Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Ryšavá knihomoľka milujúca fantasy, ktorá ale nepohrdne žiadnou skvelou knihou.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
"Když trávíme životy ve tmě, je vubec divu, že temnota začne žít v nás?"
"Život bez knih není život."
Takmer tridsať rokov bojujú upíri proti ľuďom a budujúi svoje kráľovstvo. Slnko v ňom nevyšlo už dvadsaťsedem rokov. Gabriel de León, posledný Striebrosvätý, je všetko ,čo stojí medzi netvormi a koncom sveta. Ocitá sa však vo väzení, a tam rozpráva..
Tento retrospektívny príbeh je temný. Je neľútostný, plný bojov a vojen upír verzus človek. Je to príbeh o odvahe, o hľadaní svätého grálu, poslednej nádeji na záchranu ľudstva. A aj o láske.
Odohráva sa v troch časových líniách, z ktorých naozaj neviem, ktorá mabavila viac, lebo perfektne napísané boli všetky.
Najprv ma odrádzala hrúbka knihy, predsa len, čo nové o upíroch sa ešte môžem dozvedieť na osemsto stranách?
V prvom rade, toto nie je Twilight, takže zabudnite na trblietky. A svetielka. Lebo upír nie je svätojánskamuška. Je to tak trochu alkoholik a trochu narkoman, ale inak si ho hneď obľúbite.
Gabriel je skvelý rozprávač. Brilantne opísal celý svoj výcvik, ktorý uňho započal ako u pätnásťročného chalana.
Opisy bitiek a bojov ma tak chytili, že som mala na chvíľu pocit, že som priamo tam, s nimi na bojisku. Som však rada, že som tam nebola, keďže sa zabijem aj na rovnej dlážke. A nemohla by som dokola žrať len hríby a zemiaky.
Gabriela neminulo ani to, čo stretá bežných smrteľníkov - láska. Tu veľké plus pre autora, že z neho neurobil Ironmana bez citov, ale uňho prevládla aj tá ľudská stránka, pretože tak vášnivo, ako vedel milovať, vedel aj nenávidieť.
Ďalšie velikááánskeplus dávam za humor - sprostý, vulgárny, primitívny. Presne taký, aký milujem! Možno máličko urazí silno veriacich ľudí, ale ... who cares, ja som sa bavila.
Milujem, keď ma v knihe dostane už prvá veta, a tu ma dostala. Milujem príbehy plné zvratov, a tu mi niektoré pasáže pravidelne odbíjali dekel, ale keď sa v závere objavili úplne nečakané postavy, tak sa už ani nevrátil.Neviem, či chcem čakať na preklad pokračovania do češtiny, alebo sa dokopem ho čítať v angličtine, ale jedno viem - stopercentne musím čítať aj druhý diel.
Taktiež chcem vyzdvihnúť aj nádherné ilustrácie, ktoré príbeh sprevádzajú a celkom vás poteší, keď pretočítestránku a nájdete obrázok, ktorý trefne obrazuje opisovanú situáciu.
Knihu odporúčam všetkým, ktorým neprekáža nejaké to krvavé čítanie, drsnejší slovník, trochu viac opisov prostredia a všetkým, ktorí milujú parádne opisy bitiek a úplne sprostý humor. A sarkazmus. Veľa sarkazmu.
Fern a Will spolu strávia iba dvadsaťštyri hodín, napriek tomu medzi nimi preskočí iskra. Will ukáže Fern mesto, vezme ju na koncert, strávia spolu noc - ako dvaja kamaráti, nie tak, že by lámali posteľ (čiže pre všetkých, čo chcú od knihy poriadne papričkové scénky, tejto sa vyhnite, nebudú). Dajú si sľub, že sa o rok stretnú v rezorte, ktorý vedie Fernina matka. Fern príde, Will nie.Uplynulo desať rokov, Fern vedie po smrti svojej matky jej rezort, ktorý manažuje jej expartner. Robí, čo robiť nikdy nechcela. Zúfalo potrebuje zachrániť. Neprichádza princ na bielom koni, ale Will s kuframi.Je to však naozaj Fern, ktorá potrebuje zachrániť?
Ďalšia kniha za tento rok, ktorú som presmoklila.
Autorka píše štýlom kapitola minulosť - kapitola prítomnosť, pričom to nepôsobí rušivo, skôr naopak, pomáha nám sa zorientovať, prečo sa určité veci dejú ako sa dejú.
