Ďalší deň života
E-kniha

Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny. Čítať viac

4,3 26 hodnotení
Séria
Prekliati reportéri - Afrika
Vydavateľstvo
Absynt, 2020
128 strán
2-3 hodiny čítania

Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny. Čítať viac

  • PDF EPUB MOBI
  • Slovenčina

9,00 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o e-knihe

Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny.
Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala. V roku 1974, pár mesiacov pred vyhlásením nezávislosti, býval Ryszard Kapuściński v Luande, hlavnom meste Angoly, kde pracoval ako zahraničný korešpondent. Sledoval mesto, ktoré sa postupne vyľudňovalo, pozoroval paniku utekajúcich portugalských kolonialistov, bol svedkom masového šialenstva, klinickej smrti jedného mesta pod neustálou hrozbou delostreleckého bombardovania. Neskôr odišiel priamo na front, na miesta, z ktorých všetci utekali, aby sa stal svedkom jednej z mnohých krvavých premien bývalých zámorských kolónií.
Svoje angolské zážitky opísal vo výnimočnej knihe Ďalší deň života, ktorá nie je len o vojne a proti vojne, ale rozpráva aj o osamelosti reportéra uprostred dejinného chaosu, o nezmyselnosti vraždenia, o neistom zajtrajšku, no najmä o živote, ktorého cena rastie každým dňom.
„Boli tam také situácie, v ktorých sme vedeli, že už ďalej nebudeme žiť. A každý deň sme s úľavou hovorili: Ďalší deň života, mám za sebou ďalší deň...“ povedal o svojom živote v Angole Ryszard Kapuściński.
Kniha Ryszarda Kapuścińského Ďalší deň života vychádza v preklade Patrika Orieška.
Čítať viac
Originálny názov
Jeszcze dzień życia
Počet strán
128
Rok vydania
2020
Edícia
Prekliati reportéri
Naše katalógové číslo
737803
Jazyk
slovenčina
Preklad
Séria
Prekliati reportéri - Afrika
Vydavateľstvo
Absynt
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,3 / 5

26 hodnotení

13
9
3
0
1

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

28

Prvú knihu som prečítala už ako maličká, keď som ju kompletne roztrhala na franforce :D Odvtedy sa ma čítanie drží, ale ku knihám sa už chovám s úctou :)

Jana Miklošková
Overený nákup
8.5.2023
Útla knižočka nabitá informáciami. Nedočítame sa nej možno o veciach, ktoré by sa očakávali, neopisuje sa tu tá hnusná tvár vojny, skôr sa autor zameral na situáciu tesne pred vypuknutím vojny a prvé hodiny/dni po vypuknutí. Zrozumiteľným spôsobom popisuje skupiny pôsobiace v Angole, ich ciele a prečo sa dostali do konfliktu. Zaujímavé rozprávanie z prvej ruky, ku ktorému sa určite budem vracať. Čítať viac
5
Cesta do neslobody - Timothy Snyder, 2018
Práve čítam
Cesta do neslobody

Zaujímam sa o históriu (najmä dejiny anglofónnych krajín, svetové a moderné dejiny), súčasné dianie, politiku, šport a aj náboženstvo.

Andrej Janoťák
Overený nákup
28.1.2023
klasický absynt
Reportáž zachytávajúca hrôzy občianskej vojny v Angole na konci koloniálneho panstva Portugalska. Hutné čítanie ku ktorému sa zrejme ešte vrátim, ale mal som pocit, že z tejto edície som čítal už lepšie diela zaoberajúce sa lokálnymi konfliktmi. Čítať viac
16.9.2022
reportaz o Angole
kniha je v mojich ociach taka hrubsia brozurka, ktora sa da precitat za jeden den, ked si clovek najde cas..
chcela som napisat, ze opisuje obciansku vojnu v Angole..ale ta kniha vlastne neopisuje vojnu, ktoru pozname z roznych knih opisujucich vojnu (Depese, Vojna nema zensku tvar), pretoze nie je plna krvavych zverstiev..opisuje v podstate situaciu, ktora v Angole nastala..
prvymi stranami clovek vhupne do hromady skratiek a je tazke sa zorientovat, komu vlastne treba drzat palce a kto je ten zly..preto, ak clovek o Angole a jej politickej situacii nic nevie, odporucam si precitat najprv poslednu kapitolu - ta opisuje co je Angola za krajinu, aki ludia tam ziju, kto proti komu bojuje a pod.
Čítať viac
3
Overený zákazník
22.3.2021
Takto sa píše reportážna literatúra
Geniálny poľský reportér ostáva ako jediný človek z východnej Európy v Angole a podáva nám správu z prvej línie, priamo z frontu z posledných troch mesiacov bojov v roku 1975. Zoberie nás tu presne v tom najhorúcejšom období – keď sa píšu dejiny jedného národa.

