Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2023
2022
2021
Moje aktivity
Posledná čarodejnica z Ostrihomu z @vydavatelstvo_motyl je kniha, ktorú prečítate na jedno otvorenie. Či to je jednoduchosť štýlu písania autorky alebo zaujímavosťou námetu knihy, posúďte samy.
Námet honu na čarodejnice ma v histórii ľudstva vždy zaujímal a keď sa to týka ešte "domácich končín" môj záujem stúpol o to viac. Som rada, že nežijem v dobe, v ktorej stačilo skutočne málo, aby ženu obvinili z čarodejníctva a upálili ju na hranici. Stačilo byť krásnou, či múdrou a už sa polienko rohorelo. Strašne primitívne a zároveň desivé. Nuž, aj takýmto vývinom ľudia museli prejsť.
Prvá časť knihy týkajúca sa procesu usvedčenia Katy ma bavila omnoho viac ako ďalej sa rozvíjajúci sa príbeh. Bolo zaujímavé sledovať celé odsúdenie a postupy rovnako ako aj to, ako proces sledovali ľudia ako spoločenskú udalosť hodnú prvého radu. Poukazuje na krutosť a nespravodlivosť tejto temnej doby. Felícia tieto čarovné schopnosti zdedí po svojej tete a potajomky sa v nich zdokonaľuje. V tomto historicky ladenom románe sa mihne dôležitá postava z našej histórie - Mária Terézia, s ktorou síce Felícia príde do kontaktu, ale nie až do takého, aby som ju ako autorka nazvala dôverníčkou. To už je veľmi nadnesené, ale možno to bude len prekladom, keďže autorka je Maďarka. Dej je okorenený aj láskou, teda aj romantické duše si prídu na svoje, rovnako aj milovníci silných ženských postáv, ktoré sa neboja postaviť osudu.
Kniha je ideálnym čítaním pre čitateľov, ktorí vyhľadávajú jednoduché historicky ladené knihy, keďže autorka píše skutočne jednoducho bez nejakej hlbokej zápletky či napätia, aj keď spleť intríg a boj s nepriateľmi tam taktiež nechýbajú. Dej je celkom predvídateľný, aj keď miestami chaotický, najmä záver, ale hneď začínam čítať aj voľné pokračovanie románu, tak mi možno niektoré pasáže dajú nakoniec ucelený pohľad. Mne sa kniha páčila, bolo to príjemne čítanie a rada som si prečítala knihu z pera maďarskej autorky, s ktorou nemám žiadne čitateľské skúsenosti.
Anna zo Zeleného domu sa mi odjakživa spájala s Veľkou nocou, aspoň to filmové spracovanie, ktoré si vychutnávam aj teraz. Aj šieste pokračovanie obľúbenej knižnej série svojou pestrosťou sa na sviatočné jarné čítanie dokonale hodí.
Anna z Ingleside je očarujúce pokračovanie príbehu siroty Anny Shirleyovej, ktorá v tomto diely už definitívne dospela a stala sa z nej nie len Anna Blytheová, ale predovšetkým matka detí, ktoré sa až nápadito podobajú na zasnenú Annu, ako sme ju poznali na začiatku. Dobre predvídate, ak si myslíte, že kniha bude rodinne zameraná. Sleduje život Anny a Gilberta a ich život po svadbe, výchovu detí a strasti manželského života, ktorý nie je vždy len ružový. Nechýba autorkine pomalšie tempo, hlboké opisy a tento hrejivý príbeh je tentokrát pestrejší vďaka postavám detí, ktoré príbeh obohatili o energiu, milé a úsmevné príhody, a tak sa ťažšie témy prirodzene prelínajú s vtipnými pasážami. Je veľmi zaujímavé sledovať Annu, ako vyspelú ženu, ktorá vedie už svoje deti k životným hodnotám a ako sa odvážne vyrovnáva s problémami, ktoré život prináša. Postavy sú tak realistické, že si ich obľúbia čitatelia všetkých vekových kategórií.
Príbeh o rodine, láske a priateľstve milujem už od malička, preto ho vrelo odporúčam od prvého dielu. Donúti vás spomaliť, užiť si čaro všedných dní a autorkine opisy vás prenesú na čarovný vidiek, ktorý vás chytí za srdce.
Téma druhej svetovej vojny a špeciálne koncentračné tábory ma vždy zaujímala a snažila som sa čítať o tom čo najviac. Aj napriek tomu som ešte nečítala knihu z pohľadu britského vojnového zajatca za čo dávam @citadellapublishing obrovské plus.
