Environmentálne zameraná beletria Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje čitateľské kolekcie
Environmentálne zameraná beletria 
Práva zvierat / Ochrana zvierat 
Klimatická kríza (náučná literatúra) Moje aktivity
Autor ostro kritizuje za antropocentrizmus environmentalistické hnutie, ktoré sa vraj navyše nekonštruktívne upriamilo výlučne na "klimatický fundamentalizmus". Podporuje teóriu Gaia, rewilding, schválenie celosvetového zákona o ekocíde, cirkulárnu ekonomiku a transformáciu poľnohospodárstva na regeneratívne. „Milujme prírodu pre ňu samotnú, nie pre užitočnosť jej prvkov,“ tvrdí. To sú pekné myšlienky, podporujem ich, rovnako ako aj projekty ako Ústava Země (Josef Šmajs) a Universal Declaration of Rights of Mother Earth, ale nemyslím si, že sa tieto musia zákonite vylučovať s princípmi environmentalistického hnutia.
Môžeme spájať cesty medzi zástancami hlbokej ekológie, zástancami vedy a zástancami radikálnych konceptov, aké ponúka vo svojich knihách napr Graeme Maxton, kvôli neustálym narážkam na údajný fundamentalizmus a alarmizmus však z tejto knihy srší len romantický, utopický ekospiritualizmus. Napriek tomu aj Eisenstein sem-tam trafil do čierneho: „Súčasný ekonomický systém potrebuje nekonečný rast. Na to, aby sme miesto kvantitatívnych hodnôt mohli začať pracovať s hodnotami kvalitatívnymi, je potrebný radikálne odlišný ekonomický systém. Tu už nie je reč len o osobných voľbách – to, čo je potrebné zmeniť, sú samotné podmienky ovplyvňujúce to, čo si ľudia volia.“
Alarmistický príbeh, ktorý ukazuje, čo nás čaká. Klimatický kolaps, dramatické stúpanie hladiny mora, kritický úbytok biotopov, znečistenie ovzdušia, environmentálna migrácia, vojny o zdroje, hladomor, epidémie, radikalizácia politických smerov. Obsahuje referencie na rôzne environmentálne prúdy, od nasledovníkov Grety Thunbergovej cez nasledovníkov Pentti Linkolu (ktorí sú tu zaradení medzi prepperov, survivalistov) až po politikov s diktátorskými tendenciami.
Hlavný dej sa odohráva v roku 2076, kedy je priemerná globálna teplota o 9°C nad predindustriálnym priemerom, pričom skáče do udalostí obdobia roku 2037 (3°C nad priemerom), 2040 (4°C nad priemerom) a 2049 (6°C nad priemerom). Popisovaná teplota je trochu prehrotená, a aj na základe knihy Šesť stupňov (Mark Lynas) usudzujem, že pri oteplení o 9°C nad predindustriálny priemer by v skutočnosti život nikde na povrchu nebol už vôbec ani možný. Už pri oteplení o 4°C by mi myšlienky v príbehu spomínaného Malthuského kruhu definitívne prestali prekážať, bolo by mi to už úplne jedno. Veď aký by malo zmysel robiť niečo pre svet, v ktorom prežíva už iba jediný živočíšny druh – ten, ktorý všetko zničil?
Musíme urobiť veľa, aby sme sa scenáru z tejto knihy vyhli. Úplne seriózne.
Dej sa pridlho rozbiehal, čoskoro ale nastúpila na scénu akcia a povstalci, zaraďovaní jednotne pod Hnutie nezávislosti. Hoci jednotní rozhodne neboli. Takmer celý dej sa odohráva priamo v srdci odboja, preto som si obľúbil každú jednu postavu, pričom ideologické rozpory medzi jednotlivými skupinami, ktorých tam bolo asi 50, som nevnímal ako prekážku, ale ako možnosť na zamyslenie sa nad tým, že ktorá z nich používa na dosiahnutie cieľa tie jediné správne a efektívne metódy. Dospel som k záveru, že takéto metódy neexistujú, pretože nejde jedno bez druhého a každá jedna zo skupín významne priložila ruku k spoločnému cieľu – k oslobodzovaniu Marsu od korporátokracie a imperialistického režimu vládnuceho úradu – bez ohľadu na to, ako. Pozadie celého deja je celé obalené skrytými odkazmi na reálne problematiky ako klimatická zmena, preľudnenie, migrácia, teraformácia, prerábanie prírody na svoj obraz, a sami vieme, že efektívne riešenia týchto problematík sú vždy pre niekoho kontroverzné. Ktoré z marťanských riešení by sa dali aplikovať na Zemi?
PS: Zelený Mars sa dá bez problémov čítať ako samostatná kniha, vôbec nie je nevyhnutné čítať prvý a tretí diel!
Jedinečný a veľmi komplexný pohľad na klimatickú krízu. Maxton je jedným z mála, ktorí sa neboja otvorene dávať veci na pravú mieru, hoci je to veľmi nepohodlné, nepopulárne a niektorým to môže aj navodiť depresiu. Podrobne, ale prehľadne popisuje stav globálnej klímy a jej príčiny a následky. Musím povedať, že ma sklamali prvé strany tretej kapitoly, kde vehementne zbavuje viny spotrebiteľov jej prenesením na výrobcov. To mi naozaj nešlo do hlavy, predsa spotrebiteľ financuje výrobcu. Kde nebude dopyt, nebude ponuka. Kolektivista Maxton však všetko vysvetľuje. Neverí, že zmenu dosiahnu jednotlivci zmenou vlastného správania, pretože takýchto jednotlivcov nikdy nebude dostatok na to, aby dosiahli zmenu. Podobne kritizuje neoliberalizmus, ako kŕmiča kapitalizmu požierajúceho túto planétu. Nečíta sa to ľahko, ale budete mať taký nepríjemný pocit, že hovorí o tom, čo ste si potajme aj mysleli. Podobne, ako pri jeho predošlej knihe Zmena alebo kolaps dôkladne predstavuje rôzne odvážne, prelomové systémové riešenia. Tieto knihy by si mal prečítať každý, môžu byť motivačné aj pre aktivistov a aktivistky z klimatického hnutia.
