Silný príbeh mladého chlapca žijúceho v Bielorusku na začiatku 21. storočia.
Šestnásťročný Francisk by mal cvičiť hru na violončelo, no radšej si s priateľmi užíva život.... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Silný príbeh mladého chlapca žijúceho v Bielorusku na začiatku 21. storočia.
Šestnásťročný Francisk by mal cvičiť hru na violončelo, no radšej si s priateľmi užíva život. Cesta na rockový koncert však neskončí dobre, naopak stane sa obrovská tragédia.. Čítať viac
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do šiestich dní.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
Bývalý syn
Saša Filipenko
Silný príbeh mladého chlapca žijúceho v Bielorusku na začiatku 21. storočia.
Šestnásťročný Francisk by mal cvičiť hru na violončelo, no radšej si s priateľmi užíva život. Cesta na rockový koncert však neskončí dobre, naopak stane sa obrovská tragédia..
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do šiestich dní.
Silný príbeh mladého chlapca žijúceho v Bielorusku na začiatku 21. storočia.
Šestnásťročný Francisk by mal cvičiť hru na violončelo, no radšej si s priateľmi užíva život. Cesta na rockový koncert však neskončí dobre, naopak stane sa obrovská tragédia, pri ktorej sa nešťastne zraní aj Francisk. Upadne do kómy a dlhé roky sa z nej nepreberie. Postupne to s ním každý vzdá; rodičia, priateľka, lekári. Jediná osoba, ktorá nedopustí Franciskovo odpojenie od prístrojov je jeho stará mama.
Francisk sa po desiatich rokoch z kómy skutočne zobudí. Ocitne sa však v krajine, v ktorej sa za desať rokov nezmenilo absolútne nič. Vládne jej ten istý človek, mladí ľudia ju húfne opúšťajú, každý protest je potlačený.
Nájde si Francisk v tejto krajine svoje miesto?
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Cez túto knihu spoznáte trpkú chuť života v diktatúre, v Bielorusku. Francisk upadne do kómy tak ako jeho krajina pred mnohými rokmi. Prejde 10 rokov, Francisk sa prebudí, no jeho rodná krajina stále spí v kóme. Je to silný príbeh lásky, nádeje, ale i frustrácie a bolesti.
Pomocou knihy Bývalý syn pochopíte i bez odbornej či reportážnej literatúry rýchlo a jednoducho aký je život v diktátorskom režime v 21. storočí.
Recenzie čitateľov
Jakub
Neoverený nákup
1.9.2025
Debutový román Saši Filipenka, příběh ani po letech neztratil na své aktuálnosti, bohužel. Skvělá sonda do stavu společnosti v Bělorusku. Skvěle napsané, jeden z nejlepších Filipenkův román!
Napriek drobným chybám krásy (ešte nie veľmi vybrúsený štýl, opakovanie istých myšlienok, nie vždy dotiahnuté línie deja) je to naozaj silný, vtipný aj dojímavý príbeh o súvislosti medzi ľudskými vzťahmi, mladíckymi túžbami a dlhodobou ponižujúcou všetko prestupujúcou politickou represiou v Bielorusku medzi rokmi 1999 a 2010. Z paralel k súčasným trendom u nás mrazí.