„Prezident Agostinho Neto prečítal z tribúny text o výhlasení Angolskej ľudovej republiky. Triasol sa mu hlas. Keď skončil, v neviditeľnom dave zaznel potlesk, ozvali sa radostné pokriky.
Oscar vybral z trezoru fľašu šampanského, ktorú tam schoval na túto príležitosť a k tomu fľašu whisky. Oscar, ktorý bol už dlho na pokraji svojích síl, so zúfalstvom v hlase povedal: „Ak má takto vyzerať nezávislosť, strelím si guľku do hlavy. O chvíľu si uvedomil, že to nebolo vhodné, lebo sa rozosmial, potom stíchol a zaspal na stole medzi prázdnymi pohármi.“

Svojím literárnym umením nám opisuje život v hlavnom meste Luanda, ktoré sa stalo utečeneckým stanovým táborom. Mesto naplnené strachom, neistotou, nervóznym davom utekajúcich, spálené horúčavou a ťaživou dusnotou. Lepkavé a smradľavé. Vzduch bol naplnený napätím blížiacej sa záhuby.
Ako píše Kapuscinki: „Luanda žila v atmosfére hystérie, triasla sa od hrôzy. Ľudia, ktorí bývali pod holým nebom, boli ustavične mokrí, pretože stále lialo. Svoj osud prijímali apaticky nevediac koho preklínať. Salazar už nežil, Caetano utiekol do Brazílie a v Lisabone sa po karafiátovej revolúcii neustále menila vláda. Všetkému bola na vine revolúcia, pred tým bol predsa pokoj. Teraz vláda sľúbila čiernym slobodu a oni sa medzi sebou rujú, pália a zabíjajú. Táto krajina zmizne. Takto sa to celé skončí.“

