Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Ryšavá knihomoľka milujúca fantasy, ktorá ale nepohrdne žiadnou skvelou knihou.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Amy je študentkou medicíny, ktorá vrámci praxe musí stráviť trinásť hodín noci na oddelení D - psychiatrickom oddelení. Amy odpočítava hodiny, aby už konečne mohla vypadnúť z oddelenia, kde je nútená čeliť vlastnej minulosti. Keď sa začnú zamestnanci správať zvláštne a pacienti z oddelenia záhadne miznúť, Amy začína tušiť, že je niečo zle...
Idete na psychiatrické oddelenie na nočnú šichtu, v batohu máte desiatu, v mobile zapísaný bezpečnostný kód, keby ste náhodou chceli z oddelenia ujsť, na oddelení síce nie je signál ale veď načo by ste ho potrebovali, čo by sa mohlo pos*ať? No, ak ste hrdinami Freidiných kníh, tak sa môže pos*ať úplne všetko.
Sestra Ramona mi prišla od prvého momentu podozrivá asi ako kuracie mäso z Tesca - akože síce vyzerá normálne, ale niekde vo svojom vnútri viete, že vám tam niečo nehrá. Ale nejako to vytesnítez hlavy, lebo v pätách vám je váš ex, ktorý sa rozhodol, že škola bude preňho prioritou, a vaša bývalá najlepšia kamoška Jude, pre ktorú je momentálne oddelenie D domovom.
Dejové striedanie minulosti s prítomnosťou vám postupne vysvetlí, prečo je to tak a vlastne si budete spolu s Amy uvedomovať, že je v prdeli a možno to do rána nedá. Síce sa chová občas úplne nelogicky odveci, ale ale celkom som si ju obľúbila, tak som len hltala stranu za stranou a držala Amy palce, pretože do konca zmenyzostáva len zopár hodín.
K záveru dodám len toľko, že mi ešte stále behá mráz po chrbte, keď si pomyslím na určité momenty, ale Freida to ukončila zasa tak, ako to len ona vie.
VelemágXandriussi pred mnohými rokmi podrobil národy a vybudoval svetovú ríšu. Vďaka kúzlam sa zdá, že bude panovať večne. Avšak šepká sa, že jeho čas sa predsa len blíži a v ríši vznikajú nepokoje. Jeho dcéra Denyelasa oňho stará, a musí strpieť ďalek oviacnež vrtochy jedného starca. Medzitým si povstalci z púšte zvolili za vodcu Worliha, od narodenia chromého a zohyzdeného. Veria, že mu znetvorenie dáva silu, vďaka ktorej môžu zvíťaziť.
V lesoch kropí krv vílích žien stromy, na nebi vznikajú pukliny.
Niektorí tvrdia, že chrámy zívajú prázdnotou, bohovia mŕtvi a nebožtíci vstávajú z hrobov. Denyela tomu neverí a snaží sa ochrániť otcovo dedičstvo, avšak ukazuje sa, že nie všetko sú len prázdne báchorky..
Čítali ste Dunu? Páčila sa vám? A Hry o tróny? Blbá otázka, tie predsa milujú všetci. A takisto by sa vám páčila aj kniha Pláč němého boha, ktorá sa odohráva v Podmorí. Nájdeme tu politiku, intrigy a celé kopy mŕtvol. Nechýbajú ani krvavé bitky či stratégie, ktoré sú pre vojny a boje typické.
Svet Podmoria som si okamžite zamilovala, veľmi sa mi páči idea, ako sa každá rasa spája so zvieraťom a živlom. Takisto chválim postavy, ktoré neboli "len tak ledabolo na kolene zbúchané" ale sa naozaj krásne vyvíjali v celom príbehu. Napriek tomu, že som nie vždy celkom rozumela ich správaniu, čítanie som si užila a nie je to problém príbehu.
Trvalo mi síce dlhšie, kým som sa začítala, ale rozumiem zdĺhavejšiemuúvodu, nakoľko sme sa potrebovali so svetom Podmoria zoznámiť. Zoznámiť s mágiou, ktorá je všadeprítomná rovnako, ako božstvá. A viete, čo tu ešte nájdete? Nekromantov.
Osobne sa mi najviac páčil Worlih, lebo aj napriek svojmu hendikepu sa ukázal ako dôležitý a potrebný. A síce ma Danyelaobčas rozčuľovala svojím konaním, teším sa na ňu v pokračovaní a nielen na ňu.
