Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
V tejto knihe bolo pre moju milovanú Alice najväčšou prekážkou odlíšiť realitu od ilúzie a vďaka autorkinmu talentu je to ťažké aj pre čitateľa. Tentokrát som sa v príbehu stratila ako v labyrinte ilúzií a želala som si, aby som už nikdy nenašla cestu späť.
Autorka si z pôvodnej Alice vzala tie najlepšie elementy a zmiešala ich so svojou vlastnou temnou fantáziou – výsledok je fantastický. Kniha spočiatku pôsobí rozprávkovo, no zároveň je tak temná, že je nemožné pomýliť si ju s rozprávkou. V konci je teda tak svojská a originálna, že je nemožné Christinu neobdivovať.
Opäť ma ohúrila komplexnosť jej charakterov. Alice, stratená v ilúziách Bielej Kráľovnej, občas viedla vnútorné monológy aj na niekoľko strán a ani jediný raz som sa pri čítaní nenudila. Autorkine postavy sú tak celistvé, že som si zamilovala aj tých najväčších záporákov, pretože ich príbeh ma nakoniec ohúril a rozosmutnil zároveň.
Narozdiel od skazeného Starého Mesta sa tentoraz ocitáme v otvorenom kráľovstve, ktoré je plné tých najpodivnejších divov.
Po tom všetkom, čo nám ponúkla, stále neprestáva prekvapovať a mne neostáva nič iné, len hľadieť v nemom úžase. Vždy, keď sa zdá, že už všetko viete, autorka vám ukáže, že má ešte jedno eso v rukáve.
Knihy od Christiny však milujem aj kvôli kráse jazyka. Stavba viet a slová, ktoré používa, to všetko je fascinujúce. Kniha je plná krásnych myšlienok, ktoré sa vás dokážu dotknúť.
Všetkým milovníkom fantasy odporúčam siahnuť po jej knihách, pretože určite sú jedno z najlepšieho, čo tento žáner ponúka.
Kniha rozpráva o živote Williama Bellmana, šikovného chlapca, o ktorom kedysi niekto povedal, že ak existuje spôsob, aby slnko svietilo aj v noci, on ho nájde. Chlapec je už v mladosti veľmi vynaliezavý, a keď začne pracovať v textilnej fabrike svojho strýka, podnik začne prosperovať ako nikdy predtým.
Mladý Will má velký potenciál, aby to v živote niekam dotiahol, nanešťastie ho však životom prenasleduje smrť. Po úmrtí svojich najbližších sa uchýli k chorému workoholizmu. Raz v noci, keď už si myslí, že prišiel o všetko, uzavrie podivnú zmluvu so záhadným pánom Blackom a vybuduje najväčší obchod so smútočným tovarom v celom Londýne. Tam, kde iný vidia žiaľ, William vidí príležitosť, ale kým sa naháňa za obchodnou príležitosťou, akosi zabudne spomínať na svojich najbližších, ktorí už odišli a zabudne sa venovať aj tým, ktorí mu v živote ešte ostali.
Bellman & Black je pokojná pomalá kniha, nenašli by ste v nej veľa akčných momentov, na druhej strane však ponúka obrovskú výpovednú hodnotu.
Napísaná je veľmi pútavo, začítala som sa do nej okamžite a nedokázala som sa odtrhnúť až do samého konca.
William prežíval v živote radostné aj krušné chvíle a s mojimi emóciami to bolo ako na hojdačke, pretože vôbec nebolo ťažké vžiť sa do hlavnej postavy a vnímať jeho svet ako svoj vlastný.
Kniha mi opäť raz ukázala, aká žalostná je osamelosť človeka, ktorý celý svoj život zasvätil práci. William obetoval svoje dni a noci, všetky chvíle, ktoré mohol stráviť s blízkymi, aby jeho obchod prosperoval. Takmer celý život ho mátala neprítomnosť jeho obchodného partnera, pána Blacka. To on mu predsa predal myšlienku vybudovať obchodný dom so smútočným tovarom alebo nie? Will roky hromadil všetky zisky a očakával chvíľu, kedy si s ním pán Black príde vyrovnať účty.
