Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Orlí zámok je jediný zo série, ktorý som pôvodne ani nechcela čítať, no nechala som sa strhnúť čarom rodu Von Barevanson. To, čo ma od knihy odrádzalo, bolo povolanie hlavnej hrdinky. Nemám totiž rada príbehy o knihách, knihomoľkách, knihovníčkach a teda ani o knihovedkyniach. Nedokážem sa stotožniť s človekom, ktorého svet sa točí prevažne okolo kníh. Moje obavy sa však nepotvrdili. Zhlboka som si vydýchla, keď som zistila, že téme kníh sa v tomto príbehu venuje len málo pozornosti.
Príbeh sa síce v mojich očiach nevyrovnal zápletkám druhého dielu, ale predsa bol krásny. Dej knihy sa točil prevažne okolo ľúbostného vzťahu hrdinov. Ten bol spočiatku búrlivý, takmer ho zničili mnohé tajomstvá minulosti, ale napokon...
Každý si praje lásku, ako bola tá ich. Prijatie aj bez zbytočných slov, vedomie, že nemôžu jeden druhého opustiť, inak by boli bezradní. V živote sa nám takej krásnej lásky nikdy nedostáva, tak prečo by sme si ju nemohli vychutnať aspoň v knihách? Zabaliť sa do nej ako do mäkkej deky a zotrvať v jej objatí, aspoň nachvíľu.
Tento príbeh pre mňa veľa znamenal, venoval sa niektorým témam, ktoré sa ma hlboko dotýkajú. Jeho koniec ma vzal za ruku a ukázal mi ako vyzerá druhá šanca, ktorú by som si priala aj sama pre seba. Kniha bola prekrásnou rozprávkou.
Očaril ma vzťah hlavných hrdinov, aj zápletka, ktorú autorka vymyslela. Opäť to všetko zaodela do mystickej gotickej atmosféry. Štýl, akým píše vo mne evokuje skutočné umenie.
Z príbehu Saskie a Hyeronyma, hoci bol aj trošku temný, vyžarovala zvláštna neha. Hlboké city, napísané tak perfektne, až mi uviazli kdesi v podvedomí. Kúsok tohto príbehu vo mne na okamih ostal.
A napriek prvotným rozpakom, opäť som z knihy nadšená.
Autorkin štýl písania je trošku zvláštny. Stavba viet aj skloňovanie slov sú nešťastne zvolené a len ťažko čitateľa nadchnú. Frázovanie a formulovanie bolo občas, s prepáčením, odveci. Slová sa vo vetách po sebe aj niekoľkokrát opakujú a to je rušivé.
Autorka stále používala časovanie slovies vo forme zastaviac, živiac, stojac, končiac. V každej tretej vete. Je dôvod, prečo sa táto forma často nepoužíva – nie všade sa hodí. Napríklad "Vezmúc brko začala písať." je strašná veta, pôsobí neprirodzene, opäť to bolo zbytočne rušivé. Text by ešte potreboval schopného korektora. Pretože práve nezvládnutý text bol kameňom úrazu inak veľmi dobrej knihy.
Príbeh bol totiž fantastický. Len málokomu by sa nepáčila rozprávka o odvážnej princeznej, čo jazdí na statnom gryfónovi. Predsa ma však najviac nadchol princ Argos, ktorého som si obľúbila už ako malého chlapca. Jeho pocity a dojmy som chápala lepšie, ako tie Katjine. No aj keď pre mňa bola občas ťažko pochopiteľná, obaja boli sympatické postavy.
Páčilo sa mi, že sme hneď neboli hodení do udalostí ako do studenej vody, ale dostali sme priestor, aby sme hlavné postavy a ich svet najprv spoznali. Svet bol vymyslený veľmi pekne, páčila sa mi politika medzi kráľovstvami. V príbehu zohrala dôležitú úlohu. Bolo vidieť, že zápletka nie je prvoplánová.
