Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Dnes prichádzam s tipom na skvelý triler, ktorý má v sebe všetko, čo v knihách zbožňujem. Zamotaný prípad, krátke kapitoly, prepletený prípad z minulosti, rôzne časové línie, čítanie z pohľadov viacerých postáv a ako čerešnička desivá atmosféra. Pre mňa to je all inclusive balíček, ktorý v mojej knižnici musel skončiť.
Námet knihy bol skutočne pútavý. Zmiznutie dievčaťa z tábora v lese, kde pred rokmi zmizol aj jej brat. Už len to zaváňa tajomstvom a možno až mysterióznou atmosférou. Napätie príbehu sa buduje postupne, rovnako ako aj postupne pribúda na počte postáv, ktorých je požehnane. Autorka príbeh vyskladala skutočne poctivo a čitateľovi dávkovala odhalenia, prepojenia a nové zistenia krok za krokom a v hlave si tak vyskladá postupne celú skladačku. Tempo teda nie je rýchle, ale pomalé a vyžaduje si sústredenie a niekedy až trpezlivosť čitateľa. Aj vďaka krátkym kapitolám mi však kniha, aj napriek tomu, odsypávala celkom rýchlo.
Najviac sa mi páčila atmosféra. Všeobecne v knihách, hororoch atď mám rada atmosféru tmavého lesa, izoláciu od civilizácie a všeobecne prostredie prírody a do toho rodinné tajomstvá. To mi nejakým spôsobom naháňa strach a autorka to vykreslila tak verne, že som si s týmto pocitom strachu čítanie skutočne užila.
Kniha nie je klasickým krimi prípadom s akciou, ale prepracovaným, viacvrstvovým hľadaním pravdy.
Táto kniha bola moja prvotina od autorky. Dlho som odolávala, keďže recenzie boli rozporuplné, ale keď ošiaľ okolo nej trošku opadol, povedala som si, že už odolávať nebudem. Čím viac som ju chodila obkukávať, tým viac ma toto "peklo" lákalo viac a viac. A urobila som dobre?
Príbeh som si predstavovala, ako dokonalé fantasy s hromadou akcie a zvratov, ale dostala som skôr psychologický román. A vadilo mi to? Rozhodne nie. Autorka si ma pomaličku obmotávala, až ma dej úplne pohltil. Zabudnite na to, že knihu prečítate rýchlo. Naopak. Dávkujte si ju a nechajte si dej uležať v hlave a dostanete z nej maximum. Psychológia postáv sa vám dostane pod kožu a celé dielo s postupným klesaním do pekla vo vás zanecháva zvláštny pocit. Pocit ťažoby, temnoty až tiesňavy. Každá vrstva pekla bola premyslená a odhaľovala niečo z človeka, akési zrkadlo každého z nás.
Akcie je tam skutočne málinko a tempo pomalé. Autorka sa skôr zamerala na premýšľanie, na hĺbku príbehu. Píše stroho a bez prikrášlenia, ale za to jednoducho. Postavy sú taktiež netradičné a neurobila som si k ním žiaden vzťah. Ale za to pôsobia realisticky aj vďake nie práve pekným prejavom. Veľmi sa mi páčilo aj prevedenie samotného pekla, ktoré bolo poňaté súčasne a myslím, že každý z nás už raz vnímal univerzitu ako samotné peklo:) Čím hlbšie v knihe "zostúpiš", tým viac budeš na vážkach a cítiť sa rozporuplne.
Áno, nie je to ľahké čítanie, ale skutočne kniha stojí za to. Už samotný vizuál je dychberúci a keď sa nedáte opantať očakávaniami spojenými s klasickým vzorcom fantasy, budete rozhodne príjemne prekvapený, lebo toto je všetko len nie fantasy, na aké sme zvyknutí.
Veľmi rada sa knižne vydávam do exotických krajín. Už samotné prostredie robí dej zaujímavým a je to vždy príjemným spestrením môjho výberu čítania, po ktorom rada siahnem.
