Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keďže ide o knihu z právnického prostredia, v hlave mi išlo ihneď prirovnávanie a očakávanie štýlu kníh od autora Johna Grishama, ktoré som kedysi dávno vyhľadávala. Ale s jeho knihami to malo spoločné len tak maximálne prostredie resp. námet zo súdnej siene. Teda kniha od Roba Rindera bola jeho odľahčenou verziou, nebola tak striktne písaná s advokátskymi výrazmi a detailami zo súdnej siene a čítala sa podstatne jednoduchšie.
Úvodom knihy sa zoznámime hneď s obeťou, ktorú autor len z ľahka predstaví a hneď vstúpime do zločinu. Obeťou je policajná hviezda Grant Cliveden, ktorý zomrie na otravu v súdnej sieni a tento, navonok už dopredu vyriešený prípad, padne na stôl koncipientovi Adamovi a jeho mentorovi, ktorý z jeho riešenia nie je kto vie ako nadšený. Keďže o usvedčení páchateľa jeviac menej vopred rozhodnuté, Adam sa predsa rozhodne dokázať na vlastnú päsť, že to predsa nemusí byť také priamočiare.
Úvod knihy bol ležérny, pomaličky nás autor zoznámi s postavami a prostredím a príbeh naberie na obrátkach najmä pri samotnom dokazovaní a vyšetrovaní. Adam bol neskutočne sympatická postava. Utiahnutý, ktorý v sebe ukrýva veľký potenciál, ale drží sa radšej v úzadí. No aj napriek tejto svojej introvertskej povahe je jeho viera v spravodlivosť silnejšia a za každú cenú sa bude biť za pravdu. Opakom neho je nesympatický mentor Jonathan, ktorý skôr jeho prácu podrýva a a vznikajú medzi nimi napäté situácie. Je to taký typický "boss", ktorý si niečo pred nováčikmi potrebuje dokazovať. Adamova snaha a túzba po spravodlivosti bola veľmi sympatická a jeho cieľavedomosť citeľná. Aj keď nie vždy musí pravda víťazíť, čo vieme aj z bežného života.
Kniha sa čítala veľmi dobre, napäté situácie boli odľahčené iróniou a bavil ma aj samotný námet. Veľmi zaujímavá krimi z advokátskeho prostredia bola pre mňa príjemným spestrením popri všetkých prečítaných krimi.
Kniha ma upútala na prvý pohľad. Vibe pripomínajúci knihu Vražda v Orient Exprese a atmosféra ako v detektívkach od Agathty Christie boli nepopierateľné, a tak som s pozitívnymi očakávaniami nastúpila na Philadelphia Phoenix.
Motív - pomsta mladej ženy, dosiahnutie spravodlivosti na vlastnú päsť a zároveň očistenie mena vlastného otca, bol sám o sebe zaujímavý a jeho prevedenie ešte chytľavejšie. Bavil ma tajomný nádych, ktorý sa vznášal v každom kupé a nad samotnými postavami. Každá skrývala nejaké tajomstvo a ich postupné odhaľovanie s kapitolami s pohľadom do minulosti skvelo oživil dej. Aj keď sa samotný dej sústreďoval len do prostredia vlaku, autor využil jeho celý potenciál a bolo priam neuveriteľné, ako sa v ňom vedeli jednotlivé postavy medzi sebou "zašiť" a všetko bolo načasované do posledného detailu.
Príbeh bol skutočne napínavý a s každým ukončením kapitoly dej gradoval ešte viac. Autor ma úplne doplietol a už keď som si myslela, že viem, čo daná postava ukrýva a kto je vrahom, vyviedol ma opäť z omylu. A to som si trúfala myslieť, že dej bude predvídateľný. No ani náhodou nebol. Jediná postava, ktorá sa ma nejakým spôsobom dotkla, bol Seamus. Absolutne som nečakala takýto zvrat a skôr som to videla na nejaký happy end s lovestory, ale záver knihy bol úplne, ale že úplne iný až som sa pousmiala, lebo mi prišiel skôr úsmevný, ako reálny.
V knihe nájdete emócie všetkých druhov. Samozrejme nechýba nenávisť, staré krivdy, výčitky, ale aj city, zamilovanosť, sklamanie, prepletené vzťahy a prekvapenia pri ich odhalení.
