Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ďalšie nudné dielo, ktoré je síce novinársky dobre spracované, no žiaľ ide o faktografiu s osobnými názormi a opätovným miešaním politiky do celého deja; neodporúčam.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto kniha sa jednoducho nedá čítať, aj preklad je strašný, vety vôbec nedávajú zmysel a človek sa začíta do niečoho v podstate si uvedomí, že ticho čítal je neskôr vyvrátené, alebo bludárstvo, či len dodatok k tomu, čo bolo napísané predtým; sklamanie a úpadok, jednoducho neodporúčam, sám som to nedočítal - neoplatí sa čakať na dej, alebo hlbšie úvahy, to tu veru nie je.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dejová línia primernej, no za to zaujímavej knihy sa začína v školskom prostredí. Linda kričí na muža a je pomerne dosť egoistickou študentskou režisérkou, kričí na Mariána (Majo ho nazývajú) a tajne miluje svojho docenta na umeleckej vysokej škole ako Roberta. Nakoniec tá čo túži po svojom vyčujúcom pôjde so spolužiakom Marekom do Berlína. Medzitým druhý príbeh, ktorý knihu prepojí v jedno, vraví o Martine na súde, je sudkyňa a stretávajú sa s Lindou pri spoloných patáliach. Lindin otec je chorý. Mama Lindy si myslí, že dcéra má priateľa a zdá sa že áno, medzitým boli za jej chorým otcom Alexom a ten je tiež egoista a hlupák ako ona. Na toalete sa dievčatá stretli, do nejakej 50 strany je to celkom divný dej, ale tak nevadí, postupne sa rozdelenie príbehov ujasní. Linda v Berlíne s Marekom bývajú u jeho bratranca a nakoniec aj fetovala a chcela byť hviezdou, no docent ju odmietol. Martine zomrela mama a po tom čo Linde nevyšiel styk s Marekom si uvedomila, že je lezba. Linda a Maťa sú znova na súde a sú v kontakte. Bavia sa o erotike a nakoniec majú ony dve milostný akt, lebo nimi (lezbami) sú. Martinýn frajer Miloš má tehotnú bokovku, teda partnerku s kotoru ju podvádza a následne Linda pretočí ten film i podaril sa, ľudia ho chceli a dokonca sa aj páčil školeskému vedeniu a učtieľom.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dej knihy Démon súhlasu sa odohráva v prostredí, kde ľudia stratili schopnosť samostatne myslieť a slepo prikyvujú mocným. Na začiatku vystupuje stroskotanec, ktorý cíti vinu a túži, aby bol potrestaný on aj jeho rodina. Do deja vstupuje Mataj, ktorý predstavuje moc a má nad ľuďmi veľký vplyv, akoby vlastnil ich mozgy. Ľudia ho poslúchajú, pretože sa boja, alebo chcú mať pokoj. Rozprávač sa pokúša hovoriť pravdu, no spoločnosť ho odsudzuje, dokonca aj jeho vlastná matka mu vyčíta, že rozvracia poriadok. Po verejnej besede sa ľudia usilujú vyhovieť režimu a všetko, čo robia, má vyznieť ako prejav súhlasu s komunizmom a socializmom. Do obce prichádzajú nové postavy ako Figura a učiteľ Reptiš, ktorí ďalej šíria ideológiu a verejne podporujú systém. Každý sa snaží ukázať, že verí, aj keď v skutočnosti len predstiera. Tatarka cez tieto udalosti ukazuje, že v takej spoločnosti musí každý súhlasiť, aj keď nesúhlasí, pretože nesúhlas znamená trest alebo rôznorodé vylúčenie. Dielo je celé napísané v alegóriách a symboloch. Príkladom je obraz kytice, ktorá musí voňať za každých okolností symbol toho, že všetko musí vyzerať dobre, aj keď je to falošné. Autor tak kritizuje svet, v ktorom sa ľudia vzdali vlastného názoru a nechali sa ovládnuť „démonom súhlasu“.