Milujem tento originálny svet s vlastným jazykom, kultúrou a problémami, skrytý hlboko pod morom a neviem sa dočkať, čo si pre nás autorka pripravila v pokračovaní.
Denyela si zvyká na život vo vyhnanstve, dokonca si podmanila ajveliteľa Oázy. Blížiaca sa katastrofa však môže jej život opäť úplne otočiť.
Medzitým Worlih a Toreus vstupujú aj napriek varovaniam do prastarých tunelov pod mestom Mornean. Chcú pátrať po nekromantskej technológii, avšak mágia smrti je zradná a práve Toreus by to mal vedieť. Na severe sa vília kráľovná nezastaví pred ničím, a aj dračí kráľ sa snaží dosiahnuť svoje - chce zasa spojiť svoje telo do jedného celku, preto musí poraziť starých bohov. A ani jeden východ mechanického slnka nie je istý ...
Druhý diel začína presne tam, kde prvý skončil a ja ďakujem za to, že som mala hneď k dispozícii oba, lebo s mojou prudko trpezlivou povahou by ma asi trafil šľak, keby som mala na pokračovanie čakať.
Dej druhého dielu rozhodne plynie rýchlejšie, akosi prirodzene plynulejšie, ale je to preto, že prostredie Podmoria už dobre poznáme.
Stále tu máme perfektne vykreslené postavy, ktoré si žijú svoj bežný život, na pozadí ktorého prebieha nespočetné množstvo bitiek. Vývoj postáv je tu naozaj viditeľný a musím uznať, že sa vyvinuli len k lepšiemu. Ich osudy sa prepletajúzaujímavými cestičkami, a dokopy to dáva jeden wau efekt, že jednoducho musíte čítať ďalej, lebo naozaj nechápete, ako sa toto tuto takto mohlo, ale viete, že je to celé dobre a že to takto má proste byť.
Aj v tomto príbehu je stále kopec bojov, nielen tých politických. Stále máme pocit, že sa blíži koniec sveta.
Čo sa týka záveru, ten ma naozaj zaujal. Na jednej strane je všetko uzavreté a príbeh skončil, ale na druhej strane by som si rada prečítala ešte ďalšie pokračovanie, no už skôr ako sólo príbehy postáv.
Terezka stvorila úžasný svet plný neskutočne silných postáv, plný brutálnych bitiek, plný intríg a politických bojov a ja som si jeho spoznávaniemaximálne užila.
Táto maličká, krásna, útla knižka, ktorá obsahuje okrem absolútne nádherných ilustrácií aj veľmi dôležité posolstvo, si ma získala od prvého momentu.
Nebudem klamať, že som sa potešila, aká ízy pízy jednohubka ma konečne čaká popri tých bichľách, čo čítam bežne. A prekvapila. Nie len tým, že vďaka hlbšiemu obsahu sa čítala rozhodne pomalšie, než som si pôvodne myslela. Ale najmä tým, koľko krásnych myšlienok sa zmestí do knižky.
Príbeh stehlíka, ktorý miloval spev, no raz spievať prestal, a sedmokrásky, ktorá sa mu snažila pomôcť svojou emaptiou a múdrosťou, si ma okamžite získal. Je venovaný všetkým, ktorí zabudli spievať.
Sedmokráskinúprimný záujem o to, čo sa stelíkoviudialo, ma zaujal ako prvý. Predsa len, koľko ľudí sa dnes naozaj úprimne zaujíma o druhých s cieľom pomôcť? Áno, zrátali by sme ich na prstoch jednej ruky, ak vôbec. Sedmokráska si všimla zmenu v stehlíkovej melódii, kedy nespievalšťastne, ale naopak, až príliš smutne. A verila, že rozhovor pomôže. Pretože niekedy práve to, že nás má kto počúvať, je tou najväčšou pomocou. Tak buďme ako sedmokráska - nezabudnime počúvať blízkych, keď ich pieseň zrazu znie smutne.
Možno niekedy očakávame, že od iných dostaneme nazad to, čo dávame. Dá sa však vtedy hovoriť o láske? Môže spôsobiť bolesť práve ona, alebo sú to naše očakávania, ktoré nás nakoniec nechávajú v sklamaní?
Knižku som čítala spolu s mojím malým veľkým mužom, ktorý na konci len ťažko premáhal slzy. A nebudem klamať, mne tiež nejaké dve či tri kvapli do mačky, lebo aj ona čítala s nami. A ja určite odporúčam, aby ste si knižku prečítali aj vy. Možno si ju len náhodne prelistujte a určite vám oči padnú na citát, ktorý bude "ten váš".