Tentokrát som nemenila len kontinent, ale pocestovala som si aj v čase, presne do obdobia japonskej okupácie Kórey. Pre mňa bola táto časť histórie nie veľmi známa, tak som rada, že aj po tejto historickej stránke ma kniha obohatila o nové poznatky.
Román je úplne odlišný od tých, na aké som zvyknutá. Dej je pomalý a ťahavý, nečakajte tu dynamické zvraty a akciu. Dostanete tu na oplátku precítený dej, emóciami nasiaknuté strany a možnosť sa zoznámiť sa so silnou ženskou postavou a prostredníctvom nej vlastne aj s autorkinou rodinou, keďže čerpá zo skutočných udalostí. Možno práve preto bol dej citeľne precítený a osobný a ja som o to radšej pri ňom trávila pokojnové večerné chvíle a užívala si pomaly plynúci dej.
Hlavnú hrdinku Miyoung sledujeme od dievčatka, ktoré si prechádza neľahkými životnými útrapami. Stretáva sa s rasizmom, tvrdou realitou a mnohými prekážkami, ktoré ju však urobia zocelenou a ambícioznou ženou. Jej odhodlanie a húževnatosť za lepším životom bola ohromujúca. Netušila som, že v tom čase bol taký ťažký život v Japonsku, ak ste boli z Kórey. Strach a neistota z každého dňa sa vám nenápadne dostanú pod kožu a o to viac vás príbeh zasiahne. Pocítite, aké je dôležité nevzdať sa a neopúšťať, ale bojovať.
Aj keď neide o ľahké čítanie či oddychovku, kniha je krásna. Vyvolá vo vás emócie a budete na ňu myslieť aj po prečítaní vďaka hlbokým myšlienkam.
Dvory buď milujete, alebo nie. Nič medzi tým nie je. Ak sa zamilujete hneď na začiatku, zvyšné časti sú povinnou jazdou, ktorú zhltnete na posedenie. Ja sa radím k prvej skupine. Zamilovala som sa do prvého dielu, ktorý mi zaváňal rozprávkovým štýlom a odrazu, ani neviem ako, ho autorka pretavila do vojnou zmietaného deja.
Sarah J.Maas ma skutočne talent pretvoriť dej a postavy výrazným vývojom. Otvorí sa nám celý svet postáv, ale Feyre bola pre mňa v popredí uz len svojou výraznou povahovou zmenou, ktorá mi občas aj liezla dosť na nervy. Naopak ma bavila hromada vedľajších postáv, dynamika medzi nimi, vtipné pasáže , ale aj napätie. Romamtická linka v tomto úzadí išla výrazne do úzadia a do popredia sa predrali vojnové konflikty, politické ideály a stratégie.
Čo ss týka celkovej dynamiky deja, tá bola ako na hojdačke. Raz som mala pocit, že zvraty sa dejú strašne rýchlo, vlastne všetko išlo akokeby z kopca a v zápätí to vystriedali pokojné pasáže, kde sa autorka sústredila na premýšľanie postáv.
Predsa som len dostala fantasy plné emócií, od smiechu až po smútok a prekvapenie, skvelé postavy a dej plný napätia, ktorý vie vymyslieť len Maas. Keď raz navštíviš Dvory, tak ich už nikdy nebudeš chcieť opustiť a ja ich navštíviť rozhodne odporúčam na tisíckrát.
Dom splnených prianí je zaujímavým urban fantasy a o to prekvapivejším, že dej sa sústreďuje na Slovensku. O to viac som na knihu bola zvedavá, keďže fantasy čítam často a za každým som zvedavá s čím novým autori na pulty kníhkupectiev prídu.
Hlavnou postavou je teenager Peter, ktorého prenasleduje minulosť a dom, ktorý vraj splní každé prianie, ale za akú cenu? Spočiatku som bola zmätená o čom kniha vlastne bude. Od prvej strany tam boli akési náznaky asi akým smerom sa bude dej uberať, ale najviac ma mátalo práve tajomstvo okolo domu, čo vytváralo temnú, dusivú atmosféru na pozadí s Petrovou minulosťou a jeho vnútornými strachmi.
