Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Volám sa knihomoľ. Nie, nie je to diagnóza (zatiaľ), ale životný štýl! Knihy sú moja vášeň, oddych aj adrenalín v jednom. Milujem True crime – ak je v názve sériový vrah, som tam prvá. Detektívky, trilery, napínavé akčné príbehy? Áno, prosím! Mysteriózne, horory, fantasy, sci-fi? Prečo si vyberať, keď môžem mať všetko?
Čím zamotanejšia zápletka a záhadnejšie nitky deja, tým viac si užívam ich rozpletanie. Záver príbehu je pre mňa niečo ako odmena za intelektuálny maratón – potím sa spolu s vyšetrovateľmi a aj ja mám výslužku: čitateľskú katarziu.
Som úplne závislá na knižných sériách – Sam Porter, Sebastian Bergman, Robert Hunter, Maarten S. Sneijder či Kim Stoneová sú moji literárni kamoši. Oni vyšetrujú vraždy, ja vyšetrujem, kedy stihnem prečítať ďalší diel. A ak sa pýtate, kde ma nájdete – skúste najbližšie knihkupectvo, knižnicu, gauč s dekou... alebo hoci len nasledujte stopy knižného prachu.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
„Prečo by rodinne založený muž vošiel do pekárne a začal strieľať?“
Táto otázka ma sprevádzala celou knihou rovnako ako advokáta Rocca Eberhardta, ktorý sa v prvej časti kriminálnej série od dvojice Michael Tsokos & Florian Schwiecker púšťa do prípadu, kde nejde o to kto, ale o to prečo. A práve táto motivácia je jadrom príbehu aj jeho najväčšou silou.
7. svedkyňa je kriminálny román z právnického prostredia, kde policajné vyšetrovanie ustupuje do úzadia a všetko sa zbieha k súdnej sieni, mlčanlivému obžalovanému a obhajcovi, ktorý musí chrániť klienta, o ktorom nevie, či mu môže veriť. A keďže Nikolas Nölting odmieta prehovoriť, Rocco je tým viac odhodlaný nájsť odpoveď na jedinú otázku, ktorá visí vo vzduchu ako ostré svetlo reflektora: Čo mohlo viesť obyčajného otca rodiny k takémuto činu?
Nájsť odpoveď však znamená zároveň otvoriť dvere k nebezpečenstvu a Rocco netuší, že tentoraz môže ísť o viac než len o kariéru.
Štýl písania je plynulý a ľahko čitateľný, s takými detailmi, že som sa neraz cítila súčasťou scény. Krátke kapitoly vytvárajú známy a nebezpečný vzorec: ešte jednu, len jednu… a zrazu je po polnoci a kniha je takmer dočítaná. Identita páchateľa je síce jasná od prvej chvíle, ale autori stavajú napätie na motíve a psychológii, nie na tom, kto držal zbraň.
Rocco Eberhardt je ako postava mimoriadne sympatický profesionál, no zároveň človek s vlastnými tieňmi, ktoré dodávajú príbehu hĺbku. Forenzný patológ Justus Jarmer síce v tomto dieli zostáva skôr v pozadí, ale jeho prítomnosť je výrazná a tuším, že ďalšie časti mu dajú viac priestoru. A práve to je na sérii lákavé: vzťah a dynamika medzi týmito dvoma mužmi má potenciál rásť.
Kniha jemne, ale zreteľne navádza čitateľa k druhému dielu a ten vyzerá ešte napínavejšie než prvý. Sériu teda určite budem sledovať ďalej.
A predsa: čo niekomu môže prekážať, je istá strohosť jazyka. Štýl je miestami trhaný, menej plynulý, emócie nie vždy dopadnú tam, kde by ste ich čakali. No ak máte radi krimi sústredené na právny proces, motiváciu a súdne napätie, 7. svedkyňa je presne ten typ príbehu, ktorý vás vtiahne do hry hoci v nej už dávno nie je otázkou, kto spáchal čin, ale čo to o ňom a o nás všetkých hovorí.
"Strávil svoj život naháňaním vrahov. To, čo našiel, bolo niečo temnejšie a oveľa ľudskejšie."
Viete, čo je fascinujúce?
Keď človek, ktorý celý život veril iba dôkazom, narazí na niečo, čo nedokáže vysvetliť ani všetka logika sveta.
