Moje vianočné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje čitateľské kolekcie
Moje vianočné darčeky Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Do knihy som sa začítavala dlhšie. Na začiatku sa totiž nič extra neudialo. Príbeh pomaly plynul v jednej a aj druhej dejovej pasáži. Ak by som mala tieto 2 príbehy porovnať, tak o čosi viac ma bavil príbeh Laury. Aj jej postava bola zaujímavejšia, "kvetnatejšia" a povedala by som, že aj viac priebornejšia a revolučnejšia. Avšak, neprirástla mi k srdcu a miestami mi liezla na nervy. S viacerými jej rozhodnutiami som vo vnútri bojovala a nerozumela som im. Bili sa vo mne pocity, či ju na jednej strane mám obdivovať za to, že bola v tom čase celkom odvážna a že sa rozhodla ukradnúť si svoje šťastie. No na strane druhej mi pripadala až príliš hŕŕŕ a niekedy aj sebecká (skôr tou nevšímavosťou voči deťom a nevážením si toho, čo mala - no ja to zrejme v dôsledku môjho aktuálne rozčaroveného dojmu z môjho života a zmien v tomto roku prežívam a vidím inak). Nerozvetvím to však, lebo by som prezradila smerovanie celého príbehu. Stačí len, ak jemne naznačím, že išlo o rozhodnutia, ktoré sa týkali jej syna a sčasti aj jej manžela. Práve ten mi prišiel ako veľmi divná postava. Celý čas som si o ňom nedokázala utvoriť jasný obraz, lebo autorka ho v príbehu s pribúdajúcimi rokmi dosť pretransformovala.
Postava Sadie bola na moje pomery príliš plochá až nudná. Autorka síce - ako to už v tomto type románov býva prepojila, no napriek tomu ma dejová linka odohrávajúca sa "skoro v súčasnosti" neohúrila. Očakávala som, že po trochu kostrbatom a nezáživnejšom začiatku príde niečo, čo výrazne zasiahne do deja a čo mňa ako čitateľa udrží v napätí. To sa aj čiastočne stalo, krimi linka sa rozvinie, no potom autorka nepochopiteľne smerovanie príbehu uťala a niektoré rozuzlenia doslova vypľula a nevenovala sa im hlbšie. Práve hĺbka je to, čo v príbehu absentovalo. Prišiel mi ako jeden z mnohých...
Čo príbehu dodalo trocha šťavy bola práve spomínaná krimi vsuvka. Krádež vzácnych kníh a nevyriešený zločin i záhada okolo pôvodu Sadie sľubovala zaujímavý príbeh. Ani tu nechýbala láska, dokonca vo viacerých svojch podobách a formách. Takže aj veční snílkovia, romantici či naopak hľadači čohosi šokujúceho si tu prídu na svoje. Potenciál to rozhodne malo. Avšak, na moje pomery sa autorka s príbehom málo vyhrala a nevyužila jeho naozaj silný potenciál. Prostredie, kde sa obe príbehy odohrávali ma doslova nadchlo. Veď ktorý knihomoľ by sa nechcel ocitnúť v takej dychberúcej budove, kde to dýcha históriou a kde sa o knihy starajú ako o poklady. Ja som istý čas vypomáhala v menšej knižnici, ktorá však sídlila v nádhernej budove kaštieľa a už len to prostredie si ukradlo moje srdce. Takže som hrdinkám v knihe v dobrom závidela.
Určite túto knihu nezvozím pod čiernu zem i keď to tak možno vyzerá. Nemôžem si však pomôcť a ani klamať, no mňa si nezískala a príbeh mi až tak nesadol. Chýbala mi hĺbka a lepšie spracovanie príbehu. Čo sa mi však páčilo bola krimi "zápletka" v inak historicko-spoločenskom románe, v ktorom bol dokonca načrtnutý akýsi zrod myšlienok feminizmu v Spojených štátoch. Knihu však napriek tomu hodnotím na 3,5/5. Nenadchla ma, no ani neurazila.
Mnohí túto knihu prirovnali atmosférou ku knihám Agathy Christie. Priznávam, že jej knihy som nečítala, ale iba videla zopár poirotoviek. Povedala by som teda, že áno, išlo o premyslenú krimi resp. triler, táto však bola s takým modernejším nádychom a viacerými psycho prvkami. Budete počuť šepot lístia, kvílenie vetra, nárazy zbesilých vĺn a vo vzduchu cítiť mokrú pôdu, hnijúcu rašelinu a na perách cítiť slané kvapôčky mora. Autorka namixovala peknú vzorku postavičiek a príbeh vyšperkovala prostredím, z ktorého sa vám budú ježiť vlasy i chlpy. Niektoré postavy boli tak neznesiteľné, že by ste asi aj vy pouvažovali či ich nenápadko nezhodiť z útesu alebo spláchnuť do rašeliny. Ehm, vážne som to napísala? Jednoducho, autorka zvolila za hlavné postavy osôbky tak ťip ťop, že vám svojou dokonalosťou až budú piť krv.