Skvelo napísané, ľahko čitateľné, dokonalo prepletené. Kniha bola novodobou Christievkou a mne sa veľmi páčila a priaznivcom detektívok, kde si premažete svoje mozgové závity rozhodne odporúčam. O dokonalosti grafického prevedenia ani nemusím písať, veď posúďte samy.
Prvá kniha s vyšetrovateľkou Van Reedovou a forénznym analytikom Harrym Steinbeckom, Unesené, sa mi veľmi páčila, a tak som sa na jej pokračovanie extrémne tešila.
Tentokrát sa popri Van dostáva do popredia práve postava Harryho, ktorá bola v predošlom diely viac v úzadí. Zoznámime sa s jeho démonmi minulosti a to priamo v tak trochu divnom mestečku Alku, do ktorého sú privolaní k odloženému prípadu. Práve na atmosfére mestečka, ktorá bola ozaj "scarry" má kniha dobré piliere. Mestečko obýva divná komunita opradená legendami a celkovo až mysterióznou atmosférou, ktorá sa tiahla celou knihou. Divní ľudia, divné prostredie a ešte divnejšie správanie. Z toho všetkého mi naskakovali zimomriavky a nerada by som sa tam ocitla.
Do príbehu sa mi spočiatku šlo ťažko začítať. Bola som miestami zmätená a nevedela som sa zorientovať medzi postavami. No akonáhle mi všetko docvaklo, čítanie som si užívala. Chválim krátke kapitoly, vďaka ktorým príbeh odsýpal jedna radosť a rovnako aj prepletenú zápletku, ktorej vyvrcholenie bolo skutočne prekvapivé. Dej nie je akčný, ale páčilo sa mi postupné spájanie a vyšetrovanie, ktoré bolo uveriteľné. Rovnako aj striedanie časových línii, teda prítomnosti a minulosti a taktiež opätovné zakomponovanie súkromia vyšetrovateľov, tentokrát najmä Harryho. Ak by som mala porovnať oba diely, tak prvá časť sa mi páčila asi viac. Nebola pre mňa tak mätúcou a aj námet sa mi páčil viac, ako bol spracovaný. Knihu, ale určite odporúčam a opäť ma záverom navnadila na pokračovanie.
Čítali ste Dobrodružstvá Huckleberryho Finna od Marka Twaina?
Ja sa s hanbou musím priznať, že nie. Aj keď dielo mi je samozrejme známe už zo školských lavíc a dej a postavy dôverne poznám. No aj napriek tomu som po knihe nikdy nesiahla. Preto som veľmi rada, že víťaz Pulitzerovej ceny Percival Everett sa touto klasikou inšpiroval a priniesol na trh akúsi jej novodobú podobu.
V tomto vydaní sa však do popredia dostáva postava Jima, otroka, ktorý bol v Twainovej klasike vedľajšou postavou. Prostredníctvom neho čitateľ priamo cíti túžbu po spravodlivosti, po slobode a neprávosti. Jim je inteligentný človek, ktorý vie čítať, písať, ale keďže má štatút otroka, musí sa správať prízemne a svoju inteligenciu skrývať. Aj keď to tak môže na prvý pohľad vyzerať, tak niha nie je len ťaživá a smutná dôsledkom rasistických problémov, ale v určitých situáciach sa aj pousmejete, lebo autor používa iróniu a sarkazmus, čím dej trochu odľahčuje. Zároveň je aj napínavý a dobrodružný, keďže sa hlavný hrdina dostáva do nebezpečných situácií. To všetko je prepletené hlbokými myšlienkami, najmä o pravde, nad ktorými sa čitateľ neraz pozastaví.
Spočiatku som mala mierny problém začítať sa do autorovho štýlu písania, no akonáhle som si naňho zvykla, už to išlo jedna radosť. Veľmi pekne a hodnotne napísané. Je to kniha nie len o túžbe po slobode, ale aj o hodnote človeka, o vlastnej identite, ako sa za každým z nás skrýva oveľa viac ako sa na prvý pohľad môže zdať. A aj keď je pravda častokrát nepríjemná, skrývať ju nikdy nevyrieši žiaden problém.
