Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Charles Dickens má ako autor môj najhlbší obdiv. Akúkoľvek jeho knihu vezmem do rúk, okamžite ma pohltí. Nerozumiem, ako dokáže tak brilantne skĺbiť vo svojom rozprávaní nenútený humor a dobrotu ľudského srdca s krutou povahou zlých, sebeckých ľudí a nepriazňou osudu. Na jeho románoch sa mi páči najmä realizmus. Nepotrebuje sa obracať k viere, nepomáha si vymyslenými svetmi a bytosťami. Aj z na prvý pohľad obyčajných životných udalostí dokáže vytvoriť ten najpútavejší príbeh. A nepotrebuje k tomu dokonca ani romantickú zápletku.
Príbeh Davida Copperfielda sa mi okamžite zapáčil. Či už jeho detstvo alebo roky na škole, či mizéria nešťastných udalostí, ktoré ho postihli neskôr. Celé to bolo úchvatné, dychberúce čítanie, písané pohľadom chlapca, pre ktorého si život neprichystal nič dobré. David mal ale napriek všetkému nežné srdce a nikdy sa nevydal po krivých cestách. V istom zmysle, práve v tom spočívala jeho výnimočnosť.
Mimo iné mi kniha tak trochu pripomenula tešiť sa z maličkostí. Niekedy nám musí stačiť podeliť sa s kamarátmi o pomarančové koláčiky a nechať si dookola kolovať víno v pohári bez nožičky. Niekedy je toto ten najveselejší okamih, aký sme v poslednej dobe zažili a ďalej na nás možno čaká len samé trápenie. To nemôžeme vedieť, preto si treba vážiť práve tie malé šťastné momenty a neupínať sa na veľký zázrak.
Veľká vlaková lúpež je skvelá kniha, plná historických faktov, ktoré sa mnohokrát netýkali len samotnej lúpeže. Autor nám lepšie približuje spoločenské, ekonomické aj priemyselné pomery Anglicka. Môže sa zdať, že občas odbočí od témy, ale tým, že sa toľko zaoberá historickými faktami, nám pomáha lepšie pochopiť dobu a teda aj príčinu konania ľudí či orgánov.
Nakoľko sa autor drží historických skutočností, veľa vecí ohľadom života postáv ostáva záhadou. Napriek tomu si myslím, že sme sa o nich dozvedeli tak akurát na to, aby nám boli sympatické a ja osobne som im držala palce.
Nie je ťažké pochopiť, prečo táto lúpež vtedajšiu spoločnosť tak šokovala. Samotný Pierce vyvolal v srdciach ľudí obdiv a zároveň boli jeho konaním pobúrení, čo sa mi zdá ako príznačná vlastnosť známych ľudí danej doby.
Aby sa Edwardovi a jeho komplicom lúpež podarila musel podniknúť mnoho dômyselných krokov a prekonať veľké prekážky. Obdivujem jeho trpezlivosť, odhodlanie a vynaliezavosť, najmä v situáciách, keď mu náhoda začala podkopávať nohy.
Príbeh je už verejnosti dávno známy, preto podľa mňa išlo predovšetkým o to, ako ho autor dokáže podať. Myslím, že to zvládol fantasticky. Jeho rozprávanie je pútavé a drží sa skutočností. Povedala by som, že autorov perfektný štýl písania je hlavným ťahúňom príbehu. Kniha je zaujímavou jazdou pozadím Veľkej vlakovej lúpeže.
Kniha bola plná záhad, politiky a intríg. Stále sa niečo dialo a dej nikdy nestagnoval. Svet bol premyslený. Chcem tým povedať, že kniha bola fantastická. Nenudila ma, strany len tak ubiehali. Prežívala som širokú škálu emócií.
Vývin deja ma mnohokrát prekvapil. Autorka nikdy skutočne neodkryla svoje karty, vždy mala eso v rukáve. Podvádzala čitateľov. Prinútila ma dúfať a vzápätí moje nádeje zadupala do zeme. Opačno bola horská dráha plná nástrah.
Nedalo sa predvídať, čo sa stane a príbeh mal len málo istôt, ktorých som sa mohla držať. Milujem knihy, ktoré vedia prekvapiť. Také, ktoré ma do poslednej chvíle držia v nevedomosti. Zbožňujem knihy, ktoré sa na pár hodín stanú celým mojim svetom. Primäjú ma milovať a nenávidieť, rozosmejú ma a potom rozplačú. Chcem cítiť emócie, prežívať všetko s postavami. Opačno je jednou z týchto kníh – z takých, na ktoré sa nezabúda.
Ponorte sa do príbehu Ilsy, ktorá túžila po lepšom svete, ale zistila, že nikto jej ho nenaservíruje na striebornom podnose. Ak chce lepší svet, musí si ho vybojovať.
