Moje knižky na želanie Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Mám rada dobré knihy. Tie, ktoré otvárajú obzory a zapájajú do činnosti mozgové bunky.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
2011
2010
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2011
2010
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižky na želanie Moje aktivity
"Cyril Avery je možno všetkým, čím som bol, čím som, čím nie som a čím ešte možno budem. Túžba po láske a živote s druhým človekom nie je homosexuálna, ani heterosexuálna. Je ľudská. Všetci hľadáme niekoho, kto sa nám páči po fyzickej i duševnej stránke. Môžeme len dúfať, že raz niekoho takého stretneme."
Takto by sa možno dal v skratke zhrnúť tento obsiahly román, ku ktorému autor na konci knihy napísal zopár poznámok a medzi nimi bola táto. Paralely jeho života a hlavnej postavy sú zrejmé. Na napísanie takéhoto románu potreboval aj Boyne veľa odvahy a trochu viac rokov. Nebyť tohto dodatku, dala by som zrejme nižšie hodnotenie, ale veľmi úplne ma to zlomilo aj dojalo (áno, mňa), že som zabudla na tie výhrady, ktoré som mala počas čítania. Knihu som doslova zhltla, čo nemusí byť merítkom dobrej knihy, no pomohli k tomu časté dialógy, niekedy príliš dlhé. Ocenila by som niekedy opis, nemuselo byť všetko povedané ústami postáv. Tých bolo ku koncu neúrekom, až som sa občas strácala, napriek tomu, že som knihu čítala non-stop počas niekoľkých dní. Až na zopár udalostí v knihe ? la deus ex machina (nebudem spoilerovať), niekedy až príliš pritiahnutými za vlasy, som si povedala, že som prečítala naozaj dobrú knihu, ktorá mi robila spoločnosť počas vianočných dní. Čítala som, že ju podaktorí označujú za humornú (ok, miestami možno, veď aj sám Boyne to povedal), no rieši také závažné témy, že sa okrem niekoľkých úškrnov som sa na viac nezmohla. Určite patrí k príbehom, na ktoré nezabudnem.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Rozlíšiť predstavy od skutočnosti môže byť v istom období života problematickejšie ako sa na prvý pohľad môže zdať. Čo je realita a čo sme si iba vymysleli, prekrútili či vyfabulovali? Aj o tomto je táto útla kniha od výbornej rozprávačky Claire Messud.
"Všetci si obliekame kostýmy, masky a predstierame. Berieme rozsiahle, neúplné, neuchopiteľné hory udalostí a emócií a cedíme ich do zjednodušeného rozprávania, do prostého príbehu, ktorý predstavujeme ako pravdivý.(...) Lenže v skutočnosti vôbec nič nevieme, len to, ako by mal príbeh pokračovať, tvárime sa, že je to náš príbeh, a dúfame, že všetko dobre dopadne. Rozdiel je v tom, že na pódiu alebo vo filme priznávame podvod, prijímame, že sme vytvorili svet, ktorý odmieta to, čo ignorujeme. Ako bohovia vymýšľame svet, ktorý by mal logiku."
Autorov život je "opradený" množstvom mýtov, ktoré sa zahniezdili v našich predstavách. Kniha od Radka malého vyvracia či uvádza na pravú mieru mnohé z nich a umožňuje nám bližšie spoznať postavu tajomného Kafku. Textu nie je veľa, no bohato stačí (v duchu niekedy je menej viac). Nádherné kresby v knihe, od ktorých sa nedá odtrhnúť, dodávajú celku tajomnú atmosféru.
Čítať viac
Už dávno ma tak čítanie knihy nezahrialo na duši. Našťastie sa mi do ruky dostal český a nie slovenský preklad, kde z hlavného hrdinu urobili Bula Retarda. V českej verzii sa hrdina volá Guyilan Vignolles, z čoho vzniká prešmyčka Vilan Guignol a znamená niečo ako "ošklivý šašek." Uznajte, že ošklivý šašek je v porovnaní s Bulom Retardom (vzniklo z Ardlo (?!) Buret) pôvabné a milené meno.
Môžeme povedať, že kniha je v podstate rozprávkovým príbehom a celý čas som sa cítila ako v čarovnom svete Amélie z Montmartru, nie náhodou, nachádzame sa v Paríži. Kto miluje knihy, čítanie, písanie (nielen o knihách) a všetko s tým spojené, možno si túto knihu užije tak ako ja :)
Povedala by som, že Posol by mohol byť pokojne zaradený v kategórii "young adult." Pri čítaní tejto knihy som sa cítila ako na hojdačke. Po prvých pár stranách som ju chcela odložiť, potom ma s pribúdajúcimi stranami zaujala, v závere zasa nadšenie trochu opadlo. Miestami na mňa príliš patetické a hraničiace s motivačnom literatúrou, ale teda stále v zóne "dobre, nebola to strata času." Zlodejku kníh mám oveľa radšej.