A presne taký je Bob Hilland špeciálny agent FBI, muž, ktorý videl viac temnoty než ktokoľvek z nás. Tridsať rokov stál v prvej línii, priamo oproti vrahom, psychopatom a zločinom, ktorým sa vám nechce uveriť ani s knihou v ruke.
Bob je pragmatik, človek, ktorý neverí na osud, náhody ani paranormálne bulšity.
Až… kým ho život nepodhodí človeku, s ktorým by sa v žiadnom scenári neocitol v jednom tíme.
Renomovanému jasnovidcovi Johnovi Edwardovi.
Výsledok?
Duo, ktoré nemá šancu fungovať a predsa funguje desivo dobre.
Zrazu sa prípady považované za neriešiteľné začínajú lámať, ako keby niekto rozsvietil svetlo v miestnosti, ktorá bola celé roky zamknutá.
Dôkazy začínajú dávať zmysel, stopy zapadajú a Bobove presvedčenie o racionálnom svete sa pomaly drobí na prach.
Bob Hilland:
"Někdy zlo nepřebývá v cizí zemi nebo na místě biblického tresku. Může žít a prosperovat na vašem vlastním dvorku."
A John Edward k tomu dodáva:
"Bob je skvělým příkladem statečnosti v lidské podobě, což je důvod, proč jsem chtěl vyprávět náš příbeh."
Čo bolo na knihe naozaj silné;
Nadprirodzeno pôsobí autenticky, nie lacno má atmosféru, ktorá ťa núti googliť (ako som to robila ja počas čítania).
Prípady sú reálne, brutálne a veľmi dobre prerozprávané.
Tempo je prudké, kapitoly sa čítajú samy, ako keď sleduješ záznam FBI vyšetrovania.
Pre milovníkov true crime je to šialene návykové.
Je tu zvláštna, pod kožu sa zabárajúca alchýmia kontrastov: agent FBI verzus médium; logika verzus intuícia; dôkazy verzus „hlasy“, ktoré si pýtajú spravodlivosť.
A najmä:
Kniha je plná wow momentov. Takých, po ktorých si povieš: „Tak toto nie je náhoda… alebo je?“
Čo môže čitateľa odradiť;
Skeptici, ktorí apriori odmietajú akékoľvek paranormálne prvky, si povedia:
„Edward je podvodník, tým pádom je kniha nezmysel.“
Niektorým môže prekážať silné posunutie príbehu do duchovnej roviny, aj keď je zvyšok nesporne true crime.
Pre extrémne racionálne typy môže byť kombinácia „FBI + médium“ až príliš „veľa“.
Ale a tu máš pravdu aj keby si úplne odstránila všetky paranormálne elementy, stále ostane veľmi dobrý, temný, svižný príbeh o riešení brutálnych zločinov.
Na stopě zla je kniha, ktorá stojí jednou nohou v skutočnom svete FBI…
a druhou v niečom, čo je ťažké uchopiť, pomenovať, vysvetliť.
Je to príbeh o zle, ktoré si neberie dovolenku.
O ľuďoch, ktorí mu čelia.
A o tom, že pravda niekedy prichádza z miest, ktorým by si sa radšej vyhol.
A či už veríš na jasnovidcov, alebo nie toto je kniha, ktorá ťa prinúti premýšľať, googliť a občas možno aj na chvíľu zastaviť.
Pre milovníkov paranormálneho true crime je to jackpot.
Pre skeptikov výzva.
A pre ostatných… veľmi zaujímavé premostenie dvoch svetov, ktoré bežne nemajú šancu spolupracovať.
"Trauma tě změní. Buď chceš, aby už nikdo nepocítil takovou bolest jako ty, nebo chceš, aby ji cítili všichni."
Toto mrazivé konštatovanie vystihuje príbeh, ktorý funguje ako ostrá čepeľ namierená na najtemnejšie kúty ľudskej psychiky. Cavanagh si tu opäť berie na mušku pomstu nie tú filmovo jednoduchú, ale tú, ktorá má pach krvi, stratenej nevinnosti a morálnych kompromisov.
Na Upper West Side sa v jeden večer stretnú dve ženy, Amanda a Wendy. Sú to dve cudzinky, ale v alkohole a osamelosti sa ľudia rýchlo otvárajú ako staré rany. Pri drinkoch zisťujú, že svet im zobral priveľa a že ich túžba po spravodlivosti má rovnaký tvar.