Kniha Sabotér z Auschwitzu opisuje osud britského vojaka Arthura Dodda, ktorý bol zajatý a prešiel si viacerými zajateckými tábormi až po Osvienčim. Zoznámime sa s jeho životom aj pred vojnou a postupne ruka v ruke s faktami si prejdeme jeho cestu od vojaka až po väzňa a sabotéra. Opisy tohto hrozného miesta z jeho pohľadu mi opäť rozšírila obzory. Uvedomila som si, aké rozdiely boli ešte aj medzi väzňami v tábore smrti, kde Židia boli vždy na tom poslednom mieste. Pohľad na fungovanie tábora od väzňov z inej pozície na akú sme asi poväčšine zvyknutí bol obohacujúci, aj keď zverstvá, vraždenie nevinných a bezmocnosť sa nevyhla ani v tomto príbehu. Zaujímavé bolo taktiež spomenutie rodiny Frankovej, ktorá sa rovnako ocitla v tábore. Aj keď to bolo skutočne len spomenutie, keďže ich príbeh sa nijak vzájomne nekrížil ani neovplyvňoval. Odvaha a snaha väzňov sabotovať každý pokrok nacistov bola obdivujúca a ja sa stále pýtam, kde v sebe nabrali takú odvahu a silu. Azda to, že nemali čo stratiť ich hnala vpred?
Najväčšou odlišnosťou, ktorá túto knihu oddeľuje od ostatných nebolo len britské vojsko, ale najmä štýl akým je písaná a ja som na vážkach, či mi to vadilo, alebo to bol autorov zámer, keďže ide skôr o reportážnu literatúru. Bola písaná faktograficky s častými sekmi v deji, čo spôsobilo, že k hlavnej postave som si nevytvorila nejaký vzťah. Nebol to klasický emóciami nabitý dej, súvislý príbeh, v ktorom Arthur Dodd figuruje ako hlavná, charakterovo vyčlenená postava. Zasa na druhej strane, s takou literatúrou sa nestretávam často a fakty, foto príloha v spojení s jednoduchosťou podania boli určite prospešné. Čo mi, ale ozaj vadilo boli niektoré krkolomne poskladané vety, ktoré nedávali význam či vynechané písmená, čo asi spôsobila nie najvďačnejšia korektúra alebo preklad. Za to, väčšie písmená v texte ocenia aj starší čitatelia.
Knihu odporúčam všetkým, ktorí sa chcú dozvedieť niečo nové o fungovaní v koncentračnom tábore z nie "klasického"pohľadu väzňa, tým, ktorí uprednostňujú fakty pred emóciami nabitou beletriou
Sarah Morgan je pre mňa a moju knižnicu známou autorkou, a tak som sa do knihy od tejto autorky pustila s nadšením, keďže je pre mňa zárukou príjemnej odychovky. Oproti jej, mnou poslednej čítanej knihy - Zasnežené Vianoce, sa presunieme do tepla, na grécky ostrov Korfu. Samozrejme, že po vzhliadnutí obálky som 100% vyhlásila, že to bude príbeh zo Santorini. Kaskádové domčeky ma dokonale zmiatli.
Príbeh nebol až tak príjemnou letnou odychovkou, ale doslova rodinnou drámou týkajúcu sa matky Catherine a jej dvoch dcér, ktoré sú nevlastnými sestrami. Príbeh je rozprávaný práve z týchto troch pohľadov - Catherine, Cassie a Adeline. To veľmi kvitujem, keďže som si na základe týchto kapitol zameraných stále na jednu postavu mohla urobiť dokonalý obraz charakteru jednotlivých postáv. Adeline a Cassie boli od seba diametrálne odlišné. Adeline bola zatrpknutá žena, ktorá žila život presne podľa pravidiel a naopak Cassie mi bola veľmi sympatická, živelná a veselá užívajúca si, čo jej život ponúka. Celý príbeh sa zamotá na štvrtej svadbe ich matky odohrávajúcej sa na ostrove Korfu. Krásne prostredie vo mne hneď vyvolalo dovolenkovú atmosféru a musím oceniť aj príjemný šok, ktorý vo mne vyvolala autorka, ktorá dej brilantne zamiešala a ozaj som to nečakala. Rozbila tým jednotvárnu líniu príbehu a kniha začala naberať na obrátkach. Pomalé tempo naraz nabralo spád. Odhaľovanie rodinných tajomstiev je jednoducho moja šálka kávy. Aj keď som nie veľmi chápala postavenie Catherine k Adeline, ktorá bola detstvom tak poznačená a skutočne jej mohla na duši uľaviť skôr. Postavy boli ľahko uveriteľné, prirodzené a mne sa kniha a celý námet veľmi páčil. O štýle písania a šikovnosti autorky navodiť tú pravú atmosféru niet pochýb.
