Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Čítate radi politické trilery? Dnes mám pre vás tip na debut slovenského autora, ktorý nás zavedie do prostredia komunálnej politiky, vyšetrovania a volebných machinácií.
Lukáš Polák sa vracia z Nemecka späť na východné Slovensko, do obce Štorchová, a rozhodne sa kandidovať na starostu. Vo voľbách neuspeje, ale na výsledkoch mu niečo nesedí. Ukáže sa totiž, že súčasný starosta mohol do volieb spolu s ďalšími ľuďmi zasahovať. Lukáš preto spojí sily s elitným vyšetrovateľom Adamom Štefánikom a spoločne sa pokúsia odhaliť pravdu.
Hneď v úvode knihy som si zaspomínal aj na svoje časy vo volebnej komisii a niekoľkonásobné prepočítavanie hlasov. Práve volebná tematika a prostredie slovenskej obce sú podľa mňa jednou zo silných stránok knihy.
Lukáš mi bol ako hlavná postava sympatický svojou húževnatosťou, odhodlaním a tým, že sa jednoducho odmieta vzdať. Jeho postava ale nie je vykreslená úplne do hĺbky a podobne je to aj pri niektorých ďalších postavách.
Autor strieda perspektívy viacerých postáv od starostu a podnikateľov až po vyšetrovateľov, prokurátorov či novinárov, čo umožňuje nazrieť na udalosti z viacerých strán a postupne odhaľovať, čo sa vlastne v Štorchovej deje. Zároveň som sa však občas strácal v postavách, jednotlivých dejových líniách a niektorých procesných postupoch, ktoré autor opisuje. Nebolo to však natoľko výrazné, aby mi to pokazilo celkový dojem z čítania.
Dej je totiž pútavý a autor postupne zvyšuje napätie. Najmä záver naberie grády a udalosti dostanú väčší spád. Bez toho, aby som prezrádzal čokoľvek podstatné, môžem povedať len toľko, že v poslednej časti už niektorým postavám ide doslova o krk.
Spálené hlasy sú vydareným debutom, ktorý ukazuje stret ľudí snažiacich sa dopátrať pravdy a spravodlivosti s tými, ktorí si myslia, že si môžu dovoliť prakticky čokoľvek. Autor zároveň ukazuje, ako sa aj obyčajné komunálne voľby môžu stať začiatkom udalostí, ktoré prerastú hranice malej obce.
„Povedali si, že bude tak, ako oni chcú. Doslova sa cynicky vyšťali na hlasy ľudí. A možno ich aj spálili a ich rozhodnutie vyletelo hore komínom.“
Názov knihy tak dostáva ešte ďalší význam a pripomína, čo všetko sa môže stať s hlasom človeka, ak sa o výsledku rozhodne niekde úplne inde. A práve predstava, že v malej slovenskej obci môžu stáť oveľa väčšie záujmy, dáva príbehu zaujímavý rozmer.
Ak máte radi politické trilery s vyšetrovacou zápletkou a slovenským prostredím, Spálené hlasy by mohli byť pre vás zaujímavým tipom.
Za oslovenie a knihu ďakujem autorovi.
Čo podľa vás človeka zmení viac dobré, alebo zlé životné skúsenosti?
Jarda Horák je mestský strážnik, ktorý si žije s manželkou pomerne šťastným životom. Jednej noci je spolu s kolegom zavolaný k potýčke medzi bezdomovcami, ktorá však skončí tragicky. A práve táto udalosť odštartuje udalosti, ktoré mu obrátia život naruby.
Jarda je symbolom odhodlania a spravodlivosti, no kolegom je na smiech pre svoj súcit so zločincami. Veľmi som si ho obľúbil a od začiatku som mu fandil, pretože toho na neho bolo naložené neskutočne veľa.
David Urban nás zavedie do spleti bezdomovcov, narkomanov, zločincov a ľudí pohybujúcich sa na okraji spoločnosti. Príbeh je mnohovrstevnatý a striedajú sa v ňom pohľady viacerých postáv. Autor pritom približuje prácu polície a jednotlivých zložiek a ukazuje aj rôzne zákutia Prahy, kam sa bežný človek len tak nedostane.
