Tři vyvolení

Novinka

Audiokniha

„Tri. To je číslo tvojho osudu.
Tri?
Áno, trojka je tajomná. Trojka leží v srdci mantry.“

V druhom diele Temnej veže sa pištoľník Roland Deschain hneď na začiatku ocitá v ohrození života. Nachádza sa na pláži, kde sa mu postupne otvárajú dvere, ktoré ho zavedú k trom osobám kľúčovým pre jeho cestu k Temnej veži.

Prvé dvere ho privedú do 80-tych rokov, kde sa stretáva s feťákom Eddiem Deanom, ďalšie do 60-tych rokov, kde narazí na rozpoltenú osobu Odettu Holmesovú/Dettu Walkerovú a tie tretie do druhej polovice 70-tych rokov, kde je nájomný vrah Jack Mort.

Kým v prvej knihe je Roland osamelý bojovník, v tomto diele sa ocitá v troch rôznych časových rovinách a s novými postavami. Práve v nich získava nových spojencov, zažije množstvo akčných a dobrodružných zážitkov, pričom musí čeliť hrozbám v neznámych svetoch. Otázkou je prečo mu práve tieto osoby majú pomôcť pri ceste k Temnej veži?

Dej plynie oveľa rýchlejšie a tento diel prináša veľký posun oproti prvej knihe, ktorá bola oveľa viac rozvláčnejšia. Táto kniha je stále akýmsi úvodom k celej sérii, kde vo vzduchu stále visí veľa otázok. Autor skvele vykresľuje postavy ako komplexné a psychologicky prepracované bytosti so svojimi motiváciami, konfliktami, či starosťami. Eddie bojuje so závislosťou, Odetta/Detta čelí vnútornému konfliktu medzi dvoma osobnosťami a Jackova temná povaha prináša nebezpečenstvo, ktoré ovplyvňuje osudy ostatných.

King sa opäť vyznamenal vo vytváraní napätia a budovaní atmosféry a ukazuje, že Temná veža nie je len dobrodružný príbeh, ale aj príbeh o morálnych dilemách, či existenciálnych otázkach.

Osudová trojka je teda silné pokračovanie série, ktoré ma chytilo hneď od začiatku a takéto smerovanie príbehu som teda nečakal. Hor sa na tretí diel Pustatiny, aby sme vedeli, čo našu novú partičku čaká pri svojom ďalšom epickom putovaní.

Viac príspevkov na mojom IG: https://www.instagram.com/citam_teda_som/

Od nového roku mám za sebou okrem iných kníh, aj 3 knihy od Stephena Kinga. Konkrétne Doktor spánok, Stratení nájdení a poslednou knihou je Temná veža Osudová trojka. Aj to niečo hovorí o tom, ako zbožňujem knihy od tohto autora. Osudová trojka je druhou knihou zo série Temná veža a King ju písal pred viac ako 35 rokmi. Už len z tohto pohľadu že autor stále aktívne píše si zasluhuje rešpekt.

Kým prvá kniha tejto série s názvom Pištoľník ma neohúrila, bola nudná a osobne som mal pocit, akoby ju ani nepísal King (možno bol celý ten čas v drogovom delíriu, kto vie), ale niekto iný, kto zo seba potreboval dostať svoje vnútorné myšlienky a pocity a drcol to celé do románu, tak druhá kniha bola už o niečo živšia, záživnejšia a čítala sa svižne. No i tak by som túto knihu prirovnal k známej fráze nuda, nuda, šeď, šeď. Mám rád, ak sa v knihách niečo odohráva, no zatiaľ som v sérií Temná veža takú knihu nečítal.

Osobne ma nezaujal ani jeden príbeh, ani jedna postava. Dobre, možno tak príbehy feťáka a úchyláka (inak sa mu nedá ani povedať postava mala úchylku), ma trošku prinútili počas čítania k úsmevu, no príbeh černošky na vozíku to bola veru katastrofa. Chápem že v knihe tieto príbehy majú súvis, sú poprepletané a koniec koncov aj niečo významné znamenajú, ale mne to prišlo len ako kopa nezmyslov a zbytočných slov, viet a strán. Vážne nechápem, čo mi malo dať viac ako 100 strán putovania černošky s dvojicou po Pištoľníkovom svete, pričom v tejto pasáži čítam iba putujeme, nadáva, žerieme, opäť putujeme, nadáva, žerieme a takto dookola dokola. Ešte raz, áno, chápem že to s tou poslednou osobou a všeobecne malo nejaký význam v príbehu, ale boli to strašné omáčky u každej postavy.

Kingove knihy mám skutočne veľmi rád, vždy sa do nich pahltne začítam, no zatiaľ prvé dve knihy zo série Temná veža sú pre mňa totálny podpriemerné, nezáživné a plné zbytočného slovného balastu.