Zdenko Somorovsky

3

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Milujem knihy, fotografovanie a cestovanie.

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Milujem knihy, fotografovanie a cestovanie.

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

3
3

Zdenko Somorovsky napísal recenziu

19.12.2021 19:45

Pohlcujúce čítanie do sveta ľudskosti. Prepájanie roznych vedných odborov cez psychologiu, historiu, antropologiu, sociologiu az po archeologiu ma neskutocne nadchlo! Kniha srší množstvom vedomostí o našom ľudskom plemene :-)

Čítať viac

3
3

Zdenko Somorovsky napísal recenziu

19.12.2021 18:52

Cestovateľ Jožko Terem, nám ponúka rozmanitý cestopis nielen v rácmi výberu jednotlivých krajín, ale aj opisov obdobia, keď cestovanie bolo ďaleko náročnejšie ako dnes. Veľmi ma preto bavilo čítať si jeho príbehy z veľkej cesty (Hippie Trailu) po Iráne, Pakistane, Indii a Nepálu. Navštíviť tieto krajiny v roku 1996 muselo byť nielen veľkým cestovateľským zážitkom, ale aj kultúrnym šokom. Ako sám autor píše, Pakistan vyzeral ako stredovek, v tej dobe štvrtá najchudobnejšia krajina sveta a India s kravami na ulici, potkanmi, chudákmi a kriplami vyzerala ešte brutálnejšia ako dnes. Zaujímavosti o indickej sterilizačnej kampani a kastrácii ma prekvapili. Táto časť je veľmi pútavá a atmosféra textu ma strhla. Jožko veľmi priamo a úprimne opisuje náročnosť cesty, prekračovanie hraníc s množstvom vtipných až bizardných situácií. Mám pocit, že autorov retrospektívny pohľad z tejto expedície knihe veľmi prospel. Z ďalších ciest ma zaujalo hlavne Rumunsko, ktoré je plné stretnutí s domácimi. V opisoch sa tak mieša príjemná človečina starých rybárov na Dunaji, pohostinných cigáňov na koňoch spolu s ľudskosťou samotného autora a jeho priateľov. Prekvapila ma informácia, že z východu Slovenska to je iba 80 km k rumunským hraniciam. Hneď som mal chuť sa tam vybrať :) Celkovo, vyzdvihujem pozorovacie schopnosti skúseného cestovateľa, ktorý pomocou reflexie dokáže porovnávať ako vyzeralo cestovanie v minulosti a dnes. To je veľká pridaná hodnota tejto knižky. Vďaka tomu si človek oveľa viac váži to, keď sa niekam za hranice dostane. To cestovateľské nadšenie, ktoré v novembri v trieskajúcej zime hneď po páde železnej opone Jožko cítil, je nákazlivé. Rovnako ako jeho cestovateľské príbehy.

Čítať viac

3
3

Zdenko Somorovsky napísal recenziu

20.09.2021 20:07

Ivana nám naservírovala krásnych 12 cestovateľských príbehov z rôznych kútov sveta.Jej cesty nie sú za historickými pamiatkami a bežnými atrakciami, ale všade vyhľadáva domácich. Z knihy cítiť, že autorka má rada ľudí, rada ich pozoruje a trávi s nimi čas. Trekuje do vysokohorských osád v Thajsku, zúčastňuje sa indických náboženských festivalov, alebo hľadá osudy ľudí z Černobyľskej katastrofy v ukrajinskom Slavutyči. Vďaka tomu nám približuje jedinečné osudy ľudí, ktoré ovplyvnil nemilosrdný kolobeh dejín každého národa. Ivana dobre pozoruje svoje okolie, zachytáva dianie a servíruje nám svoje príbehy. Páčila sa mi atmosféra textu z Filipín u domácej liečiteľky. Pri čítaní som mal pocit, že som tam s ňou, v tej chatrči a sledujem ako lieči svojích chudobných pacientov. Rovnako na mňa zapôsobil moldavský sprievodca z textu o Tiraspolu z neuznanej republiky Podnestersko. Jednoznačne zaujímavé sú ukrajinské príbehy o Černobyle a mesta Slavutyč. Každá krajina je niečim iná, a tak sú reportáže rozmanité. Ivane sa vďaka jej pozorovaciemu talentu podarilo čitateľovi priblížiť každodennosť ľudí, ktorí žijú ďaleko za našimi hranicami, ale zároveň sú nám blízki a sympatickí. Cítiť z toho človečinu a to veľmi oceňujem, pretože všetci žijeme na jednej planéte a tvoríme jedno spoločenstvo. Oceňujem aj kvalitné fotografie, ktoré výraznou mierou dokresľujú atmosféru písaného textu. Držím autorke palce v ďalšom písaní a teším sa na nové reportáže zo sveta!