Táto kniha rozhodne naplnila moje očakávania a spríjemnila mi ostatné dni. Schladila i popreťahovala mozgové závity. Určite odporúčam ako letné čítanie k vode. Budem už za trapku, ale opäť ide o jeden z psychotrilerov, ktorý určite už teraz radím k jedným z top kníh tohto roka. 5/5*.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Drsné svedectvo o holokauste o druhej svetovej vojne v Maďarsku avšak nie prostredníctvom výpovedí z koncentračných táborov prináša dokumentárny román maďarského autora Gábora Zoltána - Orgia. Názov naozaj hovorí za všetko. Ak ste doteraz definovali zlo, vojnu či holokaust prostredníctvom nacistického Nemecka, tak tu zistíte, že ani satelity vtedajšej Tretej ríše pri genocíde obyvateľstva nezaostávali. Neslávne známe Šípove kríže (alebo nyilašovci) boli antisemitskou fašistickou stranou pôsobiacou v Maďarsku. Prvotne odmietali akúkoľvek spojitosť s Nemeckom, neskôr sa však stali jeho prívržencami. Táto kniha prináša necenzúrované a otrasné svedectvá ich vyčíňania v rokoch 1944-1945. Len dodám, že ich poznávacím znamením a "chuťovkou" bolo sexuálne násilie a hádzanie obetí do vôd Dunaja. Aj kvôli tomu môžete v Budapešti na brehu Dunaja vidieť pamätníky vo forme topánok - ako memento týchto hrôzostrašných udalostí, pri ktorých zahynulo viac ako 50 000 ľudí (bez zarátania deportácií). Štýl, akým je kniha písaná je však dosť náročný. Časté je skákanie v deji, rozprávačoch a v knihe sa premelie naozaj neuveriteľné množstvo postáv. Vopred teda upozorňujem na náročnosť a tiež na surovosť
Vydanie tejto knihy nemohlo mať lepšie načasovanie. Dokonale sa hodí na také to pohodové letné čítanie k moru, bazéniku, balkónu, záhradke či ako v mojom prípade k skromnejšiemu posedeniu pri nonstop zapnutom ventilátore a zásobe zmrzliny. Bola to taká vyvážená letná dávka čítanie - na oddych i na zamyslenie. Prenesiete sa do úplne iného sveta, inej kultúry a možno si v duchu poviete, aké máme my ženy šťastie, že máme pri výbere manžela voľnú ruku, aj keď občas, povedzme si na rovinu, je to s chlapmi hotový kríž i keď si ho vlastne vyberiete vy sama. Len na odľahčenie - ako sa poznám, tak pri mojom šťastí by mi prischol nejaký ufrflaný brontofúzik so zrasteným obočím a s nohami vo veľkosti malých detských lyží. Takže som v konečnom dôsledku rada, že som sa do tejto krajiny a jej zvykov mohla ponoriť iba takto, prostredníctvom knižného príbehu. Obdivujem, ak sa reálne naozaj v Indii objavili ženy ako Lakšmí... Majú môj úprimný obdiv za odvahu a bojovnosť. Knihu hodnotím jednoznačne na 5/5*. Najočakávanejšia kniha tohto leta mi ani za mak nesklamala a už teraz sa teším na jej pokračovanie. Tak šup šup, nech nečakám dlho.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prvých asi 30 strán príbehu bolo pre mňa bojom. Tento boj však nakoniec priniesol svoje ovocie. Príbeh si ma získal a ukradol mi i spánok. Rodičovská láska, smútok, večný odkaz, súrodenecké puto i nazvem to "nemožnosť zabudnutia" sú pre mňa nosnými prvkami tohto príbehu. Oceňujem, že autorka striedala dejové linky a snažila sa dokresliť pozadie. Nezamerala sa len na samotného Hamneta a jeho smrť, ale aj na to, čo predchádzalo jeho narodeniu. Mimochodom, vedeli ste, že skutočné meno Hamnetovej matky a teda Shakespearovej manželky bolo Anne Hathaway? Áno, presne ako tá herečka. A vedeli ste, že jej manžel Adam sa vraj veľmi podobá na Shakespeara z dobových zobrazení? Shakespeare sa vraj svojho času vyjadril, že jeho láska k manželke je nekonečná a že aj keď zomrie a ona tiež, tak si ju v budúcom živote nájde, lebo ľúbiť ju iba v jednom živote nestačí... Taká malá konšpirácia, ale možno si ju nakoniec predsa len našiel.
