Rena Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Rena 
Môj wishlist Moje aktivity
Táto kniha nielenže dobre vyzerá, ona sa i dobre číta!
Hneď od začiatku vhupne čitateľ do deja, ktorý sa odvíja takmer zbesilým tempom a minimálne do troch štvrtín knihy mu nie je dopriaty ani odpočinok. Jedna akčná scéna strieda druhú. Popritom autorka stíha v krátkych vsuvkách čitateľovi servírovať worldbuilding. Kniha nie je presýtená ťažkopádnymi opismi, ale skôr plynie prirodzene, čo uľahčuje ponorenie sa do príbehu. Kapitoly sú konštruované tak, že nútia čítať ďalej (tzv. "page-turner").
Dej sa točí okolo malej skupinky postáv, ktorí sprevádzajú Rhyu Fleetwoodovú a Scythea/Penna/Pendefyrea na ich ceste za proroctvom a záchranou krajiny.
Vzťah Rhye a Pendefyrea (enemies to lovers) je postavený na napätí, počiatočnej nedôvere a silnej chémii.
Penn je ochranársky typ, hoci v mnohých prípadoch to má skôr negatívne dopady ako pozitívne, ale na druhej strane je to komplexný hrdina.
Rhya je rozporuplná postava: odhodlaná, nebojí sa postaviť za seba, avšak v mnohých prípadoch príliš tvrdohlavá a neverí v seba, svoje schopnosti a najradšej by zostala neviditeľnou šedou myškou.
Treťou výraznou postavou, ktorá podľa mňa v ďalšej časti ešte poriadne zamieša karty je Soren, tiež Remnant. Tak trochu nafúkanec, správne sebavedome drzý, ale (zatiaľ) lojálny.
Samozrejme sa autorke nepodarilo vyhnúť sa niektorým klasickým klišé, ale pre tentokrát som jej to s radosťou prepáčila, lebo kniha ma fakt pohltila. Vnímam ju ako veľmi vydarený štart série a ak hľadáte príbeh, kde je mágia neoddeliteľne spätá s osudom a romantická linka je intenzívna, Spriadačka vetra je trefou do čierneho.
KEĎ PRICHÁDZA TMA - Riley Sager
Každý dom má svoj príbeh a svoje tajomstvo.
A inak to nie je ani s domom hrôzy - Banebery Hall.
Keď prichádza tma je kombinácia klasického strašidelného príbehu o dome a psychologického trileru. A táto kombinácia jednoznačne funguje!
V príbehu sa prelínajú dve dejové linky - jedna: kapitoly z knihy, ktorú napísal Maggin otec a druhá: z pohľadu samotnej Maggie, ktorá neverí ani slovo z knihy, ktorú otec napísal a ktorá jej síce zabezpečila bezstarostný život po finančnej stránke, avšak všetko ostatné nestálo ani za deravý groš.
-
Po otcovej smrti Maggie Baneberry Hall prekvapivo zdedí a rozhodne sa ho predať. Ak to chce urobiť, musí sa vrátiť na miesto, ktoré si síce nepamätá, ale jeho príbeh je ako biľag vypálený do kože - stále prítomný. Maggie chce vyvrátiť tvrdenia svojho otca a dokázať, že dom nebol a nie je strašidelný, avšak zisťuje, že medzi otcovým príbehom a realitou, existujú desivé ba až mätúce podobnosti. A tak sa z neveriacej skeptičky pomaly stáva odhodlaná mladá žena, ktorá chce stoj čo stoj odhaliť, čo sa stalo pred 25 rokmi a čo sa v Banebery Hall deje dnes. A vôbec jej pri tom nepomáha gotická atmosféra domu, plná tajuplných zvukov a pocitu, že niečo nie je v poriadku.
-
Oceňujem, ako majstrovsky autor vystaval argumentáciu na oboch stranách - na strane jednej - kniha a na strane druhej - Maggie. Raz som bola naklonená veriť otcovi a potom zase dcére, ktorá mnohé fakty neustále spochybňovala a ukazovala ich v novom svetle.
-
V závere som bola ochotná uveriť aj v strašidlá a duchov, ale nakoniec som sa dopracovala k úplne logickému vysvetleniu všetkého nadprirodzeného.
Škoda!
Je to ideálne čítanie pre tých, ktorí milujú staré domy s temnou minulosťou, a pre fanúšikov trilerov, ktorí oceňujú dobre spracované prelínanie minulosti a prítomnosti. Dokonalé čítanie na sychravé jesenné večery.
#mojkniznysvet
Útlučká, chutnučká a do dokonalosti vymazlená knižôčka!
Ostrov Siblan nie je len názov knihy, je to aj miesto kam by ste zaručene chceli ísť. Ja tam chcem ísť! - Magické a zároveň kúzelné miesto, ktoré Natali vybrúsila ako drahokam a vytvorila tu priestor nielen pre tých nechcených, ale i pre Svaroga a Lianu.
Príbeh je síce kratučký, ale poteší srdce nejednej romantičky. Autorka dokázala spojiť zdanlivo protichodné povahy a presvedčí vás i o tom, že hoc sa cesta zdá byť zarúbaná, nič nie je vopred stratené, žiadny boj nie je prehraný. Vysoko si cením, že Natali to nehrotila a nesnažila sa nasilu natlačiť pikantné scény (ako je to teraz v móde) do tejto novelky, ale nechala vzťah Svaroga a Liany zrieť ako dobré víno!
