Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.
Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v... Čítať viac
Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.
Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame... Čítať viac
Máte čítačku, tablet alebo mobil? Stiahnite si do nich e-knihu: budete ju mať hneď a ešte aj ušetríte život stromom. Viac informácii o e-knihách nájdete tu.
Máte čítačku, tablet alebo mobil? Stiahnite si do nich e-knihu: budete ju mať hneď a ešte aj ušetríte život stromom. Viac informácii o e-knihách nájdete tu.
Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.
Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte.
Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Na svoje trináste narodeniny dostáva Anna denník. Píše o vojne, ktorá ju núti schovať sa. Opisuje život ukrytá pred svetom, no pritom všetkým tak známa. Nechá nás vstúpiť do malého priestoru s množstvom ľudí, čo sa boja. A potom dovolí spoznať seba, všetkých okolo, to stiesnené prežívanie, ktoré slabších väčšmi oslabuje. Príbeh Anny je smutný, ale jej autentickosť je čitateľná, že človek jednoducho túži vedieť viac. Jej výpoveď je rozprávaním pre nás všetkých, poučením. Lebo ak bude jestvovať dievčatko, ktoré rado píše, ak bude mať túžbu obetovať sa pre iných, v očiach vášeň a predovšetkým chcieť žiť, tak ju potom musíme nechať.
„Písanie pre mňa znamená úľavu, pri ňom sa stráca môj zármutok a ožíva odvaha! Avšak, a to je vážna otázka, podarí sa mi niekedy napísať niečo veľké, bude zo mňa niekedy novinárka alebo spisovateľka? Dúfam v to, ach tak veľmi v to dúfam, veď keď píšem, dokážem zachytiť všetko, svoje myšlienky, svoje ideály, svoje predstavy.“
Na jednu Anninu otázku by sme mohli odpovedať áno. Práve denník, ktorý si viedla, sa stal veľkým dielom so skrytým svedectvom brutalít a utláčania zo strany nacistického režimu. To druhé sa Anne nikdy nepodarilo. Nestala sa z nej ani novinárka ani spisovateľka. Ale napísala niečo vzácne. Slová mladého dievčaťa, ktoré muselo dospieť veľmi rýchlo, pretože realita okolo nej bola až príliš krutá. Musela sa vyrovnávať nie len s okolitým svetom, v ktorom vládla vojna, nevraživosť a nenávisť ale aj sama so sebou a so samotnými spolubývajúcimi – ukrývajúcimi. Napriek tomu, že zúfalstvo s pribúdajúcimi mesiacmi ukrývania narastalo, strach z odhalenia sa stupňoval, naopak zásoby jedla ubúdali, Anna sa zdá byť zo všetkých ukrývajúcich tá, čo si zachovávala najväčšiu odvahu, optimizmus aj chuť do života. Dôvodom bolo hlavne to, že mala svoje sny a zároveň verila, že ľudská duša nemôže byť taká zlá a že všetko sa predsa musí na dobré obrátiť.
Denník písalo len 13 - ročné dievča, ktoré žilo v uzavretom priestore, bez možnosti vyjsť von, bez možnosti robiť čo chcela, jej možnosti bytia boli obmedzené na: ráno vstať, večer zaspať a popri tom v napätí očakávať koniec vojny. V knihe nájdete predovšetkým spoveď, pocity , stiesnenosť, myšlienky a celý vnútorný svet skrývajúceho sa.
Knihu odporúčam prečítať každému. Je to svedectvo, ktoré by nám navždy malo pripomínať, že to čo sa stalo by sa už nikdy nemalo zopakovať. Nech Annina viera v dobro človeka je naozaj opodstatnená.
Denník Anny Frankovej je dnes už klasikou – vznikol počas 2. svetovej vojny, keď sa Anna so svojou rodinou ukrývala pred Nemcami 2 roky v zadnom trakte jedného amsterdamského domu. Začína sa bezprostredne predtým, keď Anna ešte chodila do školy a jej rodičia ešte len plánovali presun do úkrytu, no inak sa všetko odohráva už za zatemnenými oknami.