Dej plynul ľahko, bez zádrheľov a akonáhle som sa začítala, nemohla som prestať. Nápad, na ktorom bol príbeh postavený je skvelý. Príbeh samotný bol perfektný, strhujúci a dokázal prekvapiť. Koniec ma dostal a nemôžem uveriť, že to autorka takto ukončila. Získala si moju pozornosť a je viac než isté, že siahnem po pokračovaní. Pevne verím, že autorka sa vypíše, posunie sa ďalej a text zvládne oveľa lepšie, pretože vlohy na to má.
Veľmi chválim aj grafické spracovanie. Ilustrácie boli krásne, na niektoré som sa nemohla vynadívať a mala som z nich radosť. Obálka je taktiež nádherná.
Príbeh odporúčam všetkým čitateľom fantasy, ktorí sa príliš nezaoberajú formou textu, ale nechajú sa unášať dobrým príbehom a zaujímavým svetom.
Táto kniha bola perfektná! Je vidieť, že je to paródia, lebo autorky vzali anglické dejiny a urobili z nich jeden veľký kompót, ale ak ju čitateľ neberie príliš vážne určite zaujme aj pobaví.
V príbehu sa striedali tri uhly pohľadu a to rozprávanie Jany Greyovej, jej manžela G a Eduarda Tudora. Moje sympatie k nim boli rôzne. Janu som príliš nemusela – bola to taká typická protivná knihomoľka, čo stále mudrovala a ešte aj na plese sedela s nosom zaboreným v knihe. G bol celkom sympatický mladý muž, aj keď ma občas trochu nudil. A potom tu bol Eduard Tudor, ktorého som si zamilovala. Odvážny, láskavý, mladý chlapec, ktorý sa nemohol dočkať svojho prvého bozku. Nechýbala mu sebareflexia a aj keď nebol dokonalý, bol skvelá postava.
Páčilo sa mi aj to, že sa dej neodohrával len na jednom mieste, ale prešli sme veľký kus Anglicka a navštívili sme aj francúzskeho kráľa.
Čo sa týka samotného príbehu bol svižný, svieži a plný energie. Zomlelo sa tam toho kopec, niektoré veci sme mohli ľahko predvídať a iné nie, ale to vôbec nebolo dôležité, pretože ma to bavilo. Ako celok na mňa kniha pôsobila príjemne.
Bolo v nej dobrodružstvo, vojna, problémy s láskou a veľa úvah o bozkoch, aj keď skutek väčšinou utek.
Mám rada takéto vtipné, odľahčené príbehy, kde nechýba aj nejaká tá akcia a zaujímavá zápletka. Príbeh môžem len odporúčať.
Keď som otočila poslednú stránku knihy s miernym úsmevom na perách, pomyslela som si len: "Tak toto bolo pekné!"
Hadí zámok má ozaj pekný príbeh a priam hmatateľnú, tajomnú, gotickú atmosféru, vďaka ktorej pôsobí ako umelecké dielo. Prostredie zámku bolo super. Tiež som bola milo prekvapená štýlom autorky a aj tým, ako pekne zvládla text. Úplne rozumiem, prečo kniha všetkých tak uchvátila, ale má aj zopár negatív.
Tým najväčším sú podľa mňa hlavne nedotiahnuté postavy. Zväčša boli postavené len na jednej charakterovej čŕte. Počas príbehu sa veľmi nevyvíjajú, aj keď na konci je niekoľko badateľných zmien. Okrem toho sme ich však spoznali len málo. Nemôžem ale tvrdiť, že boli ploché ako žehliaca doska, lebo mali svoje vlastnosti a ciele.