Atramentové srdce je rozprávkový príbeh, no zároveň je temný, písaný až lyrickým spôsobom. Autorka geniálne skĺbila náš svet s tým rozprávkovým. Začítala som sa doň okamžite a do jeho riadkov som sa zabalila ako do mäkkej deky, ktorá ma ochránila pred realitou. Veľmi som potrebovala príbeh, v ktorom by som sa úplne stratila a zabudla na samú seba, vnímala len cudzie myšlienky. Tomuto príbehu sa dokonalo podarilo odviesť ma od všetkého zlého a smutného, čo sa mi teraz stalo.
Zamilovala som si všetky postvy. Odvážnu Maggie a jej odhodlaného otca Moa, tetu Elinor či zlého Kaprikorna. Musím sa však priznať, že moje srdce chvíľu bilo len pre Prašnoprsta. Mo ho včítal pomocou svojho čarovného jazyka do nášho sveta, v ktorom Prašnoprstovi puklo srdce v žiali za domovom. Zúfalo túžil vrátiť sa späť do svojho príbehu. Aj keď mu tvrdili, že je to nemožné, robil všetko preto, aby sa vrátil, lebo za domovom sa mu cnelo už navždy.
Atramentové srdce má krásne ilustrácie a je obohatené o citáty z rôznych kníh na začiatku každej kapitoly. Kniha prekypuje napínavými scénami, skvelými dialógmi, bezbrehou fantáziou aj krásnymi myšlienkami, ktoré sa mi vpili do srdca ako atrament. Viem však, že moje srdce po nich neostane atramentovo čierne, práve naopak.
Príbeh ma prinútil tešiť sa, pretože medzi jej stránkami som našla radosť a spoločnosť priateľov, hrejivú lásku. Páčilo sa mi, byť chvíľu súčasťou tohto sveta, kde príbehy ožili v skutočnosti a obrátili sa proti čitateľom.
Predsa však ani v tých najtemnejších chvíľach hlavné postavy nestrácali nádej a bojovali za svojich milovaných.
Bol to príbeh o sile kníh, význame príbehov a o domove, ktorý nosíme v srdci, aj keď sme od neho niekedy ďaleko.
Som rada, že si ma táto kniha našla v najhoršom období môjho života, pretože vďaka nej opäť verím na šťastné konce. A nielen to. Prašnoprst ma naučil, že na svete sú ľudia so srdcom čiernym ako atrament, zasievajú zlo, strach a smútok, ale nikdy nám nesmú vziať nádej. Ani tí, ktorých sme milovali, no oni si zvolili iných.
Keby mi pred pár mesiacmi niekto povedal, že stačí deň na to, aby ste sa do niekoho bezhlavo zamilovali, zrejme by som sa mu vysmiala. Dnes už na to síce viac-menej verím, ale aj tak sa mi to miestami zdalo pritiahnuté za vlasy. Zvlášť, keď sa má váš osudový vzťah rozpadnúť presne o dvanásť hodín. Nuž, čo viac k tomu povedať, názor si hádam dokážete utvoriť aj sami.
Napriek tomu sa mi kniha veľmi páčila. Nie kvôli vzťahu Daniela a Nat, ani kvôli hlavnej dejovej línii, ale najmä kvôli autorkinmu vtipu a prekrásnym myšlienkam, ktorých bola kniha plná.
Donúti vás zamyslieť sa nad tým, či ozaj existuje nejaký osud alebo je všetko len nekonečná zhoda náhod. Okrem toho sa citlivo zaoberá otázkou nelegálnych prisťahovalcov a krátko sa venuje aj téme rasizmu.
Je brilantná a byť o pár rokov mladšia bola by som ňou úplne posadnutá, zbožňovala by som ju. Teraz na mňa už síce nemala taký obrovský "wow efekt" no napriek tomu sa mi veľmi páčila.
Ľahko sa čítala, hoci bola písaná z mnohých pohľadov, neprekážalo to. Väčšinu času sa striedali Natasha a Daniel, čo bolo príjemné, nakoľko som dostala možnosť nazrieť v daných situáciách do hlavy obom. Tým, že sa dozvedáme názory a myšlienky toľkých ľudí môžeme vidieť, že všetko má dopad na všetko a naše činy nikdy nie sú tak celkom bezvýznamné.
Je to veľmi neobyčajná kniha, plná energie a vtipu, zároveň však veľmi citlivá a miestami smutná.
Knihu odporúčam všetkým tínedžerom, ale aj mladým ľuďom, ktorí v živote tak trochu tápu a stále hľadajú samých seba.