Čítať viac

3
Zdenko Somorovsky

Zdenko Somorovsky prečítal knihu

22.03.2021 14:58

3
3

Zdenko Somorovsky napísal recenziu

22.03.2021 14:09

Kongo, bývalá belgická kolonia v podaní britského žurnalistu Tim Butchera, ktorý nás berie na svoju epickú cestu do srdca kongšského pralesa, aby splavil rieku Kongo a zistil čo najviac o miestnom konflikte, vojne a kultúre. Výborná reportáž.

Čítať viac

3
3

Zdenko Somorovsky napísal recenziu

22.03.2021 14:02

Práve som dočítal túto knižku a som rád, že som sa k nej dostal. Najskôr ma prvá tretina až tak veľmi nechytila za srdce. Skončil som na 150. strane. Bolo tam veľa veštenia na môj vkus a málo cestovania, reportáže. Už som myslel, že to zabalím. Knihu som teda odložil na dobrý mesiac. Potom som mal opäť chuť na kúsok Ázie a začal som opäť čítať približne do 200.strany. A práve tam sa to začína, príjemne sa to prehupne na poriadny road trip z Thajska až do Európy, cez Singapur, Kambodžu, Čínu, Mongolsko a Rusko. To som si vychutnal všetkými desiatimi! Takže netreba sa niekedy nechať odradiť. Bolo tam dostatok duchovna, cestovania a spoznávania krajín. Skvelé čítanie, a ak by som šiel do tejto časti sveta, knihu beriem so sebou!

Čítať viac

3
3

Zdenko Somorovsky napísal recenziu

22.03.2021 14:00

Geniálny poľský reportér ostáva ako jediný človek z východnej Európy v Angole a podáva nám správu z prvej línie, priamo z frontu z posledných troch mesiacov bojov v roku 1975. Zoberie nás tu presne v tom najhorúcejšom období – keď sa píšu dejiny jedného národa.

„Prezident Agostinho Neto prečítal z tribúny text o výhlasení Angolskej ľudovej republiky. Triasol sa mu hlas. Keď skončil, v neviditeľnom dave zaznel potlesk, ozvali sa radostné pokriky.
Oscar vybral z trezoru fľašu šampanského, ktorú tam schoval na túto príležitosť a k tomu fľašu whisky. Oscar, ktorý bol už dlho na pokraji svojích síl, so zúfalstvom v hlase povedal: „Ak má takto vyzerať nezávislosť, strelím si guľku do hlavy. O chvíľu si uvedomil, že to nebolo vhodné, lebo sa rozosmial, potom stíchol a zaspal na stole medzi prázdnymi pohármi.“

Svojím literárnym umením nám opisuje život v hlavnom meste Luanda, ktoré sa stalo utečeneckým stanovým táborom. Mesto naplnené strachom, neistotou, nervóznym davom utekajúcich, spálené horúčavou a ťaživou dusnotou. Lepkavé a smradľavé. Vzduch bol naplnený napätím blížiacej sa záhuby.
Ako píše Kapuscinki: „Luanda žila v atmosfére hystérie, triasla sa od hrôzy. Ľudia, ktorí bývali pod holým nebom, boli ustavične mokrí, pretože stále lialo. Svoj osud prijímali apaticky nevediac koho preklínať. Salazar už nežil, Caetano utiekol do Brazílie a v Lisabone sa po karafiátovej revolúcii neustále menila vláda. Všetkému bola na vine revolúcia, pred tým bol predsa pokoj. Teraz vláda sľúbila čiernym slobodu a oni sa medzi sebou rujú, pália a zabíjajú. Táto krajina zmizne. Takto sa to celé skončí.“