Kniha "Opäť spolu" od autorky Milly Johnson zavedie čitateľa do rodičovského domu troch sestier za nie príliš pozitívnej udalosti, a to smrti matky. Sestry nemajú medzi sebou blízky vzťah, ktorý je poznačený veľkým vekovým rozdielom alebo je aj ovplyvnený ťažkým detstvom a chladným prístupom matky.
Aj keď by sa mohlo zdať, že príbeh je ťaživý a depresívny, mne sa veľmi páčil. Autorka dokonale vykreslila postavy, na ktorých postavila príbeh plný ťažkých tém, ako sú rodinné vzťahy, smútok, vyrovnanie sa s ťažkým detstvom a jeho ovplyvnenie osobnosti do budúcna, zanedbávanie detí či rodinné tajomstvá. Do postáv sa bolo jednoduché vžiť a precítiť tak ich vnútorné prežívanie. Autorka vytvorila dokonale odlišné postavy, ktorá bola každá iná, ale určite v nich nájdete aj podobnosť a bolo zaujímavé sledovať ich rôzne pohľady.
Dej sa tiahne pomaličky a miestami je aj predvídateľný, ale zaručene v ňom nájdete emotívny príbeh plný silných emócií. Rodinné puto je veľmi krehké a častokrát je problém vyrovnať sa s minulosťou, ktorá ťaží a ubližuje. Aby človek mohol plnohodnotne rásť ďalej, je nutné uzdraviť svoju dušu, zmieriť sa s minulosťou a nájsť svoje miesto v živote. Nájdu ho aj tieto sestry? Výborný pohľad na tému rodinných (a nie len rodinných) vzťahov, pútavý a ľahko čitateľný, ktorý ulahodí a obohatí každú čitateľskú dušu obľubujúcu silné príbehy s úžasnou psychológiou postáv.
Ach, to bolo skvelé čítanie. Presne túto dávku fantasy som nutne potrebovala. Rýchle tempo, akčné scény, magické prvky, štyri paralelné Londýny a tie postavy
V.E.Schwab aj naďalej pútavo rozvíja osudy postáv, ktoré už čiastočne čitateľ pozná z predchádzajúceho dielu. Nemôžem si pomôcť, ale postava Alucarda si ma úplne získala. Len tak iskril charizmou a tešila som sa na každú pasáž, kde sa mihol. Rovnako aj jeho vzťah s Delilahou. Bola som presvedčená, že chémia medzi nimi funguje (a to vôbec nie som na romantické či vzťahové línie, ale toto by ma bavilo) a čakala som na nejaký zvrat, ale ten prišiel, ale trošku v inom smere ako by som očakávala Ak už spomínam zvraty, tak tých tam bolo dosť, čo ma udržiavalo v napätí, rovnako ako aj postupné odhaľovanie tajomstiev. Veľmi sa mi páčil autorkin štýl postupné rozvíjanie postáv v rôznych Londýnoch až kým sa im cesty nepretli. Postupne sa tak dopracovala k "ucelenému" deju a všetko do seba zapadlo ako skladačka. Postavy boli charakterovo prepracované, silné, rovnako aj Londýny, ktorý je každý z nich iný. Červený ma asi baví najmenej aj keď je honosný a najvýraznejší. Skvelým prvkom bol aj humor a sarkazmus, čo napäté časti odľahčil. Pri čítaní som mala nonstop pocit, že je vkuse tma, že sa dej odohráva v noci, aj keď to tak nebolo. Vládla nad ním ponurá atmosféra, ktorá to vo mne vyvolala. Aj keď nosným prvkom boli magické hry, mne sa predsa len viac páčili pasáže predtým, najmä okolo pirátov a mora (jasné, Alucard), až mám chuť si prečítať niečo z týchto "vôd". Rhy a Kell ma nejak extra nebavia, aj keď sú tieto postavy nápadito poňaté a vďaka tomu záveru a napätiu, ktorú vo mne zanechal (nutne potrebujeme už tretí diel @booklabsk ) som zvedavá, ako sa budú odvíjať ďalej.
Prepracovaný svet, dychberúce postavy, dynamické scény, originálne prostredie sú tým, čo robí túto knihu jedinečnou a prečo si ma získala. Odporúčam všetkými desiatimi.
Keď sa spomenie Julie Caplin, hneď sa mi vynoria krásne obálky kníh, príbehy, ktoré pohladia dušu, ale najmä cestovanie prostredníctvom knihy vďaka autorkiným úžasným opisom prostredia a gastronómie, pri ktorej sa mi neraz zbiehali slinky. No v tejto knihe do tejto sféry veľmi nezabrdla.