Časy márnotratnej hojnosti londýnskej spoločnosti sa skončili a podnik stagnuje. William Bellman chradne spolu so svojím obchodom, a keď sa konečne dočká návštevy pána Blacka zisťuje, že príležitosť, ktorú mu Black pred mnohými rokmi ponúkol vôbec nebola obchodná a majetok, ktorý mu zhromaždil ho nezaujíma.
Táto prekrásna kniha vám ukáže, čo je v živote skutočne dôležité a aj to, že hodnotu nemajú len peniaze.
Najprv by som vám chcela povedať, prečo tak veľmi milujem túto sériu. Okrem geniálne skonštruovaného sveta mágov v súčasnom Londýne a fantastických vedľajších postáv je to hlavne vďaka protagonistovi a krásnej myšlienke tejto série.
Alexov svet je nebezpečný, plný nástrah, intríg a oblúd, ktoré sa skrývajú za pozlátko krásy, ale predsa sa v ňom nájdu dobrí ľudia, ktorí bojujú za správnu vec aj za cenu vlastného života. Alexova obetavosť, to ako pomáha druhým, práve preto, že jemu samému v tých najhorších chvíľach nikto nepomohol. Vrhá sa po hlave do šialených nebezpečenstiev kvôli ostatným a napriek všetkému, čo sa mu stalo, nikdy nezanevrel na svet a na ľudí okolo seba. Len ťažko by som našla, či už v knižnom alebo v skutočnom svete, lepšieho človeka.
Nemôžem si pomôcť, ale pri tejto sérii sa cítim, akoby som sa vrátila domov.
Alex v každej knihe rieši inú záhadu, zároveň na seba však intrigy medzi mágmi a určité udalosti nadväzujú, takže sledujeme množstvo osudov a príbehov.
Spoznala som nové skvelé postavy, ktoré som si okamžite obľúbila, zároveň som sa ale stretla so starými známymi a z nášho opätovného stretnutia ma zahrialo pri srdci.
Počas knihy som mnohokrát zatajila dych, smiala som sa na Alexovom ustipačnom humore a občas som ostala vskutku dojatá, tak veľmi, že sa objavili aj slzy.
Kniha mi zdvihla náladu a poskytla mi únik do mojej obľúbenej knižnej reality, ktorý som veľmi potrebovala.
Ako predošlé diely, tak aj tento som zhltla za pár hodín, aj keď som sa veľmi snažila oddialiť koniec, pretože som sa s Alexom nechcela rozlúčiť.
Ak hľadáte knihu, ktorá vás celkom pohltí, vyvolá vo vás more pocitov a opäť vás primäje veriť v dobro, je to práve táto.
Séria Alex Verus je podľa mňa úžasná a ja vám ju môžem vrelo a bez výčitiek iba odporúčať.
Príbeh rozpráva o malom chlapcovi, ktorý pri tragickej nehode prišiel o oboch rodičov. Ďalej sa o neho stará starká. Rozpráva mu tie najčudnejšie príbehy o čarodejniciach a ako chlapček onedlho zistí, nie sú to len výmysly. Čarodejnice totiž skutočne existujú a premenia ho na myšku.
Knihe je cielená na detské publikum, ale myslím, že sa bude páčiť aj dospelým. Príbeh ma spočiatku celkom zaujal. Dahl píše pútavo, aj keď som v niektorých pasážach cítila, že som na tento štýl písania už stará. Niektoré rozprávky zjavne dokážem sledovať, ale čítať už len zriedka. Napokon to však bolo fajn.
Páči sa mi nápad aj poučenie, ktoré z príbehu plynie. Vzťah starkej a začarovaného vnuka je veľmi milý, tak ako aj ich odvážny plán na porazenie čarodejníc.
