Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
#fromtimetotime #booknerd
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Toto je tak ozajstné. Príbeh lásky. Nedokonalej, ale skutočnej. O tom nikdy neprežitom poznaní milujúceho človeka v jeho vlastnej samote. Tej túžbe po tomto poznaní. O navždytrvajúcej samote. Ako existujú bytosti, ktoré ju potrebujú oveľa väčšmi než skutočnú lásku a sú s ňou tak prepojené, že ju nemožno ani citom alebo túžbou porušiť. Láska je krehká, nepochopená, neistá, plná nedorozumení, nevysloveného, a predsa otvorená, ale bojazlivá, prehnane prežívaná. Pravá láska býva bolestivá. Hádam ju tieto nedokonalosti robia takou srdca dotýkajúcou sa. Niektoré lásky sú silné a dávajú všetko i napriek tomu, že nie sú večné. Azda sú večné práve pre ten moment, lebo minulosť bude vždy súčasťou prítomnosti. Nuž, milovanie má príliš veľa pohľadov. Aj tento príbeh ich má, že ich nemožno spojiť a možno sú spojené už navždy, nech je koniec akýkoľvek.
Je pekné spoznávať našich obľúbených autorov. Prechádzať sa ich životom, stať sa jeho súčasťou, usmievať sa, keď je im pekne, plakať i objať ich. Schovať sa spolu na tajné miesto, a tam si spoločne nahlas čítať, milovať sa. A potom bojovať, ale znova zlyhať, byť na dne, opiť sa, napísať knihu, premýšľať a filozofovať nad všeličím. Mať deti, podaré aj nepodarené lásky. Osemnástim miestam na svete hovoriť domov. Vyskúšať najrozličnejšie povolania. Zažiť všetko s nimi. Občas je existencia našich obľúbencov veľkým zážitkom, inokedy túžime žiť v tom istom období a na tom istom mieste, aby sme ich skutočne bozkali, keď život až príliš prežívajú. A predsa nám niekedy práve tieto najsmutnejšie príbehy pomôžu zvíťaziť, tak ako to dokázali ich nešťastníci, lebo až primoc prežívame my.
Nádherné! Chcenie poznať nepoznané a dlhá cesta za týmto poznaním. Krásna je ľudská túžba, čo s tvorom hýbe. Tento príbeh je práve o takýchto túžbach, o tom, že jestvujú nekonečné záhady, potom ani vášeň nemožno úplne nasýtiť, takže v nás pre niektoré tajomná žije stále, a dobre tak! Aké to je príťažlivé, byť objaviteľom nepoznaného, nech je kdekoľvek a je čímkoľvek. Toľko toho nevieme o živote, jeho kolobehu, existencii človeka, bytí konkrétnej osoby, naozaj neobyčajných bytostiach i úhorovi. Ach, vo svete je rozličností, no práve viera nás vedie spoznávať (sa), vďaka tej nádeji stále hľadáme a hýbeme sa, pohýňame svetom. Viera kohokoľvek v čokoľvek, pokojne aj v úhora, knihu o ňom či človeka alebo nadprirodzeno, len nech navždy prebýva a kvitne.
Ťažké čítanie. Silné a tak hlboko sa dotýkajúce. Slzavé, ale potrebné. Plné dlhotrvajúceho boja. O tom, aké je dôležité nebyť ticho, keď cítiť nespravodlivosť, a ak ani hlasno nestačí, tak kričať ešte hlasnejšie. Toto sú príbehy odsudených mladých ľudí prežívajúcich nezmyselné fyzické tresty. Životy tých, ktorých budúcnosť je častokrát jasná už na samotnom začiatku. Nešťastné osudy, no i tak vytrvalé, bojujúce za seba i druhých. Tak veľa sa ešte od ľudí máme učiť, aj takých, od ktorých nás naše milné presvedčenia vzďaľuju?. Ach, aké je len nutné uvedomiť si, že každý človek je výnimočny? a všetci sme rovnako dôležití. A aj to, že zlo zlom neporazíme. Veď láska je silnejšia nad ľudské nezmyselnosti a aj cez ťažké chvíle sa vždy usmieva posledná.
Nevedomosť dokáže obrovské veci, ničí chápanie, skrýva človeka pred skutočnosťami a presviedča ho o tom, že niektoré sú nám priveľmi vzdialené a je zbytočné sa nimi zaoberať. Naozaj sú až tak vzdialené? Smutné, koľko nepoznaného je i cez ľahostajné nepochopenie ľuďom tak blízke. Toto je kniha o vojne. Že aj tá v Afrike znamená vojnu tu u nás. Veď každé ľudské zlyhanie je zlyhaním jeho druhu. Príbeh boja, ktorý nikdy nebude mať víťaza, vlastne, žiadna vojna ho nemá. O životoch ľudí, v ktorých smrť je každodennosťou. Skutočná a vždy hlboko dotýkajúca sa Chimamanda znova raz dokazuje, aké nezmyselné dokáže byť občas ľudské správanie. Aj to, že sme si všetci rovní, ale prečo to až vojna musí dokázať?!