Keď si naslepo objednáte bieloruského spisovateľa a doručené zbožie vám dvihne dekel, v dobrom! Odporúčam každému zvedavému čitateľovi, ktorý chce nahliadnuť za oponu pre nás asi najmenej známej európskej krajiny a precítiť život mimo komfort demokracie. Filipenko poskytol neúprosne výstižnú výpoveď o svojej domovine, zabalenú do príbehu teenagera, ktorý skončí v kóme po absurdnom nešťastí. Stredoškolák Francisc sa ocitne udupaný uprostred davu, tlačiacemu sa do stanice metra Nyamiha v Minsku, keď počas oslavách republiky v 1999 vypukla prietrž mračien. (Najprv som si hovorila, že konkrétne táto epizóda musí byť čistým výplodom autorovej snáď trochu morbídnej fantázie, kým ma wikipédia nevyviedla z omylu, fatálna tlačenica sa reálne odohrala a vyžiadala si 53 obetí, na stanici stojí skromný pomník so živými kvetmi). Francisk, študent konzervatória s kolísavým prospechom, ktorého donedavna jedinou starosťou bolo vynútené cvičenie na violončele jeho autoritatívnou starou mamou, nuda v meste prekladaná fajčením na školských záchodoch a prvými pokusmi o randenie, končí ako vegeta v nemocnici. A to je len začiatok príbehu. Jediný, kto navzdory jednoznačne skeptickej prognóze lekárov verí, že sa ešte prebudí, je jeho sekýrujúca stará mama Elvíra, ktorá svojho vnuka ale nadovšetko miluje a vychováva miesto matky. Miluje ho ako sa miluje to posledné, čo jej v živote zostalo. Roky plynú a s nimi príbeh v čoraz viac skostnatenej republike s večným prezidentom. O atmosfére a hybných momentoch v spoločnosti - a Franciscovej rodine - sa dozvedáme z monológov k pacientovi od starej mamy, zdravotnej sestry a jeho priateľa z konzervatória. Republika s prezidentom, rekordérom v počte vyhratých volieb, a záľubou v hre na skanzen socializmu, nehybnosť a postupujúce otupenie naprieč obyvateľstvom. Zabetónovaná krajina v bezvetrí, krajina matiek a otcov, ktorí navzdory všetkému prežili, ale nie krajina pre ich dcéry a synov. Kniha našťastie neskĺzla do polohy depresívnej elégie, ani plochej kroniky desiatich zastavení na krížovej ceste diktatúry, ale zostáva živelnou glosou s čiernym humorom, štedro dávkovanou iróniou a pálčivo presnými postrehmi z mladej krajiny so starou dušou. Prináša realistické postavy, ako sa vraví z mäsa a kostí, a pritom v niečom dojemné a krehké.
Bývalý Syn vyšiel ako druhé dielo mladučkého autora už v 2014 a hneď si vyslúžilo jednu z najprestížnejších ruských literárnych cien (Filipenko píše v ruštine, ktorá je jasne dominantným jazykom Bielorusov, velkokatarínska a neskôr staliniská rusifikácia urobila svoje a bieloruštinu skutočne ovlada len malé percento obyvateľov, Lukašenko presadzuje v posledných rokoch zákaz výuky bieloruského jazyka, čím úspešne zvrátil obrodenie z 90-tých rokov po páde sovietskeho zväzu, ostatne Lukašenkov režim sa tvári, že Sajuz neskončil, ale trvá, najlepšie, na večné časy). Súhlasím s výstižnou anotáciou prvej dámy súčasnej bieloruskej tvorby, Svetlanou Alexjevič, mimochodom nositeľkou nobelovej ceny za literatúru, že Filipenko je mladý autor, ktorý musel skoro dospieť, a presne to cítiť z jeho písania. Kým v 2014 od Rusov dostával ceny, poriadky sa zmenili v oboch krajinách, a ako veľká časť bieloruskej inteligencie a navyše moderátor ruskej nezávislej televízie Dožď bol donútený k exilu. Jeho diela boli na “doporučenie” vlády vymazané z katalógu Bieloruskej národnej knižnice. V tamojších kníhkupectvách ho nájdete len pod rukou u tých odvážnejších kníhoredajcov, overila som si.
Francisk je 16-ročný bieloruský tínedžer, ktorý ide v piatok večer na koncert, zapletie sa nešťastne do zle zvládnutej tlačenice davu ľudí… a zobudí sa z kómy o desať rokov neskôr ako 16-ročný tínedžer - vo svojej krajine, ktorá, zdá sa, v kóme prežíva už nejaký ten čas.
Táto útla knižka toho skrýva mnoho. Predovšetkým v ľudskej rovine je to príbeh obrovsky silnej lásky, ktorá sa nevzdá za žiadnych okolností. Franciska vyhlásia po nehode za beznádejný prípad. Žiadna mozgová činnosť, nulová šanca, že sa niekedy ešte preberie. Na začiatku za ním ešte kdekto chodí na návštevy, niečo mu porozpráva, no postupne to s ním vzdajú všetci (vrátane vlastnej matky) - okrem babičky. Tá odmieta, že by sa jej vnuk už nikdy neprebral. Neúnavne trávi dni v jeho nemocničnej izbe, rozpráva mu, číta, strihá nechty. Študuje podobné prípady a skúša možné aj nemožné. Máte vo svojom živote ľudí, ktorí by to s vami nevzdali za žiadnych okolností?