Narozdiel od prvej časti, ktorá sa rozbiehala pomaly, tentoraz autorka neplýtvala čas zbytočnými omáčkami a hneď nás uviedla do deja. Záhada bola opäť fantasticky vymyslená, a musím spomenúť, že bola vykonštruovaná tak, že motív by ste len ťažko uhádli, aj keď páchateľa možno odhalíte.
Táto kniha je plná tajných zákutí. Na každom rohu nás čakajú nové stopy, ale aj staré krivdy.
Autorka sa teda držala prostredia a postáv, ktoré pozná, ale krásne všetko rozvíjala. Nebála sa plno využiť svoje fiktívne mestečko a jeho obyvateľov.
Hlavné postavy mi prirástli k srdcu ešte viac, než predtým. Rada by som spomenula aj vzťah Pipi a Raviho, ktorý bol ozaj milý a pridával knihe nežnú atmosféru. Ďalšou postavou, ktorú by som rada spomenula je Nat da Silvová. Ona je mojím obľúbeným charakterom, pretože po tom všetkom, čím si prešla, sa nezabudla usmievať a ostala silná.
Nezvestného Jamieho sme pomaly spoznávali prostredníctvom výpovedí jeho kamarátov a rodiny, a predsa som si ho dokázala obľúbiť natoľko, že som si želala, aby ho našli v poriadku. Vybudovať u čitateľov strach o postavu, s ktorou sa vlastne ani nestretli, podľa mňa vyžaduje veľký talent, ktorým autorka očividne oplýva.
Uzavrela by som to tak, že prvá kniha bola dobrá, ale niečo jej predsa chýbalo. V druhej časti to však autorka všetko hravo dohnala, prekonala sa a vytvorila jeden z najkrajších príbehov o tragických ľudských osudoch, s akým som sa stretla. Táto kniha bola nádherná a ja vám ju vrelo odporúčam.
Sprvu sa mi kniha zdala ako obyčajné prerozprávanie, tuším, pôvodne nemeckej rozprávky o dvanástich princeznách, ktoré sa tajnou bránou dostali na bál a každú noc pretancovali so svojimi princami, pri čom si vždy zodrali topánky. Myslela som, že sa bude odlišovať len tým, že Annaleigh sa snaží vypátrať vraha svojej sestry, ale mýlila som sa.
Kniha bola miestami až desivá, nebola to žiadna rozprávka o princoch, ale desivý príbeh plný oblúd, ilúzií a preludov. Ku koncu som už nedokázala rozoznať, čo je pravda a čo nie. Chvíľami to už bolo na zbláznenie.
Kniha kolísala od príjemnej úsmevnej atmosféry k znepokojivej temnote a od sladkej romantiky k hrôzostrašnému hororu, ale zapadalo to do seba. Autorka tak postupne budovala napätie a ja som sa od knihy nemohla odtrhnúť. Priznám sa však, že zopár vecí mi prišlo tak narýchlo zbúchaných.
Kniha vo mne zanechala dobrý dojem aj vďaka charakterom. Hlavná hrdinka bola sympatická, odhodlaná a odvážna, ale v mnohom potrebovala pomoc a občas sa poriadne bála, čo z nej činilo ľudskú bytosť a nie len umelú postavičku.
Vedľajšie postavy boli skvelé, niektorí si získali moju priazeň takmer okamžite, ale nakoniec som si svojím spôsobom obľúbila aj záporné postavy.
Dej bol však aj o neopätovanej láske poníženej ženy, čo vo mne vyvolalo ľútosť rovnako, ako mi Annaleighina sladká láska vyčarovala na tvári úsmev.
Koniec bol trošku čudný, ale uspokojivý a vzhľadom na knihu ako celok to autorke odpúšťam.
Život nám občas láme srdce a strata blízkého zahalí svet čiernym závojom, ale netreba zabúdať na to, že aj v obyčajnej letnej hviezdnej noci sa skrýva krása, ktorá nám dokáže vyčariť úsmev na tvári.
Kniha nám sľubuje množstvo akcie a vyhliadku sľubnej zápletky. Škoda, že sú to prázdne sľuby. Príbeh sa totiž opäť viac točil okolo vzťahu Katy a Daemona, tentokrát však už bolo to ich doťahovanie skutočne viac trápne ako vtipné. Aj slepý by videl, že sa ľúbia, čo si ale Kat odmietala priznať, no niekde v polovici knihy do nej to poznanie udrelo ako blesk z čistého neba a ona sa tvárila, akoby vynašla teplú vodu. To už na ňu bol ale Daemon nahnevaný a ona sa topila v sebaľútosti. Len či sa dva dni predtým olizovala na parkovisku s iným.
