Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Ryšavá knihomoľka milujúca fantasy, ktorá ale nepohrdne žiadnou skvelou knihou.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Čerstvo po dočítaní tohto príbehu sa ma moje dieťa spýtalo, činevybehneme na zmrzlinu. Asi v živote ma z ničoho tak nenaplo, ako z tejto "nevinnej" otázky. Teda ona je nevinná, kým si neprečítate príbeh Sloane a Rowana. Tiež vás musím upozorniť, že asi ani na ryžu už nebudete pozerať tak, ako ste na ňu pozerali doteraz. A čo ešte taký Caesar šalát.A vlastne asi zmeníte názor aj na sériových vrahov.
Túto knihu som rozčítalaešte minulý rok, ale hneď od začiatku ma chytila, preto som si ju odložila na "horšie časy" - čiže na obdobie čitateľskej krízy.
Knižka je vtipná, je romantická, je zľahka erotická (niektorými scénami by som sa aj inšpirovala, ale ono sa to sólo dosť ťažko, viete ako), je nechutná, je zvrátená, je morbídna, je... okrem iného rozkošne ružová.
Možno to vyznie zvláštne, ale je úžasne fascinujúce, ako dokáže spoločné hobby spojiť dve duše. Síce je to morbídne hobby, ale čo na tom záleží?
Viete si predstaviť, že by ste s niekým hrali zvrátenú hru celé štyri roky? Tancovali okolo seba, hrali sa na mačku a myš?
"Pre mňa si to najlepšie zo všetkého, Sloane, nezáleží na tom, koľko modrín máš v srdci či na koži."
A keď už všetko do seba zapadá (vrátane Rowana a Sloane), romantika nás sprevádza na každej strane, iskričky len tak plieskajú do vzduchu a možno počuť aj nejaké to hučanie motorovej píly (žmurk), nastáva poriadna záverečná akcia, ktorá ... ma sklamala. Rozhodne som čakala viac. Napätia, krvi, zvráteností... napriek tomu sa však teším na ďalší diel!
A na záver dva citátiky, ktoré mi takmer vyrvali buľvy (druhý žmurk), také sú krásne:
„Viem na sto percent, že ťa neznášam. A ja som si na sto percent istý, že ma raz budeš milovať.”
„Chcem ju zničiť tak, aby bola moja, iba moja krásna katastrofa. Moja divá zver. Bohyňa chaosu.”
Ste na zoznamkách aktívni? Vyjdete si občas na nejaké to rande, po ktorom sa domov vraciate vyškerení ako pol kila leča a nechápete, ako je možné, že ste toho dokonalého človeka nenašli už skôr? Tak táto kniha je pre vás! Po jej dočítaní si uvedomíte, že veď aj samota je super, kúpite si mačku (nekupuj adoptuj, všetko máme), zrušíte zoznamky, otvoríte nejaké tie stránky výdajní radôstok a uvedomíte si, že veď aj samým vám je doma dobre.
Keď Sydney pred týpkom z nepodareného rande zachráni týpek, ktorý vyzerá sťa samotný boh nadchádzajúcich orgazmov, ona začne veriť, že je to osud. Tento jej happydance naruší vražda jej najlepšej kamarátky, a preto načas zaujme postoj, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Keďže však nikde naokolo nevyčíňa žiaden vrah, ktorého by polícia mohla dolapiť, Sydney sa vrhne do randenia so sexi bohom nadchádzajúcich orgazmov. Má síce zopár redflagov a je trošinku čudný, ale kto vlastne vie presnú definíciu normálnosti? Keď Syndey konečne docvakne, že tá diskotéka okolo nej nie sú luminiscenčné motýliky, ale výstražné signály, čo jej dáva okolie aj organizmus, je už trochu neskoro celý tento vlak zastaviť.