Dúfam, že teraz nebudem za necitlivku, ale mňa toto dielo vôbec neuchvátilo tak ako zvyšok sveta. Možno by bolo pre niekoho zaujímavé prečítať si Annin denník práve teraz, v čase všeobecnej izolácie a preventívnej karantény, a porovnať si svoje pocity s jej - ktorá sa ledva mohla občas nadýchnuť čerstvého vzduchu. Keďže ide o autentické zápisky, nedá sa im nič vyčítať, a už vôbec nie Anne, ktorá mala vtedy 13, 14, 15 rokov. Mňa ale naozaj nebavilo čítať všetky tie (často opakujúce sa) infantilné detaily o spoločnom bývaní, varení, stolovaní a kúpaní. Určite je zaujímavý Annin vývin z dieťaťa na mladú slečnu, ktorý sa pod vplyvom ťažkej doby zásadne urýchlil, a vlastne aj samotný úkryt, ktorý si možno dnes osobne prísť pozrieť do Amsterdamu. Možno som to mala čítať, keď som mala o polovicu rokov menej.
Knihu som dlho odkladala, hlavne kvôli tomu, že je to denník ktorý písalo dievča..., nakoniec sa mi neskutočne páčila. Páčil sa mi samozrejme opis vojny a obdobia okolo vojny z tohto zaujímavého pohľadu. Zaujímavý bol opis mladého dievčaťa, ako si žila pred vojnou, jej pocity, trápenia... Kniha mi prišla vtipná opismi života v zadnom dome a ohováranie ostatných skrývajúcich. Anna mi bola veľmi sympatická, bola svojská, vzdorovitá, trocha drzá, samostatná a cieľavedomá. Zaujímala sa o históriu a čítala zaujímavé knihy. Na svoj vek rozumná, v knihe je niekoľko úžasných myšlienok, donúti človeka premýšľať. Kniha je ideálnym čítaním do karantény. Ak sa ľudia v 2 svetovej vojne dokázali tak dlho schovávať v takých ťažkých podmienkach a v neustálom strachu, tak všetky dnešné problémy a neustále sa sťažovanie na všetko mi prídu ako malichermosti.
Katka Suroviaková
Overený nákup
8.9.2020
...
Kniha je veľmi dobrá. Nemusela by sa každému páčiť lebo tam sú skôr Annine myšlienky alebo domnienky, ale ja som s tým bola spokojná a nevadilo mi to.Ľuďom ktorý radi čítajú denníky určite odporúčam ale myslím si že aj tým ktorým sa takýto štýl písania často nedostáva do ruky(ako mne) mohlo pozdávať,lebo o takýchto veciach by sa malo čítať. Odporúčam všetkým vekovým kategóriám????
Denník Anny Frankovej nejak špeciálne predstavovať netreba. Je to azda najznámejší denník sveta a preto verím, že sa k jeho čítaniu dostala drvivá väčšina ľudí. Anna, celým menom Annalies Marie Franková si zaznamenávala denník od 12.júna 1942 do 1.augusta 1944, čiže v čase keď sa s rodinou, blízkymi a ostatnými ľudmi schovávali v Amsterdame, v sklade v budove na ulici Prisengracht č. 263. Dôvodom bolo, že po roku 1940 tu začali platiť rasové zákony a Anna s rodinou, ako židia, nemali najľahšie obdobie. Okrem rôznych zákazov, čo kedy mali a nemohli, museli žiť v tomto sklade v utajení a tak isto aj v izolácii s vonkajším svetom, aby sa náhodou neprezradili. Anna tu tak zachytila celý čas svojho skrývania, rôzne témy, štúdium, lásku k Petrovi, povinnosti, situáciu v súvislosti s vojnou v Nemecku, Holandsku, Anglicku,...a mnoho ďalších tém, ktoré sa možno písali ľahko no pri čítaní sa človek cíti rôzne. Sú to najdôležitejšie svedectvá holokaustu, ktoré sa diali. Posledný zápisok Anny bol 3 dni pred tým (1.augusta 1994), ako ich všetkých jednotky SS odviedli do koncentračného tábora. Tam každého postretol iný osud - niekto sa zachránil, iný umrel na hlad a Anna so sestrou Margot skonali na týfus v marci 1945.