Čítať viac
Čítať takúto knihu je pre mňa vždy zážitkom. Keď človek číta veľa jednu knihu za druhou, vždy ho poteší, keď sa mu dostane do rúk niečo, s čím sa ešte nestretol. O tejto knihe to platí v celom svojom rozsahu. Výborná téma, spracovanie, striedanie časových rovín, rozprávačov, hranie sa s pozornosťou čitateľa, skladanie nikdy nekončiaceho puzzle a pôsobivý záver.
Bolo mi ľúto, keď som čítala epilóg a lúčila sa s týmto skvostom, ktorý je prvotinou nositeľa Nobelovej ceny. Mala som tú česť vidieť ho pred pár dňami v Prahe na Svete kníh, bol to takisto nezabudnuteľný zážitok.
Ako hodnotiť nehodnotiteľné?! Keby som si kupovala slovenskú verziu, tak by som si prečítala toto: "Predali sa z nej takmer dva milióny výtlačkov a je na najlepšej ceste zaradiť sa medzi klasické duchovné práce, aké napísali William P. Young, Paulo Coelho či Eckhart Tolle." Uznajte, knihu by som si v žiadnom prípade nekúpila. Žiaľ, kupovala som si českú verziu, zaujala ma anotácia a predstavovala som si niečo úplne iné ako som dostala. Spracovať tému o tom, že všetci sme otrokmi niečoho, považujem stále za výborný nápad, ale úplne v inom románe bez patetických fráz. Všetky tie klišé donekonečna sa opakujúce frázy o tom, že máme žiť pre prítomnosť a zbaviť sa minulosti, nemyslieť na to, čo sa nám stalo, na rany, sklamania, svojich kostlivcov v skrini a neriešiť budúcnosť, nebáť sa o ňu, všetko je v našich rukách. Nemáme prahnúť po majetkov a vážiť si čo máme, lebo často túžime po niečom, čo nás šťastných neurobí, bla bla bla. Toľko krížov človek dostáva, koľko dokáže uniesť, skúšky patria k životu, bla bla bla, keď nie si spokojný v práci, vo vzťahu, v živote, osloboď sa, máš na to všetky páky, bla bla bla, všetci sme tu z nejakého dôvodu, bla bla bla...nie, nie je to pre mňa "life-changing" kniha, ako som si prečítala z mnohých recenzií, mňa uvrhla ešte do väčšej depky, akú som mala pred čítaním knihy :D.
Čítať viac
Požičiam si jednu vetu z recenzie, ktorú som čítala nedávno a úplne sa s ňou stotožňujem: "Mít talent lehce psát – dar i prokletí…"
Musím povedať, že som v rozpakoch. Očakávanie boli veľké, no neboli naplnené. Síce sa mi páčilo, že Mornštajnová opustila tie "rozmáchlé" príbehy s desiatkami postáv a la Hotýlek a Slepá mapa a napísala komornú "drámu," no mala som pocit, že som niečo podobné čítala už niekoľkokrát. Motív mlčania a neporozumenia je taká bežná vec v živote každého človeka, neexistuje snáď nikto z nás, kto by sa s niekým vo svojom okolí (aj veľmi blízkom) nerozprával, resp. ho nejakým spôsobom ignoroval, aj dobrovoľne. A naše rodinné vzťahy nie sú ani zďaleka ružové a mohli by sme o nich napísať podobné "drámy."
Čítalo sa to výborne, ľahko, možno až príliš. Miestami som skĺzala k rýchlemu čítaniu, čo vôbec nie je dobré znamenie. Prvá polovica románu ma bavila viac, druhá, predvídateľná, už menej. Ani záver neohúril, i keď som čakala, že aspoň ten mi vytrie zrak. Dávam 4* iba preto, že som dala Hotýlku a Slepej mape 3* a Tiché roky považujem za lepší román.
knihe som sa dlho vyhýbala a potom som ju vyhrala, tak som si povedala, že to bude znamenie a čas vziať ju do lapákov :)
Spočiatku mi to nešlo do gulivera a chytal ma razdraz, keď som začala lukovať na tie podivné wordy. Z každej strany fŕkala bladka, skrímovali voisy, tolkovalo sa, fajčili sa rakoviny a pilo sa moloko s nožmi počas každej najtky. Neverila som vlastným glazom a ani sa mi nedrimovalo, že to dočítam. Trvalo mi hodne dlho, kým som sa začítala, potom už to išlo odinočky.
Neviem úlne objektívne zhodnotiť preklad,
no samozrejme som si potom hľadala články o tom ako vznikol nadsat, čo ma veľmi zaujímalo. Obávam sa, že pri prekladoch sa stráca veľa z originálu, miestami slova znejú nasilu, inokedy prirodzene.
Myšlienka románu je nepochybne silná, nedávno som čítala Kvety pre Algernona, takisto narazíme na myšlienku manipulovania so slobodnou voľou.
No povedzme si úprimne, či píplovia urobili nejaké chorošné stvary odinočky, keď dostal slobodnú vôľu, sme poriadne v šaroch, celý tento náš svet a tikáč sme umlčali tým, čo nám vyhovuje.
