Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Útly paperback, u nás preložený v roku 2009 o_o, napísaný ryšavou členkou najpopulárnejšej dievčenskej popovej skupiny ´90. rokov, sme si s Pauli prečítali pred pár mesiacmi.
Ako sa jej
ám páčil?
Knižka obsahuje tri príbehy/kapitoly o hlavnej hrdinke Eugénii.
V prvom príbehu sa zoznamujeme. Eugénia s rodičmi žila v Afrike a sťahovaním do Anglicka sa jej život komplikuje. Nový domov, žiadny priatelia, škola, kde je divnou cudzinkou…
Druhý príbeh sa venuje zázračnej chorobe, ktorú prvýkrát zažíva každý na začiatku puberty. Ešte to mláďatká človeka netušia, ale táto choroba sa prejaví až niekoľko krát za život :)
V závere knižky zažijeme dobrodružstvo s Eugéniou a jej strýkom. Ide o celkom napínavý zážitok.
Stránky sú obohatené o čiernobiele ilustrácie Riana Hughesa. Po každom príbehu je pár strán, niečo ako Eugéniin zápisník, či denník a ´Skvelý tip´ k príbehu. Na konci knižočky nájdete malý kvíz, ktorý sa zameriava na pozornosť čitateľa. Čo je veľké plus, na zadnej strane obálky sú obrázky tvárí postáv s ich menami. Keďže postavy nám boli na začiatku neznáme, mohli sme im priradiť tváre už pri prvej zmienke o nich… skvelá pomôcka. Najmä mená dievčat a chlapcov zo školy sa nám neplietli.
Geri používa jednoduchý jazyk starších detí, sú použité väčšie písmenká a aj v príbehoch by sa nejedno dievča, aspoň sčasti, mohlo nájsť.
Na knižke Mladé letá neuvádzajú vekové odporúčanie, ja by som však knižku nechala na malé žabky, aby si ju prečítali samy, čiže okolo 7 rokov a viac…11 ročné slečny už ale čítajú, myslím, iný typ knižiek :D
Obálka upúta pohľad zlatými prvkami. Je nádherná a po prečítaní si len povzdychnete, ako dokonale ladí s príbehom- loď, had,vínna réva a Ariadna.
Mám pocit, že len v posledných rokoch na mňa akosi začala téma gréckych mýtov vyskakovať. Odolávala som, až doteraz, mám ju prečítanú a chcem viac takýchto príbehov.
Kniha je rozdelené na 4 časti, každá je zameraná na určitý mýľnik Ariadninho života.Spoznávame Ariadninu rodinu, spomenú sa viaceré božstvá a autorka do príbehu zakomponovala aj iné postavy z gréckych bájí ako vedľajšie postavy. Kupodivu, na to, koľko postáv sa v knihe vyskytuje, sa mi vôbec neplietli, čo je obrovským plusom. V knihách s tým mávam veľké problémy-veľa postáv u mňa zaručuje chaos. Tu sa chaos nedostavil. Pripisujem to zrozumiteľnému, ľahko podanému štýlu autorky, ktorý ma pri čítaní natoľko pohltil, že som si ani neuvedomovala, ako sa stránky rýchlo obracajú. Ja, mýtickými legendami nepobozkaná, som Saintovej žrala celý príbeh o hrdinskom Theseovi. No bol ním v skutočnosti? Neviem. Podľa Jennifer to bol manipulátor, klamár, sukničkár, chválenkár, prospechár… Aj tým, že zabil krvilačného Minotaura, Ariadninho brata, sa zapísal do dejín. Akosi pozabudol, komu za to vďačí. Sám by nedokázal nič. Odmenou za pomoc považoval vyrabovanie paláca,zneuctenie Ariadny, ktorú opustil na neobývanom ostrove a oklamanie jej sestry, ponechanej napospas osudu v paláci s rozbesnemým Minosom. Ariadna na ostrove prežije v celku pekný život. Jej sestra Faidra prerozpráva aj kúsok svojho života. Ako sa od Ariadny odtrhla, tak ich osud zavedie opäť k sebe. Príbeh však nemá šťastný koniec. Ženy sú tu vykreslené ako tie, ktoré sa vo väčšej miere pričinia za “nesmrteľnosť” svojich mužov zapísaním do dejín, ale sú nedocené, priam zabudnuté. Autorka spomenie intigy bohov, postavy Herakla, Daidala, Hippolyty, Háda či Dionýza. Posledný menovaný ma sklamal najviac.
Ariadnu vám vrelo odporúčam.