Vrelo odporúčam. Skvelé
Prípad Charlesa Dextera Warda a iné obludnosti nie je mojou prvou knihou od autora, ktorú som mala možnosť prečtať a o to nadšenejšie som sa do nej púšťala, lebo som už vedela, čo od autora môžem očakávať. Milujem autorov ojedinelý, možno trošku archaický štýl písania. Je úplne iný, na aký sme pri súčasných autoroch zvyknutí. Autor má cit na vybudovanie skvelej atmosféry, ktorá v čitateľovi vie navodiť emócie strachu, ktoré buduje postupne, pre niekoho možno zdĺhavými opismi, ktoré si ja naopak veľmi užívam.
Kniha pozostáva z pár poviedok, no nosným príbehom tohto diela je práve prípad Charlesa Dextera Warda, na ktorom som mohla sledovať autorovo majstrovské písanie. Čitateľ sleduje mladého historika Charlesa, ktorý sa počas pomaly rozbiehajúceho príbehu mení zo zvedavého chlapca na doslova posadnutého, čo sa prehĺbuje s každým odhalením temných praktík. Bolo fascinujúce sledovať túto premenu a pomalé odhaľovanie tajomstiev, čo gradovalo dej a postupne budovalo napätie. Je to taká zmes hororu, scifi, ale v tomto prípade má v sebe aj prvky detektívky. Bádanie za pravdou a odhaľovanie archívnych zväzkov bolo zaujímavou časťou a mňa to veľmi bavilo sledovať.
Čo sa týka už spomínaných poviedok, tie boli každá iná. Z každej vyžarovala iná atmosféra a ak sa to dá tak pomenovať, tak z každej vyžaroval úplne iný druh strachu z nepoznaného či mysteriózneho. Mne sa veľmi páčil najmä nosný príbeh knihy a veľmi oceňujem aj krásne ilustrácie či doplnkové materiály na konci knihy, čo čitateľský zážitok ešte prehĺbil a knihu povýšil na vyššiu úroveň.
Ak máte radi niečo iné, skutočne pomaly plynúci dej, z ktorého si viete užiť každú vetu a každá jedna má zmysel a je podstatná na dokonalé precítenie atmosféry, tohto autora neobchádzajte. Aj keď postupne viete, akým smerom sa dej bude uberať, ku korienku prípadu sa nedostanete len tak ľahko. Ale táto cesta plná hodnotného čítania stojí rozhodne za to.
Pekné dievčatá. Kniha pre niekoho už známa, no pre mňa bola novinkou. Obálka knihy vo mne hneď evokovala, že ústredným miestom deja knihy bude zrejme nejaké jazero. Ale tentokrát ma môj prvý dojem sklamal.
Po začítaní sa do knihy sa mi otvorili pomyselné tri dejové línie a ja som čakala na moment, kedy do seba zaklapnú a ja pochopím kto je každá z postáv a aký vzťah medzi sebou majú. Našťastie to netrvalo dlho a ja som plynulo nabehla na dejovú linku, ktorá ma hneď pohltila. Ooo áno, patrím k tej skupine ľudí, ktorej sa kniha brutálne páčila. Bola zaujímavá, napínavá a ja som nevedela odhadnúť páchateľa a tie zvraty? To som nečakala. Každá postava mala svoju osobnosť, každá bola iná a s ubúdajúcimi prečítanými stranami sa mi aj názor na ne menil. Asi najviac sympatická mi bola Lydia, bojovníčka, ktorá sa popasovala so svojou minulosťou a nezanevrela na rodinu. Aj rodinné traumy a vzťahy boli jednou témou knihy, ktorá výrazne dopĺňala ústredný motív, ktorý sa vytiahol do rozmerov, aký som ozaj nečakala. Koľko málo stačí, aby bola rodina rozvrátená na roky rokúce a ako je človek ľahko ovplyvniteľný, zmanipulovateľný a zaslepený, že je schopný zavrhnúť najbližších.
Knihu som hltala a dychtivo som chcela prísť prípadu na korienok. Kniha sa čítala na moje pomery pomalšie. Nie že by nebola zaujímavá a napínavá, práve naopok. Bude to asi tým, že nemá obrovske množstvo dialógov (čo sa neskôr zmení), ale viac nahusteného textu. Koniec by mohol byť o niečo kratší, tam mi to prišlo už zbytočne natiahnuté, ale trištvrte knihy bolo fakt super vygradované. Ja som sa na každú voľnú chvíľku, ktorú som mohla venovať "dievčatám" veľmi tešila a vpred ma hnala zvedavosť, lebo som si netrúfala odhadnúť, akým smerom sa bude dej odvíjať, teda nebol predvídateľný.
