Book wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Mám rada dobré knihy. Tie, ktoré otvárajú obzory a zapájajú do činnosti mozgové bunky.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Book wishlist Moje aktivity
Milá a dojímavá kniha, ktorá ma úplne prekvapila vôbec to nie je typ literatúry, ktorú by som bežne vyhľadávala, no dokonale sadla do jesennej atmosféry bežných dní. Sledujeme pána Hirasaku, ktorý vo svojom fotoateliéri sprevádza ľudí na druhý svet.
Stretávame tri postavy učiteľku na dôchodku, mafiána Yakuza a mladé dievča a úlohou pána Hirasaky je zoznámiť ich s poslednou úlohou, ktorá ich čaká pred definitívnym odchodom na onen svet. Každý človek dostane šancu znova prežiť jeden životný okamih, a práve v tejto voľbe tkvie sila príbehu a odhaľuje sa skutočné vnútro postáv. Viete, ako sa hovorí, že pred smrťou človeku prebehne pred očami celý život? Tu si sami vyberiete, čo presne chcete vidieť v kolotoči spomienok fotografie, ktoré vám pripomenú to najdôležitejšie či najkrajšie a bude ich presne toľko, koľko rokov ste strávili na svete.
Nakoniec je to predovšetkým hodnota spomienok, ktoré tvoria podstatu našich životov, spomienok, ktoré nám nikto nevezme. Čo z toho, že na dovolenke spravíme tisíc fotiek, keď si môžeme nechať len jednu?
Moje dovolenkove citanie, ktore naplnilo moje ocakavania na 200%. Niektore pribehy nam skratka sadnu viac ako ine a niektore postavy nam prirastnu k srdcu a vytlacia z nas i slzu. Striedanie rozpravacov a sledovanie udalosti z roznych uhlov vnimania, prezivania a generacnych stretov ma neuveritelne strhlo, pribeh sa rozvijal a rozuzloval, tajomstva a boliestky sa postupne rozbalovali, odporucam vsetkymi desiatimi. Takto sa pise sucasny generacny roman!
Euridícia v sebe zosobňuje všetky ženy (nielen tie v Brazílii), ktoré si napriek mnohým talentom a darom, ktoré dostali do vienka, nemohli splniť svoje sny a presadiť sa v tradičnej spoločnosti (40-60's 20.storočia). Autorke sa podarilo napísať knihu veľmi čítavým a nenáročným štýlom, no napriek tomu svojím obsahom podáva múdru, vtipnú a dôležitú výpoveď o emancipácii žien.
Románový debut Amy a Isabelle od Elizabeth Strout som čítala až po Olive Kitteridge, kde vidno výrazný posun autorky a vyzretejšie písanie. Ničmenej určite stojí za prečítanie. Pomaly plynúci príbeh zaplavený postavičkami z miesta, kde vyrastala samotná autorka, nám dovoľuje nahliadnuť do ich každodenných životov, utvárať si svoje sympatie či naopak, súcitiť i posudzovať. Príbeh o tom, že história sa opakuje a nemôžete tomu žiadno zabrániť, príbeh o neuchopiteľnom vzťahu matky a dcéry, v ktorom je veľa nevypovedaného, príbeh o ťaživých tajomstvách, ktoré si radšej necháme sami pre seba. Prvá polovica knihy ťahá za dlhší koniec, no predsa len záver má čo povedať a možno prekvapí. A možno ani nie :)
Autorka na pozadí priateľstva dvoch dievčat rozvíja témy legiend a tradíciu liečiteľstva a zaklínania (tzv.šeptúch) či úzku spätosť života živých i mŕtvych v poľskom regióne Podlasie. Všetko toto kontrastuje s modernou dobou, ktorá sa svojimi výdobytkami vkráda do života dedinčanov.
Kniha napísaná neuveriteľne krásnym jazykom, plná ľudského porozumenia, hlbokých myšlienok bez pátosu a láskavého humoru. Teším sa, že ma kniha prekvapila svojím obsahom i formou a že sa urodila v slovenských literárnych kruhoch.
Knižka trošku z iného súdka. Páčilo sa mi nahliadnutie do hlavy psychológa a jeho stretnutí s pacientmi, ktorí sa boria s láskou v rôznych podobách. Z literárneho hľadiska to zrejme nie je žiadne terno, no veľmi som si čítanie užila, tak to prevýši subjektívne všetko. Často som premýšľala nad účastníkmi príbehov a záverom mi z toho vyšlo, že v každom z nás sa skrývajú tajomstvá a nevyslovené bloky, ktoré si v sebe nosíme od detstva a odrážajú sa v celom našom živote. Veď ako hovorí Alfred Adler: "Jediní normálni ľudia sú tí, ktorých dobre nepoznáte."