Prvá zo série MÔJ bola veľmi dobrá. Popravde, trochu som sa obávala, či voľné pokračovanie bude aspoň tak dobré. Povedzme si úprimne, niektoré série sú časť od časti slabšie. Neľakajte sa, táto “astorka” ma dostala! S hrdosťou vám predstavujem najlepšiu knihu mesiaca November! Áno, ja viem, že ešte máme pár novembrových dní pred sebou, ale pochybujem,že by som zmenila svoj názor(maximálne sa s nejakou inou knihou o prvenstvo podelia).
Prečo z Ak budeš môj idem do kolien?
Začnem od začiatku. Po začítaní som len gúľala očami. Naozaj! Vravela som si nieee, Astorka, toto neroooob! A urobila presne to, čo som si nechcela prečítať 0_0 som však sklamaná? Nie! A tu je dôvod, prečo. Síce autorka hneď na úvod strelila tak zaužívanú schému “odhalenia”, ale kvitujem správanie hlavnej hrdinky.Barbora z nej nespravila hysterku. Šokovaná Jess si zachovala dôstojnosť napriek svojmu vnútornému rozpoloženiu, pocitu zrady a neznesiteľnej bolesti, vypakovala zo svojho bytu a života svojho nastávajúceho. A viete čo? Trpela som s Jess. Nie len v úvodných stranách. Počas celej knihy, keď si pripomenula osudný deň, sa mi zježili chlpy na tele, stiahol žalúdok, v krku navrela hrča a oči sa mi zahmlili. Tú bolesť som dokázala s Jess vďaka šikovnosti Astor prežívať opakovane, rovnako bodavo ako prvý krát. Celkovo sa mi páčil progres… buď autorkinho písania emocionálnych pasáží, alebo mojej vnímavosti, pretože prvú časť som čítala pred rokom a vtedy som emócie síce pociťovala, ale od nesprávnych postáv.Všetko sa pre niečo deje a Jess mala v pravú chvíľu príležitosť, ktorá sa neodmieta, na dosah. A tu musím spomenúť, že ma veľmi príjemne prekvapili situácie(najmä tá s balónmi), ktoré sa udiali v predchádzajúcej knihe, tentoraz z pohľadu tretej osoby,Jess. Vtedy to nebolo nedotiahnuté, no teraz tá situácia(nielen táto jedna)dávala väčší, dôležitejší význam. Postupné spoznávanie Jess a Neala je krásne. Prirodzené, nenásilné, autorka vytvorila perfektné dynamické prostredie koncertnej šnúry. Mohlo by sa zdať, že dni budú nudné a podobné ako vajce vajcu, no opak je pravdou. Bežné situácie autorka vynechala a predkladala len tie, kde sa niečo dialo. Tiež sa mi páčila súdržnosť celého Nealovho tímu, boli ako rodina a Jess k sebe prijali ihneď.Takmer v každom príbehu tohto žánru sa objaví nejaká dráma. Čakala som na tú, ktorú si prichystala Barbora. A bola som šokovaná. Naozaj som spriadala rôzne teórie,čo by sa mohlo udiať. Netrafila som sa ani omylom. Barbora ukončila Nealov a Jessin príbeh emotívne, vášnivo a so slzami. Presne tak, ako im to každý fanúšik jednoducho musel priať, lebo už v Tak trochu môj bol Neal láska a Jess patrila do jeho náručia.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Do tejto ružovej krásky som sa začítala od prvých riadkov. Fin, hlavná hrdinka, bola naozaj v zúfalej situácii a hneď som pocítila voči nej súcit pre to, v akej životnej etape sa ocitla pre ľahkovážneho záletníckeho manžela… a to jeho správanie… vykrútiť krkom by mu bolo málo. Na to, že Fin nemala vo svojom okolí priateľov, pár si ich počas zvláštnej zhody okolností našla.
Áno, ako už názov našepkáva, Fin sa nedopatrením stáva nájomnou vrahyňou. Celé je to okorenené správnou dávkou humoru a príbeh sa číta doslova sám aj vďaka krátkym kapitolám. V knihe sú napínavé momenty, do ktorých Cosimano vložila konskú dávku vtipu, takže som sa aj pri čítaní samotnej vraždy bavila rovnako, ako pri nečakanom načapaní Fin priamo nad mŕtvym telom…
Nie je to len prízemná vtipná krimi… Nájomná vrahyňa na materskej je aj o tom, čo všetko je zúfalá matka ochotná urobiť pre prežitie seba a svojich detí, o prešibanej žene, autorke, ktorá na vlastnej koži zažíva svoj bestsellerový román, možno aj nejaký ten románik jej Elle dopraje…
Postáv je v tejto knihe tak akurát, ani veľa, ani málo. Najviac sa mi páčila pestúnka Vero a policajt Anthony. Fin už až tak nie… počiatočný súcit sa nejak vytratil a rozhodne to nezapríčinila vražda.