Je to surová a miestami brutálna kniha plná akcie, ale zároveň aj silných emócií. Je smutná a ukazuje, ako môže jedna udalosť obrátiť človeku celý život naruby a priviesť ho na cestu, ktorou by sa za normálnych okolností nikdy nevydal.
Najviac ma vtiahla druhá polovica knihy, ktorá nabrala riadne grády a dej sa poriadne rozbehol. Pribudlo akcie aj napätia. A čo sa týka konca? Pointu som síce postupne začínal tušiť, ale vôbec mi to neprekážalo. Kniha ma bavila až do posledných minút.
Audioknižné spracovanie bolo opäť výborné. Hlas Filipa Švarca mi k príbehu veľmi sadol a ocenil som aj hudbu, ktorá sa občas objavila dokonca počas napínavých a akčných pasáží. Práve tam podľa mňa fungovala veľmi dobre a ešte viac dokázala podčiarknuť atmosféru.
Rozsudek smrti je kniha o premene človeka, o spravodlivosti, pomste, ale aj o tom, čo s nami môžu urobiť udalosti, ktoré nedokážeme ovplyvniť. Čakal som detektívku, ale dostal som oveľa komplexnejší príbeh o človeku, o jeho psychike a o tom, ako sa môže postupne meniť. Takže od Davida Urbana nutne potrebujem ďalšie knihy, pretože touto si ma autor veľmi získal.
Za audioknihu ďakujem: Audiolibrix.
3,5*
Hlavná postava tejto knihy je prekladateľka, ktorá získa prácu na Ministerstve času. Jej úlohou je robiť tzv. „mostík“ človeku, ktorý bol prenesený z minulosti do našej doby. Do opatery dostane Grahama Gorea, dôstojníka, ktorý sa v 19. storočí zúčastnil Franklinovej expedície.
Koncept knihy je určite zaujímavý a postavu Grahama považujem za jej najväčšie pozitívum. Páčilo sa mi sledovať, ako sa zoznamuje so súčasným svetom a jeho vymoženosťami. Práve jeho pohľad na veci, ktoré sú pre nás úplne bežné, prináša viaceré vtipné situácie a hlášky. Sledujeme aj aklimatizáciu ďalších „cestovateľov“ z rôznych časových období v našej dobe a rôzne skúšky, ktoré musia absolvovať.
Spočiatku ma kniha zaujala, no chvíľku po začiatku prišiel zlom a začala ma trochu nudiť. Príbeh ma totiž až tak nezaujal a slabinou pre mňa bola aj samotná hlavná postava, ktorá sa o Grahama starala. Mimochodom, jej meno sa v knihe vôbec nedozvieme.
Autorka do príbehu zároveň vložila viacero závažných tém. Venuje sa napríklad rasovej diskriminácii, ale aj ekológii a klimatickej zmene. Kniha sa však nevenuje iba samotnému cestovaniu v čase. Rieši aj otázky zásahu do minulosti, možnosti zmeniť históriu a dôsledkov, ktoré by takéto zásahy mohli priniesť. Prináša aj romantickú linku, ktorá príbeh obohatila.
Niektoré časti boli vtipné a odľahčené, iné naopak vážnejšie. Tempo však na mňa pôsobilo trochu ako na hojdačke chvíľku sa kniha čítala rýchlo, potom sa opäť spomalila.
Zaujímavou myšlienkou bolo aj to, že hrôzy 20. storočia boli také veľké, že ich museli cestovateľom z minulosti najskôr utajiť. Hovoríme napríklad o dvoch svetových vojnách či holokauste.
Zaujímavé boli aj krátke pasáže z Grahamovej minulosti a jeho účasti na expedícii. Objavovali sa ako malé predely medzi jednotlivými kapitolami a ponúkli pohľad na jeho život ešte predtým, ako sa dostal do našej doby.
Kniha tak podľa mňa prináša zaujímavý nápad, viacero myšlienok, nad ktorými som sa počas čítania zamýšľal a vydarenú postavu Grahama Gorea. Vo mne ale zanechala skôr zmiešané pocity.