Takúto atmosféru v knihách vie prisámvačkunažuvačkuvykúzliť len Freida. Kapitoly minulosť - prítomnosť sú moja srdcová záležitosť. Po každej kapitole z minulosti som mala pocit, že presne viem, s akým beťárom tu máme dočinenia. Samozrejme ako to býva pri Freide zvykom, jediné čo som trafila, bola čítačka do svojho oka, keď som sa prudko posadila za výkriku "čo do pi..vnice, do hlbokej pivnice pivničnej, toto je?" Od nejakej polovice knihy, kedy sa dej začína lámať, sa začala lámať aj moja nádej na to, že vôbec niekedy pri jej knihe trafím správne toho záporáka, ktorý tu robí paseku. A možno je aj dobré, že som v hádaní taká mizerná, lebo o to viac si vždy vychutnám ten famózny záverečný moment prekvapenia.
Prečítam si aj ďalšiu Freidu? Rozhodne! A vy si zatiaľ dajte túto. Za tip mi poďakujeteneskôr.
Malý Serafín sa spamätáva zo straty svojej matky, ktorá tragicky zahynula. Nemá pri sebe nikoho, žiadnych priateľov, ktorým by sa mohol zdôveriť a jeho otec sa tiež stále viac uzatvára do seba. Aby som však bola presná, predsa len niekoho má, a ten niekto sa prejavuje démonickým hlasom.Mladík Rafo tragicky prišiel o kamaráta z detstva. Keď sa videli naposledy, poriadne sa pohádali a nestihli sa udobriť. Rafovi na psychickej pohode nepridáva ani fakt, že Rafo si smrť svojho priateľa prial. A aby na to náhodou nezabudol, pripomína mu to jeho osobný démon.Z každej strany tejto fantasotrileroidnej knižky dýcha strach, beznádej a zúfalstvo. Takže presne, to čo živí každého vnútorného démona.
Tak veľmi by ste chceli objať malého Serafína, aby ste mu dali najavo, že všetko bude v poriadku. Tak veľmi by ste chceli presvedčiť Rafa, že zlé veci sa skrátka dejú aj bez toho, aby sme si ich želali. Tak veľmi by ste chceli všade okolo hlavných hrdinov zapáliť sviečky a vydymiť tých zm*dov z ich hlavy šalviou. Alebo nejako imaginárne poliať benzínom a zapáliť...
Miško na to išiel úplne inak, nič sa nezapaľovaloaninedymilo šalviou. Strachy, ktoré máme vo svojej hlave, si vytvárame sami, a tam tieto svetské metódy nefungujú. Kniha je krásnym vyobrazením toho, že ak máme mentálne nastavenie z kategórie "celé zle", nepomôže nám ani svätená voda. Ale viete, čo by pomôcť mohlo? Láska. Lebo tá robí divy a dodáva ľuďom toľko odvahy, koľko im nedodá ani redbull s vodkou. Ak nás niečo trápi, je správne vyhľadať pomoc. Nikdy na to nemusíme byť sami a ja ďakujem, že na to opäť niekto poukázal. Tak teraz urobte dve veci - objednajte si knižku, a zapíšte si za uši, že na to nikdy nie ste sami. Nikdy.
V malom slovenskom meste sa každoročne v apríli obetuje jeden obyvateľ tajomnému vlaku. Ak by sa tak nestalo, svetu by hrozil zánik. Ako správne tušíte, dej sa neodohrávav mojej domovine, lebo na týchto koľajniciach by som mohla v pohode odpáliť aj grilovačku a dedinský "vypi koľko vládzeš" festival a vlak by bol stále v nedohľadne. Ale poďme späť ku knižke.
Jožko, Krištof, Tomáš a Mikuláš sú mladí výrastkovia, ktorí ale neholdujú vandalizmu a nerozmýšľajú, čo by mohli vyparatiť. Rozmýšľajú, kde vlastne končia obete toho tajomného vlaku, čo by sa stalo, keby sa nikto neobetoval a celkovo sa snažia prísť tejto záhadena koreň.