Hlavnou postavou je ilustrátorka Ella, veterinár Devon a fenka Tess. Ella sa po sklamaní v láske utiahne na vidiek, kde si chce prečistiť hlavu a ako to tak v romantických knihách býva, stretne mladého veterinára, ktorý načas taktiež musel vymeniť Londýn za vidiek. Takže zápletka bola očividná, predvídateľná a také klišé. Na začiatku mi bola Ella nesympatická, liezla mi na nervy aj vďaka svojmu hroznému správaniu k štvornohej kamarátke, ktorá bola, len tak medzi nami, tou najsympatickejšou postavou V knihe mi veľmi chýbala taká hlbšia psychológia postáv. Mihlo sa tam veľa postáv, ale žiadna nebola priblížená detailne, aby som si k nej mohla vytvoriť vzťah alebo ucelený názor. Pôsobili stereotypne a nudne. Rovnako ako minimálne opisy prostredie vidieka. Asi veľmi porovnávam s Romantickými útekami, ale tomu sa asi nevyhnem po toľkých prečítaných kníh od autorky. Celý príbeh sa niesol v jednej línii, plynul pomaličky a ak aj niečo vyskočilo pomimo tejto línie, bolo to len na pár riadkov. Žiadnu extra zápletku, pri ktorej by sa vám rozbúšilo srdce tu nehľadajte. Je to presne oddychová kniha vhodná na relax, ak chcete vypnúť od reality, ale zároveň sa nezaťažovať hlbším čítaním.
Čitateľov si môže získať skutočne ľahkým a zrozumiteľným štýlom písania, ktorí majú radi romantické romány na vyvetranie hlavy. Neurazila, ani neohúrila, taký zlatý stred. Nebola zlá, ale zasa nič prevratné. Po Yrse, pri ktorej napätie sálalo z každej strany, dobrý ukľudňovák zvýšeného tepu :-)
Čo ti prvé napadne, ak sa povie meno "Paris Hilton? Mňa hneď napadne dedička miliardového impéria, sieť hotelov, ružová, luxus a v neposlednom rade jednoduchá blondínka. Myslím, že presne takto ju majú ľudia zaškatuľkovanú odjakživa. Či vám tento memoár zmení názor? Neviem, ale mne zmenil určite uhol pohľadu, aj keď niektoré veci beriem s rezervou.
Autobiografia je rozdelená na štyri časti, ktoré sa zameriavajú na rôzne etapy jej života. Podelí sa s čitateľom o svoje detstvo, búrlivú pubertu, ťažké životné udalosti, budovanie vlastnej značky až po zakladanie rodiny. Kniha bola pre mňa veľmi pútavá. Hádam ma viac zaujal štýl písania ako samotný obsah. Je písaná fantasticky, ako nejaký bulvár, teda jednoducho a vtipne zároveň, čím sa čítala ľahko. Najviac ma zaujala časť venovaná CEDU, čo ma desilo a prekvapilo. Nečakala som, že rodičia si budú tak pevne stáť za svojim a neobmäkkčí ich vlastné dieťa a zároveň tá odvaha CEDU si vôbec dovoliť konať také veci v dnešnej dobe (nechcem spoilerovať). Práve tu mi jej bolo strašne ľúto, z každého riadku som cítila bezmocnosť a úprimnosť, ktoré z knihy vyžarovali. Úprimnosť je tá najvyššia hodnota tejto knihy. Zneužívanie, boj s verejnosťou a médiami, s nálepkou Hilton, to musí byť enormný tlak a klobúk dole, že to zvláda, ako zvláda. Priznám sa, že na ňu pozerám z iného uhla pohľadu. Môže byť inšpiráciou v dosahovaní cieľov aj napriek tlaku verejnosti, nastavení mysle a nevzdávania sa.
No na druhej strane mi trošku "smrdelo" to, že sa sama vykresľovala len v tom najlepšom svetle, bez priznania chýb. Čakala som, že si nastaví lepšie zrkadlo, teda som na vážkach, čo sa jej dá z tej autobiografie aj veriť. Ďalšia vec, čo mi pri dlhšom čítaní vadila, že sa nejaké myšlienky dookola opakovali a rovnako aj zbytočné menovanie známych osobností. Keď to bolo prvýkrát, tak ok, zaujímavé akých ľudí mali okolo, ale s ubúdajúcimi stránkami mi to už prekážalo, to neustále poukazovanie na prestíž a luxus.