Už samotný dom bol skvelým fantasy prvkom. Úžasný nápad, aby domy pôsobili ako živé bytosti, ďalšie postavy v deji. Problémový Peter navyše oplýval schopnosťou, ktorú by rozhodne bral každý zlodej :)
Som veľmi prekvapená, aký nabitý dej sa zmestil do tejto útlej knihy, ale asi najsilnejšími stránkami boli neuveriteľná atmosféra, miestami až hororová a vývin Petra, ako postavy. Veľmi ma bavilo sledovať jeho posun a kniha odhalila aj svoju psychologickú stránku na vnútorných strachoch, traumy a pokušenia, čím dostala ešte hlbší význam.
Štýl písania autorky je svieži, chytľavý a nenudíte sa v žiadnej pasáži. Napínavé, prekvapivé a veľmi vydarené a ja rozhodne odporúčam.
Chris Carter je autor, po ktorom siaham s istotou, že kniha ma bude zaručene baviť a budem hĺtať stránu za stranou.
Inak to nebolo ani v tomto prípade. Žiadne pomalé rozvíjanie deja a nudný začiatok, ale rovno rýchly skok do deja, ktorý sa rozbieha rýchlo a autor vám nedovolí knihu pustiť z rúk. Krátke kapitoly pridávajú na gradácii deja a vy si za každým poviete, tak ešte jednu kapitolu, lebo skrátka musíte pokračovať, keďže autor ich ukončuje šalamúnsky a vzbudzuje vo vás zvedavosť, a tak vám neostáva nič iné, ako pokračovať ďalej. Nechýbali ani kapitoly z rôznych pohľadov postáv a moji obľúbení vyštrovatelia Hunter a Garcia.
Tentokrát sa mi veľmi páčil námet ukradnutého zápisníka so šokujúcimi informáciami, ktorý bol základom pre brutálny dej so skvelou psychologickou stránkou páchateľa a postupným budovaním napätia. Nechýbali brutálne scény, ktoré sú pre autora typické a bez nich si to neviem ani predstaviť, ale oproti oatatným knihám to bol slabý odvar.
Kniha nie je určite najlepšia od autora, ale aj tak ju hodnotím veľmi kladne, lebo autor píše fenomenálne, chytľavo a surovo bez zbytočných "omáčok" a za každým dostanem to, čo očakávam. Pozitívum bolo určite originálny námet a negatívum správanie niektorých postáv, ktoré mi prišlo už prehrotené a nebolo uveriteľné. Vyvážila to však desivá atmosféra, plynulý dej a tempo, ktoré udrží čitateľovu pozornosť a scény, ktoré vyrazia dych.
Tak toto bola jedna z najlepších, ak nie najlepšia fantasy kniha, ktorú som čítala. Najprv si vás získa dokonalým vizuálom. Kombinácia farieb, nenásilná oriezka a celkový dizajn mi vyrazil dych a má rozhodne prvenstvo v oriezkových knihách.
Uz hneď od začiatku som sa začítala a autorka ma svojim skvelým štýlom písania vtiahla do deja, ktorý v začiatkoch pripomínal úvod do rozprávky, no postupne ma vyviedla z omylu a dej sa premenil na temnejší, ale úplne prirodzene a pomaly. Napätie sa stupňuje, vzťahy medzi postavami sa komplikujú a do deja vstupujú aj politické ambície. Z pomaly rozbiehajúceho a možno na prvý pohľad nudného deja zrazu čitateľ cíti nepokoj, hrozby a dusno, ktoré sa vznáša všade naokolo. Tieto mračná však vedia rozfúkať hlavné postavy a ich pomaly sa vyvýjajúci sa vzťah, ktorý práve preto aj pôsobí prirodzene a ja som si romantickú linku ozaj užila.