Veľmi dobre napísané, postupne sa rozvíjajúci dej, ktorý sa skladal do uceleného príbehu a zrazu všetky indície dávali zmysel. Rozhodne odporúčam.
Tretia časť série Čierny ľad čitateľa zavedie opäť do pochmúrnej atmosféry, chladného prostredia, ktoré autorka vie ozaj slovne živo priblížiť a vytvoriť skvelý podklad pre severské krimi, od ktorého to aj očakávam.
Tentokrát som, na moje počudovanie, mala celkom problém sa do deja dostať a začítať sa tak, ako som zvyknutá. Že ma autorka doslova do deja vcucne. Máme tu tri dejové línie, ktoré boli na prvý pohľad úplne nezlučiteľné - nájdenie kostrových pozostatkov, susedské spory či osud kuchárky na lodi. Povedala som si ok, tak to som veľmi zvedavá ako to s takým náčrtom bude pokračovať ďalej a čakala som na ten bod, kedy si poviem, že to je ono. To, čo na autorke zbožňujem. Ale táto kniha bola iná. Dovolím si tvrdiť, že z doposiaľ mojich troch prečítaných zo série, najslabšia. Nebola tak pútavá a strhujúca, ako zvykol dej plynúť, aj keď musím podotknúť, že autorkine knihy a jej štýl sa mi páči a ozaj to vie, najmä so zasadením deja do prostredia, ktoré precítite do špiku kosti.
Páčil sa mi, ale ponor do súkromia detektívov, čím sa kniha ubrala aj novším smerom, čo sa mi ozaj páčilo. Celý highlight knihy bol záver. Ten sa autorke neskutočne podaril a vyvážil knihu na pozitívnejšiu stranu.
Och, ako rada som sa vrátila späť do Castellánie. Aj keď spočiatku s miernymi obavami, že či si príbeh a zápletku po takom dlhom čase budem pamätať a plynulo nabehnem na pokračovanie. Moje obavy však boli úplne zbytočné, lebo autorka to urobila skvele a úplne prirodzene do pokračovania zapojila udalosti z predchádzajúcej knihy, čo mi hneď pamäť osviežilo.
Ani tentokrát sa v Castellánii nič nezmenilo. Je pochmúrna, plná politických ťahov, intríg, záhad, kde nevieš komu môžeš veriť. Srdcom príbehu sú opäť tri najhlavnejšie postavy, ktoré poznáme už z prvého dielu, a teda Kel, Conor a Lin, okolo ktorých sa odvíjajú plnohodnotné dejové linky. Príbeh bol tentokrát ozvláštnený pátraním po páchateľovi, ktorý je zodpovedný z krviprelievanie v kráľovskom paláci a tak sa dostaneme do ešte temnejších zákutí Castellánie. Je napínavý, aj keď možno trošku komplikovanejší, ale je vystavaný tak, že sa udalosti nabaľujú postupne a prirodzene, tak čitateľ nemá pocit zmätenosti, ale práve naopak. Autorka ho udržiava v napätí a zvedavosti a vďaka detailne opísanému prostrediu a hlbokým postavám pôsobí celý svet živo.
Mne sa kniha celá extrémne páči. Skvelo vymyslená hierarchia postáv, opozitá spoločnosti - pompéznosť vs. podsvetie, lojalita a zrada či komplikované politické ťahy ma vtiahli ako pri prvom diely, tak ešte viac v druhom. Výborne vystavané boli aj vedľajšie postavy, ktoré skvelo dopĺňali hlavné dejové linky. Na osvieženie celého príbehu je tu Lin so svojou mocou, čo počiarkuje fantasy námet a zamieša sa tu opäť aj láska a náklonosť, čo príjemne rozbije dej zameraný prevažne na kráľovský dvor a ich ambície.
Ak hľadáte neokukanú, nápaditú fantasy s hlbokými postavami a zaujímavým svetom, Castellánia je vám otvorená.
Obálka knihy Záhada mestečka Cinnamon Falls už sama napovedá, že dej knihy sa bude odohrávať počas farebnej jesene, konkrétne počas Jesenného festivalu.