Napriek tomu, že Will sa nedokáže otvorene baviť o svojich pocitoch a normálne si vykomunikovať veci, mala som ho celkom rada. Bol to taký ten "prišiel som zachrániť svet ale vlastne som sám stratený" hrdina, ktorý v podstate len potreboval ten správny popud, aby začal konať.
Fern s jej typickou papraďou som si tiež celkom obľúbila, aj keď mi občas prišla, akoby ani nemala vlastnú osobnosť či názory. Ale mala rada kávu a kreslila do nej obrázky, tak sa to vlastne vyrovnáva.
Keď našla a čítala mamine denníky, revala som ako tur.
Zasa mi to tak nejak pripomenulo, že sme tu len chvíľku a keď budeme váhať, veľa toho nemusíme stihnúť.
Príjemná letná romantika o hľadaní nielen toho druhého, ale aj samého seba. V každej knihe človek nájde to, čo tam podvedome hľadá. V tejto možno nenájdete návod na šťastný život, ale krásne myšlienky a krásny príbeh áno.
Simona pracuje ako produkčná v zákulisí televízie. Napriek tomu, že študuje niečo celkom iné, táto práca ju baví. Ťažšie to však vysvetľuje svojim despotickým rodičom, ktorí sa ju snažia kontrolovať, aj keď je ona v Bratislave a oni v Zlatých Moravciach.
Clemmie je televízna moderátorka, ktorú menežuje jej brat Matúš. Clemmie začína mať všetkého plné zuby a tak zmizne, vtedy nastupuje jej dvojníčka - Simona. Tá ešte netuší, do čoho sa zaplietla, a že riskuje aj svoju kariéru...
Tak toto bol neuveriteľný debut! Pani autorka, klobúk dolu. Krásne opísané fungovanie v zákulisí, za kamerami, kam bežné oko smrteľníka nedovidí. Takisto perfektne opísaný život hviezdy, televíznej moderátorky, ktorá za svojim úsmevom skrývala veľké problémy. Čo sa týka postáv, Simona a Matúš mi od začiatku k sebe pasovali. Simona vždy ochotná pomôcť, Matúš, kluďas, ktorý všetko riešil s chladnou hlavou. Kto mi absolútne od začiatku pil krv a z koho mi navieralamoja nasieracia žila na čele bol jednoznačne Dano.
Ja viem, že aj chuji musia chodiť po tomto svete, ale toto bola zmes totálneho zmrda a maximálneho turbochuja. Pardon, ale ja byť Clemmie, urobím mu kávu s antraxom a muffiny s azbestom v prášku.
V tesnom závese za Danom sú Simonini rodičia. Neprekvapilo by ma, keby jej do telefónu nainštalovali appku na sledovanie polohy a dali jej do bytu kamery...
Čo sa týka deja, plynul naozaj rýchlo, kapitoly boli krátke a to ma nútilo čítať ďalej. A od istého incidentu (nepoviem viac, prečítajte si) sa mi strany obracali tak nejako sami.A záver mi spustil bradu niekde na úroveň chodidiel, lebo na chvíľku, maličkú chvíľku som si začínala myslieť, že by Dano nemusel byť až taký ko...zmrd. Ukázalo sa, že je ešte väčší...
Jordan nemá rodinu, akú by si priala. Má sestru, ktorá si privyrába ako striptérka. Otca, ktorý žije v karavane s jeho novou ženou. Jordan je na všetko sama, preto podľahne svojmu najlepšiemu kamarátovi Coleovi a dajú sa dokopy.
Cole však dáva skôr prednosť fľaší, než Jordan. Keď na ňu zabudnena jej narodeniny, sama zájde do kina a tam stretne Pikea. Coleovho otca, ktorý je synov presný opak. Keď Jordan a Cole prídu o strechu nad hlavou, Pike im ponúkne možnosť, že môžu zostať uňho ...
Keď som začínala čítať túto geometrickú knižku (trojuholník tatko - synátor - synátorovasexi priateľka), dúfala som, že príbeh bude mať aspoň akú takú hĺbku. Hm, jediná hĺbka v celom príbehu bola zasa raz v spálni, aj to teda za mňa nič moc.
Pike na jednej strane lipol na názore okolia, na druhej strane sa snažil byť taký ten "nebudeš sa vyzliekať za peniaze som povedal" alfasamec.
