Rena Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Rena 
Môj wishlist Moje aktivity
Och, moje srdce plesá. Bolo to poetické, melancholické, optimistické a triezvo tragické. Bolo to úžasné! Zamilovala som sa do Bariccovho jazyka! Do jeho opisov a vykreslenia postáv či deja, do jeho metafor a prirovnaní.
“Hervé Joncour jím dlouze listoval a prohlížel si ho. Vypadal jako katalog stop malých ptáků, sestavený s puntičkářskou posedlostí. Bylo překvapivé si pomyslet, že to jsou znaky, a tedy popel spáleného hlasu.” - o liste písanom japonskými znakmi
Dej ubieha ležérne, ba až pomaly, možno až slimačím tempom, napriek tomu sa na niekoľkých desiatkach stránách pred očami čitateľa odohrá celý život Hervého Jancoura. Život plný dobrodružstva, odriekania, nenaplnenej túžby, osudovej lásky…
Čítajte!
Kto ma pozná a číta moje príspevky vie, že môj knižný záber je rôznorodý a nezriedka siahnem aj po knihách pre mladšie ročníky. Táto sa zdala byť fajn… Mať tak o x rokov menej, tak možno, teraz to ale bolo utrpenie.
Príbeh ako taký bol v poriadku: dieťa sirota a smoliar v jednom, vyrastajúci u náhradných rodičov, u ktorých sa však nikdy dosť dlho neohreje - vždy sa niečo jeho pričinením pokazí a tak Alcatraz putuje nechcený od jednej rodiny k druhej. Keď však dovŕši trinásť rokov situácia sa náhle zmení a Alcatraz zažíva jednu neuveriteľnú situáciu za druhou.
Taký 10-12 ročný čitateľ by si užíval každý jeden súboj knihovníkov - okulátorov, či sčítaných hovoriacich dinosaurov alebo výnimočné schopnosti našich protagonistov, ako boli schopnosť všetko pokaziť či prísť všade neskoro, trebárs aj do dráhy práve vypálenej guľky zo strelnej zbrane.
Príbeh bol teda celkom fajn, ale čo ma privádzalo do vývrtky bolo neustálé odbiehanie od deja na začiatku každej kapitoly, či zamýšľanie sa nad kadejakými nepodstatnými vecami alebo autorove/ Alcatrazove prehováranie k čitateľovi. Strašne ma to iritovalo a kazilo mi to dojem z príbehu. Viem, že autor takto chcel naviazať bližší kontakt k čitateľovi a týmto ho aj zapojiť do diania v príbehu, ale sorry, u mňa to nefungovalo. Preto ak by mala byť v podobnom štýle spracovaná aj druhá časť príbehu o Alcatrazovi, už teraz viem s určitosťou povedať, že po nej nesiahnem a táto čast poputuje do knižnice, kde hádam poteší tých, ktorým je primárne určená.
Jennifer Saint sa drží základnej kostry gréckej antickej mytológie, kde je Ariadna dcérou krétskeho kráľa Minoa a zaľúbi sa do aténskeho hrdinu Tesea, ktorému pomôže zvíťaziť nad netvorom Minotaurom. Aj ďalej sa drží verzie gréckeho básnika Hesioda, ktorú potom dotvára svojim vlastným príbehom o Ariadne.
Kniha sa čítala dobre, príbeh odsýpal a ja som si užívala každú jednu kapitolu. Zaujímavý bol nielen príbeh o Ariadne, ale aj o jej sestre Pasifae. Miestami ma dokonca zaujala viac ako jej slávnejšia sestra. Príbeh sa pomaly blížil ku koncu a ja som ešte stále netušila aký by mohol byť záver. Popravde ma trochu šokoval a neubránila som sa i jednej-dvom slzičkám! Medzičasom vyšla vo vydavateľstve Tatran už i autorkina ďalšia kniha: Elektra, ktorá má byť vraj ešte lepšia, tak sa už teším na ďalší skvelý príbeh.