Ak máte chuť na niečo ľahké, vtipné a tak trochu zamotané, siahnite po tejto knihe ;)
A na záver dodám len… hahaha Steven.. kto chce kam, pomôžme mu tam… verím, že vydavateľstvo Motýľ preloží aj pokračovanie
(bez obáv, príbeh sa pekne uzavrel… teda, až na ďalšiu objednávku)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Moja druhá prečítaná Hoover a ja som opäť zažila emocionálnu bombu. Prečo?
Načrtnem vám o čom príbeh je. Hlavná hrdinka Kenna sa prisťahuje do mesta, kde nikoho nepozná. Nie naozaj, no žije tu jej dcéra a dúfa, že sa s ňou bude môcť stretnúť. Hlavný hrdina(áno, je to pre vás, ktorí zbožňujete dva pohľady v príbehu) Ledger je majiteľom baru, a je dôležitou súčasťou života dcéry svojho najlepšieho priateľa a aj jeho rodičov. Všetci sú zatrpknutí a nenávistní voči žene, ktorá im obrátila život naruby…
Kenna a Ledger sa stretnú v jeho bare netušiac, že majú niečo spoločné. Jeho záujem o ňu prinesie vášnivú chvíľku a Kenna medzitým zistí, kto je chlap, ktorý ju bozkáva. Na druhý deň sa začne boj. Vnútorný boj oboch hrdinov, pretože Ledger je plný predsudkov a Kenna chce len jedno, vidieť dcéru. Nesebecky, len vidieť… ako vyzerá, či je šťastná, na koho sa podobá… Kenna trpí chybami minulosti každý deň a Ledger postupne búra steny, ktoré si voči Kenne vystaval v čase, keď ju nepoznal. Spoznával ju a mal výčitky pre zradu, ktorej sa dopúšťal. Bol ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Chápal Kenninu túžbu po dcére, na druhej strane bol lojálny voči rodičom priateľa.Listy písané Kennou boli na jednu stranu spestrením deja, no na druhú, sme sa dozvedeli nielen o tragédii, ale aj o jej detstve. Po celý čas som tŕpla aký záver si prečítam. Naozaj som sa bála. Ako matka som celú knihu preciťovala oveľa intenzívnejšie…
Napäté situácie striedali odľahčené, kedy som sa s ľahkosťou pousmiala, ale potom opäť prišiel moment kedy som mala “knedlík” v krku a po úsmevoch nebolo ani pamiatky…Netuším a nechápem ako to Hoover robí, ale to, ako kolíšu moje emócie počas čítania,robí majstrovsky. Práve preto budú jej príbehy pre mňa nezabudnuteľné.
Colleen píše jednoducho a zároveň krásne surovo o živote,ktorý nie je prechádzka ružovou záhradou, skôr nebezpečný beh strmými zrázmi a je len na nás ako sa s touto trasou vysporiadame…
Pred krutým osudom zničenia sa snaží 10 ročná Anna zachrániť desiatky kníh z knižnice. Pracuje tam totiž pán Berg a jeho náplňou je ničiť knihy, ktoré si nikto nepožičiava. Je to smutné, nemyslíte? Anna si teda požičia z knižnice 50 kníh, číta jednu za druhou a aj keď je vášnivou čitateľkou, presýti sa príbehmi a potrebuje od kníh pauzu. Ale len do momentu, kým jej pani knihovníčka Monsenová nepožičia zvláštnu knihu. O chlapcovi Waldemarovi a lese, v ktorého blízkosti žil.Autor je neznámy a Anna sa ho snaží stoj čo stoj vypátrať. Taktiež knihu odporúča kde sa dá a dúfa, že sa dozvie koniec príbehu….
Táto publikácia ma na prvý pohľad uchvátila ilustráciami. Potom som sa zhrozila. Totižto, ja a verše…to naozaj nejde dokopy. Našťastie, knižka je preložená vo veršoch, ale tak, že akonáhle sa začítate, verše nebudete vnímať (ani sa nerýmujú). Je to naozaj krásny príbeh a záver vám zaručene vyčaruje úsmev na tvári.