Knihou som doslova unesená a nemám jej absolutne čo vytknúť. Hlavné postavy top. Odessu som si nesmierne obľúbila a rovnako ma tešil aj jej vývin z utiahnutej a nevýraznej postavy na sebavedomú s vlastným názorom. V kombinácií s mužskou postavou, ktorá nie je sladkým cukríkom, ale skôr zlým chlapcom, chladným a uzavretým, tvoria dokonalý súlad a chémia je medzi nimi o to intenzívnejšia. Nemôžem opomenúť ani celkovo nápaditý nový fantasy svet, ktorý je však nehostinný a temný a celkovo dotvára celú znepokojivú atmosféru knihy.
Za mňa jedno obrovské WAU a už iba kvôli tomu koncu potrebujeme skvelý @zeleny_kocur_sk urýchlene pokračovanie Takže sa už nenechajte dlho prehovárať a šup do čítania.
Kniha Jahodová palacinkáreň je presne ako jahodové palacinky. Sladká, ľahká a jednohubka Ako sme pri autorke zvyknutí, jej knihy sú skvelými, nenáročnými oddychovkami s nenáročným dejom, ktorý padne na jedno posedenie. Presne takto to bolo aj v tomto prípade.
Ústrednou postavou je šéfkuchár Archie, ktorý sa znenazdajky dozvie, že má 5 ročnú dcéru, ktorá osirela, a preto musí opustiť zázemie v Paríži a presťahovať sa za ňou do malého mestečka, kde sa stretne s Iris, na prvý pohľad v živote stratenou inštruktorkou jógy.
Ako som už naznačila, dej bol jednoduchý na čítanie, zápletka priamočiara bez výrazných zvratov a dej predvídateľný. Čo ma fakt dokonalo zmiatlo bola nevinná, sladká obálka, ale nedajte sa oklamať. V knihe sa autorka nevyhla ozaj horúcim scénam a teda nepôjde len o sladkú, nevinnú romantiku. Na knihe sa mi páčila premena postáv. Ako jedno dievčatko spojilo aj ďalších ľudí a zadalo jasný životný smer. Z workoholika, ktorý nerátal so žiadnymi záväzkami a jeho prioritou bola práca a maximálne sex na jednu noc, bol zo dňa na deň zrazu zodpovedný otec a žena, ktorá nevedela, akým smerom sa uberať, ako si nájsť aspoň vlastné bývanie, prebrala zodpovednosť za ďalšieho človiečika a stala sa tak súčasťou vlastnej rodiny a zrazu ich život nabral iný smer.
Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a často nám jedna udalosť môže zmeniť život o 180 stupňov.
Tématika palaciniek, ktorá sa niesla v pozadí celého deja, prevoňala celú knihu a urobila mi neskutočné chute a inšporovala ma k sobotňajšiemu obedu.
Ak potrebujete zrelaxovať, nezaťažovať si hlavu zamotaným dejom a prečítať si milý príbeh osladený nie len palacinkami, ale aj rozkošným dievčatkom, neváhajte po knihe siahnúť. Určite vás prehovorí už len samotná nádherná obálka a oriezka knihy.
Neal Shusterman ma vďaka svojmu novému dystopickému románu tak trochu vrátil do čias, nie tak dávno minulých. Do čias obmedzení, vakcín, rúšok a obavy z nákazy.
Autora tieto udalosti zrejme inšpirovali a prichádza so zaujímavou myšlienkou pretavenej do knihy. Čo ak by sa svetom šíril vírus, po ktorom, ak človek prežije, nebude cítiť stres, strach a bude sa mu tak ľahšie žiť? Presne takýto vírus sa šíri príbehom a spoločnosť sa delí na rôzne skupiny. Tí, čo vedome chcú šíriť vírus, aby sa čo najviac ľudí nakazilo a odbremenilo si možno život a na "mocných", ktorí také niečo nechcú dopustiť a unáhlene sa snažia vyvíjať vakcínu, aby vírus zmizol a ľudia sa necítili tak bezstarostne a šťastne.