Je to kniha, ktorá sa číta na jeden dych. Ja som si ju šetril. Po každej strane som kontroloval, koľko mi ešte chýba do konca. Nech si čo najviac predĺžim čitateľský zážitok. Úprimne, ticho závidím tým, ktorí majú túto knižku ešte iba pred sebou. Takú pasáž o confus?o – chaose, som čítal znovu a znovu. Existujú nositelia, rozsievači confus?o. Ak confus?o ovládne veľké územie, milióny ľudí – bude vojna. A to sa stalo v Angole. Chaos, anarchia, bezradnosť, vojna.
Už dlhodobejšie sa venujem portugalskej koloniálnej histórii. Angola ma osobne zaujímala, pretože viac ako 400 rokov slúžila ako čierna matka otrokov. História otroctva ma fascinuje, pretože pupočnou šnúrou prepája všetky krajiny od Angoly, cez Brazíliu až po Portugalsko. Mám rád brazílsku sambu a capoeiru, ale ich pôvod nájdem v Angole. Ako je to možné? Viac ako 4 milióny ľudí tu totiž násilne zotročili a cez Luandu, ktorá sa stala najväčším svetovým prístavom na prepravu otrokov ich presunuli na druhú stranu Atlantiku, do Karibiku, Južnej a Severnej Ameriky. Tam pracovali na plantážach s cukrovou trstinou, bavlnou, kávou, či dolovali v baniach vzácne rudy. Všade bolo potrebné mať tisíce pracujúcich otrockých rúk. Ak si práve teraz pri čítaní vkladáte cukor do kávy, spomeňte si na Angolčanov. Práve oni svojimi životmi platili Európanom za pôžitok z tohto bieleho zlata. Angola bola pre Portugalčanov trestnou kolóniou, vyhnanstvom pre všetkých zločincov, grázlov a odporcov režimu diktátora Salazara. „O pais dos degredados“ krajina vylúčených, ľudí na okraji spoločnosti. Ak hľadáte skvelú reportáž, sondu do života rozpadajúcej sa krajiny, ktorá sa po 400 rokoch zbavuje svojích otrockých okov, reportér Kapuściński vám ponúkne nielen skvelé čítanie, on vám Angolu opíše v jej najintímnejšej hodine – keď bojuje o svoju holú existenciu, o právo na nezávislosť. Ak by som cestoval do Angoly, túto knižku si určite beriem so sebou. Zatiaľ si ju vychutnávam doma.

Čítať viac

3
3

Zdenko Somorovsky napísal recenziu

22.03.2021 13:58

Ku knihe Nočný vlak do Lisabonu som sa vrátil k po 8 rokoch a vôbec toho neľutujem. Opäť vo mne otvára nové myšlienkové prúdy a obohacuje môj vnútorný svet. Obyčajne sa nevraciam k prečítaným knihám, aby som ich opätovne celé nanovo prečítal, vždy si skôr zalistujem a vychutnám pasáže, ktoré ma chytili za srdce. Tu som však urobil výnimku. Kniha ma vtedy veľmi ovplyvnila a práve kvôli nej som sa chcel do Lisabonu vybrať. Samozrejme, že som si mesto odvtedy zamiloval a nedám na Lisboa dopustiť!
Kniha je písaná krásnym jazykom, obsahovo bohatá na silné myšlienky, ktoré človeka nútia k zamysleniu nad jeho vlastným životom. "Pokiaľ je to tak, že môžeme žiť iba malú časť z toho, čo je v nás - čo sa stane zo zvyškom?" Je to literatúra, ktorá ma miestami prvky filozofie a poézie. Portugalský jazyk si na základe tejto knihy zamilujete rovnako ako ja. Táto kniha je totiž plná inšpirácie a zrazu sa vaša zvedavosť aktivuje natoľko, že Portugalsko už nebude tak ďaleko a ani jeho dejiny. Pascal Mercier svojim dielom otvára v nás samotných záujem klásť si najzákladnejšie otázky. "Kadiaľ kráčaš človek?" Spojenie krásneho Lisabonu, ďalekého Portugalska, príbehu o Amadeovi Pradovi, ktorý bol neúprosný na seba a učiteľovi Gregoriovi, milovníkovi cudzích jazykov nadchne a bude držať niekoľko dní až rokov.

Čítať viac

3
Zdenko Somorovsky

Zdenko Somorovsky prečítal knihu

22.03.2021 13:57

3
3

Zdenko Somorovsky napísal recenziu

22.03.2021 13:56

Fantastická kniha, ktorá vás zavedie na rôzne miesta našej planéty, kde vládli diktátori. Čítať túto knižku bol nesmierny pôžitok, človek sa dozvedel množstvo informácii o živote diktátorov z pohľadu kuchárov. Saddám Husajn mal rád rybaciu polievku, ugandský prezident zase kozľacinu. Všetko to doplňa krátka príprava jedál, takže čitateľa to inšpiruje aj niečo nové navariť.

Čítať viac

„Mimochodom, viete, čo znamená slovo alimenty v latinčine? Doslovný preklad do hebrejčiny značí: metóda, ako vytiahnuť mužovi semenníky cez jeho peňaženku.“

Vojde kôň do baru - David Grossman
Vojde kôň do baru
David Grossman