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha z kategórie "nič neočakávaš a dostaneš oveľa viac." Útly román ponúka široké spektrum otázok, ktorý mi stále znejú v hlave...Existuje nejaká realita alebo si ju iba nahovárame? Dokáže posadnutosť literatúrou strieť hranicu medzi fikciou a skutočnosťou až tak, že sa život stane literatúrou a literatúra životom? 50tnik Christoph rozpráva na prechádzke o 20 rokov mladšej Lene svoj životný príbeh lásky k žene, ktorú mu pripomína. Postupne vyplýva, že sa nielen podobajú fyzicky, no ich príbehy sú s menšími odchýlkami identické. Môžu existovať rovnaké životy iba o 20 rokov posunuté? Je život každého z nás originálom alebo len opakovaným vzorcom po celé veky? Sme svojím strojcom alebo si to iba namýšľame? Tieto a ďalšie znepokojivé otázky si kladú postavy príbehu a budete si ich dávať spolu s nimi. Pokojná jednohubka, ktorá neponúka strhujúci príbeh je skôr o pocitoch a zamyslení sa.
"Nechci vůbec vědet, co mi budoucnost přinese, ale líbí se mi představa, že je už daná, že všechno, co se mi přihodí, už jednou potkalo někoho jiného, že to má souvislost a dává to smysl. Jako by můj život byl příběh. Myslím, že právě tohle jsem měla vždycky ráda na knižkách. Že jsou neměnné. Člověk je vůbec nemusí číst. Stačí je vlastnit, vzít do ruky a vědet, že zůstanou takové, jaké jsou."
"Cyril Avery je možno všetkým, čím som bol, čím som, čím nie som a čím ešte možno budem. Túžba po láske a živote s druhým človekom nie je homosexuálna, ani heterosexuálna. Je ľudská. Všetci hľadáme niekoho, kto sa nám páči po fyzickej i duševnej stránke. Môžeme len dúfať, že raz niekoho takého stretneme."
Takto by sa možno dal v skratke zhrnúť tento obsiahly román, ku ktorému autor na konci knihy napísal zopár poznámok a medzi nimi bola táto. Paralely jeho života a hlavnej postavy sú zrejmé. Na napísanie takéhoto románu potreboval aj Boyne veľa odvahy a trochu viac rokov. Nebyť tohto dodatku, dala by som zrejme nižšie hodnotenie, ale veľmi úplne ma to zlomilo aj dojalo (áno, mňa), že som zabudla na tie výhrady, ktoré som mala počas čítania. Knihu som doslova zhltla, čo nemusí byť merítkom dobrej knihy, no pomohli k tomu časté dialógy, niekedy príliš dlhé. Ocenila by som niekedy opis, nemuselo byť všetko povedané ústami postáv. Tých bolo ku koncu neúrekom, až som sa občas strácala, napriek tomu, že som knihu čítala non-stop počas niekoľkých dní. Až na zopár udalostí v knihe ? la deus ex machina (nebudem spoilerovať), niekedy až príliš pritiahnutými za vlasy, som si povedala, že som prečítala naozaj dobrú knihu, ktorá mi robila spoločnosť počas vianočných dní. Čítala som, že ju podaktorí označujú za humornú (ok, miestami možno, veď aj sám Boyne to povedal), no rieši také závažné témy, že sa okrem niekoľkých úškrnov som sa na viac nezmohla. Určite patrí k príbehom, na ktoré nezabudnem.
Rozlíšiť predstavy od skutočnosti môže byť v istom období života problematickejšie ako sa na prvý pohľad môže zdať. Čo je realita a čo sme si iba vymysleli, prekrútili či vyfabulovali? Aj o tomto je táto útla kniha od výbornej rozprávačky Claire Messud.
"Všetci si obliekame kostýmy, masky a predstierame. Berieme rozsiahle, neúplné, neuchopiteľné hory udalostí a emócií a cedíme ich do zjednodušeného rozprávania, do prostého príbehu, ktorý predstavujeme ako pravdivý.(...) Lenže v skutočnosti vôbec nič nevieme, len to, ako by mal príbeh pokračovať, tvárime sa, že je to náš príbeh, a dúfame, že všetko dobre dopadne. Rozdiel je v tom, že na pódiu alebo vo filme priznávame podvod, prijímame, že sme vytvorili svet, ktorý odmieta to, čo ignorujeme. Ako bohovia vymýšľame svet, ktorý by mal logiku."
Autorov život je "opradený" množstvom mýtov, ktoré sa zahniezdili v našich predstavách. Kniha od Radka malého vyvracia či uvádza na pravú mieru mnohé z nich a umožňuje nám bližšie spoznať postavu tajomného Kafku. Textu nie je veľa, no bohato stačí (v duchu niekedy je menej viac). Nádherné kresby v knihe, od ktorých sa nedá odtrhnúť, dodávajú celku tajomnú atmosféru.
