Moje vianočné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje čitateľské kolekcie
Moje vianočné darčeky Moje aktivity
Už dávno som sa nestretla s knihou, ktorá by tak lahodne, nenápadne a nenútene servírovala čitateľovi toľko krásnych myšlienok a odbočiek na zamyslenie sa ako práve táto. Prostredníctvom príbehu trošku čudackého starčeka Carla a naopak mladej prostorekej školáčky Saše nahliadnete do možno málinko uzavretej duše zarytého knihomoľa harcovníka a knihomoľky "v zácviku", ktorá ešte len spoznáva čarovný svet kníh. Kniha ponúka veľa pekných myšlienok, ktoré k životu patria, ktoré sú odjakživa jeho súčasťou, ktoré sú stále vôkol nás, len na ne zabúdame, ale aj také myšlienky, ktoré prebývajú v našich srdciach a sú síce ukryté, no pokiaľ ich dostaneme na povrch, tak sa svet razom stáva krajším miestom.
Starec a more príbehov neponúka len pohľad na to, čo všetkých milovníkov kníh spája. Krásne poukazuje na to, že čítanie kníh má prinášať nielen radosť, ale aj pôžitok. Že čítanie nie je len formou oddychu, ale aj nekonečnou studnicou nových informácií a poučení do budúcna. Páčil sa mi na prvé prečítanie možno rozdielny pohľad na svet očami pojašenej Saše a naopak uvedomelého introverta Carla. Saša priniesla Carlovi do života slnko, svetlo a radosť z maličkostí a otvorila dvere jeho bezprostrednosti, srdečnosti a aj hlboko ukrytej túžbe po dobrodružstvách a huncútstvach. A na druhej strane je tu Carlova skúsenosť, triezvosť a múdrosť. Jeho vrásky, veľké ruky plné mozoľov, tona spomienok a láskavosť.
Odbočky k mnohým krásnym knihám a knižným hrdinom boli krásnou bodkou, čerešničkou a spestrením v celom tomto príbehu. Či už to bola Pani Pančucha, Predčítač, Herkules, Pán Darcy... Každá táto postava bola svojská, iná a vymaľovala príbeh inou farbičkou. Dodala jej pestrosť, uveriteľnosť a pekný odkaz či ponaučenie. V knihe som našla nielen krásne posolstvá, spojivká, ktoré nás knihomoľov spájajú po celom svete, ale aj láskavý humor, pri ktorom mi podskočilo srdce a nehanbím sa to priznať - pri ktorom sa mi aj v oku zaleskla slzička dojatia. Také drobné pripomenutia toho, že dobro ešte existuje...
Neverím, že existuje univerzálna kniha pre každého. Ale táto drobná milôstka má k tomu blízko. Ak by som mala byť obdarovaná a dostala by som práve túto knihu, tak by som sa neskutočne potešila. Čítanie som si kúskovala a nemohla som urobiť lepšie. Carl i Saša mi prirástli k srdcu a určite sa raz k tejto knihe ešte v budúcnosti vrátim a nájdem v nej opäť niečo nové. Niečo, čo mi možno v danej chvíli vyčarí úsmev na tvári, vleje do duše nádej alebo spraví deň krajším. Myslím, že nebude prekvapením, ak Starca a more príbehov ocením všetkými možnými hviezdičkami 5/5*.
Tento príbeh plynie ako pokojná rieka. Nečakajte akciu a zvraty už od prvých strán. Autorka nechala príbeh vyzrieť a nestavila na prehnanú snahu otočiť smerovanie príbehu z minúty na minútu. Prvá časť dala zabrať aj mne, celý čas som mala pocit, že príbeh postupuje rýchlosťou slimáka. Asi nepatrím zrovna k tým trpezlivejším čitateľom. Postupne sa však moja podozrievavá myseľ nechala strhnúť. Celý čas som mala pocit, že tu niečo nehrá, tu sa stane niečo zvláštne.
V druhej a tretej časti už o akcie, zvraty a postupné odhaľovanie špiny nebude núdza. Páčilo sa mi, ako autorka postupovala pri transformácií hlavnej hrdinky. Vzhľadom k udalostiam v príbehu stavila na správnu kartu. Keďže ja som v tomto smere frfľoš numero uno a neznášam, ak ženskú hrdinku autori zmenia z dôverčivej naivky na emancipovanú a rozhodnú ženu levicu doslova lúsknutím prsta, tak v prípade Zrodenej to tak nebolo. Autorka čitateľa doslova vydusila a s hlavnou hrdinkou som si tak pretrpela všetky rany osudu a názov bol v tomto prípade úplne výstižný. Nielen v dôsledku zničujúceho zemetrasenia, ktoré zasiahlo San Francisco v roku 1906 a zmenilo mesto na nepoznanie. Aj May doslova vstala a zrodila sa z trosiek a popola. Až priam mrazivá metafora, ale sadla ako viete čo na viete čo.