Moje pocity sú po prečítaní ozaj rôzne. Anna bola naozaj na svoj vek veľmi inteligentná a vyjadrovala sa odborne, však sa aj túžila stať spisovateľkou. Mala toľko plánov, čo chcela po vojne stihnúť, ale bohužial ostali len tu, na papieri Je mi ľúto časov a života, ktorý postretol nielen ju, ale aj všetkých židov. Kniha plná svedectiev a informácií, ktoré sa už nikdy zo žiadnych zdrojov nedozvieme, je plná emócií a strachu z neznámeho života. Prosím, prečítajte si tento denník... Síce je to dávna história, ktorá bola a dúfam, že už nikdy nebude, ale o to je to vzácnejšie.
Lucia Deličová
Overený nákup
10.8.2020
Aj napriek tomu, že kniha vo mne zanechala silné dojmy a donútila ma zas a znovu sa zamýšľať nad tým, ako sa mohlo takéto niečo diať a akí môžeme byť šťastní, že naša generácia aspoň tu v Európe nič podobné zažívať nemusí, nezaradila sa medzi tie, ktoré by som časom prečítala ešte raz.
Určite by som ju však odporučila prečítať každému, už len preto, aby sme si naozaj uvedomili, že tu a teraz sa vlastne máme skvele.
Veronika Berdakova Pavlíková
Overený zákazník
26.6.2020
Denník Anny Frankovce
Ako vždy sa zas a znova musím pozastaviť nad nezmyselnosťou vojny. Toto je v podstate denník, myšlienky pocity mladého dievčaťa, ktoré sa počas vojny s rodinou skrývalo. Mala plno snov, ideálov, jej charakter sa iba formoval. Jej svet a sny sa zameriavali na obdobie po ukončení vojny. Tešila sa do školy, na život... a nakoniec ich niekto prezradil... Vojna jej vzala život. Je to nefér a veľmi smutné. My sa nad tým iba zamyslíme... oni to prežili - zomreli. Vyše dvoch rokov sa skrývali a aj tak museli znášať aj priame útrapy vojny a do roka po nájdení zomreli. Neskutočne smutné.
Eva
Neoverený nákup
17.6.2020
Treba si precitat
Necitam smutne knihy a tato nie je smutna. Som fascinovana touto dievcinou, neuveritelne inteligentnou. Verim, ze by z nej bola v neskorsom veku uspesna spisovatelka. Plakala som len na konci a nie kvoli denniku, ale kvoli udalostiam, ktore tam zachytene neboli. Zelala by som si, aby si tuto knihu precitalo co najviac mladych ludi.
Bez toho, aby o tom vedela, tvorila pre preživší svet dielo s neoceniteľnou hodn
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Denník Anny Frankovej nie je sám o sebe skutočne smutným ani depresívnym dielom. Stáva sa ním až v momente, keď ho čítate so zreteľom na osud pisateľky.
Pri pohľade na predošlé recenzie vidím, že mnohí v denníku hľadali vojnovú literatúru, to je však len častý omyl. Hoci je mladá Anna Židovka, ktorá sa skrýva pred nacistami, je predovšetkým úplne obyčajným dievčaťom. Omnoho viac, než o vonkajšie udalosti, sa zaujíma o seba a svoj vnútorný svet.
Pravdaže, autorku nemožno nijakým spôsobom súdiť ani jej nič vyčítať – nielenže spočiatku ani len netušila, že jej denník sa jedného dňa dostane do rúk verejnosti, no jej mladosť a tvrdé životné podmienky jej odpúšťajú akýkoľvek egocentrizmus, ktorý bezpodmienečne patrí k dospievaniu. V dvoch rokoch zápiskov vidíme prirodzenú, a predsa fascinujúcu premenu múdreho malého dievčatka v ženu, ktorá mala všetky predpoklady jedného dňa vyrásť vo veľkú osobnosť. Bohužiaľ pre ňu osud prichystal len utrpenie, bolesť a život predčasne ukončený v koncentračnom tábore.