Ak však máte radi knihy, v ktorých sa cestuje v čase a zároveň sa riešia aj závažnejšie otázky týkajúce sa histórie, spoločnosti či budúcnosti, možno vás Ministerstvo času zaujme.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
„Život tvorí rad zabuchnutých dverí. Každý deň robíme nezvratné rozhodnutia. Stačí dvanásťsekundové oneskorenie, prešľap a váš život sa zrazu ocitne na novej ceste.“
„Nemôžete byť odolní voči traumám ani prekážkam vo vzťahoch. Musíte sa zmieriť s tým, že ublížite sebe aj druhým. No môžete to aj poriadne posrať, a to naozaj poriadne, a vôbec sa z toho nepoučiť.“
4,5*
„Smrt je zneklidňující, jakkoliv je na ni člověk navyklý.“
Myslíte si, že niektoré tajomstvá môžu ostať navždy skryté?
Bailey Rae žije v malom mestečku Bent Oak v Južnej Karolíne. Po smrti milovanej tety Winnie ju tu už nič nedrží a chce sa presťahovať. Jedného dňa však do mestečka dorazí mladá matka s kuchárskou knihou. Presne takú istú mala jej teta Winnie. Bailey Rae postupne zisťuje, že kniha ukrýva tajomný kód, ktorý pomáha zúfalým ženám nájsť bezpečie.
Príbeh je rozprávaný v dvoch časových líniách. V súčasnosti sledujeme Bailey Rae, jej život, vzťahy s priateľmi a ľuďmi, ktorí boli súčasťou života jej tety. O päťdesiat rokov skôr nám ožíva samotná Winnie a prostredníctvom jej príbehu postupne odhaľujeme minulosť a tajomstvá, ktoré so sebou celé desaťročia niesla.
Táto kniha ma milo prekvapila. Autorka otvára veľmi dôležitú a zároveň bolestivú tému násilia na ženách a osudov tých, ktoré si tým museli prejsť. Ukazuje však aj to, že ani po prežitých traumách nemusí byť všetko stratené a že pomoc môže prísť z miest, odkiaľ by ju človek možno nečakal.
Bavili ma postavy, obe dejové línie aj postupné dopĺňanie informácií a skladanie jednotlivých kúskov do výslednej mozaiky. V knihe nechýba bolesť, emócie, city postáv aj traumy, ktoré museli prežiť, ale aj romantika, ktorá príbeh dopĺňa.
Veľmi sa mi páčila aj myšlienka silných žien a priateľstiev, ktoré dokážu prekonať množstvo prekážok. Ľudí si totiž niekedy do svojho života nevyberieme podľa toho, čo nás spája na prvý pohľad, ale podľa toho, čo sme spolu prežili. A práve tajomstvo, spoločné skúsenosti a ochota pomôcť ďalším ženám vytvárajú medzi postavami silné puto, ktoré bolo v knihe veľmi pekne vykreslené.
Zaujala ma aj jemná kriminálna zápletka a spôsob, akým je do príbehu zakomponovaná kuchárska kniha. Niečo, čo na prvý pohľad pôsobí úplne obyčajne, môže v skutočnosti ukrývať cestu k záchrane.
Postava Winnie a jej príbeh z minulosti boli pre mňa výraznejšie a pútavejšie než súčasná dejová línia Bailey Rae. Možno by som prijal väčší rozsah a podrobnejšie rozpracovanie jednotlivých dejových línií. Už tak zaujímavé príbehy a ľudské osudy by podľa mňa dostali ešte väčšiu silu, keby im autorka venovala viac priestoru.
Bouře ve sklenici je silný príbeh o bolesti, priateľstve, tajomstvách a druhých šanciach. O ženách, ktoré si prešli vlastnou búrkou a napriek tomu dokázali podať ruku ďalším.
Za knihu ďakujem: Fortuna Libri (ČR).
„Odvaha nespočíva v tom, že sa nútime robiť veci, ktoré nemáme radi, ale v tom, že sa odhodláme zmeniť veci.“
Archibald Lišiak žije v srdci lesa v dedinke Pekná Kôra. Vlastní kníhkupectvo, do ktorého každé zvieratko môže doniesť knižku, ktorú napísalo, a následne je možné si ju kúpiť. Jedného dňa ale do kníhkupectva vtrhne Ferdinand Krtko, ktorý nutne potrebuje svoju knihu, aby si oživil spomienky. Nanešťastie si túto knihu niekto deň predtým kúpil a Lišiak si nevie spomenúť, kto to bol. Krtko je zúfalý, má chorobu zvanú Zábudlivka a kniha, ktorá obsahuje jeho memoáre, mu môže pomôcť vybaviť si spomienky.
