviem čo s tým autorka chcela dosiahnuť. Možno chcela prostredníctvom nich vytvoriť istú atmosféru vtedajšej doby, ale bohužiaľ to v konečnom dôsledku pôsobilo veľmi rušivo. Ďalšou príčinou čo kazili dojem z knihy boli neustále predely, oznamy o tom kde sa v deji nachádzame (napr. Katov dom, doobeda, Kremnica o pol hodinu neskôr a pod.). Čitateľ nie je taký hlúpy aby nepochopil, že medzi scénami uplynul nejaký čas alebo, že sa nachádzame niekde inde. Stačilo by to sem tam, ale nie pri každom kroku postáv. A posledným takým rušivým bodom bolo vyjadrovanie sa postáv. Nemyslím, že ľudia vtedy používali niektoré výrazy a že sa vyjadrovali takto.
Trochu k postavám. Kristína mala byť tipom milej, sebavedomej postavy, ktorá sa so svojím osudom dokáže pobiť a nevzdá sa. Občas mi tá jej povaha prišla až príliš. Na jednej strane v pohode prešla to, že ju vlastný bratranec prehral v kartách a preto sa musela vydať za Ondreja (asi pomohlo to, že bol fešák). Na druhej strane sa ale dokázala oduť na neho a pomýšľať na svoj odchod zato, že ju musel potrestať (aj keď robil len svoju prácu a nebolo mu to príjemné, nechcel ale musel). Tam ju ale doviedla vlastná povaha. Niekedy išla do vecí bez toho aby pomyslela na dôsledky, aj keď sa to týkalo jej a Ondrejovho vzťahu a budúcnosti ich detí. Zvláštne pôsobil aj ten jej vzťah so svokrom, tá jedna scéna mi prišla až príliš za hranicami toho aby to bolo v poriadku.
Ak to mám zhrnúť tak môžem povedať toľko, že kniha a príbeh sa mi svojím spôsobom páčili. Malo to svoj potenciál, len mohla ísť autorka v tom všetkom ešte viac do hĺbky a možno upustiť od toho množstva erotických scén. Je to jej prvotina, takže je ešte priestor posunúť sa niekde ďalej a ja verím a držím jej palce, aby jej to vyšlo.
Môj druhý Dán za mnou a znova išlo o výborné čítanie. Bolo to trochu iné ako predchádzajúca časť (Kruhy na vode), ale rovnako dobré a pútavo napísané. A ja si len hovorím, že prečo som ho toľko obchádzala a odkladala. Neviem čoho som sa bála, keď som sa mu toľko vyhýbala. Teda isté dôvody tu asi boli, ale všetky moje obavy sa ukázali ako zbytočné.
</i>Rok po vražde Bosa sa jeho kapitáni rozhodli rozdeliť si územie Nášho Mesta, pasovali sa do pozícií malých bosov a začali si závidieť a navzájom škodiť. Začala sa vojna v podsvetí, ale iba z toho jeden nevyžije, a tak voči majiteľom reštaurácií a kaviarní vo svojom teritóriu uplatňovali praktiky ďaleko presahujúce hranice zákona. Detektívom z oddelenia vrážd bola ich činnosť a astronomické zisky spočiatku záhadou. Muselo dôjsť k vražde na diskotéke vo vykričanom nočnom bare, aby sa im otvorili oči. Vraždu vyriešili, hoci sa im do vyšetrovania zaplietol smutný prípad jednej riaditeľky gymnázia. Navyše sa zbláznila Petra a rozhodla sa vydávať. Veľa zdanlivo nesúvisiacich vecí sa udialo v tom príjemnom slnečnom máji, ale stačilo iba počkať, urobiť pár základných previerok, vypočuť niekoľko svedkov a všetko do seba začalo pekne systematicky zapadať.</i>
V príbehu tentoraz sledujeme dve časové línie, z ktorých každá má vlastný smer a nijak spolu ani nesúvisia. Prvú dejovú linku začíname vraždou v bare, ku ktorej došlo počas jedného horúceho májového večera. Čo sa tam vlastne v tú noc stalo a čo k tomu všetko viedlo? Boss je mŕtvy, nie je nik nový kto by im to tam dal do poriadku a tak menší bossovia sa snažia uchytiť si vládu nad tým, ktorým územím. Druhá dejová linka sa začína zase tým ako riaditeľka istého bratislavského gymnázia dostane list s dôkazom o jej nevere od súkromného očka, ktoré si na ňu najal jej manžel. Asi už budem poznačená tým množstvom krimi a detektívok, ktoré mám za sebou ale v hlave mi išlo množstvo teórií, pri ktorých som sa snažila spojiť tieto dve už na prvý pohľad nesúvisiace dejové linky. Veď aké spojenie by mohlo byť medzi vraždou na diskotéke a ženou, ktorá trpí pod vplyvom agresívneho manžela. To čo a ako tomu bolo, vám už neprezradím a nechám na vás aby ste to sami zistili.