Poľská autorka Wronika, pochádzajúca z Malopolska, predstavuje Slovákom svoje pohľady na Slovensko i jeho kultúru. Už ako dieťa u starých rodičov sledovala slovenskú televíziu, ktorá jej v tom čase pripadala exotická a zaujala ju pestrými programami. Neskôr študovala v Prešove, na čo dodnes veľmi rada a s radosťou spomína.
Vo svojej tvorbe sa venuje aj opisom dejinných volieb v bývalom Československu a kladie otázky: Kto je vlastne náš národný hrdina? Kto je lepší? Prekvapilo ju napríklad zistenie, že legendárny zbojník Juraj Jánošík nebol Poliak, ale Slovák. Zároveň sa zamýšľa nad tým, či Milan Rastislav Štefánik, ktorý v hlasovaní o najväčšieho Slováka zvíťazil, je skutočne stelesnením slovenského hrdinu, alebo skôr cestovateľom, ktorý si užíval rozmanité dovolenky.
Veronika sa dotýka aj environmentálnych tém kritizuje výrub lesov a upozorňuje na význam ochrany prírody. Ako tlmočníčka spolupracovala s Divadlom Andreja Bagara v Nitre pri príprave divadelnej inscenácie s poľskou účasťou. V jej spomienkach rezonuje aj opis tradičných čepcov na Slovensku, ktoré ju očarili svojou krásou a symbolikou.
Autorka pripomína politické i spoločenské udalosti, ktoré v Slovensku zanechali silnú stopu najmä protesty po vražde Jána Kuciaka v roku 2018. Všíma si aj osobnosť Zuzany Čaputovej, prvej prezidentky Slovenskej republiky, ktorá pre ňu predstavuje výrazný moment v dejinách krajiny. Zároveň zdôrazňuje rôznorodosť slovenského obyvateľstva Rusínov, Maďarov, Rómov, Židov či Nemcov a vyzdvihuje ľudskosť, ktorú v Slovákoch nachádza.
Knihu symbolicky uzatvára opisom Pohrebníckeho festivalu v Trenčíne, ktorý jej pripadá ako spojenie tradícií, identity a rozmanitosti slovenského kultúrneho života.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Poľský autor, pôvodom Poliak z Bieloruska, vo svojich spomienkach opisuje dramatické udalosti vojnového obdobia. Spomína matku, rodný kraj i útek do Pinska, kam sa uchýlil v čase, keď do regiónu dorazili jednotky NKVD. V pamäti mu utkveli aj drobné detaily každodenného života, ako napríklad chlapci v škole, ktorí zbierali odznaky, zatiaľ čo vojna postupne premieňala slobodných občanov na neslobodných. Autor zároveň poukazuje na moc a veľkosť ruského impéria, na jeho vplyv, ktorý sa rozprestieral na obrovských územiach a prenikal do života jednotlivcov.
Po rokoch sa vydal na cesty po Rusku a jeho hlavných trasách, až do samotnej Moskvy. Nezostal však iba tam putoval ďalej na Kaukaz, do Arménska, Azerbajdžanu i Gruzínska, neskôr až do stredoázijských republík. V Turkmenistane, Tadžikistane či Kirgizstane sa stretával s miestnymi obyvateľmi a poznával ich každodenný život. Najväčším problémom v týchto oblastiach bol nedostatok vody, ktorý ovplyvňoval hospodárstvo i ľudské životy. Autor si spomína aj na nákup na tradičnom uzbeckom trhu, kde sa pred očami cestovateľa odhaľovala kultúrna pestrosť regiónu.
Vo svojom rozprávaní nezabúda ani na dramatické okamihy opisuje hrôzu, ktorú zažil v Baku, keď sa cítil priamo ohrozený. V kontraste k tomu opisuje aj návraty do Jerevanu, Arménska, ktoré sa po rokoch konečne vymanilo spod priameho ruského vplyvu. Zdôrazňuje mnohonárodnosť Sovietskeho zväzu, v ktorom vedľa seba žili desiatky národov, ale aj postupný rozklad tohto zväzu, ktorý priniesol nádej i neistotu.