Aj keď kniha nie je bezchybná, mne sa páčila aj s tými nedostatkami a odporúčam ju, lebo sa dá poňať z rôznych pohľadov. Ak si chcete prečítať zaujímavosti o dedičke hotelového impéria, alebo inšpiráciu ako sa nevzdávať a ísť za svojimi cieľmi aj napriek prekážkam. Všetko je len v hlave a môžeš dosiahnúť všetko aj bez toho, aby si bol dedič miliardového impéria. Dôležité je nikdy sa nevdzať.
Pre mňa je každá z kníh o Anne zo Zeleného domu jedným príjemným zážitkom. Poetický a opisný štýl písania autorky ma vždy "donúti" spomaliť a vychutnať si každú stránku čítania plnú metafor a prirovnaní.
V tejto časti sa z Anny stane vydatá pani a sledujeme ich sťahovanie do vysnívaného domu a Gilbertovu doktorskú prax, ktorú si rovnako ako aj rodinný život buduje v dedinke Glen St. Mary. Opäť nechýbajú detailné opisy, v ktorom sa kniha odohráva, čo jej dodáva na pôvabe. V knihe som našla hádam všetko. Manželský život, priateľské vzťahy, lásku, ale aj straty napriek ktorým si Anna naďalej zachováva svoj neprekonateľný optimizmus, vďaka ktorému si získala čitateľov rôznych vekových kategórií. Dej je postavený na silných a sympatických postavách okolo ktorých sa dej sústreďuje o čosi viac ako okolo hlavnej protagonistky. Postavy sú vykreslené uveriteľne, so zlými aj dobrými ľudskými vlastnosťami.Aj keď je dej ľahko predvídateľný a drží si svoje ležérne tempo, predsa ma jedna pasáž prekvapila a v príbehu nastal zvrat. V tomto diely nájdeme veľa odkazov na náboženstvo a rovnako aj citáty z Biblie či iných literárnych diel.V porovnaní s predošlými knihami je tento román pomalší a menej akčný. Zameriava sa na idylické vykreslenie Anninho rodinného života a celá kniha pôsobí "usadene". Ja som zvedavá na pokračovanie, keďže kniha skončila otvorene s víziou novej životnej zmene.
Severské krimi a krimi všeobecne patrí k mojim obľúbeným žánrom, a tak som sa s radosťou pustila do mojej prvotiny, čo sa autorky týka a rovnako aj prostredia Islandu.
Hneď na úvod sa stretneme s vraždou a kniha sa pomyselne rozdelí na dve dejové línie - pred vraždou, tejto časti sa v úlohe rozprávača zhostí mladá pomocníčka v domácnosti Sóldís a samotným vyšetrovaním zločinu pod palcom vyšetrovateľa Týra. Tieto dejové línie sa navzájom striedajú po kapitolách, čím narastá napätie.Vzájomne sa dopĺňajú a spolu tvoria ucelený dej. Autorkin štýl písania je pútavý a zároveň svižný, z knihy rýchlo ubúda aj vďaka narastajúcemu napätiu. Nie raz mnou popri čítaní prebehli zimomriavky. Pocit strachu vo mne neumocňoval len samotný dej, ale podčiarklo ho nehostinné prostredie islandskej divočiny - dom na samote, zima, tma, tajomné postavy či stará vila. Na toto má autorka skutočne talent, vykresliť desivú atmosféru a rovnako aj spliesť čitateľa falošnými stopami, pri ktorých som si myslela, že už som vraha odhalila a nakoniec to bolo úplne inak. Rovnako tajomné boli aj postavy. Vôbec som si na nich nevedela urobiť ucelený názor,každá niečo skrývala a niesla si nejakú ťarchu z minulosti. To ma rovnako dokonale poplietlo a vyvrcholenie deja bolo pre mňa prekvapením, aj keď na sklonku "finále" som to už začala tušiť.Ak by som mala knihe niečo vytknúť, tak by to bolo rýchle vyvrcholenie. Čakala som, že aj samotné odhalenie bude trošku viac "rozpitvané", postupne zločin rozobratý ako sa postupne odvíjal aj samotný dej.Namiesto toho mi to prišlo také bum a tak sa vražda stala. Trošku viac unáhlene ako by som si priala.
Knihu hodnotím ako vynikajúcu vďaka skvelej zápletke, desivej atmosfére, ešte desivejšiemu prostrediu a rovnako aj výberu obetí, keď si to predstavým ako realitu. Niet úniku je presne tá z kníh, ktorú nebudete chcieť pustiť z ruky a ja sa teším na pokračovanie, ktoré vďaka otvorenému záveru očakávam.