Keď sa kniha prehupslado retrospektívnej časti a čítali sme o talentovaných vedcoch brzdených systémom, príbeh pre mňa nabral tie správne grády.
Záverečná časť ma odbila ako latku z plota, trikrát som kontrolovala obálku knihy, či stále čítam slovenského autora a omylom som to neštrajchla nejakým zahraničným fantasy. Opäť raz mi kniha prevetrala celú škálu emócií, občas som bola nútená zašepkať "no do (áno presne tam)" alebo vykríknuť "si zo mňa robia srandu do (opäť presne tam)".
Nakoľko nemám rada otvorené konce, tento absolútne ulahodil mojej čitateľskej dušičke knižku môžem len odporúčať.
Detektívno - ekologický príbeh štrajchnutýfeminizmom, rozprávaný hlavnou hrdinkou Duszejkovou, vás na striedačku pobaví a donúti sa hlboko zamyslieť. Aká tenká je hranica medzi poľovníkom a pytliakom? Prečo je spoločensky akceptovateľné zabíjať vysokú, ale nie psy?
Janina nie je hlúpa, je stavebná inžinierka, ktorá v zime robí správkyňu okolitých domov v pohraničí na konci sveta, a popri tom si aj privyrába ako učiteľka angličtiny.Jej záľuby sú tak trochu zvláštne, venuje sa astrológii a robí horoskopy na mieru podľa dátumu narodenia. Všetky obete, ktoré sa dosiaľ našli, mali v osude vpísanú tragickú smrť. Janina sa snaží presvedčiť políciu i susedov, že za úmrtiami stoja zvieratá a že toto je ich pomstou za to, ako sa k nim ľudia celé roky správali. Už tu vám začne biť nejaký vnútorný poplašný zvon uvedomenia, že ako ľudstvo sa chováme k prírode absolútne otrasne a vlastne by sme sa nemali čudovať, keby sa na nás srny rozhodli spáchať hromadné útoky a zadupať nás do zeme.Tak ako ľudstvo ignoruje celý prírodný ekosystém, tak policajti ignorujú všetky listy pani Duszejkovej. Kto by už len veril čudáckej samotárke, odvekej bojovníčke za práva zvierat? Nejeden človek by si mohol ťukať na čelo. Avšak ja som tejto vyšinutej babičke verila každý riadok, každé slovo, každé písmeno. Zvrat na konci príbehu ma absolútne dostal!Som naozaj rada, že som v knižnici siahla práve po tejto knižke. A tiež som rada, že vyšla v slovenskom preklade, nakoľko moja poľská slovná zásoba sa obmedzuje na ja pierdole a bober ku*wa. A nakoľko v príbehu nevystupovali žiadne bobry, asi by som z neho veľa nemala.
"Preboha, motivačná knižka!"
Schválne, koľkí z vás si toto povedali vduchuči nahlas, keď uvideli, čo za recku pridávam?
Dámy a páni, toto nie je len nejaká motivačná knižka. Toto je to, čo potrebujete, keď neviete kam z konopí. Keď chcete svoj život zmeniť, ale chýba vám ten správny impulz. Keď potrebujete nakopnúť, ale nikto v okolí nemá nohu, ktorá by vám pomohla.
Potrebujete usmerniť vo Vzťahoch a Láske? Nech sa páči, Dušan vám dá návod, čo a ako (ne)robiť, aby ste zažili naozaj naplnený vzťah a možno našli niečo, o čom ste ani nedúfali, že niekedy zažijete.