Na záver zopár tých mojich naj:
"No občas je smútok nevyhnutný. Pomáha zahojiť bolesť."
"Ľúbiť niekoho nikdy nie je chybou."
"A čo ak semienko vyklíči, ale príde mráz a spáli ho na uhoľ?"
"Aj to sa občas stáva. No ak sadíš semienko, nesmieš vopred myslieť na mráz."
Nora je úspešná chirurgička, ktorá má však za sebou krvavú minulosť. Kým ona si žila svoj nevinný študentský život, jej otec v pivnici vraždil nevinné ženy. On dostal doživotie, ona si svoj život vybudovala tak, aby o jej minulosti nikto nevedel.Niekto však znovu začína zabíjať mladé, nevinné ženy. Technikou, akú používal Rezbár - Norin otec. Je teda Norino tajomstvo naozaj tajomstvom?
Freida je asi jediná autorka, ktorú keď ráno začnem čítať, tak na obed mám dočítané. Striedanie kapitol minulosť - prítomnosť vás proste núti čítať ďalej a nie je možné knihu odložiť.Opäť raz príbeh, kde každý môže byť podozrivý.
Príbeh, ktorý do vás zaseje semienko paranoje, pretože večer tiež počujete pofidérne zvuky (a áno, aj v mojom prípade to bola mačka, hladná mačka, ktorú som nechtiac vybuchla v komore).
Po tom, čo Nora navštívi vo väzení svojho otca, ktorého nevidela dvadsaťšesť rokov, je atmosféra príbehu ešte napätejšia a to som si hovorila, že už to snáď ani nejde.
Ak ste aj brali knihu do rúk s odhodlaním, že si ju nadávkujete postupne, v tejto časti zistíte, že sa to skrátka nedá.
V závere som si povedala dve veci: prvá - zasa som zle tipla psychovraha, druhá - čo toto bolo?! Pridávam sa do klubu Freidoľúbičov, Freidovyznávačov a úplne čiernohumorovo dodávam - komu sa kniha páčila, ruky hore!
Indián Ayga žije na starej, polozopadnutejfarme uprostred ničoho s otcom alkoholikom a mladšou sestrou. Stará sa nielen o ňu, ale aj o zvieratá na farme, o otca, o domácnosť a popri tomto všetkom stíha mať aj partnerku.
Daniel je sedemnásťročný syn bohatých rodičov, ktorý miluje svojho psa, chémiu a na prvý pohľad môže mať všetko. Ibaže prvý pohľad niekedy klame...
Hneď na úvod - táto kniha nie je pre každého. Je tu naozaj nádherným spôsobom rozoberaná LGBTI téma. Čo je tu však tiež rozobraté, a nie teda nádherným, skôr absolútne brutálnym spôsobom, je šikana.
Na jednej strane by som chcela napísať, aby ste si to prečítali všetci. ČI už ste šikanovali, boli šikanovaní, boli svedkom šikany. Je to veľmi dôležitá téma. Na druhej strane, je tu ukázaná tak neuveriteľne surovo, že vám asi bude ťažko ešte nejaký čas po prečítaní. Ale jedno je isté - nesmieme pred tým zatvárať oči. Telo sa zahojí, ale duša bolieť neprestane.
Dej beží retrospektívne - čiže vieme, že sa niečo stalo, ale nevieme, prečo sa to stalo. Rozprávanie príbehu si máme možnosť prečítať ako z pohľadu Aygu, tak z pohľadu Daniela.Kým Ayga bol ten obľúbenejší, no predsa zmätený, Daniel bol ten neobľúbený, čo každý deň bojoval sám so sebou len aby vstal z postele. Kým Ayga bol bezproblémový študent, Daniel bol ten odpadlík, ten problémový, ten teploš, ten, na ktorého všetci ukazovali prstom. Všetci okrem Aygu, a mňa bavilo čítať, ako postupne medzi nimi vznikalo priateľstvo, vznikaladôvera, vznikalo... no, veď si prečítajte aj vy.
Celý čas mi v kútiku duše bolo jasné, že sa to všetko poserie, a hádajte čo? Mala som pravdu. Ale absolútne som si netrúfala odhadnúť, ako brutálne sa to posrať mohlo. A teda že brutálne.