Ďalej musím vytknúť zopár zbytočných alebo skôr nevyužitých udalostí, ktoré na konci autorka uzavrela jednou vetou. Ale chválim postavu Rubena, ten bol naozaj dobre vykreslený, vytvorila som si k nemu puto a vedela som sa s ním stotožniť. A čo sa autorke musí nechať je aj to, že vie napísať poriadneho záporáka, ktorým je v tejto knihe bezkonkurenčne Bea. Takú protivnú vtierku som už dlho v literatúre nezažila, to vám poviem.
Samotný dej bol pútavý, zaujímala som sa o to, čo príde ďalej. Príbeh sa mi veľmi páčil, a Mary a Ruben boli príjemné postavy, na ktorých mi záležalo a naozaj som im držala prsty. Čo sa týka ostatných Abramovcov, boli takí nevýrazní či nesympatickí, že keby boli na konci aj všetci pomreli ani by to so mnou nepohlo.
Voči knihe som mala spočiatku obrovské predsudky, ale škaredo som sa mýlila a nakoniec som rada, že som si ju prečítala. Nebola dokonalá, zopár vecí bolo nedotiahnutých, ale v konečnom dôsledku sa mi páčila a zanechala vo mne dobrý dojem. Pôvodne som sa do pokračovaní nechcela púšťať, ale vlastne po nich rada siahnem, ak sa mi dostanú do rúk.
Hadí zámok hodnotím dosť vysoko, pretože to bol taký milý tajomný romantický príbeh a vzhľadom na žáner bola kniha úplne dostatočná. Vlastne keď ju porovnám s podobnými knihami, tak nemáme o čom, lebo narozdiel od iných bola aspoň originálna a celkovo taká fajn nenáročná oddychovka.
Kniha začínala pekne a okamžite sa mi zapáčilo to, ako krásne autor píše. Moje nadšenie ale veľmi rýchlo opadlo, pretože som bola už za štvrtinou knihy a nazdávala som sa, že sa predsa ešte stále nič nedeje. Vadilo mi, že autor venoval príliš veľa pozornosti tomu, ako trávil Julien v detstve prázdniny alebo aký život vedie jeho teta a hnevala som sa na tieto zbytočné informácie a aj na Julienovu sebaľútosť, pre ktorú som po chvíli už prestávala mať porozumenie.
Autor ale písal dobre, a tak som bez prestania čítala ďalej a neskôr som si pomyslela, že príbeh sa mi vlastne páči, aj keď teda nie je bohatý na udalosti. Dlho sa mi zdalo, že sa dej nikam neposúva, ale to nebola tak celom pravda, pretože vývoj hlavnej postavy bol badateľný na mnohých maličkostiach, no až na samom konci mi udrelo do očí, ako veľmi sa Julien zmenil.
Spočiatku som nezniesla jeho smútok, no pomaly začínal znova žiť a kniha ma začala naozaj baviť. Páčili sa mi jeho rozhovory s veselým priateľom Alexandrem aj schôdzky s energetickou Sophie, ktorú spoznal na cintoríne. Znova sa začal venovať synčekovi. Chvíľu mi trvalo, kým som prišla na to, že sa tam toho nemusí udiať zas až tak veľa a stále to môže byť dobrá kniha. Len je jednou z tých, ktoré sú zamerané viac na myšlienky ako na skutky.
Vlastne sa mi dosť páčila. Nie som síce na romantiku, ale pre mňa to bol predovšetkým príbeh o tom, že po každej búrke vyjde slnko. O strate a o odvahe pozviechať sa a kráčať životom ďalej aj napriek tragédii.
Bol to dobrý príbeh, trošku som sa zasmiala, koniec ma máličko dojal, len ma nesmierne mrzelo, že už od samého začiatku som vedela, kto Julienovi posiela tajné odkazy a prišla som o celú záhadu. V budúcnosti ale určite rada siahnem aj po iných dielach od autora.
Tolkien a celá jeho Stredozem patria bezpochyby medzi moje srdcové záležitosti. Obzvlášť Pán prsteňov a Hobit sú príbehy, ktoré poznám už od detstva a vždycky sa k nim rada vraciam. Čím som staršia, tým viac ich dokážem oceniť. Veľa pre mňa znamenajú a siahnem po nich vždy, keď potrebujem načerpať nové sily.