S pomocou niekoľkých starých fotografií sa Lišiak s Krtkom sa teda vydávajú po stope tejto knižky a dostávajú sa na rôzne miesta lesa a k jeho obyvateľom. Tu oceňujem krásnu mapu, ktorá je na začiatku knihy a čitateľov oboznamuje s miestami, kde sa naši hrdinovia budú pohybovať.
Kniha je písaná veľmi láskavým, milým a miestami poetickým štýlom. Zvieratká na svojej ceste stretnú rôzne nástrahy, okrem putovania ochutnajú aj kadejaké dobroty, napríklad horúcu čokoládu s penovými cukríkmi, na ktorú som okamžite dostal chuť aj ja. Páči sa mi, ako autor na postave Ferdinanda Krtka nenásilne upozorňuje na spomínanú chorobu. Zároveň nám ukazuje, ako sa k človeku s touto chorobou správať s trpezlivosťou, toleranciou a úctou.
„To bude tá choroba zábudlivka. Viete, tá, ktorá príde a vezme vám všetko, od najbláznivejších spomienok až po tie najnežnejšie bozky.“
„... zábudlivka nie je len obyčajným prejavom staroby. Je to vážna choroba, ktorá predstavuje jednosmernú cestu do minulosti ako cesta vlakom, počas ktorej všetky stanice jedna po druhej miznú v hmle. Cesta bez návratu...“
Zaujal ma samotný príbeh a odporúčam ju každému čitateľovi, nielen tomu detskému, ale aj dospelému. Osobne si myslím, že pre menšie deti môže byť knižka komplikovanejšia a ťažšie pochopiteľná aj vzhľadom na jej štýl. Napriek láskavosti v nej dominuje aj smútok a nostalgia nad spomienkami, ktoré postupne miznú. Autor sa pritom nesnaží iba vysvetliť, čo sa s Ferdinandom deje, ale pomáha nám vžiť sa aj do jeho pocitov. Veľmi pekne to dopĺňajú aj ilustrácie, ktoré dodávajú príbehu tú správnu atmosféru a robia lesný svet ešte živším.
Ide o plnohodnotný príbeh aj so zvratmi, ktorý môže zaujať detského aj dospelého čitateľa. Nejde však len o cestu za stratenými spomienkami. Niekedy totiž pri ich hľadaní nájdeme oveľa viac, ako sme pôvodne čakali. A možno práve v tom je čaro tejto knihy.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Veríte na príšery, alebo si myslíte, že za každou záhadou sa ukrýva celkom obyčajné vysvetlenie?
V mestečku Godville sa dejú podivné veci. Zmizlo niekoľko mužov a ich telá sa našli znetvorené. Joseph Crane a jeho skupina pištoľníkov sa rozhodnú prísť šerifovi tohto mestečka na pomoc. Domnienka, že za všetkým stojí len besné zviera, ich však veľmi rýchlo vyvedie z omylu.
„Ľudia sú poverčiví. Ešte stále uveria hocičomu.“
„Strach má hlboké korene. V tomto meste to platí dvojnásobne. Viete, o tomto meste kolujú po štátoch historky.“
Páčilo sa mi, ako nás hneď na začiatku zoznámi s partiou pištoľníkov okolo Joea, s ich osudmi a tým, čo ich spojilo. Každý z nich má svoju minulosť a spolu tvoria pomerne rozmanitú partiu. Práve postavy patria podľa mňa k tomu lepšiemu, čo kniha ponúka, pričom najviac ma zaujal samotný šéf skupiny.
V Godville je tiesnivá atmosféra. Niečo číha, ničí a nikto nie je v bezpečí. Ani naši hrdinovia, ktorým cestu komplikujú rôzne prekážky. Páčilo sa mi aj samotné prostredie mestečka, jeho obyvatelia aj história. Kniha má navyše výrazný westernový nádych, ktorý sa k príbehu o partii pištoľníkov prichádzajúcich do odľahlého mestečka veľmi hodí.
Postupne sa spolu s hrdinami snažíme odhaliť, čo sa v Godville vlastne deje, kto môže stáť za zmiznutiami ľudí a ďalšími znepokojivými udalosťami. Do príbehu pritom vstupujú aj mysteriózne a nadprirodzené prvky. Zaujala ma aj postava Indiána, ktorá práve túto stránku príbehu ešte viac podčiarkla.
