Peter

Príbeh je písaný v duchu: ,,človek človeku vlkom" a ,,lesť plodí lesť, násilie plodí násilie"

Dej sa dohráva v Štokholme, v období na prelome starého a nového sveta, počas roku 1973, kedy naň nadväzujú rôzne historické udalosti a postavy, ktoré sa v tomto roku udiali no napriek tomu ostáva dielo stále fiktívnym príbehom brutálnej vraždy, stretom životov postáv z rôznych spoločenských kruhov - od najväčšej spodiny až po šľachtické rody.
Autor svojim rozprávačským umom, dokáže vytvoriť silnú atmosféru presiaknutú krutosťou života jednoduchého obyvateľstva a zvrátenosťou znudenej šľachty.
Rozhodnutia postáv sú zúfalé, choré a niekedy beznádejné. Popravy sú samozrejmosťou a stereotypom života - sú surové a na dennom poriadku, spodina si ich užíva ako divadlo s bonusmi založenými na poverčivosti a zvykoch z ktorých je človeku až zle. Našťastie autor nezachádza s opisom krutosti až do detailov a sadizmu.
Charaktery postáv sú zaujímavé a dostatočne vykreslené a postupne si k ním človek vytvorí emocionálny aj logický vzťah, ktorý na konci knihy bude buď naplnený alebo celkom zničený a tým šokujúci.
Neviem či je to spôsobené (ne)šikovnosťou alebo zámerom autora alebo niečí iným, no rozprávač alebo aj samotné postavy občas prezradia rozuzlenie nejakej situácie či deja skôr, než by si čitateľ želal a niekedy sa uzavrie kapitola úplne nezmyselne, odseknutím príbehu aby nás nechala v napätí a o pár strán to ďalšia kapitola jednoducho objasnila, preto som takýmito drastickými ukončeniami kapitol čakal zložitejšie objasnenie - občas ma tieto hry s textom bavili ale aj rozčuľovali, mal som zmiešané pocity čo samozrejme mohlo byť aj cieľom autora :D
Čo ma udivovalo, bola schopnosť postáv vytvoriť si citové väzby v tak ťažkom a krutom prostredí.
Zo začiatku plynie dej pomaly až sa vlečie, pripájajú sa rôzne postavy a ich životy, no v závere sa to celé šialene rozbehne, len preto aby sa vytvorilo napätie, stihol sa dej a ich príbeh čo najskôr v jednej či dvoch kapitolách rýchlo vyrozprávať a ukončiť. Takto skáčeme šialenou rýchlosťou z kapitoly na kapitolu, z miesta na miesto, z postavy na postavu... chýbal mi tu plynulý prechod na takúto rýchlosť rozuzlenia príbehu. Ale po odčítaní sa to utrasie a celkový dojem z knihy to nepokazí. :)

Dialógy postáv nie sú nudné ani zbytočne zdĺhavé. Rozprávanie je plynulé ale zo začiatku rušivé množstvom ťažko čitateľných názov ulíc a miest - úplné jazykolamy, ktoré bežnému čitateľovi nič nehovoria a autor ich ani ničím neopíše aby si čitateľ mohol vytvoriť o nich nejakú predstavu alebo asociáciu čím by si dotvoril príbeh. Síce pod čiarou je spomenutý nejaký historický fakt ale nič čo by vyslovene čitateľ potreboval vedieť a čo by podporilo jeho predstavivosť. Našťastie je to vyvážené inými opismi a rozprávačským umením autora, ktoré vás dokonale vtiahnu do prostredia a atmosféry.
V texte je použité veľké množstvo archaizmov a novotvarov čo je na jednej strane super ale na druhej strane ma veľmi rušilo pri plynulom čítaní a chýbala mi ich definícia niekde pod čiarou. Keď sa v jednej vete spojí niekoľko severských mien, miest, jazykolamov a archaizmov, tak je to veľmi rušivé.
Veľká väčšina viet je však krásne štylisticky upravená a je radosť ich čítať. Kniha je veľmi pekne spracovaná (technológia tlače a výstižnosť obálky, knižná väzba, text, ...).

Napriek všetkému som s knihou spokojný a autora obdivujem, za jeho poctivú prácu a odhodlanie, ktoré vynaložil a ktoré je v rôznych iných rozhovoroch a recenziách opísané.
Tešilo ma aj to, že som v texte nenašiel nezmyselné vety spôsobené prekladom aká v poslednom čase vídavam v množstve novo vydaných kníh.