Nebudem preháňať ak napíšem, že táto kniha bola pre mňa príjemným prekvapením. Som rada, že som sa nenechala odradiť pomalým rozbehom príbehu. Drobné trhlinky, ktoré autorka šikovne zasadila do prvej časti udržali moju pozornosť a chtíč čítať ďalej. Nasledovala som svoju podozrievavosť ako poslušný psík a neostala som ani na okamih sklamaná. Druhá časť knihy bola vynikajúca a šokujúca. Tretia časť takisto. Jediné, čo ma trošku vyviedlo z rovnováhy bol koniec príbehu, ktorý mohla autorka viac rozvinúť, natiahnuť. Vrel vo mne spravodlivý hnev. Popisný štýl ma doslova zavial do atmosféry vtedajšieho San Francisca a pre očami som mala každý jeden architektonický skvost i celú sanfranciskú smotánku v dychberúcich róbach. Hlavná hrdinka bola pre mňa uveriteľná. Nakoľko bol dej príbehu upriamený práve na ňu, tak ostatné postavy boli možno opísané povrchnejšie a nebol im dopriaty až taký priestor, no toto rozhodnutie kvitujem. Práve to a aj pomalší rozjazd dodali príbehu uveriteľnosť a udržali vo mne napätie i pozornosť. Až tak, že som si zabudla zapisovať poznámky do debilníčka.
Táto kniha je pre mňa asi jedným z najpríjemnejších prekvapení tejto knižnej jesene. Príbeh mi poskytol všetko, čo mám ako čitateľ rada a čo v knihách vyhľadávam. Zrodenú z trosiek a popola hodnotím na 5/5* a radím ju k jednej z top kníh, ktoré som tento rok prečítala.
Neuhasová neostala nič dlžná svojej povesti. Už jej predošlá kniha, ktorá u nás vyšla minulý rok - Deň matiek mala úspech. Latku rozhodne nepodliezla. Práve naopak - výrazne ju preskočila s pokojom Angličana. Dômyselnosť jej príbehov spočíva hlavne v naozaj pestrej vzorke postáv, na ktoré by ste často nechceli naraziť ani v zlom sne (to len v prípade, ak sa pred spaním neprežierate grepmi alebo uhorkami ako ja a potom sa vám snívajú psychadelické sny). Skvele, priam bravúrne vystihla a ako na striebornom podnose nám rovno pod nos naservírovala spletitú zmes charakterov i pocitov, ktoré formovali jednotlivé postavy. Deštruktívne ego, frustrácia, žiarlivosť, vášeň, ľahkovážnosť, dôverčivosť, zrada, výčitky svedomia, zbabelosť, predsudky, smútok, náladovosť... Krkavčia mater, poslušný psík podpapučník, žena typu Xantipa, vysokointeligentný autista, bezcharakterný pán podnikateľ i pomstychtivá Xena.
Autorka sa navyše vie pekne pohrať s čitateľom a naviesť ho na nesprávnu stopu. Pár vecí bude do seba tak zapadať, že si len budete škrabkať po gebuľke a usmievať sa popod fúzik, že už to máte. Ale prd makový! Neuhasová ešte pridá pár detailov, ktoré ešte viac príbeh vyšperkujú a ktoré mu dodajú tú takú typickú nemeckú dôslednosť. V metaforách povedané - skonštruovala Audinu najnovšej triedy s nadštandardným vybavením a vyhrievanými sedadlami. A pre extra nadšencov krimi, ktorých jej knihy dokonale uspokoja aj s bonusom vo forme osobného šoféra.
Keďže som čítala aj autorkinu knihu Deň matiek, tak si dovolím povedať, že Snehulienka sa mi páčila ešte viac. Nemala som až taký bordel v postavách, hoci aj tu ich bolo toľko jak mušiek na hnilom ovocí. Takže debilníčky vám budú horieť až získate prax matrikára poloprofesionála. Tento príbeh som opäť doslova "zligla" a nevadilo mi, že mi 2 dni po sebe ukradol cenné hodinky spánku. Za tie taniere pod očami alá strýko Fester to rozhodne stálo. Ako milovníčka všetkého, čo úzko súvisí so psychológiou postáv a kriminalistikou, som určite dostala to, čo som chcela a očakávala. Dômyselný zločin, hrôzu naháňajúca zombie komunita, za vagón divných postavičiek, nenápadné mestečko, kdesi v nemeckej chudobine ježišovej, kde jedna udalosť vydrala z ľudí to najtemnejšie... A tak - Snehulienka (ne)musela zomrieť...