“Ak sa zničia knihy, ktoré nikto nečíta, zmiznú aj ľudia v nich. Ako listy na jeseň. Uschnú. Potom sa rozpadnú na prach. A rozfúka nich vietor. Navždy. Bolo strašné na to čo i len pomyslieť.”
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tento rok to u mňa s trilermi nie je žiadna sláva, ale tento?! Wau! Myslím, že aj keby som mala prečítanú každú druhú knihu tohto/podobného žánru, kniha Napospas by bola aj tak mojim trilerom roka!
Sociálny experiment, ktorý sa rozhodli vysielať v Británii, s 8. cudzími ľuďmi na opustenom ostrove Škótska, mal trvať rok. Necelý. Náhodne rozmiestnené kamery po ostrove, tiež pripnuté na hrudi účastníkov, mali zabezpečiť autentické nahrávky toho, čo sa počas roka udialo. Nemajú k dispozícii nič. Náhodne umiestnené boxy s potravinami, či potrebným náradím na vybudovanie obydlia boli svetlou výnimkou iba na začiatku experimentu. Takto opísané to možno znie aj nudne. Čo sa v knihe dialo, že som z nej tak paf?
Autorka nám prostredníctvom hlavnej hrdinky Maddy priblíži jej život pred experimentom. Žila s rodičmi, bola vymodlené dieťa, preto ju až nezdravo ochraňovali. Učila sa doma, nemala kontakt s rovesníkmi,priateľov a po smrti rodičov potrebovala zmenu. Priebeh výberového konania do experimentu, bol po častiach vsadený do častí, kedy už bol pobyt na ostrove v plnom prúde. Počas pohovoru sme mali možnosť nahliadnuť do duše Maddy, jej vnútorných monológov a klamlivých odpovedí, ktoré si myslela, že chce druhá strana počuť. Už pár dní po príchode na ostrov sa začali tvoriť skupinky. Práce bolo veľa, účastníci si zvykali na nepohodlie. Dosť skoro sa začali ľudské charaktery prejavovať a ja som žasla. Autorke som žrala každé jedno písmeno. Naväzovanie priateľstva bolo v prípade Maddy k ničomu, začala sa očividná neprávosť. Najprv po skupinkách, neskôr, keď sa Maddy ozývala čoraz častejšie pri konfrontáciách, nikto sa jej nezastal, nikto sa nepriklonil k jej názoru, aj keď ho zdieľali viacerí. Vyústilo to do šikany, ktorá sa stupňovala. Ľudský hyenizmus sa prejavil v plnej sile a doslova šlo o boj o holý život.Pre mňa to bolo perfektné, šokujúce, dychberúce, temné, uveriteľné…záver bol šmrncnutý nadprirodzenom, ale podľa mňa to príbehu dodalo na uveriteľnosti. Veď prečítajte a uvidíte. Mrzel ma pravý dôvod, prečo práve Maddy do experimentu vybrali. Všetko sa pekne ukončilo, dozvedeli sme sa aj, čo sa stalo s účastníkmi po experimente. Takýto záver sa mi páčil. Čo mi trochu prekážalo, bolo, keď autorka na konci kapitoly naznačovala ďalší vývoj udalostí. Bez toho by som sa od knihy isto neodtrhla. Takto som ju síce odložila, no nikdy nie na dlho
V úvodnej časti série spoznávame Petronelu, malú čarodejnicu, žijúcu v jablku na strome pri starom mlyne. Predstavia sa nám tiež Pečkovci, rodina, ktorá bola nútená okolnosťami, nasťahovať sa do starého mlyna. Deti s čarodejnicou sa spriatelia a prerozprávajú nám svoje dobrodružstvá. Napríklad sme zistili, ako chcela Petronela Pečkovcov z mlyna vyhnať, aby mala kľud. Tiež sme sa dozvedeli, ako Pečkovci prišli k sliepkam menom Snehulienka,Ruženka, Anakonda, Tarantula a Nefertiti. Hlavným ťahúňom príbehu je ale jablkový koláč. Nie hocijaký. Čarovný od Petronely a s ním príde mnoho zápletiek. A ak uvažujete nad týmto zábavným a zároveň detsky napínavým príbehom, hodí sa do tohto obdobia… Záver sa odohráva počas Halloweenu.