Fascinujúce na tom celom je to, že chlapčekovi ani prinajmenšom nevadí, že sa stal myškou. Vlastne je s tým celkom spokojný. Vie, že starká ho bude mať rada aj napriek tomu, pretože slovami autora: "Ak ťa má niekto rád, nezáleží na tom, kto si alebo ako vyzeráš."
Súhrn poviedok o najvyššom čarodejníkovi Brooklynskom. Myslím, že Magnusa netreba čitateľom Cassie Clare vôbec predstavovať. Tento elegantný, bystrý čarodejník so zmyslom pre humor ma očaril už dávno v Nástrojoch smrteľníkov a neskôr som si ho zamilovala v Červených zvytkoch mágie. Povedala som si, že knihu o ňom si jednoducho musím prečítať.
Magnus je fantastická postava. Bavili ma jeho potulky svetom. Život, ktorý žil a priatelia, ktorými sa obklopoval ma fascinovali. Kniha bola fantasticky napísaná. Zábavná a predsa občas ponurá, nechýbala jej vážnosť, no ani citlivosť. Bola plná prekvapení. Stretla som mnohých starých známych a zároveň spoznala nových obyvateľov tieňoloveckého sveta. Všetko bolo prepojené s predchádzajúcimi sériami.
Niektoré príbehy sa s Magnusom ťahali tisícročia, iné boli len kvapkou v oceáne. Vyvolali vo mne množstvo emócií.
Priznám sa, že najviac sa mi páčili poviedky, v ktorých figuroval Alek. Boli vtipné, najmä tá posledná, ale to nie je dôvod, prečo som si ich zamilovala. Veľmi sa mi páči vzťah, ktorý medzi sebou majú. Je to celé také strašne milé, až sa roztápam. Keď čítam o nich dvoch, v žalúdku mi poletujú motýle tak, ako pri žiadnej inej knihe nie.
Kniha mala všetko, čo mala mať, ale ja zo srdca nenávidím zbierky poviedok. Nedokážu si udržať moju pozornosť. Chvíľu mi trvá, kým sa do deja začítam, to už som v polovici poviedky a kým sa do nej vžijem, poviedka končí a ja ostávam sklamaná. Nemám to rada, pretože sa tak na knihu neviem plne sústrediť.
Úprimne to však bola jediná zbierka poviedok, ktorú som kedy dočítala do konca, už len preto vám ju môžem odporučiť.
Čo si budeme klamať, nie je žiadnym tajomstvom, že autorkin Twilight z Aliexpressu podľa mňa nepatrí k hviezdnej literatúre. Napriek tomu, že túto sériu nemám v láske, bolo mi dosť ľúto, že v recenzii na Ónyx som bola krutá a priala som si, aby dnešná recenzia bola trošku pozitívnejšia, ale bojím sa, že nebude.
Poviem to takto, možno keby som mala tak trinásť rokov a ešte nečítala nič lepšie ako Selekciu, Divergenciu a tomu podobné diela, tak by som na túto sériu letela, ale teraz je pre mňa Lux naozaj jedno veľké nie.
Viete, čo mi na tom celom vadí najviac? Za ten čas, čo čítam, mi prešli rukami už aj horšie braky, ale ešte nikdy som sa nestretla s tak odpornou hlavnou hrdinkou. Katka je ten typ tínedžerky, ktorá potrebuje každému dokázať, aká je dospelá a ako všetko fantasticky zvládne, ale povedzme si pravdu, dosť sa preceňuje. Vyniká tak akurát v hraní na moje nervy, určite však nie v boji proti diabolskej vládnej organizácii. Nehovoriac o jej inteligentných výrokoch, ktoré si neraz protirečili a ja som úplne cítila, ako mi odumierajú mozgové bunky. Neraz pôsobila ako protivné decko a to ma vedelo dopáliť.
