Moje TOP 2021 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem knihy.
Verím, že nie čitateľ si vyberá knihu, ale každá kniha nás osloví a príde k nám práve vtedy, kedy potrebujeme. A ak nie, ešte nedozrel jej čas :)
Hovorí sa: "Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si!" :)
https://knihujeme-s-veron.webnode.sk/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje TOP 2021 Moje aktivity
Kniha Posledná reštaurácia z Paríža je ďalšou z kníh, ktorá vo mne zarezonovala, aj napriek tomu, že jej príbeh nie je založený na skutočnom príbehu, a autorka si z obdobia II. svetovej vojny požičala vlastne iba známe historické fakty o živote nacistov v Paríži.
Kniha je rozdelená na viac častí, pričom autorke sa podarilo zachytiť viaceré obdobia života jednej ženy. Hneď v úvode zisťujeme, že je už síce dávno po smrti, no spomienky na ňu sú pre niektorých ľudí stále živé. Ocitáme sa v prítomnosti a práve táto časť nám pokladá základnú otázku pre zvyšnú časť knihy - kto bola v skutočnosti Marianne, naša hlavná postava, ktorá sa do pamätí ľudí zapísala ako kolaborantka a vrahyňa? Pravdu odhaľujeme spolu s jej vnučkou Sabine, ktorá ju však nepoznala a dostane sa k nej len náhodou a Gilberta, ktorý naopak pri Marianne strávil obdobie, ktoré ho poznačilo do konca života.
Plynulo sa vrháme do odhaľovania záhady a spoznávame život dievčaťa, neskôr ženy, ktorá nemala ľahký osud, no napriek tomu sa tešila zo života. Vtedy známa ako Elodie vyrastá u babky, miluje prostredie vidieka a práve tu nájde aj lásku svojho života, Jacquesa, ktorý ju chápe azahŕňa pozornosťou. V jeho prítomnosti sa cíti slobodná ako vtáci, ktorých Jacques tak miluje. Žijú naplnení život až do momentu, kedy sa nestane tragédia. Šťastná láska sa tak razom zmení na hlbokú nenávisť.
Marianne, respektíve Elodie, bola veľmi silná a reálna postava. Sprvu utláčaná, odsúvaná na vedľajšou koľaj vlastným otcom, no veľmi milovaná babkou, nachádza radosť zo života v náručí muža, ktorý je pre ňu všetkým. Po tragédii sa jej hnacou silou stáva pomsta, no až v momente, keď sa ju už nedá zastaviť si uvedomuje, že tá nás skutočne nikdy nevyslobodí z nášho trápenia.
Štýl autorky je výborný, kniha sa čítala naozaj veľmi rýchlo a stránky plynuli jedna za druhou. Akonáhle som sa začítala, nevedela som sa odtrhnúť a prežívala som príbeh Marianne spolu s ňou. Práve časti z minulosti ma naplno vtiahli do deja, no ak vyhľadávate priamo knihy, kde sú opísané prípadné hrôzy, ktoré vykonávali nacisti v Paríži, v tejto knihe ich až tak nenájdete. Dominantou príbehu je skutočne len príbeh jednej ženy, ktorej jej činy udelili nálepku kolaborantky a vrahyne, no jej skutočný príbeh spočíval inde.
Častokrát som si pri čítaní kládla otázku, do akej miery by mali byť činy vykonané z lásky ospravedlniteľné, či vôbec má človek právo súdiť iného človeka, ktorý koná pod psychickým zlomom. Má človek právo vziať inému život, aj keď obeťou je niekto, kto vám veľmi ublížil, alebo naopak stojí za početnými vraždami iných? Každý čitateľ na tieto otázky v príbehu natrafí, je však na ňom, ako si odpovie.
Vždy keď čítam šloserovku musím sa upokojovať, že ide LEN o knihu, aj keď kdesi v podvedomí tuším, že to tak nie je. Inšpirácia je, bohužiaľ, jasná a veľmi priehľadná pre každého, kto vníma udalosti v spoločnosti.
Samotná štruktúra textu autorových kníh sa nemení -drží sa svojich krátkych kapitol, ktoré ubúdajú naozaj jedna za druhou a zabezpečujú tak plynulý prechod dejom. Veľký progres však vnímam v dialógoch medzi postavami, ktoré mi prídu svižnejšie a prirodzenejšie.