Kolektivista Maxton komplexne, vecne, racionálne a otvorene približuje problematiku klimatickej zmeny. V porovnaní s jeho predošlou knihou Núdzový stav globálnej klímy používa miernejšiu rétoriku, ale o to priamejšie ciele: „Je nevyhnutné, aby každý mal stále pred očami veľký cieľ, a tým je: zabrániť nekontrolovateľnej klimatickej zmene. A je len jedna cesta, ako to dosiahnuť: znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 60 % a následne na nulu. V procese transformácie alebo vytvorením nového systému vlády sa môžu zmierniť aj iné sociálne problémy, tie však nesmú byť prioritou. Vždy a za každých okolností je nutné udržať v centre pozornosti len jeden hlavný cieľ!“
Na jeho knihách sa mi páči, že značne veľkú časť vždy venuje riešeniam a krokom, ktoré by sme mali podnikať ako spoločnosť a aj ako jednotlivci, a jasne vysvetlí aj, že prečo. Názvy kapitol hovoria niekedy asi samé za seba: Strategický plán budúcnosti, Príprava na prevzatie moci... No ak chceme budúcnosť, inak ako radikálne sa to urobiť nedá. S chronickými popieračmi asi netreba strácať čas, ale každý, kto má otvorenú myseľ, by si tieto knihy mal každopádne prečítať.
Predjedlá (nátierky, dresingy, chuťovky), polievky, hlavné jedlá (cestoviny, placky, rizotá, pizze, lazane, sushi...), šaláty, nápoje, dezerty a zmrzliny... dokopy 128 prehľadne napísaných vegetariánskych receptov, z toho 121 vegánskych / 122 čisto vitariánskych (raw). Problém hlavných vitariánskych chodov ako takých ja vidím v tom, že niektoré sa pripravujú celé hodiny, resp. treba semienka strašne dlho namáčať, alebo hotové jedlo (namiesto krátkeho varenia) niekoľko hodín sušiť. Sú tu ale aj recepty na jedlá, ktoré máme hotové za 15 minút, takže fajn! Každopádne to, že je ku každému jedlu napísaný aj čas prípravy (a potrebné prístroje a množstvo porcií), je dobré. Ku každému receptu je aj veľká kvalitná fotka hotového jedla. Okrem receptov je tam ešte 20 strán informácií o surovej strave, o ingredienciách a o zdravý. Asi sa konečne naučím „variť“!
Druhá kniha autoriek, plná chutných vegánskych receptov jedál a chuťoviek vhodných na svadby, rodinné oslavy, grilovačky a rôzne sviatky rozdelených do kategórií. Dokopy asi 83 receptov s fotkami. Veľmi vhodné aj pre začínajúcich vegánov, alebo aj pre nevegánov, ktorí chcú ochutnať vegánske dobroty. Bonusom sú rozhovory s aktivistkami a aktivistami ako napr. Barbora Hunčovská (Otevři oči), Katka Csurilová (Slepice v nouzi), Tereza Vandrovcová (Česká veganská společnost), Jano Kupec (Česká veganská společnost), alebo Jitka Urbanová.
Všetko, čo potrebujeme vedieť o vitariánstve zo zdravotného hľadiska? Dalo by sa tak povedať. Táto kniha odpovie na mnoho otázok. Je to asi najlepšia kniha autorky o smoothiečkach, ale komu by nestačila, odporúčam ešte jej knihu "12 krokov k surovej strave". Na konci je aj zopár receptov na smoothiečka. Inšpiratívne.
Nečakajte nejaký 7-dňový receptár, rozvrh na 7 dní, recepty sú len na posledných 20 stranách a sú to proste typy na smoothiečka, ktoré si môžete urobiť; všetko je na vás, čo budete počas detoxu raňajkovať, obedovať, olovrantovať, večerať. 7-dňový smoothie detox nie je žiadna sranda realizovať. Treba k tomu týždňovú dovolenku, aby mal človek čas všetky tie ovocia a zeleniny čistiť, šúpať, krájať, dávkovať a aj zháňať, keďže niektoré suroviny v bežnom miestnom obchode nezoženiete (mango, kombuča, kantalupa, avokádo, kurkuma, ďumbier) a niektoré zoženiete čerstvé akurát tak v lete (kivi, broskyne, čučoriedky, jahody, melón). No, určite sa na to dám a týždeň vyskúšam, ale treba si na to vyhradiť čas, nie je to len tak, ako by sa mohlo zdať, aspoň pre mňa nie.
Autorka popisuje zdravotné účinky zelenej stravy a ponúka 152 smoothie receptov. Jednoducho a zrozumiteľne, žiadna filozofia. Autorkina kniha "Zelené smoothie recepty" je veľmi podobná. Ide hlavne o recepty a o popis, v akej zelenine, strukovine, ovocí, alebo inej rastlinnej ingrediencii, sa aký minerál, vitamín a iná výživná látka nachádza.