Dotýka sa aj širších otázok ruských dejín: upozorňuje na problém vyludňovania obrovského územia, nízkej pôrodnosti a demografickej krízy, ktorá zasiahla moderné Rusko. Všíma si kontrasty, ktoré prinášajú rozmanité klimatické podmienky od tropických horúčav Strednej Ázie až po mrazivé oblasti severného pólu. Cestou sa dostával aj do miest, kam by sa bežný smrteľník nikdy nedostal, a tieto zážitky zanechali v jeho spomienkach nezmazateľnú stopu.
Napokon sa autor vracia do domoviny. Predtým sa ešte zastavuje na Ukrajine, kde ho zasiahla všednosť, akási „nuda“ a zároveň aj kríza, ktorá krajinu poznačila. Celé rozprávanie tak ukazuje na jednej strane veľkosť, rôznorodosť a drámu sovietskeho priestoru, na strane druhej jeho rozklad, prázdnotu a problémy, ktoré si tento obrovský priestor niesol až do novodobých dejín.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Trochu reportážne, trochu smutné a hlavne realistické, presne také je čítanie príbehu, ktorý sa začína podrobným opisom Agnes, ktorá je na návšteve v Argentíne. Prežila hrôzy holokaustu na vlastnej koži a všetko sa to začalo v apríli, autor knihy však opisuje život vo Švajčiarsku, kde býva. Autor sa dozvedá, že v rodine žili aj grófovia, údajna grófka vraj bola vrahyňa, nstáva problém v komunikácii v celej rodine. Autor je aj s otcom v Rusku, či sa tu spomína na rodinného člena Feriho. V závere literárneho dobrého románu sa stretáva samotný spisovateľ s členmi rodiny v zahraničí, Agnes je nadšená tiež.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Smutná kniha neopisuje ani autorov ťažký životný osud. Je to len hnoj, ktorý sa neoplatí čítať. Vety nedávajú zmysel a celkovo sa jedná o chaos, ktorý čitateľa unudí. Dielo síce obsahuje naozaj len občasné zaujímavé slovné spojenia, no celkovo ide o filozofiu k sebe samému a celkovo zbytočným veciam. Nie len že uráža ženy, ale hlavne svoju manželku, objavujú sa tam ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, za žiadnych okolností neodporúčam ani len prvú stránku čítať, sklamanie a škoda papiera.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha sa začína opisom Čečenska na prelome storočia v roku 1999. Autorka Irena rozpráva aj slovenský a dokonca pochádza od Trenčína. Počas toho, ako sa k moci dostal Putin, je kniha opisovaná aj podrobnejšími situáciami, ako napríklad život fotografky Zajnab, ktorá je dcérou vojny a nenávidí Kadyrova, ktorý sa dostal k moci. Taktiež sa tu aj spomína zber podpisov pre Šamila, ktorý bol priamo ľuďmi zvolený, avšak obrátil sa proti nim. Napríklad taká Cynthia dokumentovala Čečensko tiež, no zabili ju. Spomínaný Kadyrov dokonca dal zabiť aj niektoré osoby, ktoré boli proti režimu, a najmä protirežimné vzopreté ženy. Kniha je taktiež aj doložená fotografiami v záverečnej časti, kedy si uvedomíte, že sloboda nie je náhoda. V Čečenskom meste Grozny bolo všetko poničené, ani deti sa nechceli hrať na vojakov, boli proti Rusom. Takzvaná averzia proti Rusom. Vlk je symbol Čečencov a spomína sa tu neraz.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Naozaj podpriemerná novinárska kniha, v ktorej sa opisuje pomerne náročný život počas genocídy, pred ňou, ale aj po nej, z hľadiska novinárov, a taktiež aj s podrobným opisom niektorých životných príbehov, ako je napríklad sirota Pa, alebo Sori. Taktiež sa tam aj spomínajú pomerne dosť hlúpe ľudské situácie, práca, násilnosti a vecí podobného charakteru. Dokonca aj zmrzačenosť, zatváranie a zabíjanie pre zlé móresy, či násilnosti s uzatváraním ľudí do klietok, a to hlavne kvôli tomu, že boli celkovo iní. Naozaj odporúčam zvážiť kúpu alebo čítanie tejto knihy.