Čo úplne "žeriem" na knihách z tejto edície je nenápadné vsúvanie vysvetľovacích prvkov, ktoré vždy čitateľovi naznačia, čo sa deje, čo daný proces znamená alebo aký to má zmysel pre priebeh vyšetrovania. Nejde teda len o typickú kriminálku, kde vidíme a čítame všetky klasické nám známe kroky, ale ako čitateľ máme možnosť byť priamo súčasťou celého procesu. Podstatou knihy je však aj poukázanie na nekalé praktiky predstaviteľov štátnych inštitúcií, ktorí tieto procesy priamo ohrozujú a sú súčasťou deštrukcie štátu.
Zatiaľ poslednou knihou zo série je publikácia Profesori zločinu. Nie, nejde o vysokoškolských profesorov na kriminalistickej škole. Ide o osoby, ktoré svoje protiprávne konanie ani nezatajujú, naopak robia posmešky a intrigy nie len smerom k slušným vyšetrovateľom, ale predovšetkým k spoločnosti ako takej a sami sa do tejto pozície nehanebne nominujú. Profesori zločinu sú ľudia, ktorí sa na svojich pozíciách cítia natoľko neohrozene, že manipulujú nie len s priebehom vyšetrovania, ale neštítia sa ani zasiahnuť a špinavo zaútočiť na tých, ktorí stoja na opačnej strane barikády.
Autorove knihy sa čítajú ľahko, ak berieme do úvahy iba samotný pútavý štýl písania. Ak sa však zamýšľame a prepájame súvislosti, čítame s porozumením medzi riadkami a porovnávame opísané situácie s realitou, ostáva nám len prehltnúť horkú slinu a potlačiť slzy. V tejto knihe som sa postupným čítaním prichytila pri tom, že v sebe držím nádej na spravodlivosť, no stačilo pár záverečných kapitol a predovšetkým doslov autora a knihu som mala chuť odhodiť do kúta. Tá za to nemôže, no opisuje ľudí, ktorí za stav o akom čítame môžu. Moje celkové hodnotenie knihy tak patrí predovšetkým autorovi a jeho schopnosti písať naozaj pútavo, nie situáciám, ktoré v knihách opisuje, pretože to sa hodnotiť ani nedá, to je skôr na depresiu.
Naivne môžem dúfať, že autor raz bude mať príležitosť a dôvod napísať knihu s naozaj šťastným koncom, a že to nebude iba kniha, ale opäť raz bude môcť čerpať z reality. Zatiaľ to je však len utópia.
Aj napriek tomu, že kniha sama o sebe si u mňa vyslúžila iba 4*, musím uznať, že vo mne zanechala hlboký dojem a donútila ma premýšľať, do akej miery sme ako ľudstvo závislí na elektrine.
Kniha začína hneď zhurta - v Taliansku vypadne elektrický prúd a nedarí sa ho obnoviť. Čoskoro sa však pridajú aj iné európske štáty. Nikto nevie, čo sa deje, čo spôsobilo kolaps, no minúty/ hodiny/ dni pribúdajú. Bývalý hacker Piero Manzano si však svojim pozorným okom všimne podivné správanie a kódy na nových smart meračoch a po bližšom preštudovaní zisťuje, že s nimi niekto manipuluje a ovláda výpadok na diaľku. Rozhodnutý pomôcť sa vydáva až do Haagu. So svojim zistením sa rozhodne podeliť aj s novinárkou Lauren, ktorá správu o hackerskom útoku vynesie na verejnosť. Podozrenie však automaticky spadá na Piera. Kto skutočne stojí za útokmi?
Pri knihe som si uvedomila, akí sme veľmi zraniteľní, keď by skutočne k niečomu podobnému prišlo. Záložné generátory čoskoro nestačia, pretože nie je možné naplniť ich palivom, MHD skolabuje, platiť sa dá iba hotovosťou, základnou komoditou sa stávajú predovšetkým trvanlivé a konzervované potraviny, keďže všetko ostatné sa mimo mrazákov a chladničiek pokazí. Zdravotnícke zariadenia bojujú s časom a čím dlhšie svet bez elektriny ostáva tým sú následky horšie a horšie.