Práve v tomto čase sa do mesta vráti Nia so zlomeným srdcom a ako to už býva, stretne sa so svojou prvou láskou Jessom. Tak toto je slušný, ale trošku klišé podklad pre romantickú knihu. To som si povedala, ako som sa začítala do prvej tretiny knihy. Trvalo mi to trošku dlhšie, ale nebolo to zlým štýlom autorky, ale možno trošku nezáživnejším začiatkom. Z čista jasna sa v tejto idylke stane vražda, čo mení úplne smerovanie knihy a mňa to začne baviť a konečne sa začítam. Bude to azda sľubná detektívka, na ktorej pozadí sa bude odvíjať ľúbostný vzťah? Začne sa akési vyšetrovanie, viac to lajcké, lebo o tom profesionálnom z rady policajtov tam toho veľa popísané nie je. Stanú sa ďalšie zločiny a ja si netrúfam odhadnúť páchateľa, lebo postavy nie sú absolutne bližsie charakterovo popísané a samotné udalosti sú trochu pritiahnuté za vlasy a už vôbec nepôsobia reálne. Myslím, že aj tých postáv je tam zbytočne veľa a skôr by som ten počet zúžila a zamerala sa na ich psychológiu resp. prepracovanie postáv.
Rovnako sa odvíja aj vzťah medzi Niou a Jessom. Neuveriteľne. Myslím, že ak sa rozišli nie práve v najlepšom a nevideli sa tak dlhú dobu, nesprávali by sa v realite k sebe tak otvorene a neprejavovali si takú náklonosť akokeby sa nič nestalo. Záver už skôr pripadal vtipne a bol akokeby vystrihnutý z teenagerských amerických filmov.
Kniha sa koniec koncov čítala ľahko, páčilo sa mi striedanie kapitol z oboch pohľadov, rovnako ako aj cosy atmosféra malého mestečka, kde každý každého pozná, o obálke hádam ani písať nemusím. Dokonalosť. Ale naopak mi tam chýbala poriadna zápletka, uveriteľnejší dôvod spáchania zločinu a hĺbka postáv. Autorka sa asi nevedela rozhodnúť či napíše romantiku alebo detektívku a ostalo to niekde medzi, ako aj moje hodnotenie. Nenáročná oddychovka, ktorá nenadchne, ale ani neurazí.
Na mňa Pomocníčka vykukovala priam z každej strany, ale držala som sa statočne. Neprečítala som žiadnu recenziu, dokonca ani anotáciu, aby moje dojmy z knihy boli čo najviac autentické a môj dojem neskazil žiaden možný spoiler. Presne vďaka tomu som sa dostala do role, v ktorej som si pripadala ako ďalšia postava v knihe, ktorá to celé sleduje na vlastné oči, ako napr. Enzo. Už od prvej strany sa mi príbeh dostal pod kožu a navodil vo mne divnú, nepríjemnú atmosféru, ba možno až strach. Podozrievavo som otáčala stránky za stranou a nedôverčivo som sa snažila prísť na to, ktorá z postáv bude psycho a ústrednou postavou celej knihy. Toto autorka skutočne vie. Navodiť atmosféru vďaka krátkym a strohým dialógom, plnú tajomstiev a zvratov či klamstiev.
Je to presne ten typ príbehu, pri ktorom zabudnete na svoju nedopitú kávu a jediné čo chcete je prísť prípadu na korienok. Dokonalo sa doňho zamotáte ako do pavučiny a nepustí vás až po poslednú stranu, ktorá vám rozhodne nedá vydýchnuť, ale naopak. Dynamické tempo, krátke kapitoly, minimum postáv. Pre mňa top kombinácia.
Podozrievala som každý krok postáv s pocitom, že niečo na tom celom pozlátku nesedí a ako sa postupne pravda odhaľovala, aj moje sympatie k postávam a názory na ne sa menili. Bravúrne spracovaná psychológia postáv a možno aj vďaka tomu vo mne príbeh rezonuje aj pár dni po jeho prečítaní. Prešla som si všetkými emóciami od strachu, cez odpor, ale aj túžbu po mužovi. Tak skvelo mi dovolila autorka precítiť svoj príbeh. Pootvorila mi dvierka do sveta plného pozlátka a zároveň aj otáznikov vo mne, či všetky takéto, na prvý pohľad dokonalé životy fungujú s temným pozadím, ako daň za luxus. A úprimne sa prikláňam k odpovedi skôr áno. A aký názor máte vy? Celkom ma to zaujíma.
Za mňa jeden z najlepších psychotrilerov, ktorý zhltnete na jedno posedenie.
