Cleopatra and Frankenstein

Čítaná

Dvaja ľudia zo vzťahu rovno do manželstva. Britka a Newyorčan. Mladá a starý. Ako to dopadne?
Príbeh začína hýrivou svadbou, čo predpovedá prostredie plné osláv, alkoholu a drog. Cleo je mladá umelkyňa, ktorá sa hľadá v umení, tvorbe a v sebe samej. Frank je týpek z reklamky, ktorý potrebuje ženu, čo by zapadla do jeho životného systému niekoho, kto s ním bude držať krok a zároveň mu poskytne pocit istoty.
Príbeh rozoberá ich detstvo, vzťahy, závislosti, myšlienky, ťažké situácie a aj veľké životné zmeny. Nejde len o ich lásku, ale aj o to, čo všetko si do vzťahu nesie každý z nich bolesť, sny, zlyhania aj túžbu po niečom „viac“.


Autorka zachytila autentickú atmosféru New Yorku a veľmi citlivo načrtla vnútorné prežívanie postáv.
Čitateľ na okamih sleduje skutočných ľudí so všetkými ich chybami a zraniteľnosťou.

Zamyslenie na záver:
Nakoľko sa človek dokáže vďaka vzťahu zmeniť, nakoľko a či vôbec sa zmení, ak už vo vzťahu nie je ?

Skromne aj v jednej vete „C&F bola skôr strata času, ale to na začiatku nikdy neviem“. :D

Posledných 100 strán som to chcela vzdať, ale vravím si, že sa aspoň adekvátne vyjadrím a nakoniec ma záverečné kapitoly prekvapili natoľko, že ich označujem za to najlepšie čo mi román ponúkol . :D Celú dobu som čakala, kedy príde to, čo iných uchvátilo. Nechodilo a nechodilo, ale viem, pre koho je kniha ako stvorená. Ja do tejto skupiny čitateľov nepatrím a som s tým oukej. :)

V dnešnej dobe sa ťažšie hľadá hodnotenie „iba“ textu. Hlavne sa nebojme kritizovať len preto, lebo je niečo verejne hodnotené vyššie (to platí všeobecne, nie len na knihy). Obálka je totiž aj pre mňa úplná pecka a tiež fandím vydavateľstvu Literárna bašta, ktoré chválim za to, že nevymýšľalo a ponechalo pôvodný vzhľad (obrazy od Gill Buttonovej sú miestami tak divné, až sú dokonalé).

C&F vnímam ako „moderno-povrchno-egoistický“ typ románu (písaný 7 rokov ), ktorý ohúri hlavne mladších čitateľov alebo aj tých, ktorým podobné až rovnaké témy posledných rokov a plochejšie charaktery ešte nezaplnili ich knižný svet. Tiež je to samozrejme o vkuse, tak snáď sa nikoho nedotknem. Nie je to cieľom. Avšak niečo tak „spoza rohu“, miestami nudné a nezaujímavé som už dlho nečítala, a to ma zo začiatku celkom bavila. Nechcene sklamaná, že ani po prečítanej polovici s nikým nesympatizujem, nikomu nedržím palce a všetci sú mi stále rovnako ukradnutí šípim svoje záverečné slová. :/

Aj postavy, ktoré zamiešali karty v totálne nefunkčných vzťahoch, boli tak isto málo výrazné alebo dostali menej priestoru, ako si zaslúžili. Štvalo ma, že boli len do počtu, ale začala som chápať autorkine rozprávanie a prestala som hľadať to, čo mám v knihách rada.
Aby som ale iba nefrflala, páčili sa mi dlhokánske kapitoly z pohľadu viacerých osôb. Aj to bola možnosť, ako ich trochu spoznať. Nezľahčujem tému, ktorá sa riešila - je hrozné, kam niektoré situácie vedú, obzvlášť, ak podedíte depresívnu myseľ. Nebolo to ale natoľko silné, že by som sa trápila s dotyčnou knižnou postavou a bolo mi jedno, či umrie alebo či prežije. :D

Predpokladám, že Coco je jedno, že sa nájde čitateľ, ktorému je tiež jedno, ale to je presne o tom, že nie každému sadne jedna a tá istá kniha. :)
Potešili aj husté mraky dialógov, ktoré živili prítomný okamih. Najviac ma bavil zúfalý a nešťastnou láskou opito-prekoksovaný večer s orgiami v gay zóne a skúsenosť s „Daddy Dearest“, keď sa rozmaznaná žubrienka neochotná pracovať rozhodne byť radšej Suggar baby. :D
Naštvalo ma, že sa objavila iba na začiatku a potom až na konci. Myslím, že mohla byť väčším prínosom, obzvlášť, keď je ukážkovým príkladom, ako si „chovať hada na prsiach“.

Všetkým dievčatám asi tajne závidím, že na to majú gule a využívajú nekonečný online priestor a ja ostávam „klasickou“ pracujúcou ženou a spadám do kategórie mojej zubárky, ktorá vraví „musím ísť do práce, lebo v r. 2019 som sa hanbila tancovať na tik toku“. :D:D:D
Nevadí, život je aj tak krásny!