Jordan bola mladá, štíhla, krásna a blond (typ ženy, aký v knihách faaaakt nikdy nenájdete...irónia samozrejme) a nenormálna drama queen. Tiež som párkrát vybuchla za totálne banality, ale pri Jordan by som v pohode mohla stáť len obďaleč a robiť si poznámky.. Preto nechápem, čo na nej Pike videl, ale okej, nemusíme chápať všetko..
Cole bol za mňa totálny zmrd, nevybúrený alkoholik a celkovo chalan, čo mal v živote viac šťastia ako rozumu. Aj keď, dobre, nebudeme asi považovať za šťastie to, že mu vlastný tatko prebral ženskú.. A vlastne keď to len zistil, tak len vypučil oči, nasral sa a odišiel.
A záver? No... Skôr by mi prišlo normálne vidieť Alfa s Tennerovcami na žiguláku v Hrušovanoch, než to, čo som si prečítala na konci knihy.Príbeh si určite nájde fanúšikov, ale teda ja k nim patriť nebudem...
Catalina sa ocitla v poriadnej kaši, keď si vymyslela amerického partnera, len aby nemusela pred svojou španielskou rodinou klamať, že je sama. Jej sestra sa vydáva, a všetci sú na toho sexi Američana zvedaví. Keď už začína byť zúfalá, ponúkne sa Aaron, jej kolega, ktorého Catalina miluje asi ako bežný človeknávštevy zubára...alebo svokry.. čiže vôbec. Nemá však veľmi na výber, a tak uzatvára pakt s modrookým svalovcom, ktorý si postupne získa srdcia nielen jej rodiny...
Ďalšia letná oddychovka, ktorá mi mala pomôcť vypnúť hlavu. Účel v podstate splnila, ale fakt som ju chcela odložiť, lebo dvesto strán je rozťahaných viac než sociálne pracovníčky pri Slovnaftke, čítame o dileme "nájsť niekoho - povedať pravdu", "Aaron je turbostrašnýchuj - Aaron nie je až taká zlá voľba", "musím schudnúť- povedal niekto koláče?" - dobre, za to posledné ju nesúdim, som rovnaká.
Keď sa to konečne rozbehlo, zistili sme, že Aaron je horúci ako veľká záťažová deka - čítala som už pri mužských hrdinoch všetky možné prirovnania, ale toto mi vyvalilo oči z jamiek...
Dej sa príjemne rozbehol od tej strany tristo a kniha naberá krásny dovolenkový nádych, čiže pláž, drinky, mušlička sem, lastúrka tam... Áno, presne tie mušličky a lastúrky, nie tie, ktoré si nosíme z pláže ako suvenír...
Takže ako správne tušíte (pozor spojler!), dočkali sme sa grande finale - pretiahol ju tak, že kričala všetky mená z kalendára, amerického aj španielskeho.
Rodina spokojná, Catalina spokojná, Aaron spokojný... Janka síce dačo pofrflala, ale v podstate celkovo môže byť a odporúčam všetkým letne naladeným romantickým dušiam, ktorým v knihe nevadí nejaká tá papričková scéna (nemyslím v kuchyni pri varení leča..).
Valentína je mladá žena, ktorá poctivo študuje, snaží sa naplniť očakávania svojich blízkych, byť dobrou sestrou, vzornou dcérou, príkladnou študentkou. Je však v tomto zabehnutom stereotype naozaj šťastná? Sama pre seba by si vedela predstaviť iný život, taký, aký si vysnívala. V jeden menej vydarený pártyvečersi uletí na krídlach vášne so záhadným Batmanom. A práve tento Batman odštartuje sériu viac či menej šťastných udalostí, kedy si Valentína uvedomí, že našla toho pravého. Alebo ľavého?
Tak toto bola nenormálna zmes humoru, romantiky, životných momentov, ktoré proste nevymyslíš, a pohody.Oficiálne milujem tetu Milenku! Seriózne, každé jedno jej slovo s poprdeli trnafským dialektom mi odpalovalo dekel.
Jej trefné rady do života, jej pozorné oko, jej veľké srdce. Keď raz budem stará, chcem byť ako ona!Dárius mi bol sympatický od prvého momentu, teda dobre, nie hneď od prvého kedy zrámoval Val s kolobežkou, ale od toho druhého už určite. Normálne som na chvíľkuzatúžila byť tak strašne zaľúbená, ako bola Val. Kedy proste vidíš len toho druhého, máš na očiach ružové okuliare, cez ktoré vlastne nevidíš že sa rútiš doprdele, a tak si tú jazdu maximálne užívaš.