Spolu si prejdete Bolesťou aj Šťastím, doprajete si Čas, ktorého síce nikto nemá nazvyš, ale pritom je tak potrebný. A čo vaša Myseľ či Vnútorný svet? Tušíte správne. Dušan na vás nenechá nitku suchú a možno ho budete chvíľku neznášať (určite budete, za to dám ruku do ohňa. Úprimnosť sa predsa ťažko prijíma, však?), ale so správne smerovanou Energiou dosiahnete Úspech. A viete, ktorý pocit skutočne bude stáť za to? Sloboda. Nie preto, že je na konci tejto knižky, ktorá sa vo vás porýpe úspešnejšie než oceneniami ovenčený patológ. Ale preto, že si uvedomíte, že tá skutočná sloboda začína tam, kde ste ochotní pustiť veci, čo vás ťažia. Tu ich budete púšťať krok za krokom a knihu dočíta rozhodne iný človek, než bol ten, čo ju čítať začal.
Chcete zmenu, ale stále ste na vážkach, či to zvládnete? Vďaka pútavo napísanej knižke obsahujúcej množstvo vynikajúcich bonusov to dáte pomaly, postupne a hlavne trvalo. Netreba nič siliť. Pretože sozmenou osobnosti je to ako s pastelkami, keď na ne tlačíte, tak sa zvyknú lámať...
Každý z nás pozná tie momenty, kedy sa mu nechce absolútne nič. Či už navariť, umyť riad, vytrieť podlahy, alebo potom taký vyšší level - ísť si zabehať, zacvičiť, urobiť niečo pre seba. Skrátka, ani prstom pohnúť.
A potom je tu Michal, ktorý sa rozhodol, že pohne prstom a napíše knihu. Že či si tu z vás srandu robím? Nie, nerobím. Ale v Michalovej knihe trochu srandy nájdete, lebo o čom by bol život, keby sme ho brali príliš vážne a zameriavali sa len na to negatívne?
Michal už od detstva trpí spinálnou svalovou atrofiou. Teda, trpí asi nie je ten správny výraz. Michal s ňou skrátka žije, viete, niekto má mačku, niekto spinálnu svalovú atrofiu. Niekto nezdvihne ani prostredník, aby druhého poslal, no, presne tam, a niekto si povie "no a čo, že to nie je jednoduché, zdvihnem prst a napíšem knihu!" a ja dodám len "Michal, vďakabohu za toto rozhodnutie".
Ako matka som si so svojím synom tiež prešla kadečím. Pamätám si tú hrôzu, keď sme skončili v nemocnici a od sestričiek som vyfasovala odsávačku na soplíky. Pred očami mi prebehol celý život, prišlo mi to vrcholne náročné a v duchu som si nadávala, že som miesto veteriny mala ísť študovať radšej za zdravotnú sestru. Po dočítaní tejto knihy sa na tom smejem, že z akej banálnej blbosti som chcela robiť drámu ako od Shakespeara. Keby mal môj syn tracheostómiu a musela by som mu odsávať hlieny z priedušiek, asi by mi prebehli pred očami aj všetky minulé životy.
Doteraz mi nejde do hlavy, s akou ľahkosťou Michal dokáže opisovať tieto preňho bežné úkony. Má môj obdiv za všetko, čo zvládol, zvláda, zvládne. Za to, že sa neopustil a nezaujal postoj, že už nič v živote nedokáže.
Keď človek dokáže napísať knižky len bradou a prstom, tak ty dokážeš zabehnúť tých desať kilometrov pod hodinu, ty dokážeš uvariť tú ryžu bez toho, aby si podpálila kuchyňu (a ja to raz dokážem tiež!) a tebe odsávanie soplíkov príde ako malina (také prirovnanie pre fajnšmekrov).
Michal, všetky klobúky, sombréra, čapice, šiltačky a ostatné pokrývky hlavy sveta dole pred Vami. A asi nikdy som nenatrafilav knihe na krajšie myšlienky, než sú spísané v závere tejto.
Bola to moja prvá hororová antológia? Bola. Bola posledná? Som si stopercentne istá, že nie.