Pri čítaní tretieho dielu tohto skvostu som už zľavila z nárokov, ale aj tak som mala pocit, že ma chce autorka za niečo potrestať. Snažím sa to zvládať zrelo, ale občas som mala pocit, že kniha bola písaná v tme. Okrem postáv mi vadil aj dej, ktorý sa neuberá žiadnym smerom. Krúži dokola, motká sa, recykluje sa a vyvíja sa umelo a nasilu, vôbec neplynie prirodzene. V knihe sa dlho nič nedeje a ak sa už konečne niečo stane, je to príšerne prehľadné a dalo sa to očakávať už dávno. Nemám rada knihy, ktoré nedokážu prekvapiť a preto si autorka nedokáže udržať moju pozornosť.
Séria Lux je zaujímavý nápad, ale pôsobí veľmi prvoplánovo. Podľa mňa je to nepodarený pokus o remake Twilightu pomiešaného s Hostiteľom. Čakala som niečo akčnejšie, ale dostala som veľmi priemernú YA romantiku s akciou niekde v pozadí.
Aby ale táto recenzia nebola len o negatívach, zopár postáv je naozaj fajn a pasáže s nimi ma bavili, niektoré scény boli pekné a ozaj milé. Okrem toho autorka zvláda dialógy. Pôsobia prirodzene a to knihe dvíha úroveň.
S Agathou Christie som sa predtým stretla len raz. Jej knihu Smrť na Níle si pamätám už len zbežne, a preto som sa veľmi tešila na náš ďalší stret. Neviem, či to bolo tým, že som mala od "kráľovnej detektívky" vysoké očakávania, ale všetko, na čo som v prvej polovici knihy dokázala myslieť bolo, že som čítala už aj lepšie knihy. V deji sa dokola omieľali tie isté fakty, autorka nám vraha naservírovala na striebornom podnose, takže som ho rýchlo uhádla a chvíľami som sa dosť nudila. Vrcholom suchopárnosti bol opis záhrady bezmála na šesť strán.
Napriek tomu, že sa kniha vliekla, jedno autorke nemôžem odoprieť a to, že samotná vražda a motív, boli rafinované a prešpekulované, rovnako ako aj ostatné okolnosti vraždy. Z knihy je cítiť, že autorka je bystrá.
Páči sa mi, ako sa vyjadruje a páčia sa mi aj myšlienky, ktoré vkladá do úst svojim postavám. Hercule Poirot je racionálny muž so zmyslom pre detail. Nadovšetko si ctí pravdu. Je príjemnou nevtieravou hlavnou postavou, ktorú som si obľúbila.
Dávno viem, že Francúzi majú cit pre žalostné príbehy, ale autorka ma predsa šokovala svojím talentom.
Príbeh ma zaujal už od prvej strany. Páčilo sa mi, že sa zaoberal len určitými útržkami životov postáv. Nedostali sme príbeh, ktorý by sa tiahol naprieč rokmi, ale predsa dôsledky dávnych udalostí mali dopad na prítomnosť postáv. Kniha nám ukazuje, že všetko má dopad na všetko. Vzťahy a putá sú zložité a točí sa okolo nich všetko, okamih za okamihom.
Kniha je mimoriadne citlivá na emócie. Stojí najmä na vnútornom svete postáv. Témy, ktoré sa v knihe riešili boli mne osobne veľmi blízke. Spojenia sa niesli v akomsi opare melanchólie, až smútku dá sa povedať, no napriek tomu boli nádherné. Kniha bola fascinujúca, a tak veľmi, veľmi pútavá, že som sa od nej nedokázala odtrhnúť.
Sedela som v prvom rade na ľudské utrpenie a nemohla som sa z toho celého vymaniť, pretože mi to všetko bolo tak známe, že som sa pri čítaní necítila ani pobúrene a nebola som ani pohoršená či znechutená, hoci by som mala byť. Naopak, bola som v absolútnom poriadku, pretože som mala pocit, akoby som sa po dlhých rokoch vrátila na miesto, ktoré ku mne zvláštnym spôsobom patrí.