Ostrov Siblan bola príjemná odbočka od hlavnej dejovej linky, ale už sa teším na záverečný, možno epický, diel Katje!
KOŽIAR A ŠKOVRÁNKA síce začína vraždou, ale vraždy hrajú v príbehu iba druhé husle, čož bola sčasti škoda. Do popredia vystupuje romantická linka, i keď som skonštatovala, že toto bola asi najdlhšia knižná predohra akú som doteraz čítala. A hoci by sa zdalo, že tieto dva fakty ubrali na čítavosti knihy, tak opak bol pravdou - opäť som sa bavila i keď len o máličko menej - chýbali mi nechutnosti v štýle MÄSIAR A HAVRANKA.
Hlavní hrdinovia tejto časti sú úzko spätí s tými z predchádzajúcej - Lachlan je Rowanov starší brat a Lark je Sloanina kamarátka z detstva. Celkom sa teším na tretiu časť série (Scythe & Sparrow), ktorá by mala byť o treťom bratovi Fionovi a spoločnej kamarátke Sloany a Lark, Rose.
Čo mi v tejto časti trochu chýbalo, tak to bolo vykreslenie postáv - autorka nešla do hĺbky, dozvedeli sme sa síce nejaké základné veci, ale tam to skončilo - o Lachlanovi a jeho práci som sa dozvedela iba minimum, teda oproti tomu ako bol spracovaný Rowan a jeho vášeň k vareniu. Nuž a keď som pri MÄSIARovi a HAVRANKE mala pocit, že tých posteľových scén je celkom dosť a sú mimoriadne farbisto opísané, tak tu ešte autorka pritvrdila. Rozhodne odporúčam dodržať vekové odporúčanie na knihe.
Kniha leta vás na prvý pohľad zaujme obálkou. Nie nemá žiadnu oriezku ako je to teraz moderné, ale na prednej strane má okienko, môžete ním vidieť ostrov, na ktorom sa odohrávajú príbehy tejto knihy alebo ak knihu otvoríte, tak sa môžete týmto okienkom pozrieť kamkoľvek až dovidíte.
Poviedky tejto knihy vtiahnu čitateľa do diania na ostrove, do života starej mamy, vnučky a okrajovo aj otca malej Sofie. Priznám sa, vzťah starej mamy a Sofie som nevnímala vždy ako idylický - občas som mala chuť Sofiu “prizabiť” za jej rozmaznané správanie ale aj stará mama mala svoje vrtošivé chvíľky, nie zrovna výchovného charakteru. Ich spoločné dialógy vynikajúco vystihovali dynamiku ich vzťahu.
Autorka dokonale zachytáva atmosféru leta na ostrove, jej opisy sú živé - raz sa s otcom pokúšate dopestovať rôzne rastliny na ostrove s obmedzeným množstvom vody, potom zase lozíte krížom krážom so starou mamou a vnučkou cez rôzne kriaky a rokliny na ostrove.
Jansson píše minimalisticky, ale za jednoduchými príhodami čitateľ nájde hlbšie témy ako smrť, starnutie, osamelosť, ale aj radosť zo života a lásku. Príbehy sú zväčša kratšieho rozsahu, ale vždy vystihujú to, na čo autorka chcela poukázať, vyzdvihnúť.
Táto častokrát melancholická kniha zaujme skôr hĺbavých čitateľov, ktorí hľadajú symboliku ukrytú na pozadí príbehov odohrávajúcich sa v každodennej realite, ale ocenia ju aj milovníci prírody alebo aj tí, čo sú iba zvedaví, ako môže vyzerať také leto na ostrove.
Už dávnejšie som sa pohrávala s myšlienkou prečítať si niečo od tohto izraelského spisovateľa a kniha poviedok Autokorekt prišla ako na zavolanie.
Táto útla kniha obsahuje tridsaťtri rôznych poviedok - od tých úplne “normálnych”, cez tie trochu pritiahnuté za vlasy až po celkom uletené. Niektoré sú kratučké, nemajú ani dve strany a niektoré sú zase rozsiahlejšie, avšak ich rozsah vôbec nevypovedá o ich hĺbke, či nečakaných zvratoch. Taká HYPOTETICKÁ OTÁZKA na troch stranách obsiahla zápletku celého románu. Poviedka SÓLO čitateľa vtiahne do celkom možnej alternatívy budúcnosti, ktorá v konečnom dôsledku neveští nič dobré pre človeka, ale pri dnešnom vývoji techniky by tento príbeh mohol byť celkom reálny. Poviedku AUTOKOREKT, ktorá prepožičala meno aj celej knihe, by si mal prečítať každý, má totiž hĺbku a posolstvo ktoré sprostredkováva by mohlo prispieť k vylepšeniu medziľudských vzťahov.
Autokekt je miestami vtipná a dynamická kniha, ktorá skúma medziľudské vzťahy a ak máš rád/rada absurditu, čierny humor a skryté posolstvá, tak je táto kniha ako stvorená pre teba.
“Nastal čas si priznať, že ľudia nie sú celkom schopní zapamätať si veci tak, ako sa skutočne stali. Ak by bol zážitok ako odev, potom je pamäť oblečením po opakovanom praní bez dodržiavania pokynov v návode: farby už vybledli, veľkosť sa úplne scvrkla a pôvodná nostalgická vôňa oblečenia sa už dávno premenila na umelú vôňu orchideí z aviváže.”
(z poviedky FRONTA)
