Ďalšia z veľmi dobrých fantasy kníh. Bavila ma, bola pútavá, čítala sa svižne. Myšlienka národa rozdeleného na dva tábory, kde tí so schopnosťami a striebornou krvou vládnu a tí bez nich a s krvou červenou sú poddaní, nie je až tak originálna a miestami mi spôsob života "červených" až priveľmi pripomínal Hry o život (Hunger games). Príbeh bol ale dobrý a hlavná hrdinka uveriteľná. Romantická linka tu nebola nejak výrazná, ale vôbec mi to nevadilo. Stále sa niečo dialo, v jedinej knihe sa toho odohralo veľa. Rôzne postavy som si obľúbila a niektoré z nich mi umreli. Ako vždy mi ich je ľúto a ako vždy to oceňujem. Neprekvapilo ma, ako dopadol milostný trojuholník, kto zradil a čo tým získal a ani kto nakoniec "vstal z mŕtvych". Chýbalo mi slovné doberanie, trošku sarkazmu, nejaký ten štipľavý jazýček.To sú ale len maličké chybičky, ktoré mi nebránili, aby som si celú jazdu užila.

Prostredie je opísané len tak ledabolo, teda nie až tak precízne, ako by som potrebovala. Riadi tam vojna, no čitateľ sa nedozvie nič o nej. Chcelo by to viac, viac, viac informácií. Myslím si, že celý svet nie je dobre vysvetlený a tým pádom si ho nedokážem ani poriadne predstaviť. Pravdepodobne nám bude lepšie priblížený v pokračovaniach. Čo sa mi tiež moc nepáči. Nemal by byť náhodou vysvetlený poriadne v prvej knihe? Aká škoda.
Pýtate sa čo som cítila počas čítania? Takmer nič. Žiadna empatia, či súcit sa vo mne počas čítania neprebudil. A to som teda dosť emotívny človek, hah. Neskutočne ma mrzelo, že skoro ani jedna postava ma nejako zvlášť nechytila za srdce. Jediné postavy o ktorých by som chcela vedieť viac sú Julian a Sarah. Nechápte ma zle, že som si knihu neužila, užila, ale tak, že by som híkala a omdlievala od strachu čo sa stane ďalej tak to nie. Možno to bude tým, že teraz sú tie zápletky v každej knihe rovnaké ako cez kopirák a už ma to tak nebaví, ako pred pár rokmi. Veď pravda, ako inak zaujať mládež, ak nie osvedčenými témami.
Celkovo to bolo fajn, no počas čítania som musela neustále myslieť na knihy, ktorým sa tento príbeh podobá a tak ma dej takpovediac nebavil. Keby sa podobá len jednej, nepoviem. No tých podobností s rôznymi knihami je táák veľa, až je to nemožné. Revolúcia, boje, arény... Ako keby spisovateľka nabúchala do seba všetky dystopické knihy, pridala Červeních a Strieborních a bum - dielo je na svete. Najviac sa mi páčili asi len nadprirodzené schopnosti. Veď kto by nechcel ovládať vodu, oheň, kov a mysle iných ľudí? Verte mi, ak sa rozhodnete si knižku prečítať a spraviť si vlastný názor (čo aj urobte), neočakávajte príliš. Možno sa vám bude páčiť, predsa len tam vonku je veľa ľudí, ktorým sa kniha páčila. Ja som čakala hory-doly a dostala som semiačka kvetín v hline. Teda aspoň čo sa týka tejto knihy a môjho názoru. Každý sme iný. Ešte neviem, či sa pustím aj do pokračovania, no snáď bude lepšie než tento zmätok. Krištálový meč by mal vyjsť dvanásteho septembra.