Geniálna priateľka

E-kniha

Keď sa ma niekto spýta, aký vplyv má na mňa Elena Ferrante, odpoviem mimoriadny - zakaždým ako dočítam jej dielo, mám chuť moje písanie povesiť na klinec. Pocit (pod)priemernosti je dostatočne skutočný, aby trvalo pár dní, kým na neho zabudnem (kým Elenine umenie prestane vládnuť mojím myšlienkam). Nepíšem to preto, aby som si lacno-trápne vynútila nesúhlas, ale preto, aby som poukázala na jej výnimočnosť a genialitu. Genialitu v uchopení reality v jej surovej úprimnosti, v odhalení aj tých najnižších pohnútok, ktoré radšej popierame aj sami pred sebou, v pochopení a zobrazení ľudských charakterov a ich slabosti, ale predovšetkým genialitu rozprávania. Ferrante sa nezdržiava otrockým citovaním dialógov, dáva im iba druhoradý význam. Vyhýba sa pátosu, srdcervúcim scénam. Nič z toho nepotrebuje, aby nás strhla presvedčivou, vášnivou výpoveďou (jej zručné, až famózne narábanie s pôsobivou slovnou zásobou by si zaslúžilo samostatný stĺpček).

Dve ženy. S rovnakým pôvodom, s rozdielnymi osudmi, spojené intenzívnym celoživotným priateľstvom, ktoré viac či menej ovplyvňuje ich životné rozhodnutia. Vzťah veľmi blízky, hlboký, podnetný, zachraňujúci, zraňujúci, zhubný. A predsa výnimočný v tom, ako sa v ňom stierajú hranice medzi láskou a nenávisťou, oddanosťou a závislosťou, inšpiráciou a manipuláciou, závisťou a veľkorysosťou, i v tom, že napriek trhlinám a (občas) pochybnej prospešnosti, pretrval cely život.

Ich osudy sú vyobrazené z pohľadu Eleny, zmierlivej, usilovnej študentky, ktorá je spočiatku tou submisívnou častou dvojice. Od detstva túži byť v blízkosti Lily, nevyspytateľnej, nebojácnej a mimoriadnej bystrej priateľky, pretože tieto vlastnosti Elenu fascinujú aj desia, no najmä ju neustále poháňajú vpred. Dievčatá spája zvedavosť, túžba po poznaní, láska ku knihám, sny o budúcnosti a (spočiatku tajný) vzájomný obdiv. Ich povahy nemôžu byt odlišnejšie, no jednu vlastnosť majú nepochybne spoločnú - húževnatosť. Každú z nich privedie k objektívnemu úspechu, hoci jedna má potrebu hltať poznatky, živiť intelekt zúrivo a bez konkrétnej ambície, druhá má ambíciu svoj intelekt predviesť.

Naprieč štyrom častiam pozorujeme ich turbulentný vzťah, ich lásky, manželstvá, krízy, vzostupy a pády. Sledujeme Lilinu výbušnú energiu, kreativitu, schopnosť vidieť pre iných neviditeľné súvislosti, meniť svoje okolie/ľudí podľa svojich predstav aj ničivé vedľajšie efekty týchto schopností. Vnímame Eleninu tichú a vytrvalú energiu v snahe zmeniť v prvom rade seba, dorásť až tam, kde si bude samu seba vážiť a stane sa odolnejšou. Premeny a osudy oboch žien zostávajú úzko späté so štvrtou Neapola, v ktorej vyrástli. U Eleny sme svedkami ambície vymaniť sa z tohto prostredia chudoby a násilia a uspieť medzi intelektuálnou elitou. Naopak Lila zo štvrte neuteká, chce ju skôr zmeniť k lepšiemu. Postupne dochádza k Eleninej premene z utiahnutého dievčatka v zrelú sebavedomú ženu poznajúcu svoju hodnotu. Vystavená novým myšlienkovým prúdom a ich pravidelnej kritike odvážne rúca zastarané stereotypy ženy – matky. A to aj napriek/vďaka tomu, že je neustále konfrontovaná komplikovanou povahou Lily, ovplyvnená jej pozitívnymi aj bolestivými zásahmi, zvádzaná jej oddanosťou a inšpiratívnou inteligenciou, trápená jej zlomyseľnosťou. Život Elenu núti prehodnocovať postoje, zmieriť sa s neuspokojivou priemernosťou kompromisov, vyrovnať sa s nestálosťou lásky, pochybovať o svojich schopnostiach, o svojom charaktere, o dostatočnosti citov k vlastným deťom, o role ženy/matky, a napokon aj o dostatočnosti seba samej...

Úprimnosť ženskej spovede v tomto príbehu ma ľahko vedie k priznaniu, že som sa dodnes so žiadnou literárnou hrdinkou nestotožnila tak ako s Elenou Grecovou (a nielen preto, že je spisovateľkou). Vždy ma vnútorne zaskočí, ako autorka „hrozivo“ verne zobrazuje ľudí, akých poznám, moje vlastné zážitky, pocity, aj tie najhlbšie skryté, ktorými sa nechválim. Akoby bola Ferrante geniálna priateľka, ktorá načúva mojim sťažnostiam, môjmu najtajnejšiemu vnímaniu okolia aj seba a dokáže ho interpretovať oveľa hodnovernejšie a údernejšie ako ja, hoci ich prežívam... a pritom je to len odraz jej jasnozrivej autorskej geniality, ktorej sa určite neváhajte vystaviť.

Toto je prvá kniha, pri ktorej čítaní som vždy zadriemala. Rozvláčnou opisnou formou bez dialógov sa niečo opisuje. Som fanúšikom iného žánru kníh, ale keď pani Ferrante prirovnali svetový knižný kritici k Jane Austen, nedalo mi, kúpila som. Nie je to Jane Austen. :) Kniha ma neoslovila, ale to je iba môj subjektívny názor.