John Hersey sa na tragédiu v Hirošime pozrel trocha inou optikou. Nesnažil sa popísať katastrofu v Hirošime tak, ako to dodnes robia médiá - cez čísla a iba v okamihu katastrofy a tesne po nej... Vybral príbehy šiestich ľudí a popísal, kde sa v daný moment nachádzali a aký bol ich život po tejto udalosti. Veľa z nás si možno myslí, že vyhrabaním spod sutín, liečbou zranení, pobytom v nemocnici a rekonštrukciou zničeného sa to všetko skončilo. No nie, nie je to tak. Preživších totiž privalili ďalšie sutiny, z ktorých sa museli vyhrabávať. Strata rodiny, blízkych, domova, identity, nezmazateľné dôsledky na zdraví i psychická trauma. A v neposlednom rade aj nenapraviteľné ekonomické škody a degradovanie ich ekonomického statusu v dôsledku straty domova, zamestnania i pretrvávajúcich zdravotných následkov.
Autor mi v tomto v mnohých smeroch otvoril oči. Hoci Japonsko je ukážkovým príkladom otrasenia sa a rýchlej nápravy zničenej infraštruktúry, čo dokázalo aj pri havárií vo Fukušime (o ekologických dopadoch pomlčím). Ešte stále však chýba to najdôležitejšie - spadnuté mosty, zničené komunikácie či zrútené budovy sa dajú opraviť či nanovo postaviť. Čo sa však dá robiť s tisíckami už navždy poznačených životov? Dá sa vrátiť k bežnému životu po tom, čo ho už navždy poznačila jedna udalosť?
Nielen fyzická trauma a zdravotné problémy spôsobené ožiarením donútili ľudí k zmene. K nechcenej zmene. Spoločnosť spravila z týchto ľudí občanov druhej kategórie. Obavy ich často vyhnali na okraj spoločnosti... Nehovoriac o tom, koľkým sa zmenil život od základov aj po psychickej stránke. Ignorácia okolia, zhnusenie, prehnaná ľútosť. Tváre a telá poznačené keloidmi, doživotné problémy so štítnou žľazou, nepredstaviteľná únava či zmrzačené končatiny... Dokonca si títo ľudia vyslúžili aj svoje generalizované pomenovanie - hibakuši.
Spočiatku ma kniha nadchla a miestami predčila moje očakávania. Avšak približne v polovici som sa v nej zasekla. Nedokázala som sa už tak vžiť s jednotlivými príbehmi a postavami. Problém mi robili mená, občas som sa strácala. Knihu som teda asi na 3 týždne nechala ladom. A dobre som urobila. Posledná a predposledná kapitola totiž toto moje tápanie napravili. Knihe by neuškodilo, ak by autor venoval aspoň jednu kapitolu pozadiu tejto katastrofy a jej popisu. Hoci chápem, že chcel upriamiť pozornosť na konkrétnych ľudí a ich príbehy a nechcel padnúť do roviny bezduchého štatistu, ktorý sa oháňa číslami a dôraz kladie na moment katastrofy a nie na jej následky.
Touto útlou knihou len tak nepreletíte. Pokiaľ patríte k empatickým ľuďom, tak vo vás čosi zanechá. Mne otvorila oči v tom, že často zabúdame na to, že život ľudí, ktorých poznačí katastrofa sa po týchto zlých udalostiach rapídne zhorší a úplne otočí... Aj vtedy pokračuje ich boj, často omnoho ťažší a náročnejší. Uctením obetí, postavením pamätníkov či pietnymi udalosťami si každoročne ľudstvo tieto strašné udalosti znova pripomína. Nie je však rovnako dôležité nezabúdať a pomáhať aj tým, ktorí síce mali šťastie a prežili, no museli začať odznova? Aj oni sú totiž svojim spôsobom obeťami. S jediným rozdielom - im sa podarilo prežiť.
Knihu hodnotím na 4/5.