Knihu Hamnet hodnotím na 5/5*. Ani kľukatý úvod ma nezlomil a ďalšia rovina príbehu si získala moje srdce.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Marek Wolf sa v tomto príbehu ocitá medzi 2 mlynskými kameňmi. Ako už aj anotácia naznačuje (to len pre istotu, aby ste ma neobvinili zo spoilovania) tak jeho mama Katka bola zavraždená a hlavným podozrivým je jeho nevlastný brat Patrik, ktorý je navyše na úteku. Existuje prepojenie medzi vraždou Marekovej matky a gangom obchodníkov s ľudskými orgánmi?
Dej postupne odkrýval pozadie hrôzostrašného biznisu a jeho chápadiel. Dovysvetlená bola i minulosť Marekovej matky. Dozvedáme sa ako sa vlastne Liam Wolf - Marekov otec, ocitol v Československu a ako sa spoznal s jeho mamou. Nebude chýbať ani typická Marekova tvrdohlavosť, neústupčivosť a oceľové svaly. Vyhodíte ho dverami, vráti sa cez sifón.
Záver ma však zabil a vyrval mi srdce z hrude. Určite poznáte ten pocit, keď sa začítate, už ste na konci, no vy ste nenažratý a chcete ďalšie stránky... a tie stránky tam už nie sú ako mám teraz žiť ďalší rok aj niečo a nevedieť čo sa stane? Na ďalšiu časť si vraj počkáme ešte dlho a to sa mi teda nepáči a preto sa hnevám ako bohyňa pomsty. Milý Frankie, ak pokračovanie nebude skôr, tak ťa budem chodiť každú noc strašiť vo sne (znie to ako vyhrážka, ja viem, ale bála by som sa - preventívne) ...no a teraz si už po mňa fakt príde NAKA a nielen s baranidlom, ale aj bielym mundúrom s rukávikmi vpred uviazanými vzad.
Neviem ako vy, ale ja som už prichystaná. Lopatu som si požičala od susedov, lampášik a baterku som vyhrabala zo skrine, oprášila som tmavé oblečenie, gumáky a pre istotu si zbalím aj lepeňák a klobásu pre lačné psy. A od Imothepa si požičiam jednu z jeho kníh čáry máry fuk, ehm. Kto si Volavku už prečítal, tak asi ten pochopí a možno sa ku mne pridá. Kto nie, tak nebojte sa, nepreskočilo mi, mne šibe už dávno. Na definitívne rozuzlenie si teda zrejme ešte počkáme. K tomu smeruje aj moja jediná výhrada - také dlhé čakanie na ďalší diel si nezaslúžime, tak Frankie nakopni vrtuľu až bude klávesnica horieť lebo ja nevydržím!
Volavku hodnotím na 4.5/5*. Za záver knihy sa moje srdce nepoďakuje, lebo v isté momenty ťahalo rovné čiary (nie také!!!), v každom prípade však táto séria a jej hlavný hrdina ostavajú mojimi miláčikmi a budem netrpezlivo prešľapovať dokým neuzrie svetlo sveta ďalšie zvieratko, bylinka alebo hocičo iné. Len nech to už JE!
Začiatok knihy bol pre mňa trochu náročnejší, trvalo mi dlhšie, než som sa konečne začítala. Sama som bola prekvapená ako ma neskôr kniha pohltila. Prečítala som ju naozaj rýchlo, zvedavosť ma premohla. Bolo vidieť, že autorka nepostupovala podľa nejakej šablóny či postupnosti, ale písala a vždy našla niečo, od čoho sa dokázala odpichnúť a pokračovať ďalej. Na konci mi však chýbalo akési dovysvetlenie a možno náznak toho, ako žije v súčasnosti. Netuším, či je info, ktoré som našla správne, ale práve o tom sa dočítate v pokračovaní Exodus: A memoir.
Jednu výčitku si však predsa len neodpustím. Doslova mi vypálilo sietnicu pri slove "kapkejk". Najprv som tuho premýšľala, hm, to asi bude nejaká židovská špecialita, nejaký zaujímavý koláčik. Debilovi Táničke totiť nedošlo, že ide o cupcake... Občas na mňa preklad typicky anglických výrazov pôsobí ako päsť na oko. Síce neviem, aké sú v tomto smere pravidlá v rámci slovenčiny a prekladov a ak to muselo byť, tak OK, mea culpa. Môjmu srdcu však vynechalo zopár úderov.