Rado pri zostavovaní zbierky rozhodne vedel čo robí, keď ako prvú zvolil poviedku od Katky Soyky. V Katkinej poviedke nájdete okrem dokonalého návodu na riešenie menších či väčších partnerských nezhôd aj typ na praktické využitie kopy uhlia. Nakoľko sused má jednu na dvore, môj mozog spojil dve a dve, istota hororovej atmosféry by bola a ja som čakala, ktorá poviedka ma doslova zrazí z nôh a posadí na prdel. Tak dámy a páni, za mňa to bola Surová od Ivana Kučeru a Miroslava Pecha. Myslím, že absolútne príhodne môžem napísať, že hustá atmosféra príbehu sa dala doslova krájať a teda mňa osobne rozkrájal na kúsočky ten záver, ktorý bol že "čože?"
Ale vlastne pri "čože?" záveroch ešte nejakú dobu ostaneme, či už pri poviedke od Martina Štefka, ktorý nám tu šupol jednu perfektnú postapo záležitosť, alebo pri poviedke od Rada, ktorý sa rozhodne rodinnú kliatbu zlomiť vskutku drastickým spôsobom.
Petr Boček svojou poviedkou dosiahol, že už nikdy nebudem zvlákať z lesa kadejaké ňuňu konáriky, Lukáš Polák sa postaral o to, že na môj nie zrovna krátky zoznam fóbií pribudla aj jedna z vysokej trávy. Odmietam sa k akejkoľvek čo i len priblížiť, a moje dieťa aj mačka ju budú tiež určite zďaleka obchádzať.
Všetkým arachnofobikom odporúčam hodiť očko na poviedku Peklo od Andrei Farkašovej, a síce nie som zástancom čítania kníh na záchode, v tomto prípade vám to vyslovene radím.
A pamätáte si, hlavne ženy, ako bolo vaším snom žrať a nepribrať? Nooo, tak Honza Vojtíšek vám brilantne predvedie, že nie vždy je to taká výhra, ako by sa mohlo zdať.
Veronika Fiedlerová vás zavedie do sveta, kde sa prostý ľud postaví upírom, a keďže je táto poviedka v hororovej antológii, asi nebude považované za spojler keď napíšem, že to neskončí tancujúcimi jednorožcami.
A Ondřej Kocáb vám ponúkne malú ukážku toho, čo sa stane, keď skrížime chrípku a besnotu. Napriek tomu, že to pripomína vtip o skrížení zemiakov a filciek, aby sa mohli škriabať samé, tu vám veru zamrzne úsmev na perách.
Ak sa radi bojíte, doslova hltáte príbehy s atmosférou, ktorá postupne hltá vás, tak túto zbierku odporúčam!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto kniha je krásnym mementom toho, že keď máš v hlave chaos a nevieš urobiť jediné normálne rozhodnutie, nepomôže ti ani fakt, že ti z priesvitného prádla trčia bradavky pripomínajúce šróby od Titanicu, ale poďme pekne postupne.
Všetci vieme, že traja muži sú naozaj snom každej ženy! Jeden varí, druhý upratuje a tretí jej dáva masáž. A samozrejme, ani jeden z nich sa nepýta debilné "aký som bol?" či "už budeš?" otázky!
Keď ti nevyjde 120 rande v slede, asi to nebude dobou, ale tebou. Keď chlapi z randes tebou utekajú pidioknom na záchode, asi to nebude podnikom, ale tebou. Keď máš svoj "čo musím urobiť do 30ky" zoznam, väčšinou sa tam nenachádzabod "zažiť so svojimi troma susedmi british airways štrajchnutýthajským bordelom a okorenený ľahkým bdsm holandským závanom".
Vlastne ani Layla to na zozname nemala, kým jej traja susedia neprišli s týmto háremoidným fensy moderným trendom, lebo vlastne v dnešnej dobe keď nemáš kamaráta s výhodami, tak nie si kúl.