Narozdiel od Pána Prsteňov, kde po celý čas visí nad príbehom temný tieň Saurona, Hobit je veľmi veselý príbeh. Autor ho napísal s nadhľadom a vľúdnym bystrým vtipom. Kniha je úsmevná, no zároveň je jedným z najkrajších príbehov o priateľstve, aké poznám.
Kniha je dôležitým dielom vo svete literatúry, pretože položila základy žánru fantasy, ktorý sa na nich neskôr rozvíjal. Tolkien je otcom fantasy aj v mojom osobnom čitateľskom vesmíre, pretože práve Pán prsteňov a Hobit ma navnadili na tento žáner. Odvtedy sa mnohí autori, ako napríklad Leigh Bardugo či Christopher Paolini k autorovi priblížili, no nikdy ho tak celkom neprekonali.
Zápletka a dejový príbeh sú skvelé, ako aj hlavné postavy. Príbeh Bilba putujúceho Stredozemou, sprevádzaného trpaslíkmi a Gandalfom na ceste za oslobodením trpasličieho kráľovstva si zamilujete. Počas ich púte sledujeme rôzne dobrodružstvá a spoznávame mnoho postáv. Ja mám slabosť najmä pre elfov, a preto som bola nadšená, že sme sa zdržali aj vo veľkolepých sieňach kráľa Thranduila, vládcu lesných elfov. Dej vrcholí bitkou piatich armád, ktorá bola tiež rozpovedaná fantasticky.
Niekto tvrdí, že Tolkien je zdĺhavé čítanie, ale podľa mojich skúsenosti som sa vždy rýchlo začítala a strany len tak ubiehali. Autor je úžasný rozprávač a mne veľmi sadol jeho štýl. Viem, že mnohým vadia opisy prírody a putovania ako takého, ale mne to takto vyhovuje, pretože cesta pôsobí reálnejšie a nemám pocit, že postavy za pol dňa prešli celý kontinent. A okrem toho tak lepšie spoznávam Stredozem.
Hobit sa mi teraz páčil ešte o čosi viac, ako keď som ho čítala po minulé razy. Je to jeden z najúžasnejších príbehov, aké boli kedy vymyslené. Má prekrásnu hlavnú myšlienku a posolstvo. Naučil ma, že aj ten najmenší človiečik dokáže veľké veci, ak mu v hrudi bije odvážne srdce a že domov a priateľstvo si treba ceniť nad všetky poklady.
Konečne kniha od anglickej kráľovnej detektívky, ktorá splnila moje očakávania. Až doposiaľ som nerozumela všeobecnému zaľúbeniu v jej románoch, pretože vždy sa mi podarilo uhádnuť vraha už v prvých kapitolách. Karty na stole boli ale iné. Primäli ma obdivovať autorkinu genialitu a ukázali mi Agathu Christie v úplne inom svetle.
Už len to, že sa v príbehu neriešila len jedna vražda bolo pre mňa ako pre čitateľa zaujímavé. Okolnosti vraždy ponúkali veľa možností a s radosťou hodnotím, že autorka bola natoľko kreatívna, aby ich premenila na tento skvelý príbeh. Toto vyšetrovanie bolo plné nekonečného množstva zvratov. Prichádzali nečakane, posúvali príbeh vpred a udivovali ma. Často som takto sledovala nesprávne vodítka a bola presvedčená o vine jednej osoby, no autorka vytiahla z rukáva nejaké eso a moje presvedčenie rozbila. Totožnosť vraha som sa tak dozvedela až na posledných stranách.