Táto kniha bola pre mňa zvláštna. Nepochopiteľná. Silná. S hĺbkou a neskutočnou dávkou odvahy s odhodením akýchkoľvek zábran. Ešte teraz ma pri pomyslení na niektoré pasáže striasa a sťahuje všetky moje džurky. Som rada, že také niečo nemusím prežívať na vlastnej koži. Až vtedy, keď človek vidí, ako žijú iní - myslím tú horšiu a odvrátenejšiu stránku života, tak až vtedy si mnohé veci a možno i samozrejmosti či malichernosti začne vážiť. V mojom prípade to tak bolo. Neviem si predstaviť, že by som nemohla čítať knihy a ani to, že by som si takto ako to robím tu a teraz nemohla vylievať svoje srdiečko a otravovať vás svojimi elaborátmi. A to iba z jedného prostého dôvodu. Lebo som žena ...
Preklad tejto knihy bol skvelým krokom a som rada, že sa dostal aj k nám. Verím, že nebudem jediná, čo to ocení a čo sa zamyslí nad tým, ako dobre sa máme a možno ani o tom nevieme a nevážime si to. Knihu hodnotím na 5/5*, nakoľko sa ešte o živote Deborah Feldmanovej po jej odchode od chasidov zrejme dočítame aj v pokračovaní a tak je táto chýbajúca pasáž asi logickým krokom, ak si to autorka chcela rozdeliť a možno i viac rozviesť. Snáď sa dočkáme i slovenského prekladu. Bez "kapkejkov" dúfam (iba rýpem, koláčik by som si dala).
Jane Harperová sa s príbehom a aj čitateľom dokázala pekne vyhrať. Do tohto trilerového vývaru pridala nielen klasickú zmes zeleniny a korenín. Pridala aj figy pre oživenie chuty a zázvor a ligurček pre ozvláštnenie a napumpovanie chuťových pohárikov. Zmetie vás z cesty a upriami pozornosť na niečo, čo budete považovať za jasný signál, no nakoniec budete vedľa ako tá jedľa. Taste teda papieriky, diáriky, baterky, lupy, magnetické či korkové tabule, špendlíky a červené špagátiky a skúste prísť na to, čo sa vlastne stalo, prečo, kedy a čo s tým má minulosť. Ja som stroskotala a kariéru vyšetrovateľa nateraz uvádzam do kryospánku a idem sa hanbiť do kúta. Knihu hodnotím na 4,5/5*. Páčila sa mi omnoho viac než autorkina prvá kniha, štýl bol znesiteľnejší, "s ľahším zadkom" a konečne nebazírovala na siahodlhých dialogóch, čím príbeh vyšperkovala a dala mu viac šťavy i záživnosti
Myslím, že Craven úspešne stúpa na päty povestným a presláveným škandinávskym autorom krimi a i môjmu milášikovi Carterovi. Dokáže sa s čitateľom pekne zahrať a vytvoriť zaujímavú mozaiku, ktorú postupne skladáte s vyšetrovateľmi. Aj postavy v jeho knihách sú viac sympatické než neznesiteľné dokonalé alebo naopak katastroficky samodeštruktívne. Tretiu časť série si určite nenechám ujsť, len tajne dúfam, že na slovenský preklad nebudeme musieť dlho čakať. Čierne leto sa mi páčilo ešte viac než Bábkové divadlo. Autor využil viac mätúcich krimi prvkov, primiešal spleť zaujímavých a zdanlivo nedôležitých postáv a priniesol aj viacero prekvapení a zvratov. Super krimi, pri ktorom si krimiharcovník oddýchne a aj zakrochká blahom. Čierne leto nemôžem ohodnotiť inak než na plný počet 5/5. Ak ste o Cravenovi ešte nepočuli, tak neváhajte a hoďte po ňom očkom.
Niektoré kapitoly a dáta boli naozaj zaujímavé a priniesli mi nový pohľad na vec a po zamyslení sa som naozaj prišla na to, že aj mne v reálnom živote tieto veci vadia. Bohužiaľ však moje počiatočné celkom dobré dojmy z knihy úplne pochovali útoky autorky a jej až prílišný zápal pre vec na hrane únosnosti a znesiteľnosti či takého zdravého hnevu a zápalu pre danú vec... Ako chlap by som okolo nej zrejme chodila so stiahnutým chvostom a bála sa v jej blízkosti aj dýchať alebo ju pozdraviť, aby to nevyznelo sexisticky... Občas som dokonca niektoré pasáže iba preletela očami. Knihu som čítala na etapy viac ako tri týždne na striedačku s inými knihami. A dobre som spravila, inak by mi asi privodila čitateľskú krízu. Netvrdím, že vám kniha nič nedá. Práve naopak, nájdete v nej aj fakty, ktoré vám možno otvoria oči a donútia sa pozrieť a danú vec inou optikou. Odporúčam prečítať si úryvky z knihy. Mne bohužiaľ práve kvôli štýlu autorky, ktorý ma iritoval kniha nesadla. To však neznamená, že ju úplne zatracujem a že vám tiež sadnúť nemusí. Knihu hodnotím na 2.5/5.