A potom mi Baja odpálila dekel znova. Tie zápletky, to akože čo bolo?? Ja som musela ostať hore do pol tretej rána, aby som tú knihu dorazila! A na chvíľu som si myslela, že dorazím Baju!! Ale moje srdénko vyskočené z hrude sa vrátilo nazad, keď dostalo svoj happyend. Dekel ešte stále niekde poletuje.
A na záver jeden citát od múdrej tety Milenky o manželstve: "Je to neustála snaha dávať, nie len dostávať. Sú to smutné aj pekné momenty, sú to hádky s velkolepým uzmierovaním. Sú to kompromisy, ústupky, ale aj víťazstvá - tie spoločné." Myslím, že sa to dokonalo hodí na každý jeden vzťah, nie len na manželstvo...
A pokiaľ raz Ten ľavý dostane pokračovanie vo forme Tej pravej, rada si ho prečítam.
Orkyňu Viv už dlho nenapĺňa násilie a krviprelievanie, preto sa rozhodne zanechať svoj starý život a skúsiť niečo celkom nové - otvoriť si kaviareň v Thune. Vie však, že sama to nezvládne. A tak jej do cesty príde najprv sympatický a zručný Cal, pekár Šťúplik a neskôr sukuba Tandri.
Nad Legendami a latté drží ochrannú labku pramačkaAmity . Vďaka Tandri, jej skvelým nápadom a umeleckým vlohámkaviareň začína prekvitať. A ako to už býva, tak nielen kaviareň prekvitá ... Môže za to zázračný Skalvertský kameň, ktorý prináša šťastie? Alebo ho nemusí priniesť každému?
Toto bola tak príjemne krásna fantasy knižka, že dobrý pocit po jej dočítaní zotrváva ešte zopár dní. Naozaj neviem, ako obyvatelia Thune mohli žiť bez kávy. Existuje život bez kávy? Priznávam čestne, párkrát som bez kávy skúšala prežiť. Mne sa to podarilo, ale moje okolie malo vtedy fakt na mále.
A keď ku káve začal Šťúplik vypekať tie svoje dobroty, moja tridsiata tretia diéta v tomto roku šla ku dnu rýchlejšie ako Titanic. Keď už sa všetko príjemne rozbehlo, dej bol prevoňaný koláčmi a pretkaný láskou a ja som verila že takto to zotrvá až do samého konca, prišla totálna facka a skoro som sa zadusila škoricovým slimákom.
Keď sa v závere knihy ukázala pravá sila priateľstiev, ktoré vznikli vďaka káve, zahrialo ma to pri srdiečku a tuším mi aj zo dve slzičky vyšli.
Knihu odporúčam na dlhšie jesenné večery, kedy sa človek chce len zachumlať do huňatej deky a čítať si. A piť latté, ideálne tekvicové.
Austin je slobodný otecko, ktorému so starostlivosťou o dvojčatá pomáha sestra. Na leto však musí odcestovať, a tak je Austin nútený nájsť k deťom pestúnku.Jedna potenciálna sa mu zjaví na prahu dverí - volá sa Veronica, má na sebe oblečené svadobné šaty a práve dala pred oltárom nakladačku chlapovi, ktorého si plánovala vziať. Veronica očarí nielen deti, ale aj malé mestečko.
Vlastne si získa každého okrem večne mrzutého Austina, ktorý jej prácu pestúnky najprv dať nechce. Nakoniec si ju však predsa pustí do života a chtiac - nechtiac aj do svojho srdca...
Táto milá oddychovka ma chytila od prvej strany. Hneď, ako Veronica kopla do brady svojho záletníckeho takmermanžela som vedela, že ju budem milovať. Okrem sympatií celého mestečka mala aj moje sympatie a úprimne som ju obdivovala za to, že Austina netresklapanvicou po temene za to, ako sa k nej choval. A vlastne ja by som ho treskla aj za to, že stále videl len negatívnu stránku veci a mal tisíc argumentov, prečo to a tamto nie je možné.
Ako to však v týchto príbehoch už býva, slovo dalo slovo.. a z chuja sa stáva donchuan, z pestúnky milenka. Aby to však nebolo len o happyende, ešte pred koncom je nevyhnutné to trošku zamotať, že áno.
Príbeh to bol naozaj skvelý, žiadne ťažké témy, ale trochu mi tam chýbala nejaká tá hĺbka a odhalenie pozadia (dobre, toto všetko vlastne bolo opísané v posteľových scénach, ale chcela som aj trošku iné pozadie a hĺbku).