Krátko po tom čo autor uvedie obe linky sa dejovo v oboch vraciame spätne do minulosti a postupne sledujeme zlomové momenty, ktoré viedli k ich vyústeniu. Zápletka, resp. zápletky boli členitejšie a vďaka návratu do minulosti neboli ani lineárne. Tu som tým ostala trochu prekvapená, lebo som si hovorila, že ja chcem čítať o tom čo sa deje teraz a nie tretinu knihy čítať o tom čo bolo, ale celé to malo dôvod prečo to tak bolo. Obe dejové linky mali niečo do seba a boli zaujímavé vlastným spôsobom, ale viac ma bavila asi tá druhá, ktorá sa točila okolo riaditeľky gymnázia. Bola som naozaj zvedavá ako sa to celé vyvinie a či a ako sa dokáže dostať od násilného manžela. Záver tejto linky ma nechala sedieť s otvorenými ústami, aj keď som šípila, že nie je niečo v poriadku ohľadom tej jednej postavy a ono sa mi to potvrdilo. Táto linka ukázala ako hlboko dokáže byť v človeku zakorenená dávna krivda a túžba po pomste.
Rovnako zaujímavo sa však vyvíjala aj prvá linka, ktorá sa v istom momente v prítomnosti prepojila so životmi vyšetrovateľov a ich blízkymi. Taktiež aj tu hrala dôležitú úlohu pomsta a jej dosiahnutie malo smutný koniec pre niektoré z postáv. Uzavretie tejto linky ukázalo to ako to vtedy bohužiaľ chodilo a aj stále u nás chodí. Prípad ostal teda vyriešený nevyriešený, aj keď páchateľa poznali a mohli ľahko dostať za mreže.
Čítanie tejto časti som si znova užívala od prvej strany po poslednú. Celé mi to sadlo a ja som nemala ani najmenší problém. Dokonca aj to, že som pri čítaní autorových kníh nabehla do rozbehnutého vlaku niekde uprostred série, sa ukázalo len ako malý problém, ktorý sa dá vyriešiť tým, že začnem čítať knihy aj pekne od začiatku (doma už mám dokonca aj prvú) a zatiaľ sa pomaly zoznamujem s touto skvelou a zaujímavou partičkou.
Michala Ries je môj autorským objavom minulého roku a tak sa postupne snažím prečítať si každú jej knihu. Tentoraz prišla rada na jednu z jej prvých kníh a to Zadrž dych. Po prečítaní tejto knihy som si niečo uvedomila. Už viem, prečo sa takýmto príbehom so života vyhýbam. Pretože ak sú kvalitne napísané, tak tnú do živého. A to bol presne prípad. Počas čítania som si prešla asi všetkými emóciami a kniha ma naozaj zasiahla a donútila sa zamyslieť.