Keď sa jedná o záhady som dobrá v ich odhaľovaní a len tak niečo ma neprekvapí, ale teraz ma autorka šokovala a nie len zápletkami. Postavy, totiž štyria podozriví, boli perfektne napísaní a do príbehu zapadali. Poirot je skvelá nevtieravá postava a obľúbite si ho takmer automaticky. Páčil sa mi aj Battle a jeho pasáže. Jediné, čo mi vadilo, bola pani Oliverová, pretože ju vôbec nemám v láske. Je detinská a prekážajú mi jej repliky.
Myslím si ale, že Karty na stole je dokonalá detektívka. Príbeh a nápad, na ktorom je postavený je fantastický. Len ťažko by ste našli niečo, čo vás takto prekvapí a zároveň tomu nechýba logika. Kniha je pútavá a dobre napísaná. Neviem si predstaviť, že by niekoho nezaujala. Patrí medzi najlepšie detektívne romány, s akými som sa doposiaľ stretla.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Zaujímavé a obdivuhodné na autorkiných retellingoch je to, že to vlastne vôbec nie sú retellingy tak, ako ich poznáme. Henry si požičia známe postavy, ale príbeh, ktorý vytvorí a roly, ktoré im v ňom prisúdi sú výtvorom jej vlastnej geniálnej fantázie.
Sú to temno-temné fantasy, s nečakaným plot twistom. Odzrkadľujú to najhoršie a zároveň to najlepšie, čoho sú ľudia schopní. Jej hlavné charaktery žijú vo svete extrémov, ale sami sú šedé. Nemožno ich definovať ako dobré alebo zlé, pretože sa kvôli správnym rozhodnutiam neštítia páchať aj zlé veci. Zato jej záporáci sú skutočne desiví, vždy sledujúci vlastné sebecké ciele.
Zaujímavý je aj kvalitný worldbuilding. Všetko v jej fantasy svete dávalo zmysel a nič sa nedialo náhodou alebo bez vysvetlení. Autorkin svet mal svoje pravidlá a riadil sa nimi, čo je v tomto žánri dôležité, ale nie každý autor to aj dokáže a dodržiava.
Okrem kvalitného príbehu, ktorý vo mne rezonuje ešte dlho po prečítaní a iných už spomenutých kvalít, mám autorkine knihy rada jednoducho aj kvôli kráse jazyka. Dokáže sa pohrať s vetnou skladbou a slovami ako takými, čím ma ľahko vtiahne do príbehu a nikdy nemám problém okamžite sa do kníh začítať.
Lost Boy je originálna, veľmi vynaliezavá temná fantasy s jemným nádychom hororu. Príbeh je prekvapivý. Nikdy neviem, čo si pre nás autorka prichystala a akonáhle rozohrá ďalšiu zložitú zamotanú partiu, netuším, ako to všetko skončí. Predsa sú ale jej príbehy krásne, aj napriek krutým udalostiam, pretože vždy v nich môžeme nájsť aj pasáže, ktoré nás nežne pohladia. Ja v autorkiných knihách nachádzam isté pohodlie, aj vďaka štýlu, akým sa rozhodla príbeh rozprávať.
Kapitán Hook ako jeden zo stratených chlapcov, prvý kamarát manipulatívneho a sebeckého Petra Pana, na ktorého sa už nikdy nebudem pozerať rovnako. Predtým než sa Hook stal pirátom, bol len chlapcom so srdcom zo zlata. Staral sa o všetkých chlapcov, ktorých Peter prilákal na svoj čarovný ostrov a sľúbil im, že nikdy nevyrastú. Sľúbil im zábavu a bezpečie, no jeho predstava zábavy je prekrútená a nebezpečná. Petrovi na chlapcoch vôbec nezáleží, je mu jedno či umrú v bitke s pirátmi, utopia sa alebo sa stanú potravou obrovských monštier, ktoré žijú na ostrove. Vždy si zaobstará nových. Jamie je ale iný, lebo bol prvým. Sám nevie, ako dlho je na ostrove, ale cíti, že je už veľmi starý, aj napriek tomu, že vyzerá ako chlapec. Dlho bol ochotný prehliadať Petrovu prehnitú povahu, ale všetko sa zmení s príchodom maličkého chlapca, Charlieho, príliš slabého, aby na ostrove prežil sám. Jamie sa oňho stará ako otec a Peter začíná žiarliť. Jamie nemôže mať Charlieho radšej ako Petera. Pretože keď Peter žiarli dejú sa zlé veci a krv tečie potokom. Podarí sa chlapcom uniknúť pred šialeným nebezpečným dieťaťom, ktoré odmietlo vyrásť, preč z čarovného ostrova strašného Petra Pana v ústrety lepšej budúcnosti?