Ústrednými postavami sú traja teenegeri - Rón, Mariel a Morgan, ktorý sú úplne odlišný, pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev, majú odlišné životy a rovnako aj postoj ku korunavírusu. Jeden je alfašíriteľ, druhý je úplne imúnny a nevie sa nakaziť a ďalšia z postáv chce vyvinúť vakcínu. Zaujímavé zoskupenie postáv a aj keď anotácia a celkový námet vyzerá sľubne a akčne, dej akčný vôbec nie je. Drží sa v pomyselnej jednej vlne a nekonajú sa v ňom žiadne šialené zvraty. Ale zasa túto knihu beriem ako úvod do série a ten je celkom slušný. Pochopila som morálny námet, konanie postáv a uvidíme, čo nám prinesie ďalšia časť, keďže prvý diel ostáva otvorený k druhému.
K čomu mám, ale výhrady je podľa mňa, nezmyselne vysoký počet strán. Na to, že sa tam skoro nič nové nedeje, tak to mohlo byť zosekané kľudne na tých tristo. Odporúčam sa ale plynule prehrýzť začiatkom a knihu neodkladať, lebo sa môže stať, že sa potom v deji stratíte a baviť vás nebude. Ja som koniec koncov na pár výhrad spokojná a veľmi rada si bežné, mnou čítané žánre, ako krimi z času na čas prelomím s dystopiou a špeciálne tou od autora, ktorá mi pootvorí pomyselný priestor v mojej hlave na zamyslenie a na prehodnocovanie udalostí a konania. Už sa teším na ďalší diel, ktorý mi v mojom ucelenom hodnotení pomôže azda viac.
Q: Čítate klasiku, alebo radšej siahnete po aktuálnych novinkách? Ktorú z knižných klasík mi odporúčate nevynechať?
Čím viac v dospelosti siahám po slovenských klasikách, tým menej chápem prečo nás ako pubertiakov nútili do povinného čítania, ktoré nám v takomto veku nemalo čo ponúknuť, práve naopak. Väčšinu odradilo od čítania a možno stačilo len výber kníh okresať tak, aby zaujalo aj mladšieho čitateľa. Ktovie... Každopádne, ja si aktuálne užívam tieto "povinné čítania" a konečne viem oceniť ich kvalitu, užiť si každú stránku, spomaliť a nechať si zobrať dych týmito majstrami písaného slova, akým bol rozhodne aj František Švantner.
Myslím, že túto knihu som nemohla čítať v lepšom období, ako práve teraz na jar, počas veľkonočných sviatkov, keď je príroda skutočne nádherná, plná zelene a mne to ešte viac dovolilo užiť si to prepojenie človeka s prírodou a autorove majstrovské opisy prírody.
Zabudnite na moderný dej plný zvratov a napätia. V tejto knihe dostanete energiu prírody, mystickosť, poetickosť a stratíte sa medzi realitou a snom. Najsilnejšou stránkou tohto diela nie je samotný dej, ale prostredie a atmosféra, ktorá z neho vyžaruje. Autor mal neskutočný dar na realistické priblíženie hôr, kde ich vďaka nemu počujete, cítite a ste ich súčasťou. Príroda a jej prepojenie s človekom tvorí základ príbehu a je akokeby ďalšou z postáv nie len popri ľuďoch, ale dokonca aj zvieratách. Autor tak balansuje medzi realitou a mystikou a vytvoril si priam až rozprávkový svet, typický pre lyrizovanú prózu. Príbeh je nabitý emóciami od lásky, cez žiarlivosť, sklamanie až po hnev.
Vďaka autorovmu krásnemu jazyku som si po dočítaní knihy povedala, aká krásna je literatúra a obzvlášť náš jazyk, rovnako ako naša príroda, ktorá nás obklopuje. Kniha je útla, ale ponúka skutočne veľa a krásne spracovanie od vydavateľstva @solnoctispublishing to len podčiarklo. Ja som si toto čítanie dávkovala postupne, aby som ho mohla pomaly vstrebávať a mať z neho čo najviac pôžitku. Ak máte chuť spomaliť a užiť si kvalitné písané slovo, nebojte sa siahnúť po Františkovi Švantnerovi a jeho Neveste hôľ.