Obdivujem bytosti vychádzajúce bez strachu z temných izieb. Ľudí, ktorí zápasia uprostred búrok. Spisovateľov čítajúcich druhým myšlienky. Zbožňujem bytosti, ktoré majú svoj vlastný svet. Také tvory, čo svoje trápenia menia na veľké zážitky. Možno práve to je potrebné, prežiť úplne všetko, aby duša ožila, dokázala lietať i bez tela. Ohromuje ma Ahmet Altan aj so svojím príbehom a tou mocou veľkých spisovateľov byť na viacerých miestach naraz.
Toto je presne ten typ motivačnej knihy, ktorá nemusí byť priamo motivačná, ale bude, keď jej dovolíme. Tallis čitateľovi napovie, ako možno čítať obrazy, ľudí i seba samých, ale že je nutné to robiť vlastnými očami. Prináša množstvo myšlienok známych a menej známych psychológov z celého sveta. Zoznamuje nás poľahky s nadvecnosťou, ktorú možno žiť i s množstvom emócií. Hovorí o tom, že občas srdce predbehne rozum, aj o rozdieloch medzi dobrodružstvom a bezpečnosťou v láske. Ľudstvo túži viac mať než byť, ale to druhé je oveľa dôležitejšie. Tak je rovnako dôležité väčšmi milovať ako chcieť. Žiť sa oplatí aj pre takéto skutočnosti, kvôli knihám, v ktorých sa nájdeme, i takým, čo nám pomôžu nájsť sa.
Toto bolo milé. Vedieť, že sme v tom všetci spolu a necítiť samotu, na chvíľu. Priblížť si problémy iných, ktoré sú odlišné, a predsa sa nechať inšpirovať silou, ktorá presvedčí, že ťažké okamihy nás robia lepšími. Aj celkom obyčajné životy dokážu neobyčajné veci a priveľmi veľké, ktoré formujú našu budúcnosť i človeka samotného. Prečítajte si, bude lepšie.
Celkom (ne)obyčajné veci izolovanej doby
- Alena Koščálová
- Alžbeta Mižigárová
- Dávid Králik
- Dominik Graňák
- Eva Mosnáková
- Jana Kirschner
- Katarína Olíková
- Lucia Plaváková
- Ľudmila Kolesárová
- Mário Gešvantner
- Mirka Ábelová
- Monika Kompaníková
- Pavol Čekan
- Peter Hámor
- Sylvia Ondrisová
4,8
13,10 €
Virginia píše o ľuďoch, ich rozmanitosti, množstvách osobností i mnohých v jedinom človeku, jedinečnosti, ale tiež ako sme všetci rovnako ľudské bytosti. Láska je prostá, milovanie dokonalé a duša v tele nedokáže žiť slobodná. Toto je kniha o obyčajnom živote, s jeho krásami i ťažkosťami, že je občas neobyčajne silný v slabosti. O tom, ako trpíme, o najväčších nepriateľoch človeka a priateľstvách, kde priblíženia sú vždy spojené s odlúčením. O jedinej básni, čo dokáže zmeniť život, nádhere divokých žien, spievajúcich kvetoch, vode, ktorú možno prirovnať k prežitiu aj smrti, že obojím dokáže byť. Aký je človek unavený, a predsa túži, pokojný, ale v sebe samom nekľudný, samotár potrebujúci k sebe ďalšieho, je milovaný a nenávidený zároveň, v tom najväčšom šťastí smutný. Taký je ľudský život, prirovnávajúc ho k prírode dokonale, ako vlny, nezastaviteľný! Toto je jeden z najťažších, ale najkrajších zážitkov, nepochybne!
Premýšľala som, prečo tak rada čítam smutné príbehy. Možno je dôvodom, že knihy plné trápení ma nútia plakať nad nimi i celú noc. Takéto knihy oživujú silné emócie, a to mi dáva pocit, že som skutočná, živá. A možno, nás čitateľov, dokážu inšpirovať osudy, ktoré sú nám najbližšie, kde sa cítime svoji, akoby sme im najväčšmi rozumeli. Ale kniha od Olivie de Lamberterie nie je smutná, nie tak celkom. Je o obrovskej láske, nenahraditeľnej, súrodeneckej i partnerskej, rodičovskej, a tiež tej k sebe samému alebo aj silnej neláske nielen k sebe samému. Olivia píše o smrti. Chcenej, lež nepochopenej. O tom, ako niektoré obety prevyšujú ľudské chápanie, ako sa cez klamlivé zdanie zdajú malé. Sú bolestivé, a predsa najsilnejšie. Je ťažké hľadieť na smrť milujúceho jeho očami, nie očami živých. Možno to je egoizmus, možno obyčajná ľudská slabosť. Verím však, že ak zabudneme myslieť na to, ako veľmi a či vôbec nás niekto miluje a začneme premýšľať nad tým, či vôbec milujeme my, ostaneme skutočne slobodní, každý jeden. Potom aj mŕtvi budú veční. Len je treba ich nechať vzlietnuť. A raz poletíme všetci spolu.