Knihe nemám čo vytknúť. Až neskutočne ma ohúrila a všetkým vám ju môžem len vrelo odporúčať.
Príbehov Narnie je sedem a každý z nich sa venuje svojej vlastnej príhode, aj keď niektoré postavy sa objavujú vo viacerých knihách. Páči sa mi, ako boli príbehy prepojené, zároveň však rozmanité a neomieľalo sa v nich do úmoru to isté.
Autorov štýl je príjemný a postavy aj prostredie fantastické, ale Narnia je pre mňa jednou z tých sérii, pri ktorej by som si priala, aby nebola pre deti, ale pre dospelých a autor by tak mohol ísť viac do hĺbky. Čo sa týka častí Lev, šatník a čarodejnica či Princ Kaspián musím sa priznať, že filmové spracovanie sa mi páčilo oveľa viac než knižné. Ponúklo nám prepracovanejšie dialógy aj zaujímavejšie pasáže.
Knihy sú doplnené o úžasné ilustrácie, na ktoré som sa nemohla vynadívať. Tento štýl kreslenia už často nevidieť, v knihách takmer vôbec, o to väčšiu som z neho mala radosť.
Rereading Narnie bol magický návrat do detstva. Sérii vlastne nemôžem nič vyčítať, lebo je čarovná a vekovú kategóriu, na ktorú je cielená, určite osloví a zaujme aj dospelých. Aj keď myslím, že tých skôr z nostalgie. Naozaj ma ale mrzí, že nebola napísaná pre starších.
Všetkým ale určite odporúčam sériu si zopakovať alebo aj prečítať po prvýkrát, lebo nikdy nie je neskoro zoznámiť sa s týmto klasickým príbehom.
Súrodenci Baudelairovci prichádzajú o rodičov aj o domov pri tragickom požiari. Od tejto chvíle sa im smola lepí na päty a smútok a trápenie ich sprevádzajú od prvej strany až do konca. Deti sa stretávajú s chamtivým krutým grófom Olafom, ktorý sa stáva ich opatrovníkom. V skutočnosti však prahne po ich nemalom zdedenom bohatstve a neštíti sa k nemu dostať ani tými najodpornejšimi spôsobmi.
Môže sa zdať, že kniha je cielená pre deti, ale opak je pravdou. Séria nešťastných príbehov je v skutočnosti gotický román pre dospelých. Je to absurdná fikcia, plná nepravdepodobných nehôd a nešťastí. Nie je to žiadna rozprávka, ale príbeh plný čierneho humoru a tragickej irónie. Pozostáva z trinástich častí, počas ktorých sa naše tri siroty stretávajú s tragickými udalosťami a autor nás už na začiatku varuje, že príbeh nezačína ani nekončí šťastne.
Najprv by som chcela spomenúť autorov rafinovaný čierny humor, ktorý mi sadol a na knihách som sa parádne zabávala. Postavy boli fantastické, samozrejme, že občas prehnané a absurdné, rovnako ako aj situácie, ktoré sa odohrali, ale to všetko bolo súčasťou zábavy. Gróf Olaf je odporný človek, ale postava, ktorú si zamilujete rovnako, ako nešťastné siroty.
V knihe sa ale našli aj pekné hlboké myšlienky, ktoré však mnohokrát ešte viac podčiarkovali komickosť celej situácie.
Kniha je obohatená o parádne ilustrácie, ktorých štýl sa mi strašne páčil a celkovo perfektne pasovali k atmosfére.
Dej, postavy, prostredie, temnú atmosféru a príbeh celkovo hodnotím veľmi kladne. Dalo by sa povedať, že jediným nedostatkom tejto série je to, že nemá dotlač, a preto sa od štvrtej časti hore prakticky už nedá zohnať. Napriek tomu sa o to ale pokúsim a vy by ste mali tiež, pretože táto perfektná séria za to určite stojí. Príbeh Baudelairovcov je úžasný čitateľský zážitok.