Veľmi netradičný motív za mňa bol, že otec sa sám stará o deti, lebo matka sa necítila byť matkou. Za spracovanie tejto témy veľký palec hore autorke.
Knižku som brala do rúk s tým, že potrebujem trochu vypnúťhlavu a proste sa nechať unášať dejom. Účel splnila. Odporúčam všetkým romantickým dušiam.
Augustus Everett je autor náročnej prózy, ktorá má od romantiky ďaleko asi tak, ako má Nitra od Sydney, a to ešte idete cez Sibír peši. Jeho knihy končia tragicky presne ako všetky moje doterajšie pokusy schudnúť.
January Andrewsová píše príbehy s romantickým klišé, predvídateľnýmizápletkami, sladkými sexi hrdinami a jej knihy majú s realitou asi toľko spoločné ako ja s Claudiou Schiffer.
Obaja však majú spoločné jedno - tvorivú krízu. Dokázal by Gus napísať romantické klišé a January zasa naopak knihu podľa skutočnej udalosti? V stávke je všetko...
Kým Januarysvojho nového známeho vodí po tých najromantickejších miestach, on jej dohaduje s rozhovory s ľuďmi, ktorí prežili peklo na zemi..
A je vlastne Gus až taký nový známy?
Čakala som predvídateľnú romantickú linku, priamu ako rýchlik z Bratislavy do Košíc. Tento rýchlik však odbočil ešte do Hornej Strehovej, Dolného Lopašova, potom to prudko struholvo Vrútkach na tretiu koľaj... proste to bola jazda!
Kniha je o vzťahoch, avšak nie len tých partnerských, ale aj rodinných. O tom, ako je niekedy lepšie nevedieť. O tom, ako vás odhalenia môžu priviesť na miesta, kde by ste sa inak nikdy nevybrali. O odpustení. O nových začiatkoch. Ale aj o láske, ktorá môže vzrásť doslova medzi kýmkoľvek. A že aj keď nikto z nás nie je dokonalý, každý si ju zaslúži.
A opäť raz dielo, ktoré pripomenie, že treba žiť pre daný okamih, lebo zajtra tu už byť nemusíme.
Preto sa snažmevyťažiť maximum z každej príležitosti, venujme sa blízkym, čítajme vždy, keď sa dá (Je v pekle knižnica? Neviete niekto?). Hlavne si život užívajme, máme ho len jeden.
Pokiaľ hľadáte príjemnú letnú oddychovku, veľmi odporúčam. Opisov akurát, humoru akurát, lásky akurát... nádherný balans.
"Niekedy človek nie je pre toho druhého správny, ale aj tak ho môže milovať celým svojím srdcom."
Gideon a Freya sa poznajú odmalička. Boli pre seba navzájom najlepšími priateľmi, bútľavými vŕbami, prvou láskou. Verili, že spolu zostanú navždy, že budú spolu šťastní. Môžu však byť spolu šťastní dvaja drogovo závislí mladí ľudia? Niekedy skrátka láska nestačí...
Po jedenástich rokoch sa Freya vracia do Štokholmu a stretáva svoju prvú lásku, tú, na ktorú sa nezabúda. Obaja prešli traumami a nesú si svoje bremeno. Môžu mať aspoň teraz spoločný šťastný koniec?
V prvom rade obrovské sombrero veľkosti Connecticutu skladám pred autorkou. Pravdivo a kruto živo rozpráva nielen o pocitoch samotných drogovo závislých, ale aj o ich najbližších. O tom, ako drogy zničiacelú rodinu, nielen jednotlivca. O tom, aké ťažké je abstinovať, a aké jednoduché je do toho znova spadnúť. O tom, čo všetko je človek ochotný urobiť len preto, aby získal dávku...
Napriek tomu, že Freyina mama pre ňu chcela len to najlepšie, tu platí, že niekedy je menej viac. Veľmi sympatický mi bol Massimo, takého chlapa by som dopriala každej žene, a síce ma v závere krok z jeho strany veľmi mrzel, ale nečudovala som sa mu.Ďalšie sombrero skladám pred Gideonom, lebo nielen že sa postavil na nohy a dokázal sa postarať sám o seba, on to s prehľadom zvládol aj s dvoma ďalšími malými bytosťami.
Už len kvôli nim som si priala taký ten klasický happyend s konfetami, ružovými poníkmi a tortou. A či bol alebo nebol si prečítajte sami. Lebo túto knihu chcete čítať. A mladí by ju mali čítať povinne!
