

Juraj Červenák Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
V príbehu záverečného dielu trilógie Kouzelná skříňka sa strieda cesta Gwendy do vesmíru a séria flashbackov, ktorých cieľom je vytvoriť kontext, ako sa Gwendy ocitla na vesmírnej lodi aj o okolnostiach tragickej udalosti v jej živote. Poslední úkol pro Gwendy mierne vytiahla sériu z pohromy predošlého dielu. Dej je jednoduchší, ako sme u Kinga zvyknutí, prepletený s inými Kingovými románmi s odkazmi na To a najmä Temnú vežu, príbeh je solídny, a kým počas prvej polovice knihy sledujeme, ako sa Gwendy s Alzheimerovou chorobou so skorým nástupom snaží zapamätať si, čo robia tlačidlá, ako sa kto volá a ďalšie problémy s pamäťou, niekde v poslednej tretine sa konečne rozvinie akcia a dostaneme inú hrozbu a konflikt ako Gwendine zhoršujúce sa zdravie. Trocha krvi, vládne sprisahanie a potvrdenie, že starí známi “priatelia” v žltých kabátoch sú do celej veci zapletení.
Vzhľadom na Kingove schopnosti charakterizácie v tomto prípade zostávajú okrem samotnej Gwendy ostatné postavy pomerne bledé, dvojrozmerné, chýba im hĺbka a niekedy sú vykresľované až veľmi prehnane.
King sa neštíti zakomponovať do svojich kníh osobné politické názory. Urobiť z hlavnej postavy senátorku mu preto poskytuje ďalšiu platformu na ich začlenenie do príbehu a King ju naplno využíva.
Napriek určitým prvkom príbehu, ktoré pôsobia vykonštruovane, dobrý celkový záver, ale sklamanie z toho, že kúzelná skrinka nemohla zostať vo svojom vlastnom „svete“.
Uspokojivo napísaný a veľmi dôkladne preskúmaný životopis teoretického fyzika Alberta Einsteina, v ktorom Walter Isaacson jemne vyvažuje tri aspekty: život Einsteina z biografického uhla pohľadu, skúmanie jeho vedeckých prác zjednodušeným jazykom, dostupným aj pre laikov, a diskusiu o tom, ako Einstein ovplyvnil a vnímal vedeckého ducha doby v prvej polovici 20. storočia.
Prezentuje nielen hlavné body Einsteinových teórií a konceptov, myšlienkové experimenty, fázy neúspešného boja proti kvantovej mechanike a spochybňovania princípu neurčitosti, celoživotnú snahu o vytvorenie jednotnej teórie poľa a vysvetlenie a zjednodušenie rozsiahleho sveta fyziky a prírody, ale do knihy vkladá aj humor a anekdoty z Einsteinovho života, interakcie a korešpondenciu s rodinou, priateľmi a kolegami, politické presvedčenie a vieru, poodhaľuje jeho osobnostné vlastnosti, zvedavosť, tvrdohlavosť, láskavosť, zlomyseľnosť, nekonformnosť, neznášanlivosť voči diskriminácii, úctu k individualizmu a slobode, jeho schopnosť používať intuíciu a predstavivosť.
Hoci sa kniha topí v množstve detailov a v niektorých častiach mohla byť zhustená, Einsteinova neskoršia kariéra, počas ktorej neprichádza so zásadnými objavmi, je zbytočne podrobná, autor sa často opakuje a mnohokrát zdôrazňuje Einsteinovu pochabosť, keď verí v existenciu jednotnej teórie poľa, celkovo ide o zaujímavý životopis, ktorý objasňuje život génia, omylného muža s mnohými problémami, a jeho prínos pre fyziku a pre svet.
Prvý diel série Zelený potok od obľúbeného autora a pre mňa, žiaľ, krok vedľa. Pieseň vlka sa na prvý pohľad zdá ako originálny príbeh plný emócií, ale nedokázala som sa spojiť s postavami ani s autorovým štýlom.
Dej sa vlečie a nie je ničím zaujímavý alebo fascinujúci, príbeh a postavy sú plytké a bez vývoja, vety a myšlienky sa opakujú, niektoré dejové zvraty nedávajú zmysel, text, plný klišé, je oveľa dlhší, ako je potrebné a chýbajú mu rozsiahlejšie, na seba nadväzujúce naratívy, množstvo vecí, vrátane sveta a mágie, ostáva nevysvetlených, toxický vzťah medzi hlavnými postavami, majetníckym a žiarlivým vlkolakom Joeom a človekom Oxom, ktorý sa nejakým podivuhodným zázrakom zmení z nevýrečného chlapca na vodcu, nemá od začiatku až do konca žiadnu existujúcu chémiu, ich puto je viac bratské ako romantické.
Samotné rozprávanie príbehu je melodramatické a navodzuje pocit, že sa autor príliš snaží vyjadriť, koľko úzkosti, drámy a hnevu prebieha v životoch postáv, a humor neladí s príbehom, pretože namiesto toho, aby do úzkosti vniesol trochu ľahkomyseľnosti, robí ho hlúpym.
Jediné, čo možno na knihe vyzdvihnúť, je znázornenie konceptu priateľstva, dynamiky s vlkolakmi a pripútanosť Oxa ku každému členovi svorky.
Kniha si vzhľadom na pozitívne hodnotenia určite nájde svojich čitateľov, ale ja s najväčšou pravdepodobnosťou v sérii pokračovať nebudem.
Veľkú časť zápletky románu, sledujúceho roky 1929 až 1958 v živote jednej z najznámejších a najobľúbenejších autoriek detských kníh, ktorá priviedla k životu množstvo nezabudnuteľných postáv, tvorí príbeh jej syna Lasseho, ktorého prvé roky života nedokázala sama vychovávať, manželstvo so Sture Lindgrenom, dôležitosť rodiny a zrod prvých kníh.
Autorka síce pokrýva malú, ale dôležitú časť života Astrid Lindgrenovej, počas ktorej sa v nej prebúdza spisovateľka a formuje ju ako jednu z najikonickejších detských autoriek. Predstavuje ju čitateľovi nielen ako spisovateľku so svojským humorom, nevyčerpateľnou fantáziou a láskou k príbehom, ktorá vnútorne zostáva dieťaťom s neustálou zvedavosťou a otvorenosťou voči svetu, ale aj ako ženu, manželku a matku, oddanú, bláznivú, neistú, ustaranú, vďačnú, skromnú, plnú nápadov a šťastných zážitkov uchovaných z detstva.
Štýl písania je uvoľnený a ľahký, prevládajú krátke, priame dialógy, dej je dynamický a rýchlo prechádza rôznymi časovými obdobiami, opisy sú pestré a výstižné. Autorka nejde veľmi do hĺbky, ale dbá na to, aby životný príbeh vyrozprávala realisticky, bez odklonu od životných faktov spisovateľky aktívne bojujúcej za práva detí, často nepochopených dospelými.
Ak chcete zistiť, ako vznikol nápad na Pipi Dlhú Pančuchu a spoznať Astrid Lindgrenovú, tento beletrizovaný životopis by mohol byť dobrým začiatkom.
Rodný kraj má korene, ktoré prerastú dušu človeka tak, že nikdy nezabudne, kde sa cítil prvýkrát milovaný.