Miestami môže kniha pôsobiť jednoduchšie, kostrbatejšie či trochu chaoticky, no zároveň zostáva pútavá. Kapitoly sú síce pomerne dlhé, ale rýchle striedanie pohľadov pomáha udržiavať tempo. Akcie je dostatok a autor sa nevyhýba násiliu ani zbraniam. Jazyk je expresívnejší, vulgárny a priamy, taký, aký by som od tejto partie chlapov očakával. Do príbehu a jeho atmosféry podľa mňa zapadá.
Kniha prináša aj peknú myšlienku, že len spoluprácou môžeme dosiahnuť zmenu a postaviť sa zlu. Niekedy treba odložiť predsudky voči určitým veciam bokom a až potom môžeme spoločne dosiahnuť väčšie veci.
Godville potrebuje pomoc je rozsahom kratšia kniha, no s touto rozmanitou partiou by som si pokojne prečítal aj ďalší príbeh. Som zvedavý, kam sa Jakub Banár ako autor posunie vo svojich ďalších knihách.
Ak máte radi riešenie záhady, boj s beštiami, westernovú atmosféru a knihy, v ktorých sa nešetrí akciou, násilím ani zbraňami, Godville potrebuje pomoc by mohla byť práve pre vás.
Za oslovenie a poskytnutie knihy ďakujem priamo autorovi.
Aká je vaša vysnená letná dovolenka?
Súrodenci Noro a Anabela, alebo ako ju volajú kamaráti Bela (určite jej nehovorte Anča, nemá to rada) sa s rodičmi vydávajú na dovolenku na Krétu. Deti majú pred sebou prvý let v živote, no ich lietadlo mešká. Ani po prílete však nepôjde všetko úplne podľa plánu a rodinku čakajú ďalšie komplikácie.
Na Kréte stretávajú nových známych a kamarátov, pozrieme sa s nimi na pláž, ale aj do archeologického múzea v Heraklione. Autorka do knihy zakomponovala aj zaujímavú hru, ktorá deti motivuje k objavovaniu a spoznávaniu. Nechýba ani all inclusive pobyt, počas ktorého niektorí dovolenkári zjedia za deň viac ako doma za celý týždeň.
Celú dovolenku sledujeme očami Bely. Jej brat Noro je tiež pekný huncút. Pozorujú ľudí okolo seba, kujú rôzne pikle a súčasťou ich dovolenkového dobrodružstva je aj napínavá akcia. Ich otecko je vzdelaný a vždy pripravený odpovedať na každú otázku a všetkých s radosťou poučiť, čo niekedy lezie na nervy. Postavy sú veľmi sympaticky vykreslené a každá, aj tá vedľajšia z nich, má svoje miesto v príbehu.
Páčilo sa mi, ako rýchlo sa deti dokážu medzi sebou skamarátiť. Aj situácie, ktoré deti a ich okolie zažívajú, sú zábavné. Autorka zároveň poukazuje aj na problém s rečovou vadou a na to, že by sme sa nemali vysmievať ľuďom, ktorí majú podobné problémy. No a v neposlednom rade nikdy neviete, kde stretnete Slovákov.
Kniha je aj graficky veľmi vydarená. Ilustrácie Aleny Režnej pekne dopĺňajú príbeh a páčilo sa mi aj spracovanie samotného textu. Kniha je určená pre deti od 9 rokov a my s krstnými deťmi sme si ju užili na dovolenke v Chorvátsku.
Ak máte doma malého čitateľa, ktorý má rád dobrodružstvo a humor a chce sa dozvedieť niečo nové, Sedem písmen v piesku je výbornou voľbou. Za mňa veľmi vydarená detská kniha, ktorá dokáže pobaviť, zaujať a popritom aj niečo naučiť. Ak teda máte chuť vydať sa s touto partiou spoznávať Krétu, pridajte sa. Len dúfam, že sa deti nebudú príliš inšpirovať úplne všetkým, čo Noro a Bela vyvádzajú.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Máte radi knihy z psychiatrického prostredia?