Absolútne som tu nedúfala v nejaký happyend, len som chcela, aby už nejaký end prišiel, pretože zrazu toho bolo veľa. Veľa bolesti, veľa sklamania, veľa strát. Ale viete, ako sa to hovorí, že po búrke sa ukáže dúha? Bola tu. A bola krásna.
Roman a Sebastián sú najlepší kamaráti od útleho detstva. Kým Sebastián mal milujúcu rodinu a poznal skutočné teplo domova, Roman vyrástol v Nádeji, mieste, kde žije absolútna spodina, s rodičmi, ktorí sú rodičmi akurát tak na papieri.Po páde z komína Roman upadá do kómy. Sebastián ho chodí navštevovať a začína dávať dokopy príbeh o Romanovom živote. A zisťuje veci, o ktorých doteraz nevedel...
"Veľa ľudí chce vytvoriť niečo cenné, pretože si ich necenili tí najcennejšíľudia v živote."
Kniha Prázdne hniezda je mojou prvou, ktorú som od Adama čítala a rozhodne nebude poslednou. Množstvo krásnych myšlienok natých zopár stranách je vyvážených aj množstvom bolesti, ktorú tu nachádzame. Kým Sebastián mal predpoklady byť úspešný, mal zázemie, mal na prvý pohľad všetko, Roman musel vynaložiť poriadne úsilie, aby dokázal že aj človek z beznádejnej Nádeje môže byť úspešný.
Je až neuveriteľné, koľko bolesti a trápenia dokázal schovať za úsmevtak, aby o nich nikto nevedel. Čím viac Sebastián odkrýva čriepky Romanovho života, tým viac chápe aj ten svoj život. Až keď do príbehu vstupuje Anna má však Sebastián pocit, že Romana naozaj spoznáva.
"Tie najkrajšie veci v živote sú väčšinou výsledkom dlhého trápenia."
Rany na Romanovej duši boli neviditeľné, on ich však cítil. Cítil ich od útleho detstva. Každý jeden deň, každú jednu hodinu, každú jednu sekundu. Žiadne dieťa by nemalo zažívať násilie. Žiadne dieťa by nemalo rásť poznačené pocitom, že nie je dosť.
Záver ma rozplakal. Koľko takých Romanov chodí po svete, alebo žije medzi nami?
Koľkí sa naučili skrývať svoju bolesť za úsmev? Koľkí si myslia, že sú na to sami, ale nemusia byť?
Do posledného momentu som verila, že Roman dostane svoj happyend, ktorý by si zaslúžil. Svojím spôsobom ho dostal, ale Adam, rozbil si ma.
Princ Davu nežije život, ktorý by sme mohli nazývať šťastným. Otec alkoholik, matka zomrela. Má pocit, akoby jeho život ani nemal zmysel. Jednej noci sa preto so svojim radcom vydajú na dlhú cestu do zeme ruží. Prechádzajú naprieč rôznymi svetmi, až kým sa do zeme ruží naozaj nedostanú ..
Táto útlučká filozofická novela mi tak trochu pripomenula Malého princa, najmä teda spôsobom písania - dej je pretkaný rôznymi krásnymi citátmi, ktoré vás nútia sa pozastaviť a zamyslieť sa.Príbeh by sa dal zhltnúť na posedenie, čo sa týka rozsahu, ale obsahovo je naozaj niečo viac a preto sa oplatí si ju dávkovať postupne.
Čo by som tak trochu vytkla, tak k tým krásnym myšlienkam, čo pohladia ľudskú dušičku mi nepasovali tie dialógy, ktoré boli kostrbaté a miestami naozaj až príliš neprirodzené.
Nič to však nemení na fakte, že čítanie som si práve vďaka tým krásnym myšlienkam užila, autor krásne opísal jednotlivé zástavkypočas strastiplnej cesty a osobne ma najviac zaujala Zem ohňa, ktorá by nám ako ľudstvu mala byť určite výstrahou.
Na záver moje dva naj citáty z knižky:
"Člověk je šťastný jen tehdy, kdy ho netíží žádné starosti."
"Naše sny... Nehledě na to, jak šílené se zdají být, jsou naší součástí, a pokud nám na nich opravdu záleží, vždycky se najde cesta, jak jich docílit."