Dobrého veľa nebýva a to je i prípad tejto 80 stranovej knižôčky, textu na rozhraní medzi skutočnou inscenáciou a poviedkou.
Príbeh chlapca, siroty, ktorý sa narodil na palube zaoceánskej lode. Tam vyrástol, stal sa legendárnym klaviristom a za celý život nespočinul nohou na súši…
“Tisícdeväťsto pre svet vlastne neexistoval: žiadne mesto, farnosť, nemocnica, väzenie ani bejzbalové mužstvo nemalo nikde zapísané jeho meno. Nemal vlasť, nemal dátum narodenia, nemal rodinu. Mal osem rokov, ale oficiálne sa nikdy nenarodil.”
Napriek tomu, že Danny Boodmann T. D. Citrón Tisícdeväťsto nikdy neopustil loď, vedel o ďalekých krajinách a ľuďoch oveľa viac ako ktokoľvek iný.
“V tomto bol génius, bez debaty. Vedel počúvať. A vedel čítať. Nie knihy, s tými je to iné, vedel čítať ľudí. Znamenia, ktoré ľudia na sebe nosia: miesta, zvuky, pachy, ich zem, ich príbeh... Celý na nich vytlačený. On čítal a nekonečne starostlivo zaznamenával, zaraďoval, triedil... A každý deň pridal malý kúsok k tej obrovskej mape, ktorú si vykresľoval v hlave, bola to velikánska mapa sveta, celého sveta, z jedného konca na druhý, obrovské mestá a kúty v baroch, dlhé rieky, mláky, lietadlá, levy, úžasná mapa. Cestoval po nej ako Boh a jeho prsty zatiaľ kĺzali po klávesoch a láskali krivky ragtimu.”
Tisícdeväťsto je smutno-krásny príbeh, je to príbeh o ktorom viete, že neskončí happy endom, ale napriek tomu je celý príbeh oslavou života, vášne, radosti, napriek mantinelom v ktorých sa odohrával. Je to príbeh o tom, že život môžeme prežiť naplno, záleží len na nás z akého uhla ho vnímame, preciťujeme. Krásny, aj keď trochu smutný príbeh.
Na prvý pohľad obyčajný triler, ktorý sa odohráva v dvoch časových obdobiach - na začiatku 20. storočia a v súčasnosti. Čitateľ/ poslucháč však veľmi rýchlo zistí, že triler obsahuje aj hororové prvky, ktoré sú v audioknihe umocnené vhodne doplnenou hudbou a tak o zimomriavky nie je núdza. Veľkou mierou k tomu prispela i samotná interpretka Jitka Ježková, ktorá má na svojom konte takmer stovku audiokníh (knihy od autorky C. J. Tudor, A. Christie, či sériu o Josie Quinn od Lisy Reganovej) a momentálne je vo svojej najlepšej forme!
Keďže sa v knihe striedajú dve časové obdobia autorka potrebovala na vystavenie príbehu množstvo osôb. Takmer každá kapitola je podaná z pohľadu inej osoby, ale s orientáciou v deji som problém nemala.
Autorka veľmi šikovne skladá dieliky príbehu, takže zápletku sa čitateľ dozvedá len po malých krokoch. Ale jedno malé mínus som predsa len na začiatku knihy vnímala - takmer nekonečné upozorňovanie na “niečo nekalé” v okolí Ďáblova pařátu či na návštevníkov zo záhrobia, ale postupne sa to utriaslo a dej už ubiehal bez zbytočného opakovaného upozorňovania na už niekoľkokrát spomenuté skutočnosti.
Posluch tejto knihy som si naozaj užila a prospelo k tomu i prostredie v ktorom som počúvala! Veď uznajte, venčiť po nociach svojho domáceho miláčika so slúchadlami v ušiach má niečo do seba!
Ak máte radi knihy s kvapkou duchariny, tak táto je obzvlášť vhodná na nastávajúce jesenné, sychravé večery a odporúčam ju ako audioknihu - zážitok bude 100%!