Francisk sa zobúdza do sveta, kde ho čaká pár noviniek - napríklad wifi (ktorú však nariadením vládnej moci vypínajú každý večer o šiestej). Oveľa viac ho však prekvapujú veci, ktoré sa za 10 rokov nezmenili (ako napríklad prezident) či zmenili k horšiemu - v televízii už nenájde zahraničné kanály a všetci pozerajú len domáce správy, lebo nemajú na výber. V uliciach vládne apatia, bezútešnosť, strach prejaviť nahlas svoj názor či upozorniť na seba.
Kniha hovorí o roku 2009, autor ju napísal v roku 2014, u nás vyšla v roku 2020 a aj o 5 rokov je stále aktuálna. A slovenský čitateľ sa neubráni porovnávaniu a evidentným paralelám.
-
„Prečo?”
“Na toto slovo sa pokús zabudnúť. Prijmi to, čo ti vravia. Dohodnuté? Tak to bude jednoduchšie. Ani zdraví ľudia už nekladú nijaké otázky, tak ty sa už vôbec na nič nepýtaj. V opačnom prípade ti hrozí, že
sa zblázniš. Hlavne teraz! Proste ber všetko ako fakt.
Ak sa ustavične budeš vypytovať prečo, načo, začo, ďaleko sa nedostaneme..."
“…Žijeme v krajine, ktorá sa ideálne hodí pre ľudí, čo sa preberaju z kómy. Nič sa tu nemení. Nezáleží na tom, koľko v tej kóme človek preležal. Mesiac, niekoľko rokov, celú večnosť... Keď sa preberú, všetko naokolo je také isté ako v deň, keď sa im prihodilo nešťastie.”
“Vieš, že väčšina našich ľudí nikdy nebola v zahraničí? Vieš si to predstaviť? To je odpoveď na tvoju otázku, prečo sa tak tvária. Nevedia si predstaviť, že jestvujú aj krajiny, kde sa ľudia na seba usmievajú. Nepoznajú iný život. Zízajú na televízor a myslia si, že svet funguje tak, ako vraví hlásateľ. Vieš, niekedy na tú debnu čumím a divím sa nad tými formuláciami? Ako môžu ľudia s vážnou tvárou vyslovovať to, čo vyslovujú?”
Demokracia, sloboda slova, právny štát sú dnes pre nás samozrejmosťou, aj vďaka EÚ. Kniha Bývalý syn od bieloruského autora Sašu Filipenka realisticky vykresľuje, aký je život bez nich, v krajine, ktorá nie je od tej našej veľmi vzdialená. Po prečítaní tohto príbehu si určite budete tie naše samozrejmosti vážiť o niečo viac.
Bielorusko, začiatok 21. str.
Kniha Bývalý syn je v týchto časoch aktuálnejšia, než by sme si mysleli. Normálne som rozmýšľala, či autor nie je veštec, že tak dokonalo opísal režim a situácie s ním spojené, no docvaklo mi, že podobné zlo tu už bolo, niekde stále je, a že môže byť ešte horšie (myslím, že sa tak poza naše chrbty už dávno deje). :(
Dosť ma triaslo z predstavy, že sa zopakuje obdobie po 68-mom, ktoré román pripomína ako cez kopírak. Škoda, že v prípade príbehu o mladom 16-ročnom chlapcovi, ktorý si LEN na 10 rokov nechcene pospinká v kóme, nemôžem povedať, že „opakovanie je matka múdrosti“. Teraz po takom opakovaní naozaj netúžim a som zúfala, ako bol aj takmer mŕtvy Francisk, že sám človek nič nezmôže. Každá minca má však dve strany - tiež sa tomu hovorí demokracia.
Nikdy neťahám politiku do mojich recenzii a teraz sa obzvlášť držím zubami nechtami iba deja knihy, ale ona je tak trefná v tom, čo rozpráva, až mi v krku rástla rovnaká guča, ako posledné mesiace z politického diania na našej domácej scéne. Toľko viet by som chcela citovať, toľko odsekov by som vytlačila a nalepila na veľké billboardy namiesto reklám potravinových reťazcov, ktoré si za zatvorenými dverami aj tak spoločne hrkútajú. Jediné, čo v rýchlosti môžem urobiť je odporúčať týchto necelých 200 strán o citlivom chalanovi, ktorému ani 1 dekáda nepomohla k tomu, aby sa zobudil do krajšej, napredujúcej a demokratickej krajiny, ktorá by ponúkala lepšie a šťastnejšie vyhliadky. Ešteže mal aspoň to violončelo a najlepšiu starú mamu na svete.