V audiopodobe mi prišla kniha ešte desivejšia, pretože pri čítaní si človek síce môže viaceré záležitosti prečítať viackrát, no keď som však tieto apokalyptické výjavy vnímala priamo hovorené postavami, bolo to ako keby som počúvala vládne prejavy počas núdzového stavu bez možnosti niečo s tým spraviť. Hlasy, ktoré zosobňujú postavy vedeli pridať paniku presne tam, kde mala byť, vniesť chaos do rôznych oblastí života a tiež preniesť únavu a frustráciu zo stále sa zväčšujúcich problémov aj na mňa. Veru, pri počúvaní som mala výbornú možnosť všetko počuté spracovať a zrkadliť to do svojho života - už len taká banalita, ihneď som si prikázala nosiť všade so sebou hotovosť a nespoliehať sa len na bankové karty.
Priznám sa, niektoré technické veci som si musela prehrať viackrát, ale v konečnom dôsledku mám z knihy veľký zážitok. Vôbec prvý krát som počúvala knihu s dvoma interpretmi a bolo to ešte o kus lepšie, keďže sa mi vďaka tomu lepšie prepínali obrazy postáv v hlave. Knihu by si mal preventívne vypočuť každý, aj keby ste si mali prehrať iba poukazovanie na postihnutie rôznych oblastí nášho jednoduchého života, ak by skutočne k podobnej situácii niekedy prišlo.
Táto kniha je naozaj návyková, hneď ako som ju začala čítať, nevedela som sa od nej po dejovej stránke odtrhnúť.
Vedela som, že kniha je kombináciou Hier o život, Divergencie, Hier o tróny a presne s týmto očakávaním som do čítania išla, a keďže podobné žánre milujem, vedela som, že kniha sa mi bude pravdepodobne páčiť. Ak očakávate high fantasy a nepozriete si vopred, že ide o New Adult žáner, nečudujte sa, že budete sklamaný. To, že od vás kniha kvôli tomu dostane neprimerané hodnotenie je, žiaľ, vaša chyba výberu.
Ak sa pozriem na samotný dej, gradáciu, postupné odhaľovanie tajomstiev a aj postavy - kniha spĺňa presne to, čo má žáner New adult / romantasy spĺňať. Violet je typickou hrdinkou, ktorá prejde postupne prerodom zo šedej myšky na najsilnejšiu bojovníčku široko ďaleko, aj keď o to vlastne nestojí. Xaden je zas typickým hrdinom, ktorého budete milovať nie len pre jeho opísaný výzor, ale najmä pre jeho charakter mučeníckeho hrdinu. Čo si budeme hovoriť, lásku ku knihe vo veľmi veľkej miere ovplyvnili predovšetkým draci. Autorke sa v závere podaril aj veľmi vydarený cliffhanger, aj keď priznám sa, očakávala som ho. Príbehovo som sa do tohto sveta úplne zamilovala a prvý krát sa mi stalo, že som si začala aktívne hľadať rôzne fanarty.
Objektívne však musím uznať, že wordbuilding knihy je priemerný, čo malo za následok aj to, že som bojovala s prekladom. Všetko v knihe bolo zasrané, hrdinka všetko merala na údery srdca a prosím, vysvetlite mi, aká je to žeravobiela bolesť a ako vyzerajú dekadentné pery. Chápem, že keď to takto napíše autorka je to možno ťažšie použiť v preklade, ale vždy keď som narazila na podobný výraz chytila som sa za hlavu, či sa to naozaj nedalo synonymicky povedať inak. Práve preto dávam knihe -1*. Pri tých úderoch srdca som si už robila srandu, že to vyznieva ako chorobopis pacienta na kardiológii.
Tento príbeh však milujem, od nedočkavosti som si kúpila pokračovanie v angličtine, aj keď viem, že kým ho dočítam, bude už slovenský preklad. Po dlhej dobe kniha, ktorá vo mne opäť vzbudila záujem o podobný žáner a preto sa už chystám aj na sériu Dvory, či Trón zo skla. Za mňa všetky očakávania kniha naplnila.
Do čítanie tejto knihy som sa púšťala presne s týmito očakávaniami - má to byť napínavé, mierne mrazivé, s nádychom mysteriózna a možno trošku hororu.
Za seba môžem povedať, že som presne toto dostala a ešte k tomu aj taký ten pocit očakávania, že sa určite niečo stane a vy to chcete mať už za sebou, ale zároveň nie, lebo sa toho trošku bojíte. Pri niektorých pasážach som mala dokonca pocit, že niekto ma sleduje. Aby som to objasnila, bežne takéto hororovo-trilerovo-mysteriózne knihy nečítam, ale vždy ma svojou tajomnou atmosférou dokážu úplne pohltiť.