Autorka stavila na osvedčenú kombináciu u ženského čitateľského publika - román, druhá svetová vojna, dve dejové linky. Navyše k tomu pridala módu, francúzsku eleganciu, popisy vojnou zmietaného Paríža a štipku romantiky, ženskej odvahy i silu priateľstva. Práve jej popisný štýl mi veľmi ulahodil. Dokázala krásne vystihnúť atmosféru, zvuky, vône i tajné zákutia a tmavé uličky Paríža. A na strane druhej veľmi kvetnato popisovala majstrovstvo šičiek v dielni učupenej v centre Paríža.
Hlavnou postavou linky v súčasnosti bola rodená Britka s francúzskymi koreňmi - Harriet. Tá prišla do Paríža poskladať fragmenty života jej starej mamy Claire. O jej minulosti toho totiž veľa nevedela. O matku prišla za veľmi tragických udalostí a mátala ju vidina dedičnosti depresie a smútku. Je možné, aby sa traumy z minulosti preniesli cez DNA aj na potomkov a ďalšie generácie? Pomôže jej hrabanie sa v minulosti pri hľadaní seba a svojho miesta na tomto svete?
Do Paríža ju priviedla fotografia, ktorú objavila v pozostalosti po jej matke Felicity. Na fotke zo 40. rokov 20. storočia boli zvečnené tri ženy - jej stará matka Claire a jej priateľky Vivianne a Mireille. Čo ich spájalo a aký bol ich osud?
Príbeh Claire naberá postupne kontúry aj vďaka Simone - kolegyni Harriet, ktorá je zhodou okolností vnučkou Mireille. Práve táto dáma jej postupne vytvára obraz o Claire i o tom, aký bol život týchto troch krások a ako sa ich životy navždy prepojili. Dozvedáme sa o odboji, o riskovaní, o vôli žiť i o neskutočnej sile priateľstva. Autorka túto ženskú odhodlanosť a silu neprepískla a našťastie nevystavala naše tri hrdinky do pozície Ramba.
Nechýbala ani romantická vsuvka, avšak tu musím upozorniť milovníčky sladkej romantiky, že to bolo v diétnejšej forme. Chvalabohu pre mňa - pretože ako je už asi známe, tak príbehy, kde je romantiky za vagón sú pre mňa ťažko uveriteľné a ešte týždeň mám z nich tik v oku, ružové videnie a hyperglykemický šok.
V súčasnej dejovej linke odohrávajúcej sa v rokoch 2016 a 2017 sa do kontrastu s vojnovými rokmi dostane terorizmus a útoky, ktoré zasiahli v tom čase Francúzsko (teroristické útoky v Nice a klube Bataclan a okrajovo bude spomenutá aj dráma v Charlie Hebdo). Čo mi na Harriet vadilo bola jej zvláštna povaha. Niekedy až na hranici s priposratosťou (sorry za výraz), hoci chápala som, že smrť matky na nej zanechala viditeľné stopy. Jej obavy mi však prišli trochu pritiahnuté za vlasy.
Príbeh ako taký sa mi však páčil. Najmä posledných asi 60 strán príbehu stálo za to. Pod rukami autorky vznikli šaty ušité zo zvyškov látky, z drobných dielikov, ktoré predstavovali životy týchto 4 hrdiniek. Tie sa nakoniec prepojili neviditeľnými, no silnými stehmi a cez ozdobné korálky nebolo ani stopy po tom, že by látka nebola z jedného súvislého kusa látky. A práve týmto sa tieto šaty (=príbeh) stali výnimočnými. Knihu hodnotím na 4/5*. Oceňujem najmä krásny popisný štýl autorky a dobrý pocit až dojatie, ktoré vo mne zachovala sila priateľstva popísaná v tomto príbehu. Ak by každý z nás mal minimálne jedného takého priateľa a sám aj takým priateľom niekomu bol, tak by bol život každého z nás bohatší a naplnený.
Super. Milujem rusínske pesničky a jazyk :) CD putovalo ako darček mojej mamine a potešilo ju :) Števko má krásny "zimomriavkový" hlas
Nielen odhodlanie a láska či už partnerská alebo tá materinská sú nosnými prvkami tohto príbehu. Je tu krásne opísaná aj sila a hodnota priateľstva. Ale toho ozajstného a pravého priateľstva... Nie priateľstva naoko či takého profitujúceho a jednostranného... Sofia, ktorá bola vždy verne po boku Evy mnohokrát dokázala, že je priateľkou v pravom zmysle slova. Obe si kryli chrbát a chránili jedna druhú. Niekedy aj za cenu utrpenia a poníženia.