Ale čo ak nechcete opustiť rodnú zem?
Čo ak sa nechcete podriadiť režimu, ktorý sa zdá byť nekonečný a nesympatizujete s ním?
Kde matka, kde frajerka, kde milovaná starká a kde pocit pokoja a spravodlivosti, keď sa konečne preberiete z dlhého spánku?
Ak by niekto tvrdil, že ho táto silno reálna a dojemná kniha nechala chladným a označil by ju za priemerné čítanie, tak mi padne sánka.
Je pravda, že nemá veľa strán, že text je nenáročný, a preto sa číta rýchlejšie ako by sme chceli, ale netreba citové vydieranie, ani krkolomné opisy na to, aby vám bolo biedne. Téma a príbeh samotný si pokojne zaslúžia o ďalšiu stovečku strán naviac, ale spokojná som aj takto, lebo Saša dokázal to, čomu hovorím „pútavé rozprávanie nehodné pauzy“. :)
A tak som Bývalého syna vláčila kade tade, veď je to ľahký paperback s krásne minimalistickou, ale trefne výstižnou titulkou (postupne som chápala tu ležiacu osobu skrytú v bielo-červenom písme, lebo ja ľúbim nečítať si anotácie). :D
Všetko podľa môjho vkusu, aby som uznala, že ide o fakt dobrú knihu. Jop a to, že milujem starých ľudí v románoch nemusím asi pripomínať. Starká aj so svojimi geriatrickými maniermi bola úžasná a vlastne jediná, ktorá ctila rodinu tak, ako sa patrí. Tá pravá autorova bábuška bola inšpiráciou a ako sám priznal, mnohé v románe sa opiera o skutočné zážitky, či postavy.
Že sa kniha v Bielorusku musela stiahnuť z regálov a predávala sa iba podpultovo, to asi neprekvapuje, že? Bola predlohou divadelnej hry, ktorá sa zakázala, ale uviedli ju v Kyjeve. Autor apeluje na to, aby si ľudia nemysleli, že Bielorusko podporuje ruskú agresiu voči Ukrajine. Samo je okupované vlastným vojskom a konajú sa v ňom protesty a následná štátna brutalita. Nemáme zabúdať na to, že je súčasťou Európy a nie opačnej severovýchodnej strany, aj keď ho označilo za zradcu a fašistu a podľa správ, ktoré o ňom šíri ho za jeho spisovateľskú aj novinársku činnosť čaká 20-ročné väzenie a zbavenie bieloruského občianstva. Niet divu, že sa s rodinou odsťahoval.
Kniha sa preložila do viacerých jazykov, čím sa dostala do rúk zahraničným čitateľom a ľuďom, ktorí neveria, že sa niekde stále diktuje, ako „správne“ žiť.
Názov Bývalý syn ma tak viacero významov a po dočítaní vám dôjde, že medzi prvé patrí krajina aj rodina.
Ja na BRAK, knižný festival, nechodím, ale našla som záznam rozhovoru z ročníka 2022, kde bol Saša hosťom čerešnička na torte jak lusk!
Dajte si.
Francisk má šestnásť rokov, žije v Bielorusku a učí sa hrať na violončelo. Po jednej tragickej udalosti však upadne do kómy a lekári mu nedávajú žiadnu šancu na prežitie. Pomaly stráca nádej aj jeho rodina a kamaráti, len stará mama verí v zázrak. Ten sa udeje a Francisk sa z kómy preberá po desiatich rokoch. On ani neverí, že prešlo toľko času. Je to dobré, alebo zlé? Veď sa skoro vôbec nič nezmenilo. Mladý muž si uvedomuje, že sa opäť ocitol v polomŕtvej krajine, spiacej, komatóznej, s nemeniacim sa režimom a prezidentom, v ktorej nemieni ostať. Má možnosť výberu, alebo je vyslobodením len jedna cesta?
Opis komatózneho Bieloruska snáď nemôže byť ani lepším, než prostredníctvom tejto skvelej knihy. Autor metaforami i priamymi pomenovaniami poukazuje na beznádej niektorých ľudí, rezignáciu, skoro žiadne zmeny, ale na druhej strane na nádej, vieru a nevzdávanie sa. Aký je život v krajine, v ktorej si nemôžete povedať svoj vlastný názor, všetko máte nalinajkované a budúcnosť je skoro rovnaká ako minulosť? (OK, možno si poviete, že ani my si nemôžeme povedať hocičo, ale vlastne môžeme, len je to často také, ako by sme hádzali hrach na stenu.) Autor píše skvelo a pútavo, podmanili ma jeho štýl, údernosť a priamosť. Ide o výborné emotívne dielo, ktoré by si malo prečítať čo najviac ľudí, možno by sa niektorým podarilo otvoriť oči. Skvelé, skvelé, skvelé!