Dávno som s jednou knihou nestrávila toľko času ako práve s touto.Niežeby bola zlá,to vôbec!Začítala som sa od prvej stránky,a to bez problémov.Autorka ma nenechala tápať v cudzom prostredí s cudzími postavami.Venovala sa ich spoznávaniu.Mala som možnosť zoznámiť sa so šesticou najtalentovanejších ľudí sveta oplývajúcich magickými schopnosťami. Veľmi ma to bavilo.Okrem mien a charakterov mi autorka ukázala v akom prostredí hlavné postavy žili.Atlas však stále zostával záhadou.Po tom,ako sa všetci stretli v centrále Alexandrijského spoločenstva,sa začali diať veci.Ak očakávate akciou prepchatý príbeh,rozhodne sa kroťte.Táto fantasy sa radí skôr k filozofickej.A vlastne s tým som mala najväčší problém.Ani nie tak s teóriami,ktoré postavy pretvárali do praxe,to bolo priam fascinujúce.Mne dosť prekážali vsuvky vnútorných monológov,rôznych teórií,či skoky v čase(vracanie sa k udalostiam,ktoré sa stali dávnejšie)v priamej reči.Niekoľkokrát sa mi stalo,že som popri dumkách postáv zabudla,o čom sa zhovárali,takže som si musela opätovne vyhľadať priamu reč,preskočiť niečie myšlienky a”napojiť”sa na pokračujúcu debatu.Okrem tejto maličkosti mi prekážalo,že autorka,čo sa týka vzťahov medzi postavami,len rozbabre a nechá tak.Ja som skôr čitateľ,ktorý potrebuje všetko čierne na bielom,nerada si domýšľam.Mali sme tu dokonca niekoľko vzťahových liniek,no všetky boli účelové(rozumej, intrigy v plnom prúde,prečo nevyužiť aj sex na dosiahnutie svojich cieľov)…
Ale teraz k pozitívam.Postavy sú charakterovo tak rozdielne,že striedanie pohľadov v kapitolách vás bude náramne baviť.Každého magická schopnosť je jedinečná,každý ju využíva inak a autorka s nimi vie pracovať rafinovane.Blake vytvorila originálny svet,majstrovské taktizovanie a intrigovanie,zaujímavé vzťahy medzi postavami,famózne”triky” a ilúzie,veľa tém a tajomstiev ale zostalo otvorených….V závere však nastali také zvraty, že až!
Aj keď mám výhrady, boom okolo tejto knihy je vskutku oprávnený. Je brutálne premakaná a verím, že viacerým štýl autorky ulahodí viac ako mne.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ďalšia kniha od autora mi len potvrdila moje predchádzajúce domnienky. A to,že spisovateľ je to perfektný.
Prológ ma zaviedol pri les k telu ženy, ktorú rozožrali mravce, pretože bola potretá medom a priviazaná k stromu. Horňák sa nebabre a nechutne opisuje ako červené mravce doštípali obeť a odkiaľ zo všadiaľ jej mravce vyliezali. Ale… dumem,dumem, nespomínam si, či sme s Romanom(vyšetrovateľom) a Viki zistili, kto bola obeť. Pretože…
… ešte v prológu sa opísala ďalšia vražda. Obeť bola hneď identifikovaná a pátralo sa po páchateľovi.
Mňa však zaujala vražda “šantiacej”dvojice. Prečo boli zavraždení takým prešpekulovaným spôsobom, kto to urobil?
Autor píše naozaj dobre. Ide priamo na vec, neplytvá slovami na zbytočnosti. Jeho humor, ktorý používa najmä v dialógoch Romana s kolegami aj pri vyšetrovaní, je natoľko odľahčujúci, že vám nebude vadiť ani podrobný opis odseknutého penisu nájdeného vo vagíne mŕtvej ženy… dá sa to, ak nad tým premýšľate. Stačí si prečítať Sexeso ;)
Postupy vyšetrovania, hľadanie svedkov a pojítok v prípade, Romanova nebojácnosť a arogancia voči vplyvným ľuďom, pribúdajúce obete… toto ma baví. V príbehu sú priam neskutočné zvraty, ktoré nebudete čakať a aj keď odhadnete páchateľa, nič to, autor vám aj tak vyrazí dych… všetkým tým okolo toho. Ja vám Romana Horňáka môžem len odporučiť. Už lámem manžela,ktorý je zarytý nečitateľ. Zatiaľ odoláva, ale verím, že Horňák je presne ten typ autora, ktorý sadne väčšine, lebo v jeho knihách sa vždy niečo deje. Od začiatku až do konca.
PS: aj žena z mraveniska nakoniec mala svoju identitu odhalenú… moja nepozornosť, ospravedlňujem sa
PPS: aj toto bolo riadne premyslené do detailov… proste wau!