Anna mala pisateľský talent, nádeje, sny a vieru v budúcnosť. Hoci jej zápisky, v ktorých opisuje predovšetkým bežné dni v úkryte, tvrdo a bezcitne kritizuje všetkých okolo seba vrátane svojej matky a zaoberá sa predovšetkým svojimi pocitmi, môžu niektorí považovať miestami až za nezáživné, ja som ich doslova hltala. Bolo úžasné sledovať proces jej dospievania, myšlienkové pochody, početné chyby, ktoré v ňom robila, ale aj postup, ktorým objavovala sama seba. Autorka neuveriteľne úprimným spôsobom maľuje vlastný dozrievajúci obraz. Omnoho viac, než to, čo o sebe píše, o nej prezrádza tajomný jazyk medzi riadkami a činy, ktoré niekedy opisuje až s obdivuhodne kritickým postojom k vlastnému konaniu. Chce byť pochopená, ale zároveň sama svojím správaním sabotuje všetky svoje snahy. Niežeby za to mohla – je to stratené malé dievča, ktoré je nútené rásť v podmienkach, aké si dnes ani len nedokážeme predstaviť.
Veľkým plus tohto vydania je aj fotografická príloha. Pri pohľade na spiacu maličkú Annu sa človek neubráni smutnej myšlienke: „Kto by dokázal ublížiť tomuto nevinnému dievčatku?“ Dnes to už vieme.
Pravda je aj to, že Annin denník má v istom zmysle omnoho vyššiu výpovednú hodnotu, než akýkoľvek historický dokument. Vďaka nemu v plnej hrôze vidíme, že „vojna“ nie je len akýsi abstraktný pojem, čo mal „jednoducho“ na svedomí „milióny životov“. Kniha totiž predostiera jeden jedinký z nich – jeden malý, no zato celistvý a farebný svet, ktorý ale vďaka večnému písmu naberá na mrazivej reálnosti. Anna totiž viac nie je len štatistika, ale ľudská bytosť, ktorá prehovára zo záhrobia skrz slová, ktoré napísala pred takmer osemdesiatimi rokmi. Ukazuje nám, že vojna nie je kdesi ďaleko – v bezpečnej časopriestorovej vzdialenosti, z ktorej sa nás nedokáže dotknúť. V skutočnosti je v každom z nás. Rozdiel je len v tom, či sme nútení ju vidieť na vlastné oči alebo máme to šťastie, že si ju môžeme len predstavovať.
Najznamejsi dennik sveta, dennik Anny Frankovej Vas privedie k mladsiemu ja a pripomenie Vam starosti a badanie z casov dospievania. Stanete sa svedkami vyvoja osobnosti mladeho mudreho dievcata pocas dvoch rokov, ktore stravila v ukryte. Kniha je svedectvom tazkych casov, strachu a prenasledovania pocas druhej svetovej vojny. Zivot v tajnosti a v malom priestore s inymi ludmi, bez vlastneho sukromia, je vycerpavajuci. Uprimna Anna Vam prirastie k srdcu, o to je tazsie poznat osud jej a jej blizkych. Vzhladom k Anninmu veku je z dennika citit talent na pisanie, no citanie sa Vam moze zdat obcas zdlhave, predsa len sa jedna o dennik. Unikatnost tohto diela sposobila hlavne doba v ktorej bolo pisane a tiez jeho autenticke podanie.
Jedna z kníh, ktorá by mala byť zaradená ako povinné čítanie na školách. Je to veľmi "krásna" kniha. Akonáhle som si predstavila, že je podľa skutočnej udalosti, prebehol mráz po chrbte. Je to viac, než len kniha ...
Kniha, ktorá núti zamyslieť sa ako by sme dokázali žiť my "ľudia komforní" ak by sme boli zatvorení tak dlhý čas medzi štyrmi stenami v strachu a nekomforte. Anna dokáže veľa naučiť
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
V deň môjho odchodu zo Severného Kaukazu zbadám v diaľke helikoptéru. Zatiaľ je to len maličký bod na oblohe. O niekoľko sekúnd neskôr si uvedomím, že je to vták. A zhrozím sa svojho nového spôsobu videnia.