Marína si v minulosti prešla ťažkými udalosťami, ktoré poznačili jej správanie. Tie časy však nechala za sebou a žije jednoduchý ale za to šťastný život. Ten je však narušený príchodom nového kolegu. Ten Marínu pozná, vie aký život viedla a neváha jej to pripomenúť. Jeho slová tnú do živého a otvárajú dávno schované a zahojené rany. Marínin nový život je tak konfrontovaný s jej minulosťou. Zničí ju Marcel alebo si k sebe nájdu cestu? A čo sa stane ak Marínina minulosť odhalí svoju pravú tvár, zmení sa tým niečo?
Michala Ries opisuje vo svojich príbehoch život taký aký naozaj je. Neprikrášlený a komplikovaný, pekný aj škaredý. Témami, ktorým sa vo svojich knihách venuje tne autorka do živého. Aj keď ide o zmyslený príbeh, príde vám to všetko veľmi reálne, pravdivé, viete, že tam niekde mimo stránok knihy existuje takáto Marína. Len sa volá inak a možno nemala také šťastie ako tá knižná Marína a so svojím životom stále bojuje.
Zadrž dych je určite silným príbehom, ktorý vás donúti zamyslieť sa nad tým všetkým a ktorý vo vás bude rezonovať ešte dlho. U mňa to tak bolo. Moment kedy musím knihu odložiť, lebo sa mi z očí rinú slzy považujem za znamenie toho ako hlboko sa mi príbeh a jeho postavy dostali pod kožu. S Marinou budete prežívať a cítiť všetko. Budete cítiť jej smútok, bolesť, strach, bezútešnosť, nešťastie, pocit že si šťastie nezaslúži za to čo kedysi robila. Ale budete s ňou zažívať aj tie pekné chvíľky, ktoré sem tam vykuknú cez mraky.
Na začiatku každej kapitoly sa spätne vraciame k udalostiam, ktoré viedli k Marininmu divokému správaniu sa. Začíname pred dvanástimi rokmi kedy ju stretávame ako mladé dievča, ktoré si neváži seba a svoje telo. Postupne však ideme ďalej do minulosti a odhaľuje krutu pravdu, ktorá ju k tomu viedla. A aj keď si dáte niekde v polovici dokopy čo stálo za tým zlomovým momentom keď mala 13, tak vás tie tri slová v danom momente zlomia, pretože toto by sa diať nemalo ale bohužiaľ sa deje. A to je jedna z krutých stránok života. V tú noc Marina prišla o nevinnosť, detstvo a od tej noci už nebolo nič rovnaké. Každý ju vinil z toho že sa jej otec zabil, aj tí ktorí mali stáť pri nej a chrániť ju. Otočili sa jej chrbtom a vyškrtli ju zo svojich životov. Ľahšie je odsudzovať a odvrhnúť niekoho, ako ho chrániť a pochopiť. Jej duša ostala pošramotená a dlho jej trvalo kým dokázala k sebe niekoho pustiť. Stále v sebe mala ten strach prekročiť hranicu a dovoliť si byť znova šťastná a milovaná, lebo tu bol strašiak s menom minulosť a pocit, že aj keby bola s Marcelom jeho blízky ňou budú opovrhovať, že ju neprijmú medzi seba.
Táto kniha nie je len príbehom zlomeného dievčatka, ktoré prišlo o nevinnosť, detstvo a svoje sny a jeho prerode na milú, láskavú a pokornú ženu. Jej príbeh ukazuje aj to ako sa dokážu ľudia otočiť voči tomu druhému chrbtom bez toho aby vypočuli jeho stranu. Stačí im to čo sa k ním dostane, to čo vidia navonok a podľa toho si vytvoria svoj úsudok. Načo by počúvali tú druhú stranu, toho koho sa to týka. Nikto nevie čím si kto prechádza, prečo koná ako koná a čo si kto v sebe nesie. Nikomu však nemusíme nič vysvetľovať a ospravedlňovať sa za to. Najme nie tým, ktorí si naše vysvetlenie nezaslúžia. Dôležité je hlavne začať sám od seba a ospravedlniť sa sebe a prijať sa taký aký sme.