Autorka príbeh zbytočne nehrotila, nesnažila sa ho narvať šokujúcimi stretnutiami či prepojeniami. Čo sa mi páčilo asi najviac bolo to, že vyzdvihla silu priateľstva a pomoci. Príbeh je svojim spôsobom tak trocha mozaikou a skladačkou viacerých reálnych príbehov, ktoré sa v minulosti odohrali. Grahamová teda vytvorila akýsi "univerzálny" príbeh, kde pekne poprepájala a spojila osudy viacerých žien do osudu jednej jedinej hlavnej hrdinky. A myslím, že spravila dobre. Tento príbeh považujem za jeden z najkrajších a najcitlivejších príbehov z tohto žánru i keď ide svojim spôsobom tak trochu o fikciu resp. mix viacerých skutočných príbehov namiešaných do jedného celistvého príbehu. Páčila sa mi aj romantická linka a autorkine citlivé poňatie príbehu bez "príkras". Knihu hodnotím na 4.5/5*.
Reganová dokonale využila možnosti, ktoré jej naskytla atmosféra temného lesa a aj tajomno a šok, ktoré do bohom zabudnutého mestečka, usalašeného kdesi v temnej džurke USA zapasovalo ako posledný dielik puzzle. V hlave sa vám možno rovnako ako aj mne prehrá film, pri ktorom vám budú chlpy na rukách vstávať do pozoru. Ja sa už teším aj na druhú časť a pevne verím, že autorka pri nej nepodlezie latku. Knihu hodnotím na 5/5. Dobrým signálom bolo už len to, že som túto krimi prečítala za necelé 2 dni a že sa mi v hlave príbeh premietal v podobe nervydrásajúceho filmu :-)
Mňa si teda tento fešáčisko s úsmevom, ku ktorému sú povinnou výbavou zváračske okuliare a prenosný defibrilátor získal. Páčila sa mi hlavne kapitola o jeho vzťahu k manželke, ale aj zákulisie tvorby niektorých jeho filmov a jeho cesta k prerodu. Hlavne nadhľad a to ako dokázal z červenej či oranžovej vo svojom živote urobiť zelenú. K tomu, aby sme niečo dosiahli sú potrebné aj pády na hubu. Nič nie je zadarmo a pri všetkom si treba hlavne zachovať humor, úsmev, odhodlanie, ľudskosť, optimizmus a pokoru. A práve to na mňa z tohto človeka vyžarovalo. Dudroško sa vo mne nezaprie a táto kniha pre mňa nebola dokonalá (*vadilo mi filozofovanie a odbočky vo forme zápiskov a múdrostí, bez ktorých by som sa zaobišla, lebo motivačné kecy a omáčky nemusím) a sem tam skĺzla do amerického spasiteľského pátosu, no v konečnom dôsledku v sebe nesie pekný odkaz o tom, že ak niečo chcem a makám na sebe, tak to viem aj dosiahnuť a nestratiť pri tom seba samého. Ostáva už "iba" zmeniť všetky červené a oranžové na zelené a ísť za svojim cieľom. Alright alright alright. Knihu hodnotím na 4/5*.
Aj keď nie som veľmi milovníkom takej dá sa povedať mystiky v knihách, tak v tomto prípade mi táto rovina príbehu vôbec neprekážala. Práve naopak - povedala by som, že tým tento príbeh nadobudol úplne iný rozmer. Taký... hlbší a viac brnkajúci na city. Koniec bol naozaj veľmi pekný a emotívny. Nenarážam iba na koniec príbehu, ale aj doslov autorky a vysvetlenie toho, čo ju k napísaniu príbehu inšpirovalo. Krásne boli zobrazené aj súrodenecké vzťahy, sila priateľstva, snaha o nájdenie stratenej vášne a resuscitácia vzťahov, ale aj "sila osudu" a vyrovnávanie sa so stratou. I odpustenie. Sebe samému. Posledných asi 30 strán som čítala v autobuse cestou k rodičom a poviem pravdu - krivilo mi kútikmi. Napriek tomu, že som bola unavená a z práce som chodila ako po 24 hodinovej šichte, tak som knihu prečítala na zopár nádychov. Ako milovník príbehov, kde sa charaktery rozoberajú do poslednej šrubky som si túto knihu naozaj užila. Hodnotím ju na 4.5/5 kvôli rozbehu, ktorý ma chvíľu držal na pochybách. Moje obavy z toho, že pôjde o prvoplánový YA príbeh boli našťastie odohnané :)
