Ako horí lebka? Dá sa od mŕtvoly nakaziť smrteľnou chorobou? Koľko nebožtíkov sa vojde do jednej dodávky? Hoci dnešná spoločnosť rada predstiera, že smrť sa jej netýka, predsa len sú medzi nami jedinci, ktorí vyslovene túžia pracovať v krematóriu... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Všetci jedného dňa zomrieme. Keby sme vedeli, čo nás čaká, akceptovali by sme to s väčším pokojom? Ak patríte k tým, čo sa obávajú smrti, táto kniha vám bezvýhradne preformuluje váš pohľad na túto tématiku. Bolo pôsobivé až zvláštne upokojujúce sa ponoriť do jej stránok; autorka dokázala opísať posmrtné udalosti menej desivo a skutočne fascinujúcim štýlom. Už dlho som sa takto nahlas popri čítaní knihy nezasmiala a to ma prekvapuje, keďže toto dielo je z non-fiction žánru (a tí, ktorí ma poznajú, vedia, že sa tejto zóne vyhýbam, ak to nie je nevyhnutné). Ak by som vám ju mala bližšie konkretizovať, v skutočnosti ide o memoár ženy, ktorá sa rozhodla v 23 rokoch pracovať v krematóriu a vysporiadať sa so zvláštnou obsesiou smrti, ktorá ju postihla po traumatickej udalosti v jej detstve. V tejto knihe objavíte, čo sa deje za „oponou“ s vaším telom, prečo je pohrebnícky priemysel jeden obrovský scam, ako horí lebka, či rôzne formy posmrtných rituálov v iných kultúrach. Mňa táto kniha chytila od samého začiatku a držala ma až do konca s pocitom, že potrebujem viac. Jednoznačne teda môžem knihu zaradiť medzi jedny z tých najlepších za tento rok, ktoré mi doslovne zmenili trajektóriu života a môjho postoja k nemu.
Čítať viacAké ste mali predstavy o svojom zamestnaní v období 23 rokov? Caitlin sa v tom veku rozhodla spoznať tvrdú realitu smrti a začala pracovať v krematóriu. Jej každodenné problémy sa zmenili na holenie mŕtvol, vyrezávanie kardiostimulátorov z tiel, či vyberanie vhodného miesta na obednú pauzu, ktorým krematórium zo zjavných dôvodov nie je. Z domácej návštevy sa stalo vyzdvihovanie osôb, ktoré doma umreli, aby ich následne čakali v kremačných peciach plamene s teplotou viac ako 800 stupňov Celzia. A že klientov mali stále dosť, veď každú sekundu zomrú na svete priemerne dvaja ľudia. S rozvinutým svetom sa aj zmenil náš pohľad na smrť, ešte stáročia dozadu boli normálne vidieť ulice plné mŕtvych tiel. Ale dnes sme sa naučili smrť a všetko s ňou spojené skrývať pred naším zrakom a vedomím. Pritom je tak prirodzená ako život sám a aj o tom hovorí táto kniha, s úplnou ľahkosťou, nadhľadom a štipkou vtipu. Prečítajte si aj vy rôzne zaujímavosti o fenoméne smrti a príbehy tých, ktorí skončili v krematóriu. Smutní po poslednej strane knihy neostanete, Dym v očiach je paradoxne veľmi dobré oddychové čítanie, aj keď podtitul knihy znie nekonvenčne.
Čítať viac
Snažím sa dohnať zameškané a čítať. Mám rada všetko možné aj nemožné. Rada poradím a nechám si poradiť.
Podobnú knihu ako je táto som ešte v živote nečítala. Autorka sa skvele pohrala s príhodami z krematória, ktoré mi za normálnych okolností prídu neskutočne depresívne a nikdy by som sa na nich nezasmiala. (Teraz prichádza to očakávané "ALE".) Ale v tomto prípade boli napísané s ľahkosťou, zmyselnosťou, odstupom a štipkou čierneho humoru, takže áno, aj ja som sa zasmiala pri niektorých častiach, ktoré by sa mi inak hnusili. Kniha vás donúti zamyslieť sa nad smrťou ako takou a prečo sa jej tak veľmi bojíme. Dej je obohatený o faktografické informácie rôznych druhov pohrebných obradov a iných vecí spojených so smrťou.
Čítať viac
Knihy a knižné hrdinky a hrdinovia ma sprevádzajú od útleho veku. Dodnes si presne pamätám vôňu knihy (z roku vydania 1968 Winnetou), ktorú som čítala ako 11 ročná a s napätím som sledovala príbehy červených a bielych bratov. Nezabudnuteľné boli i chvíle ktoré som prežívala s Alfredom Hitchcockom a Tromi pátračmi... S pribúdajúcimi rokmi pribúdali aj prečítané knihy počnúc románmi od Juliette Benzoni, cez sci-fi a fantasy ako Stopárov sprievodca galaxiou, či Hra o tróny až po krimi (najmä severské). Knihy a knižní hrdinovia ma sprevádzajú celý život, mám okolo seba veľa priateľov, ktorí knihy tiež milujú a tak sa často stáva, že keď sa stretneme "nestihneme" si všetko povedať :-) . Mám zopár prianí a jedno z nich je, aby som mala dostatok času a dobrý zrak, na ďalšie knižné príbehy.
Knihy si ku mne našli cestu pomerne neskoro, a to až na strednej. Dovtedy som čítal výhradne faktografickú literatúru. Po tom, čo som začal sám písať, prišla aj vášeň z čítania. Za posledné tri-štyri roky čítam viac a viac. V čítaní nachádzam podnety na premýšľanie, inšpiráciu, pomáha mi to byť rád sám so sebou. V knihách nehľadám únik, skôr lepšie pochopenie tohto sveta. A to je asi všetko čo sa mi žiada napísať (písať o sebe mi príde strašne divné :D )
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Řekl jsem již, že metafory jsou nebezpečné. Láska začíná metaforou. Jinak řečeno: láska začíná ve chvíli, kdy se žena vepíše svým prvním slovem do naší poetické paměti.“