Keď som sa vás pýtal, ktorá kniha od Freidy McFadden je vašou najobľúbenejšou, viacerí ste písali, že práve Oddelenie D. Aja ako obľúbenec tejto autorky som, samozrejme, nemohol minúť ani túto knihu. Spojenie Freidy a prostredia psychiatrickej kliniky si predsa nemôžem nechať ujsť.
Študentka medicíny Amy sa chystá absolvovať nočnú stáž na uzavretom psychiatrickom oddelení D. Veľmi sa jej tam nechce a berie to skôr ako povinnosť. Jej obavy však nesúvisia iba so samotným oddelením. Amy má totiž svoju minulosť.
Kapitoly sledujeme zpohľadu Amy acelá kniha sa odohráva počas jednej noci na oddelení. Postupne odpočítavame čas do konca jej smeny a jednotlivé kapitoly sú popretkávané návratmi do minulosti, v ktorých nám autorka postupne odhaľuje, čo Amy prežila.
Autorke opäť nemôžem uprieť napätie aťaživú atmosféru, tentoraz uzavretého psychiatrického oddelenia, kde od začiatku niečo nesedí. Amy mi tiež od začiatku nesedela a nevedel som, komu a čomu môžem veriť. Autorka nás tak pekne vodí za nos a ja som, samozrejme, opäť spriadal rôzne teórie o tom, ako to celé je. A opäť som bol mimo.
Na oddelení spoznávame viacero pacientov s rôznymi diagnózami, ale aj členov personálu. Priznám sa však, že miestami sa mi zdalo, že sa kniha trochu vlečie. Mal som pocit, akoby Amy po oddelení len chodila hore-dole a postupne sa zoznamovala s pacientmi. Na druhej strane, aj vďaka tomu autorka buduje atmosféru a postupne pridáva ďalšie kúsky do skladačky.
Posledná tretina však bola výborná. Príbeh začal naberať na obrátkach ahoci kniha nie je bez chybičky, záver ma opäť dokázal prekvapiť. Niektoré veci síce mali svoje muchy, ale celkový dojem z čítania to u mňa nezmenilo.
Freida McFadden ma opäť dokázala vtiahnuť do príbehu a prinútiť ma pochybovať o tom, komu môžem veriť. Ak radi skladáte jednotlivé kúsky príbehu a nechávate sa prekvapiť záverom, Oddelenie D by sa vám mohlo páčiť. Ak teda chcete vedieť, čo sa skrýva za dverami Oddelenia D, neváhajte vstúpiť.
Máte radi detektívky, pri ktorých vám počas čítania behá mráz po chrbte?
Viete si predstaviť, že na hudobnom festivale vo vašej blízkosti zavraždia človeka a nikto si nič nevšimne? Práve to sa stane jedného letného dňa v Edinburghu. Páchateľa nikto nevidel a neskôr pribudne ďalšia vražda.
Autorka obeťami rozhodne nešetrí. Už po pár stranách ich je viac než dosť a tím okolo hlavných postáv Luca Callanacha a Avy Turnerovej má teda čo robiť. Pomôžu im pri pátraní po vrahovi graffiti, ktoré sa začnú objavovať po meste?
Druhý diel série prináša nervydrásajúcu atmosféru a neustálu neistotu, kto bude ďalšou obeťou. Edinburgh sa tentoraz mení na metropolu hrôzy. Vraždy pribúdajú, vyšetrovatelia sa snažia čo najrýchlejšie nájsť spojitosť medzi jednotlivými prípadmi a času rozhodne nemajú nazvyš.
„Štyri vraždy za dva týždne? Je to, akoby niekto pustil do sveta svorku divých zvierat.“
Prvá časť je písaná z Lucovho pohľadu a počas jej čítania sa vynára množstvo otázok. Potom však príde druhá časť, ktorá už aj tak výborné tempo ešte viac zrýchli a my postupne nahliadneme aj do pohľadu ďalších postáv. Napätie stúpa a ja som mal čoraz väčšiu chuť zistiť, kam to celé smeruje.
Opäť sa ponoríme aj do osobnej roviny vyšetrovateľov. Postavy Avy a Luca sa mi veľmi páčia, hoci v tomto diele to medzi nimi bude miestami jemne škrípať. Pribudnú postavy, ktoré by si zaslúžili poriadnu facku, milá, ale dotieravá suseda či nečakané spojenectvá. Luc opäť ukáže svoju svojskosť, no zároveň vidíme aj jeho trápenia, vyrovnávanie sa s minulosťou a problémy v osobnom živote. Tentoraz nám autorka viac poodhalí aj Avu.