Ohraná pesnička. Kniha mi často pripadala ako taký zlepenec všetkých možných klišé. Nehovoriac o tom, že správanie hlavnej hrdinky nedávalo zmysel. Vedome a celkom bezdôvodne ubližovala svojmu okoliu. Nenechala si poradiť, pretože ona vie všetko najlepšie. No a čo, že je dutá ako bambus? Koho zaujíma, že všetci jej chcú len pomôcť? Ju očividne nie.
Trochu to ale zachránil Daemon. Autorka nám ukázala jeho citlivú stránku. Tým, že ukázal, že mu na niečom záleží, mne následne začalo záležať na ňom.
Z celej knihy ma ale skutočne zaujímalo asi posledných 6 kapitol. Ostala som milo prekvapená, pretože autorka sa aspoň snažila prekvapiť, aj keď je dej predvídateľný. Tentokrát to jej svižný štýl a humor nezachránili.
Viem, že kniha je zlá, keď vo mne nedokáže vyvolať žiadne emócie a táto so mnou ani nepohla, aj keď mi zaručene dvihla tlak. Nevravím, že príbeh nemá žiadne kvality, ale je ich málo. Bolo tam zopár milých scén, kedy som sa pousmiala, občas som pocítila k postavám sympatie, ale to je všetko.
Podľa môjho osobného názoru je autorka úplne priemerná a jej tvorba nedokáže konkurovať ani v sci-fi literatúre, ani v romantickej.
Napriek názvu je kniha veľmi vtipná, prekypuje ironickým čiernym humorom. Počas čítania som sa takmer vždy smiala alebo aspoň pochechtávala. No aby ste si to nevysvetlili zle, nie je to len komédia. Má ozaj krásnu hlbokú myšlienku a mnohokrát ma donútila poriadne sa zamyslieť.
Hlavná postava mi bola sympatická už od prvej chvíle a počas knihy sa to nijako nezmenilo. Stráviť čas v Martinovej hlave bol zážitok. Predsa som však mala väčšie sympatie k Smrtonosovi, ktorého bol občas nedostatok.
Mám rada knihy, v ktorých hrá dôležitú úlohu priateľstvo a nad týmto podivným kamarátstvom som sa musela usmievať. Bolo totiž ozaj pekné. Mali medzi sebou skvelú chémiu, čochvíľa sa doberali, občas sa aj pohádali, ale Smrtonos s Martinom prežil všetky dôležité okamihy jeho života a bol mu skutočným priateľom. Hoci občas svojským spôsobom.
Knihu som prečítala jedným dychom, nemohla som sa od nej odtrhnúť a nakoniec sa stala mojou druhou obľúbenou knihou vôbec. Skutočne ma chytila za srdce, vykúzlila mi úsmev na tvári a veľmi sa mi páčila. Autorov štýl je svieži a dokonale mi sadol, preto som počas čítania nemala nutkanie knihu ani na chvíľu zatvoriť.
Mimochodom, myslím, že by ju mali sfilmovať. Predstavte si tínedžera a Smrtiaka ako sedia v kine a lížu zmrzlinu alebo muža a Smrtonosa, ako ležia na pláži a učia sa surfovať. No nebola by to tá najlepšia komédia, akú kedy kto natočil?
Táto kniha je prekrásne nežné dobrodružstvo. Kombinácia nebezpečného pátrania a milej lásky Magnusa a Aleka, ktorú zbožňujem, ma úplne uchvátila. Nedokázala som sa od knihy odtrhnúť. Bola plná akcie, vtipu a nežných scén, z ktorých som mala v bruchu motýliky tak, ako už dávno pri žiadnej knihe nie.
Mali medzi sebou skvelú chémiu, ktorá ma bavila. Tvorili perfektný pár a to, ako sa ľúbili ma až dojímalo. Nájsť takúto lásku, to je ako sen. Môcť svojmu partnerovi dôverovať a zveriť mu do rúk aj svoj život. Uvítala by som viac kníh, v ktorých hrajú hlavnú úlohu, pretože ich dvoch skrátka milujem.
Príbeh je plný dobrodružstva. V Paríži Magnus a Alek navštívia Stínový trh, v Benátkách sú počas karnevalu podsveťanov svedkami bizarnej bitky čarodějov z LA a v Ríme sa konečne postavia šialenému kultu, po ktorom pátrali. Nakoniec však zisťujú, že najlepšie je im doma v Brooklyne, pretože je jedno kde sú, hlavne že sú spolu. To bol nakoniec ten najkrajší záver, aký som si mohla priať a aký som v poslednej dobe zažila.
Podľa mňa sa autorka prekonala a ja sa nebojím povedať, že kniha patrí medzi moje najobľúbenejšie z celej ságy Tieňolovcov.