V ich rozhovoroch vzniká dohoda, ktorá je rovnako šialená ako podmanivá: ak zabiješ pre mňa, ja zabijem pre teba. A práve vo chvíli, keď sa zdá, že našli dokonalý plán, prichádza triezve uvedomenie:
"Co je legální, a to co je správné, jsou často dvě různé věci."
V inej časti mesta Ruth prežíva vlastnú nočnú moru. Vo vlastnom dome na ňu zaútočil neznámy modrookým muž. Útok bol brutálny a zanechal na nej hlboké rany, nielen na tele, ale najmä v duši. Otázka, ktorá jej pretína každú myšlienku, je jednoduchá a zároveň neznesiteľná: Môže sa ešte niekedy cítiť bezpečne, keď tam vonku stále chodí ten muž s pohľadom ktorý ju prenasleduje?
A tu končím, pretože všetko ďalšie by bolo zbytočné vyzrádzanie.
Steve Cavanagh je pre mňa majster napätia. Tentoraz ma nechal sedieť v kresle s tlčúcim srdcom, stiahnutým hrdlom a nepríjemným pocitom, že som sa ocitla na hrane medzi správnym a morálne neobhájiteľným. Pri niektorých scénach som cítila súcit s postavami, v iných som krútila hlavou nad ich rozhodnutiami… a občas som bola úprimne zhrozená.
Tento thriller je emocionálna horská dráha prudká, temná, prudko zrýchľujúca. Áno, nájdu sa v ňom momenty, ktoré si vyžadujú mierne pozastavenie a vzbudenie nedôvery, ale ak zbožňuješ tento žáner, vieš, že práve to k nemu patrí. Osobne milujem, keď zvraty dávajú zmysel a nie sú len rýchlou záplatou na posledných stranách. A tu zapadajú presne, tesne, uspokojivo.
Preto: Nepremýšľaj o tom príliš a uži si divokú jazdu!
"Keď nemáte čo stratiť, vystavujete sa nebezpečenstvám, akým len chcete."
Niet väčšieho sklamania, než keď otvorím knihu s nádejou, že sa stane mojou novou srdcovkou… a na konci jej ledva dám dve hviezdičky.
Guy Montag je hasič. Jeho úlohou je zničiť najnezákonnejší tovar, tlačené knihy, spolu s domami, v ktorých sú ukryté. Montag nikdy nespochybňuje ničenie a skazu, ktoré jeho činy spôsobujú, a každý deň sa vracia k svojmu nudnému životu a manželke Mildred, ktorá trávi celý deň so svojou televíznou „rodinou“. Keď však stretne excentrickú mladú susedu Clarisse, ktorá ho zoznámi s minulosťou, kde ľudia nežili v strachu, a so súčasnosťou, kde človek vníma svet cez myšlienky v knihách namiesto bezduchého rozprávania televízie, Montag začne spochybňovať všetko, čo kedy poznal.
Tento príbeh ma, žiaľ, veľmi neoslovil. Autor až príliš tvrdo rozdeľuje svet na dobrých tých, čo čítajú a zlých tých, čo pozerajú televíziu. Ženské postavy pôsobia takmer uniformne „vymyté“, výnimkou je len čudne oslavovaná Clarisse, ktorá je archetypálne otravná od prvej chvíle. A samozrejme, tajný spolok strážcov literárneho dedičstva tvorí výlučne mužská zostava. Pôsobí to stereotypne, nevyvážene a úprimne povedané, aj trochu otravne.
Aby som však len nekritizovala: bolo zaujímavé sledovať, ako si Bradbury v čase písania predstavoval svet, kde sú knihy zakázané, pretože podporujú slobodné myslenie, zatiaľ čo masy ľudí sú kŕmené televíznymi nezmyslami. Fakt by ma zaujímalo, aký výraz by mal, keby videl dnešný svet s nekonečnými feedmi, algoritmami a digitálnym hlukom.
Každopádne mňa tento príbeh veľmi nenadchol. Som úprimne rada, že mal len 190 strán, pretože viac by som už asi nedala. V mojich očiach sa atmosférou ani silou myšlienky nechytá na Orwellovo 1984.