Recenzia z Beautiful books (nathalys-reading)
Neoverený nákup
15.6.2022
@nathalysreading Do akej krajiny by ste sa zobudili, keby ste boli desať rokov v kóme?
Francisk sa zobudil presne do takej, na akú si pamätal – ak nie do ešte horšej. V Bielorusku zastal čas a všade cítiť len strach a smútok.
Tušila som, že toto bude ťažké čítanie. Emocionálne. Vyčerpalo ma to. Ronila som slzy, ktoré sa nedali zastaviť. Tiekli a tiekli. Príbeh je príšerne bolestivý, no keď si človek uvedomí, že aj príšerne reálny, je mu do plaču dvojnásobne. V deji sa stretávame s mužom, ktorý sa po desiatich rokoch prebral z kómy, ale svet okolo neho sa prebudiť nechcel (alebo skôr nemohol).
Príbeh je sám osebe mučivý. Realita nie je vždy pekná a týmto smerom išiel aj spisovateľ. Atmosféra je ťaživá. Vidíme Franciskovu starú mamu, ktorá zo všetkých síl bojuje za uzdravenie svojho vnuka, aj keď musí zápasiť s ľahostajnosťou lekárov a hyenizmom okolia. Táto úbohá žena veľmi miluje svoje vnúča a robí všetko, aby sa napokon prebralo. Pukalo mi srdce, keď som čítala, aké prekážky musela prekonávať a aké neuveriteľné odhodlanie mala. Nič ju nedokázalo zastaviť, ani apatická spoločnosť, v ktorej žila. Pozeráme sa na prehnitosť systému v tej najzákladnejšej podobe – očami obyčajného človeka, ktorý už veľa videl a zažil. Dielo bolo veľmi skľučujúce. No aj v tejto beznádeji môžeme cítiť nádhernú lásku starej mamy, ktorá sa priam valí stránkami a zanecháva za sebou krásny pocit, aj keď čitateľ okamžite nevie popísať, prečo v ňom príbeh vyvoláva zmiešané pocity smútku a radosti. Až potom na to príde. Jej láska je taká čistá, že presvetľuje celý pochmúrny dej, ktorý sa na prvý pohľad javí ako celkom bezfarebný, depresívny, no to nie je pravda. Táto nezlomná žena nachádza svetielko nádeje tam, kde by ho už nikto nehľadal.
Síce je Bývalý syn fikciou, ale nedá sa nevidieť, ako otvorene sa v ňom kritizuje bieloruské štátne zriadenie. Zriadenie, ktoré je tak nápadne podobné iným, v ktorých ľudské práva vôbec nič neznamenajú. Je tragické, keď je človek iba bezvýznamnou smietkou vo veľkej mašinérii nekalých praktík a zastrašovania. Z ľudí, ako podotkol sám Saša vo svojom predhovore, sa stávajú bývalí synovia a dcéry vlastnej krajiny. Ak túžia po lepšom živote, musia odísť. Iná možnosť neexistuje. No navždy to v nich zostane. Tá bolesť. Nikdy sa im nezahoja rany na duši.
Kniha mnou pohla. Je vynikajúca, aj keď emocionálne zdrvujúca. Je nasiaknutá smútkom. Odporúčam ju každému.
Duch sovietskeho impéria ožíva v príbehu bieloruského mladíka, ktorý sa po 10 rokoch preberie z kómy. Vytriezvenie prichádza veľmi rýchlo pretože za dverami nemocnice čaká ďalší komatózny stav štátneho režimu. Štát vo svojej červenej letargii ponúka istoty typu: samozmýšľajúci človek dostane kladivom po hlave a ak sa neskloní a nezapadne, dostane kosákom po krku.
Vykreslené postavy a ich reálie sú absurdno vtipnou kritikou a zároveň dosť smutným obrazom života v polomŕtvej krajine.
Recenzie, kritiky
"Saša Filipenko je jedným z tých mladých autorov, ktorí sa okamžite stali vážnymi spisovateľmi."
Svetlana Alexijevič
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