Nie som nejaká prudérna teta s popolníkmi miesto okuliarov, ktorá sa tvári, že jednu časť populácie nosí bocian, druhú vrana. Dobre vieme, že aj tieto vtáky si potrebujú zat*tkať a teda nemajú čas roznášať deti naprieč kontinentmi, ale scény v tejto knihe by boli "aj na koňa moc" a vlastne by som nebola prekvapená, ani keby sa tam kôň objavil. Lebo veď keď už Layle vo vadžajne robia dizajn striekanej omietky traja chlapi, prečo nie kôň, že áno?
Aby som knihe nekrivdila, nebolo to len o vadžajnopremávke, aká nie je ani na Václaváku, ale riešili sa tu aj vážnejšie témy a rozhodne by knihe neublížilo, keby tie boli viac v popredí a ten zvyšok v pozadí (nie, žeby Laylino pozadie bolo nejako zanedbávané, to rozhodne nie).
Čo ma absolútne dorazilo bola "otvor mi ju" scéna, kde som mala chvíľu pocit, že Layla má miesto istého orgánu plechovku piva a chalan skrátka nemá nechty, aby pridvihol pliešok a počul slastné "psss".
Aj ten záver ma šokoval menej než toto, a teda že to bol riadny bizár.
Rozumiem tomu fasa hajpu okolo tejto knihy, ale teda toto nie je moja šálka kávy, príchuť lubrikantu, veľkosť vibračného kamoša a viac mi sadlo (nielen) do ruky to moje avokádo, než táto kniha. Niektoré mokré scény boli celkom vydarené a tlieskam im (nie tak, vy hovadá), ale aj tak to knihu nespasilo.
Je zvláštne, ako ľudia dokážu lipnúť na sociálnych sieťach a online svete. Až tak veľmi, že častokrát zabúdajú žiť tak naozaj. Bez neustáleho hľadenia do mobilu či kontrolovania upozornení. Za takýchto okolností sa stretli aj slniečko Amelie (Fiona) a hundroš (nie ten šmolko, ale Shrek) Oscar. Obaja veria, že už na toho druhého nenatrafia, ale Londýn nie je zasa až tak veľký, ako by sa mohlo zdať...
A tak Shrek zisťuje, že Fiona nielen dobre vyzerá, ale má aj talent na spev. A Fiona zisťuje, že sexi Shrek má nielen sexy hlas, ale aj dokonalého psíka s ešte dokonalejším menom Nero.
Ako to už býva, keď chce Amelie tráviť čas s Nerom, musí tolerovať aj toho večne ufrflaného Oscara. A ako to už býva, postupne si uvedomí, že ho nielen toleruje...
Prisahám že som asi ešte nedržala v rukách knihu, kde by boli tak dokonaloživé a vtipné dialógy. Krásne ukázaný slowburn tróp, ale teda keď už to burnlo, zďaleka to nebolo slow, skôr to bol taký ten táborákoidný burn, do ktorého keď strčíte špekáčik, tak vám zhorí na popol (nie, toto nemal byť dvojzmysel, ale asi bude).
Vanda sa s tým nepára a klobúk dolu pred tým, ako dokáže ukázať slávu aj z tej druhej stránky. Okej, dobre vieme, že sa o tom už niečo popísalo, ale beztak si ma táto kniha získala opismi práve toho života bez pozlátky, trblietok, jednorožcov a dúhy.
To realistické zobrazenie pretvárky a faloše, ktoré by sa dalo uplatniť nielen medzi hviezdy červeného koberca, mi vyzulo papuče. A tiež mi ich vyzul ten akčný záver, ktorý mohol mať pokojne aj viac strán. Ale vlastne dobre že nemal, lebo moje srdiečko by to nezvládlo.
Táto kniha je možno taký remind, že netreba žiť len online, ale skúsiť to aj offline. Skúste vypnúť obrazovky, keď ste so svojimi blízkymi. Prestaňte strkať nos do vecí, do ktorých vás nič a miesto toho skúste radšej podať pomocnú ruku.
Vanda, skladám pred tebou klobúk aj vodítko na psíka. Knihu som zhltla na jediné otvorenie a teším sa, čím nám vyzuješ papuče nabudúce.