Je to kniha, ktorá sa číta na jeden dych. Ja som si ju šetril. Po každej strane som kontroloval, koľko mi ešte chýba do konca. Nech si čo najviac predĺžim čitateľský zážitok. Úprimne, ticho závidím tým, ktorí majú túto knižku ešte iba pred sebou. Takú pasáž o confus?o – chaose, som čítal znovu a znovu. Existujú nositelia, rozsievači confus?o. Ak confus?o ovládne veľké územie, milióny ľudí – bude vojna. A to sa stalo v Angole. Chaos, anarchia, bezradnosť, vojna.
Už dlhodobejšie sa venujem portugalskej koloniálnej histórii. Angola ma osobne zaujímala, pretože viac ako 400 rokov slúžila ako čierna matka otrokov. História otroctva ma fascinuje, pretože pupočnou šnúrou prepája všetky krajiny od Angoly, cez Brazíliu až po Portugalsko. Mám rád brazílsku sambu a capoeiru, ale ich pôvod nájdem v Angole. Ako je to možné? Viac ako 4 milióny ľudí tu totiž násilne zotročili a cez Luandu, ktorá sa stala najväčším svetovým prístavom na prepravu otrokov ich presunuli na druhú stranu Atlantiku, do Karibiku, Južnej a Severnej Ameriky. Tam pracovali na plantážach s cukrovou trstinou, bavlnou, kávou, či dolovali v baniach vzácne rudy. Všade bolo potrebné mať tisíce pracujúcich otrockých rúk. Ak si práve teraz pri čítaní vkladáte cukor do kávy, spomeňte si na Angolčanov. Práve oni svojimi životmi platili Európanom za pôžitok z tohto bieleho zlata. Angola bola pre Portugalčanov trestnou kolóniou, vyhnanstvom pre všetkých zločincov, grázlov a odporcov režimu diktátora Salazara. „O pais dos degredados“ krajina vylúčených, ľudí na okraji spoločnosti. Ak hľadáte skvelú reportáž, sondu do života rozpadajúcej sa krajiny, ktorá sa po 400 rokoch zbavuje svojích otrockých okov, reportér Kapuściński vám ponúkne nielen skvelé čítanie, on vám Angolu opíše v jej najintímnejšej hodine – keď bojuje o svoju holú existenciu, o právo na nezávislosť. Ak by som cestoval do Angoly, túto knižku si určite beriem so sebou. Zatiaľ si ju vychutnávam doma.
Čítať viac
32
Overený zákazník
23.9.2020
Táto reportérska rýchlovečka ma obohatila o časť Angolskej histórie, ktorá je smutná a desivá asi ako mnohé ďalšie africké príbehy z čias keď do životov ľudí vstúpilo otrokárstvo. Stáročia ukradnutá vlasť si prešla krvou.
Prial som si pri čitaní viac strán o záhadnej povstalkyni, ktorú tam Kapuscinski zachytáva...a zrejme si to prial aj samotný reportér....
Čítať viac
5.8.2020
Moja prvá, ale nie posledná od Kapuścińského
Hoci som prečítala nejednu Absyntovku a viacerých prekliatych reportérov, Kapuściński mi doteraz unikal (trochu sa hanbím). Keďže táto kniha vyšla tento rok ako prvá prekliata v Absynte prišiel aj na psa mráz :) Téma bola zaujímavá a pre mňa plná nového. Najviac mi však učaroval autorov štýl. Jednoduchosť a ľahkosť vyjadrovania, pritom komplexnosť. Zavrela som knihu a nepotrebovala som nič dovysvetliť, nič dodať. Je pravda, že "vhupol" do témy zhurta a na začiatku som vyhľadávala, ale viac menej zo zvedavosti a nedočkavosti. Nemusíte to robiť, všetko má svoj čas. Knihu odporúčam a veľmi skoro sa pustím do Kapuścińského ďalšieho počinu. Čítať viac
Karel Dvořák
Overený zákazník
16.7.2020
Reportáž silných výpovedí
"Vieme, že Carlotta nebude Albertova ani Fernandezova, ale ešte nevieme, že už nebude nikoho." Aj táto veta zaznie v reportáži Ryszarda Kapuścinskeho Ďalší deň života. Keď človek číta Kapuścinskeho text - nielen tento -, vždy príde chvíľa, keď zistí, že je na lopatkách - pod ťarchou reportérových slov, pod silou ľudskej situácie, v ktorej sa vďaka jeho slovám ocitne. Kapuścinski zrejme nevedel napísať slabú vetu. Nie je dôležité, či to bolo jeho nadaním, či morálne a existenčne vyhrotenými udalosťami, ktorých súčasťou sa stal. Jeho reportáž Ďalší deň života je knihou silných výpovedí. Preto sa s ňou čitateľsky netreba ponáhľať. Nešprintujte, dávkujte si Kapuścinskeho vety pozvoľna. Iba tak budete mať istotu, že si vás silné vety nájdu, že vás zasiahnu. Možno to nebude jedna veta, možno to budú všetky. Možno vo vás nezostane iba pár silných viet, ale zostane vo vás sila celého textu. A čítanie Kapuścinskeho reportáže z Angoly pre vás nebude iba ďalším obyčajným dňom života. Čítať viac
14.7.2020
Vynikajúca
Aj keď som od Kapuscinskeho zatiaľ prečítala len tri knihy, rozhodne je z prekliatych reportérov mojím obľúbencom. Nie nadarmo je považovaný za otca reportážnej literatúry - má veľmi pútavý štýl zachytávania udalostí a jednotlivé momenty dokáže opísať spôsobom, z ktorého tuhne krv v žilách. Tak to bolo aj v knihe Ďalší deň života, kde opisoval spoločenskú situáciu súvisiacu s občianskou vojnou v Angole na jeseň roku 1975. Neustála neistota, strach a smrť číhajúca na každom kroku. Pri čítaní som si v jednom kuse poklepávala nohou, tŕpla som od nervozity, keď autor približoval okamihy, ktoré mohli rozhodnúť o nasledujúcich minútach, o živote alebo smrti. Okrem samotného zobrazenia Angoly na pokraji občianskej vojny, vystrašených obyvateľov či vyľudňovania miest, za veľké plus považujem aj záver knihy, ktorý priblížil Angolu z geografického hľadiska a objasnil sociopolitickú situáciu v krajine, ktorá viedla k vojnovému konfliktu. Určite to ocenia najmä čitatelia, ktorí sa v problematike až tak neorientujú (a možno by som odporučila prečítať toto vysvetľujúce okienko ešte pred samotnou reportážou). Čítať viac

Ryszard Kapuściński

Čítať viac

Vydavateľstvo Absynt

Čítať viac

„Je len jedna vec prázdnejšia ako život bez lásky - život bez bolesti.“

Spasiteľ - Jo Nesbo, 2012
Spasiteľ
Jo Nesbo