Rena Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Rena 
Môj wishlist Moje aktivity
Obsahovo kniha nezaostáva za prvou časťou a dej odsýpa jedna radosť, teda až na menšie spomalenie pred grandióznym záverom, ale pri tom počte strán, ktoré kniha má, to bolo zanedbávajúce percento.
Tajne som však v kútiku duše dúfala, že tentokrát bude preklad knihy kvalitnejší, veď je to už druhá časť a teda prekladateľka Ivana Cingelová už nevstupovala do neprebádaných vôd príbehu. Opak bol však pravdou. Opäť často nelogická stavba viet, chýbajúce slová vo vetách, preklepy, dokonca hrúbky… Nuž a pri preklade Kylynninej prezývky mi obočie vystrelilo do výšav! Jediným ospravedlnením by mohol byť tlak zo strany vydavateľa na rýchly preklad, ale napriek tomu by sa toto profesionálovi stať nemalo.
Odhliadnuc od prekladových prešľapov som si príbeh celkom užila, aj keď ku koncu som už mala chuť zmeniť žáner - oba diely som totiž čítala jeden za druhým a trochu som už začínala byť týmto svetom presýtená.
Napriek všetkému negatívnemu je to prudko čitateľná kniha, vhodná pre všetkých, ktorí majú radi fantasy, draky, boje, taktiku a nečakané zvraty.
Tak ako McMahon, tak i Baricco patrí k spisovateľom od ktorých prečítam všetko, čo mi príde pod ruku. Tentokrát to bola kniha Trikrát na svitaní, ktorá síce celkom nenaplnila moje očakávania, ale napriek tomu som si ju užila.
Kto čítal Bariccovu knihu Pán Gwyn pre toho nie je táto kniha neznáma, hoci vtedy sa ešte jednalo o fiktívnu knihu, ktorú autor napísal až rok po vydaní Pána Gwyna.
Trikrát na svitaní tvoria tri príbehy, každý z nich sa udeje na svitaní, v magickej hodinke, kedy svetlo víťazí nad tmou, deň nad nocou. Ďalšou spoločnou črtou všetkých troch príbehov je hotel - miesto, ktoré je takpovediac odrazovým mostíkom, kde sa každý príbeh započne, odvíja. Príbehy sú krátke, dejová linka jednoduchá, priamočiara, avšak prostredníctvom dialógov dodal Baricco príbehom hĺbku, ba až naliehavosť.
Toto dielko nie je to najlepšie čo Baricco napísal, ale za prečítanie rozhodne stojí. A to že túto jednohubku zhltnete za jeden večer niet pochýb!
Tak ako McMahon, tak i Baricco patrí k spisovateľom od ktorých prečítam všetko, čo mi príde pod ruku. Tentokrát to bola kniha Trikrát na svitaní, ktorá síce celkom nenaplnila moje očakávania, ale napriek tomu som si ju užila.
Kto čítal Bariccovu knihu Pán Gwyn pre toho nie je táto kniha neznáma, hoci vtedy sa ešte jednalo o fiktívnu knihu, ktorú autor napísal až rok po vydaní Pána Gwyna.
Trikrát na svitaní tvoria tri príbehy, každý z nich sa udeje na svitaní, v magickej hodinke, kedy svetlo víťazí nad tmou, deň nad nocou. Ďalšou spoločnou črtou všetkých troch príbehov je hotel - miesto, ktoré je takpovediac odrazovým mostíkom, kde sa každý príbeh započne, odvíja. Príbehy sú krátke, dejová linka jednoduchá, priamočiara, avšak prostredníctvom dialógov dodal Baricco príbehom hĺbku, ba až naliehavosť.
Toto dielko nie je to najlepšie čo Baricco napísal, ale za prečítanie rozhodne stojí. A to že túto jednohubku zhltnete za jeden večer niet pochýb!
Tento tak trochu svojrázny a samoľúby kocúr, vedie dosť nudný a zhýčkaný život, pokým sa k nim, Wernerovi - profesorovi fyziky a Winstonovi, nenasťahuje nová domáca a jedného dňa prinesie aj svoju dcéru Kiru!
A tu sa Winstonovi obráti život naruby.
Nuž a to je ešte len začiatok. Problémy pribúdajú astronomickou rýchlosťou a je na Kire a Winstonovi, aby všetko čo sa pobabralo, dali opäť do poriadku.
Frauke Scheunemann je nemecká spisovateľka píšuca predovšetkým pre deti a táto kniha bola z môjho pohľadu jednoducho skvelá - nechýbal humor, akčné scény, zápletke tiež nemám čo vytknúť. A hlavné postavy? Winston - kocúr, ktorý nielenže rozprával, ale bol presne taký ten typ (povedala by som človeka, lebo mu autorka prisúdila taký charakter), ktorý si čitateľ hneď obľúbi: na jednej strane ufrflaný, ale na strane druhej oddaný, vtipný, vynaliezavý. Kira tiež nie je len také hocijaké dievča, je to dcéra imigrantky, ktorá sa musí popasovať s nepriateľstvom spolužiačok a to je iba špička ľadovca problémov, ktoré Kira má.
Príbeh dotvárajú krásne ilustrácie Winstona, čierneho briťáka (doteraz som nevedela, že britky môžu byť aj čierne) a myslím, že túto knihu si zamilujú nielen deti. Priznám sa, ja som si hneď kúpila ďalšie dve časti!
Priznám sa, McMahon je jednou z tých autoriek, na ktorej knihy sa už vopred teším a pridanou hodnotou jej kníh je ich audiopodoba v podaní obľúbenej Jitky Ježkovej, ktorá svojim hlasom dokáže aj z priemernej knihy urobiť päť hviezdičkový zážitok. Nuž a inak to nebolo ani v prípade knihy Tajemství pramenů. Počas prvej hodiny 3x zimomriavky a do konca 11 hodinového posluchu ešte nespočetne veľakrát.
Príbeh je zaujímavý, miestami napínavý a elektrizujúci. Za tých 11 hodín som nenadobudla pocit, že by sa dej vliekol, práve naopak - vďaka prelínaniu sa minulosti s prítomnosťou sa udalosti sypali jedna za druhou.
Nehovorím, že mi sadli všetky postavy v knihe, ale to určite nebol ani autorkin zámer. A záver? Ten ma fakt dostal! Miešali sa vo mne rôzne pocity, od prekvapenia a úžasu, akože: Ty vole!!! až po ľahký nesúhlas: Nieee, to takto skončiť nemohlo! Ale skončilo.
Knihu rozhodne odporúčam! Vonku je práve to najvhodnejšie počasie na takýto typ knihy!