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Rebelka Tully a nežná romantická Kate si sľúbia, že budú tie najviac najlepšie kamarátky minimálne navždy.Za tridsať rokov prežijú spolu všetko to dobré, čo k dospievaniu a životu patrí, ale aj to zlé. Sú tu jedna pre druhú, sú si oporou. Ako to však už býva, človeku, ktorý je pre vás takmer celým svetom, dávate silu a dôveru - silu zničiť vás a dôveru, že to neurobí... Môže sa dať znova dokopy niečo, čo sa rozbilo na kusy?
Od autorky som mala kedysi možnosť prečítať si knihu Slávik, ktorú som vyslovene zožrala na posedenie a približne rovnaké očakávania som mala aj od tejto knihy. Nesklamala.
Od začiatku mi bolo ľúto Tully, pretože žiadne dieťa nemá mať pocit, že je na tomto svete samo a nemá zažiť pocit opustenia. Na druhej strane, práve toto ju nakoplo k tomu, aby sa stala cieľavedomou a snívala vo veľkom. Možno práve jej tvrdohlavosť ju dostala tam, kde skončila.
Naproti nej romantická duša Kate sa ťahala za Tully ako tieň a presne toto ma vytáčalo, pretože zatiaľ ľudia nemajú schopnosť čítať myšlienky iným, a logicky keď držím hubu a krok, asi nikto nezistí, čo v skutočnosti chcem a čo si myslím. A presne z toho vyplývala aj druhá vec, čo mi proste dvíhala dekel - keď sa cítim ako náhrada, prečo sa neopýtam, či som naozaj náhrada? Možno potom by mala kniha o takých sto strán menej, ale na kvalite príbehu by to neubralo.
Príbeh nám ukáže, že aj keď sa to môže zdať, tak peniaze a sláva zďaleka nie sú všetko, a žať jeden úspech za druhým je fajn, ale vrátiť sa do prázdneho bytu a nemať sa s kým o všetkutú radosť podeliť je ubíjajúce. A že mať tri deti, z toho jedno z nich by ste od nervov vymenili za desať deka tresky a dva rožky (áno, hádate správne, jedno dieťa bolo v puberte) je síce vyčerpávajúce, ale vlastne v skutočnosti nádherné.
Kniha vás donúti sa zamyslieť nad životom, nad tým, že nie vždy musíte čakať v kúte, kým ten druhý urobí prvý krok a možno aj zavolať pár starým známym, či rodičom - len tak, aby vedeli, že ste tu a aby ste vy vedeli, že máte ich.
Blogerka Ellie sa vďaka partnerovej práci sťahuje do Londýna, ktorý nám v knihe ukazuje svojimi očami. Nie sú to bežné turistické oči, ktoré sa upriamujú len na Big Ben, Buckhingamskýpalác, Tower Bridge a telefónne búdky. Chcete viac neokukaných tipov? Ellie ich má.
Keď som brala túto knihu do rúk, čakala som, že mi nejaké spomienky na Londýn opráši a že si potom budem búchať hlavu, čo všetko som mohla vidieť a nevidela som. No a bolo to takmer presne tak.Prvých asi sto strán sa autorka len sťahovala do Londýna, čo ma popravde unavovalo, ale to pripisujem tomu, že celkovo nenávidím sťahovanie a dokáže ma unaviť už len to, že slovo sťahovanie počujem.Potom sa však kniha rozbehla presne tak, ako to ja mám rada a my máme možnosť nahliadnuť nielen do domácnosti k nej a Romčíkovi, ale aj spoznať prostredníctvomstránok knihy typickú britskú mentalitu, životný štýl či humor. Takisto sme pri autorkinom veľkom kroku do života - svadbe (kedy som chcela kričať "nerob to" ale potom som si pozrela rok vydania a uvedomila si, že moje výkriky do prázdna by mi boli platné ako mŕtvemu Horalka).A ako to býva, po tom peknom prichádza to horšie, aby bol zachovaný ten správny vesmírny balans. Preto spolu s Ellie prežívame v Londýne aj lockdown, ktorý zasiahol celý svet. Veľmi však vyzdvihujem autorkin zmysel pre humor a ľahkosť, s ktorou dokázala aj toto obdobie opísať. Čo mimoriadne vyzdvihujem sú krásne fotografie, ktoré v knihe môžme nájsť a tie jesenne ladené si okamžite ukradli moje srdce.
Ak sa chystáte spoznávať Londýn, určite si do batožiny prihoďte aj túto knižočku, neváži až tak veľa a obsahuje plno nádherných miest, ktoré by bola škoda obísť.