Rovnako sa to stalo aj pri knihe Vodonoh, ktorú keď som už začala čítať nevedela som sa odtrhnúť. Otázky, čo sa to vlastne deje a akási bezmocnosť z neistoty prišli už hneď v úvode a postupné plynutie deja tento pocit len umocňovali. Minimálne toto sa autorovi podarilo vystihnúť výborne a atmosféra napätia sa niesla celou knihou.
V knihe sa stretávame s nesúrodou skupinou ľudí, ktorí sa vybrali na splavovanie Dunaja, no určite nečakali, že ich postretne toľko tajomných odkazov, správ a v konečnom dôsledku aj boj o holý život. Vždy ma desila predstava smrti utopením, no ak by som prežila to, čo postavy v knihe, asi by som sa utopila dobrovoľne, pretože všetko ostatné môže byť už len horšie. Viaceré rozhodnutia autora ma prekvapili a aj mierne šokovali, pretože som typ čitateľa, ktorý verí do posledného konca. Autor sa nebál byť v niektorých momentoch krutý, pomstychtivý, krvilačný.
Privítala by som však trošku viac vysvetlení v závere, pretože niektoré veci mi v hlave ostali ako keby nevysvetlené a potrebovala som viac odpovedí. Ale práve to bol možno zámer autora - donútiť vás zavrieť knihu s nechápavým výrazom striedajúcim sa s očakávaním a precitnutím zároveň. Po dočítaní knihy som si však povedala, že splavom sa budem určite vyhýbať, pretože autorovi sa podarilo výborne ma (de)motivovať - demotivoval ma k spoznávaniu vodáckych oblastí Dunaja a motivoval ma k tomu, aby som radšej sedela doma :D
Opäť rovnaký štýl, opäť rovnaké smerovanie dejovej linky a opäť to u mňa zafungovalo výborne.
Dej knihy je tentokrát, ako nám názov prezrádza, zasadený na Škótsku vysočinu. O tejto krajine sa hovorí ako o krajine hradov a zámkov a práve tento fakt sa autorka rozhodla preniesť do hlavného pozadia celého príbehu. Zachovala tiež nie len škótsku identitu, ale aj históriu, keďže pomedzi dej vkladala aj informácie o pre Škótsko historicky najdôležitejšej bitke pri Cullodene.
V príbehu sa stretávame so známou postavou Izzy, ktorá svoj príbeh naznačila už v predošlej knihe. Už tak vieme, že po strýkovi zdedila chátrajúci hrad, ktorý si vyžaduje značnú rekonštrukciu, no výdavky na ňu ďaleko presahujú jej finančné možnosti.
Caplin opäť vytvorila postavy, ktoré vám prirastú k srdcu svojou spontánnosťou a dobrým srdcom. Skvelá partia, ktorá sa na hrade vytvorila spríjemnila čítanie a aj keď napríklad taká Xantie nemusí sadnúť každému, v závere knihy ju už budú milovať všetci. Dokonca sme sa stretli aj s postavami Jasona a Fliss z predchádzajúcej časti a v závere opäť dokázala do deja vsunúť postavu, s ktorou sa stretneme v ďalšej knihe.
Zápletku medzi hlavnou dvojicou autorka postavila na nerozhodnosti hlavného hrdinu, Rossa, ale musím sa priznať, že jeho vyznanie lásky mi zo všetkých kníh prišlo doteraz najlepšie (a ehm ehm najviac sexi). Čo som si zamilovala je aj časté spomínanie Outlandera a Jamieho Frasera , čím ma navnadila prečítať si ďalšiu časť zo série. No Škótsko nepredstavila len skrz hrad, vysočinu a Outlandera, ale opäť spomenula viaceré národné jedlá a priblížila nám tiež vianočné zvyky v podobe pančúch. A samozrejme, nesmú chýbať ani muži v kiltoch.
Ďalšia Caplinovka, ktorá sa mi zapísala do srdca a ktorá neopustí moju poličku ani keby na chlieb nebolo. Okrem skvelého príbehu totiž pre mňa osobne zosobňuje aj nádherné spomienky a je výbornou pripomienkou na opätovný návrat. Práve v tomto je čaro kníh Julie Caplin - ak ste danú krajinu ešte nenavštívili, zatúžite ho vidieť, a ak už hej, oživí spomienky.
