Prečítané v roku 2025 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Pre mňa bola táto kniha doslova vyhodené peniaze. Nestáva sa mi často, že knihu nedočítam, ale toto nešlo.
Okrem hrozných gramatických hrúbok bolo všetko tak plošné, bez hĺbky, že nielen nebolo možné spraviť si triezvy názor na postavy, ale samotný dej sa ponáhľal niekam...vlastne neviem kam. Po 130 stranách som mala chvíľu pocit, že už čítam druhý diel nejakej série a zároveň, že celý dej prebehol v rozsahu týždňa.
Už dlho som nečítala niečo tak zbytočné. Škoda peňazí.
Absolútne súhlasím so zaradením tejto knihy medzi Knihy roka 2025. Kniha začína zľahla, vďaka čomu čitateľ nadobudne pocit že proste vie, že ho neprekvapí nič. A potom to začne ako jedna zničujúca vlna za druhou pod samotným sídlom Hope's End. Jedna z mála kníh, ku ktorým recenzia nestačí, kedy je naozaj potrebné sa do nej dostať. Nič nie je ako sa zdá byť a nič nie je ako má byť. A predsa je. Od samotného začiatku, až po koniec.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po dočítaní druhého dielu romániku medzi spisovateľkou Adeline a jej stalkerom Zade-om som si vydýchla a povedala ,,konečne". Bolo to však vydýchnutie po takmer týždennom čítaní, ktoré sa vlieklo, pár krát nadskočilo a potom zase vlieklo. Prvú knihu som prečítala za jeden večer (+noc). Bolo to niečo iné, čo sme zatiaľ nepoznali, niečo choré ale zároveň temné a sexy.
Preto som sa tešila na druhý diel. Bolo to však sklamanie a ja som prakticky už "čakala", kým kniha skončí, pretože nenávidím nedočítané knihy a taktiež som si ešte držala nádej, že znova prekvapí. Prekvapila, ale nie správnym štýlom, ktorý som čakala.
Prvá tretina knihy bola wau - nová téma, s ktorou sa veľmi málo kníh zaoberá. Adeline je po únose zatiahnutá do obchodu s bielym mäsom. Sledujeme nádej a prežitie s očakávaním, kedy ju konečne Zade nájde. A tam niekde, keď ju našiel, kniha spadla na dno.
Viem prežiť v knihách rôzne témy, rôzne ťažké situácie, ale takúto grotesku nie. Adeline sa po vyslobodení stáva neohrozenou vražedkyňou plnou pomsty. Ale nie je to sexy, skôr miestami trápne - taká rádoby frajerka z teen románov. Na začiatku bola týraná, zná**ňovaná, bitá...a zrazu - ani nie v priebehu pol roka - sa necháva svojim stalkerom nazývať jeho ku*vičkou, príjma vyhrážky že aj keď má traumu mala by sa z toho dostať inak sa neovládne a o*uká jej zadok a robí až prehnané sexuálne nátlaky, ktoré si proste nemala užívať. Nebolo tam ani trochu logiky, ani uveriteľnosti.
Pár krát spomenula svoje PTSD a potom sa nechala opaskom za krkom priviazať k stromu? Nechala sa rezať? Nechala ho robiť to, čo nenávidela, že zažila počas únosu? Nelogické a hnusné. Keď na Zade-a vybehla so Štokholmským syndrómom, zacítila som opäť nádej. Namiesto toho sa nechala zviazať, kľaknúť na kolená a nazývať stalkera Bohom kým dúfala že ju pri "zadnom" se*e neroztrhne. V jednej chvíli počas intímnych scén sa jej vyjavovali obrazy z toho, ako ju zná**lňovali ale potom si povedala ,,Och, robí to môj stalker tak je to zrazu sexy"..? Proste nie. Nech sa tam autorka snažila akúkoľvek atmosféru navodiť, bolo to úplne mimo. A v podstate až na pár strán sa vlastne písalo zbytok knihy o tom čo jej robí Zade a ako je z toho nadržaná.
A samotný štýl písania? Možno je to prekladom ale fakt ma vyrušovalo keď každá strana bola slovne vulgárna - zas*ané činy, zas*ané slová, zas*ane dobré, zas*ane zlé, zas*ane pohodlné sedadlá, zas*ane hrubé, Boh má sra*ky prichystané, rodičia sú idioti, jej priateľ je kretén, ktorý má bastardove ego.. proste načo? Strop pre mňa bolo ako ju pre jej strach počas "vzrúša" presvedčil že jej vybral vnútromaternicové telisko? ,,Budeš sa pozerať, ako ti sám vytiahnem vnútromaternicové telieko z tela."
Mám za to, že dark romance sa dá napísať aj bez prehnaných scén a naozaj silne pochybujem, že existujú ľudia, ktorých takáto veta vzrušuje.
Dala by som hviezdičky len 2 ale tú jednu navyše si zaslúži postava Sibby, o ktorej mohla byť kľudne celá kniha. Aj keď jej príbeh zostal "zas*ane otvorený".
Väčšinu kníh dočítam dokonca aj ak mi nesadnú. Túto som však dočítať nedokázala. Je to na jednej strane jednoduchý príbeh dvoch (krátko) dospelých ľudí, avšak v záhyboch príbehu kedy sa ukazovalo že obaja pre niečo trpia mi prišlo prehnané a veľmi hodné priemerného amerického filmu ktorý neurazí, ale žiaľ ani nenadchne.
Výnimočne bolestivý príbeh plný zúfalstva, prázdnoty, žien, abstintu a lásky. Lásky k ženám a umeniu. Modiglianiho život plný boja za každý nádych má byť inšpiráciou pre ostatných, zdravých, ktorí nežijú život, po ktorom túžia.