Helen Fields tentoraz načrie aj do zákulisia temného webu, resp. darknetu, a ukáže nám, čo všetko sa môže diať v jeho zákutiach. Práve táto dejová línia dodáva príbehu ešte temnejšiu atmosféru.
„Máme podozrenie, že vrahovia sa navzájom chvália tým, koho si vybrali za svoj ďalší cieľ, že je to súčasť ich sadistickej hry. Akoby si označovali korisť.“
Ak máte radi premyslené detektívky s výbornými postavami, napätím a poriadne temnou atmosférou, určite sa do tejto série pustite. Dokonalá korisť sa mi páčila možno ešte o niečo viac ako prvý diel a už teraz sa teším na tretie pokračovanie Dokonalú smrť.
Za knihu ďakujem: Albatros Media.
Veríte, že sa dá cestovať v čase? A ak by ste si mohli vybrať, do akej doby by ste sa chceli presunúť?
Pri výstavbe lyžiarskeho strediska na mieste starého cintorína, kde sa už viac ako päťdesiat rokov nepochováva, objavia v jednom z hrobov mobilný telefón. Detektív Karol Bauer zo žilinskej kriminálky sa pustí do pátrania a stopy ho zavedú až do Košíc k Ľudmile Hatalovej, ktorej kedysi patrili okolité pozemky. Tá mu rozpovie zvláštny príbeh. Svoje rozprávanie pridá aj Viera Slezáková, ktorá opisuje večer, keď jej partner Milan Macek v roku 2001 bez stopy zmizol.
Príbeh sa odohráva v dvoch časových rovinách. V roku 2018 sledujeme detektíva Karola Bauera, ktorý sa snaží rozlúštiť záhadu nájdeného mobilu. Druhá, výrazne rozsiahlejšia dejová línia nás zavedie do roku 1938 a nasledujúcich rokov, kde sledujeme Milanov život po jeho nečakanom presune do minulosti, ale aj život obyčajných ľudí v tieni udalostí, ktoré výrazne zmenili svet.
Okolnosti, za ktorých sa ocitne v inej dobe, nie sú vôbec jednoduché. Najprv sa snaží pochopiť, čo sa vlastne stalo, následne sa musí vyrovnať s novou realitou a prispôsobiť sa svetu, ktorý dovtedy poznal iba z rozprávania či učebníc dejepisu.
„Zamestnával sa nezmyslami, len aby zapudil tú najväčšiu šialenosť, o akej kedy počul že sa akýmsi zázrakom presunul do minulosti.“
Mal však šťastie na ľudí, ktorí sa ho ujali. Najviac ma zaujala práve postava Cyra, ktorý pôsobil múdro, rozhľadene, láskavo a chápavo. Zároveň mal prirodzenú autoritu a stal sa pre Milana dôležitou oporou v neznámej dobe.
Autor vykreslil veľmi presvedčivo atmosféru neistoty, strachu z blížiacich sa udalostí aj každodenný život na gazdovstve, ale aj ľudskosť a hodnoty, ktoré majú svoje miesto v každej dobe. Nechýbajú pritom postavy, ktoré si okamžite obľúbite, ale ani také, pri ktorých budete mať presne opačné pocity.
Veľmi sa mi páčilo, že autor prirodzene do deja zakomponoval úvahy o cestovaní v čase, možnostiach meniť minulosť či dôsledkoch zásahov do časovej osi. Tieto filozofickejšie momenty príbeh obohacujú a nútia čitateľa zamyslieť sa.
Historická dejová línia ma bavila o niečo viac ako tá súčasná, ktorá podľa mňa mohla dostať trochu viac priestoru. O to viac však vynikla časť odohrávajúca sa v minulosti.
Statočný chlapík je mojou prvou knihou od Jána Babaríka, no určite nie poslednou. Kniha sa mi čítala veľmi dobre a svižne, pričom autor si dokázal udržať moju pozornosť až do konca.
Ak máte radi príbehy s motívom cestovania v čase, historické romány z obdobia druhej svetovej vojny, mysteriózne zápletky a napätie, táto kniha by vás mohla osloviť.
Za knihu ďakujem: Albatros Media.