Nebo padlých je geniálna kniha. Okamžite ma zaujala, polapila ma už prvou vetou a držala ma v pevnom objatí až do konca.
Autor je fantastický rozprávač, ktorý ma nútil čítať so zatajeným dychom a ja ho veľmi obdivujem za jeho satiru a bodrý humor.
Príbeh ako tento sa len tak nevidí. Hovorí o téme, ktorá ešte nie je obohratá. Je šokujúci, drzý a vulgárny aj nebezpečne pútavý a inteligentný. Autor si nekladie servítku pred ústa, keď rozpráva o škandalóznych veciach prostredníctvom hlavnej postavy, Pavela veľmi odľahčeným a občas aj trochu žoviálnym spôsobom.
Číta sa veľmi rýchlo – akonáhle začnete, nebudete môcť prestať. Je plný zvratov a napínal moje nervy na prasknutie. Trochu som si zanadávala aj sa zasmiala. Vo svojej surovosti bol príbeh až romantický a nikdy by ma nenapadlo, že sa ma tak dotkne.
Pavel Nikolajevič bol skvelý charakter. Bavilo ma čítať o tom, čo všetko zažil – a verte mi, že jeho zážitky nie sú vonkoncom obyčajné klišé. Hovoril o vážnych veciach veľmi odľahčene a mal bystré názory, v mnohom aj pravdivé. Knihe nemám čo vytknúť, bola absolútne fantastická a ja ju môžem len odporúčať.
Už dlho som nečítala nič s tak nízkym vekovým odporúčaním a trochu som sa bála, pretože pri Čarodejniciach od Dahla som sa ozaj nudila a mala som problém knihu dočítať, ale Neil Patrick Harris vôbec nesklamal. Z jeho knihy som bola nadšená od samého začiatku a vôbec som sa na ňu necítila pristará.
Rada by som spomenula aj prekrásne ilustrácie, ktoré sú pre mňa veľkým plusom. Nemohla som sa na ne vynadívať, rovnako ako na nádhernú obálku, ktorá hneď pritiahla moju pozornosť.
Kouzelnická parta je unikátny príbeh, krásna rozprávka, ktorá ma vrátila späť do detstva. Napriek tomu, že je to kniha pre deti je veľmi komplexná, plná pekných myšlienok. Obdivujem autora za to, ako ju napísal, pretože sa zaručene bude páčiť aj dospelým čitateľom, o tom nemám pochýb.
Pre mňa bola najmä veselou oddychovkou, ale pre mladších bude plná prekvapení a napätia, no nechýba jej ani humor a energia. Postavy sú geniálne, ako aj nápad a príbeh samotný.
Kniha obsahuje aj niekoľko návodov na kúzla a rôzne tajné šifry, ktoré si môžete vylúštiť, čo mi prichodilo ako taký pekný veselý nápad, aký sa len tak nevidí.
Je to milý príbeh o hľadaní nádeje na lepšie zajtrajšky. Autor nás previedol svetom skutočných kúziel, ktoré sa ukrývajú v obyčajných veciach a láskavých gestách a tie častokrát pre niektorých znamenajú celý svet.
Kniha bola skvelá a určite sa chystám aj na ďalšie diely.