Takže, kto má rád severské, historicko detektívne romány s prepracovanou zápletkou, šup-šup prečítať, zgustnete si. :)

1793

• Niklas Natt och Dag

4,1

17,00 €

...všetci umrú, ale to nie je tak podstatné ako skutočnosť, akou sú ich príbehy rozpovedané.
Na začiatku knihy som sa strácal, v strede som si pomyslel, že to nikdy neskončí a konci knihy som si povedal wau, sakra to bolo ale šialené, smutné, bláznivé, vtipné, tragické, surové, choré, ....
Autor si ,,nebral servítku pred ústa" keď chcel opísať niečo hraničiace so zdravým rozumom, súčasným zmýšľaním.

Charakter a činy postáv - niekedy už mŕtvych, sa vykresľujú postupne, je to také puzzle jedného rodu. Spletité až tak, že sa to zdá byť chaotické, že nechápem ako to takýmto štýlom niekto dokázal napísať - je to pre mňa v súčasnosti dokonalé vyrozprávanie príbehu štýlom, kde je zachytená krása a umenie jazyka. Nepoznám autora, ktorý by napísal vetu dlhú cez dve strany a sedelo to tam ako ,,riť na šerbeľ" - ešte aj tých šerbľov je tam pozlátených 72 ks :D
Fúú, ešte stále rozdýchavam, lebo si celkom neuvedomujem aké je to majstrovské dielo, ak mi to dôjde, asi s toho vnútorne explodujem. :D

V súčasnosti si človek ani nevie taký život akým žili postavy celkom predstaviť, také zastaralé zmýšľanie prepletené "sedliackou" múdrosťou, mystikou, cigánskou voľnosťou, jednoduchosťou. Môj mozog dostal riadne zabrať po všetkých odborných a náučných knihách, ktoré som do teraz prečítal, až som mal problém pochopiť, ako by niekto mohol tak ako postavy v knihe v minulosti zmýšľať.
Potom som sa zamyslel a uvedomil si, že pred 20r by som s tým asi nemal problém, nebol som vtedy tak zahltený informáciami ako dnes a doba sa zdala jednoduchšia.

Sto rokov samoty

• Gabriel García Márquez

4,4

15,00 €

Na tento román som v kníhkupectve poškuľoval odvtedy, ako som si prečítal knihu Čítaj romány ako profesor, kde o románe T. C. Foster napísal okrem iného toto:

Kniha je žartovná a vážna, vtipná a smutná, satirická a originálna.
Je prvá tohto typu románu pretože je to prvý metafiktývny román z roku 1605.
Autor všetkým ukazuje čo všetko sa dá.
Paroduje všetky staršie formy naratívov tým, že jeho hlavná postava je čoraz zmätenejšia z toho, že svet rytierskych romancí sa tak veľmi líši od jeho nudného svetského života.
Autor používa postavu zaseknutú v minulosti, ktorá nikdy neexistovala, aby sa vyjadril k súčasnosti, ktorá sa práve deje.
Jeho hrdina je komický ale zároveň poľutovaniahodný.
Pozoruje ho ako sa postupne topí vo vlastnej fantázii a vôbec si to neuvedomuje.
Jeho gestá sú zároveň vznešené a poľutovaniahodné, povznášajúce a nezmyselné.
Hlavný hrdinovia tvoria archetypálny pár (Yogi a Bubu, Fred Flinstone a Barney, ...).
Je to výborný román s divnými postavami.
Hrdina možno blúzni, ale srdce má na správnom mieste.

...a presne taký román je.

Každý príbeh Don Quijote má skrytú pointu alebo odkazy.
Človek si uvedomí aké staré sú niektoré výroky ako napr. tieto:
,,boj s veternými mlynmi", ,,keď ťa bolí hlava obviaž si koleno" alebo že ,,nič netrvá večne a po búrke vyjde slnko".

Páčil sa mi štýl akým bola kniha napísaná. V preklade je použitý "dobový a divadelný" spôsob vyjadrovania, použité skvelé archaizmy, rytierske hlášky, zvyky, ... a práve tieto detaily vtiahnu človeka do deja, na opisované miesta a umožnia stotožniť sa s postavami.

Román je opisom toho ako je možné všetko obrátiť na fantastiku, a že všetko je možné si pred sebou samím obhájiť a presvedčiť o tom aj iných.
Okrem toho odzrkadľuje mentalitu ludí a autentickosť doby.
Tiež je to túžba starého človeka po niečom zmysluplnom a dobrodružnom.

Don Quiote de La Mancha

• Miguel de Cervantes Saavedra

3,6

11,70 €