


Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMilá kniha s pokojne plynúcim dejom, ideálna na predvianočné obdobie, na ktoré som si ju vybral aj ja. Ale pozor, na pozadí toho pokojne plynúceho času sa dejú veľmi nepríjemné veci, ktoré v súčasnom Írsku mali veľkú dohru. Kniha ma donútila k tomu, aby som si čo-to o tomto probléme zistil, naviac je na jej konci doslov s detailnejšími informáciami. Pri opisoch autorky je často zmienený jej úsporný spôsob rozprávania, ale to vôbec neprekáža. Práve naopak, k dielu ako je toto, keď pri zdanlivo jednoduchom deji a krátkom časovom období sa dejú udalosti, ktoré nie sú priamo pomenované, sa štýl autorky veľmi hodí. Núti vás totiž viac premýšľať, kam môže všetko smerovať. Keďže zároveň ide o príbeh uvažovania nad tým, čo je správne, čo sa patrí a čo možno spraviť pre dobro ostatných, k predvianočnému obdobiu je naozaj správnou voľbou. Možno aj každoročne ako iné vianočné klasiky.
Jedným slovom skvost. Tak ako vydáva úžasné umelecké knihy vo svete Taschen, u nás sú to Čierne diery. Každá jedna stavba má svoju minimálne jednu historickú fotografiu z doby vzniku, a minimálne jednu súčasnú. Mapky na konci ma po tom niekoľkohodinovom listovaní veľmi potešili, až mi skoro oči vypadli. Človek sa tak môže vracať nielen k svojim favoritom, ale spätne sa pozrieť, čo kde je podľa mapy nielen Slovenska samotného, ale aj Bratislavy, Košíc či Piešťan. Kniha opäť láka k zamysleniu ako veľa krásneho máme, dokonca aj tak veľa zachovaného. A zopár stavieb nás isto aj zosmutní tie chátrajúce skvosty funkcionalistickej architektúry, čo sa rozpadajú a na fotkách to aj detailne a zahanbujúco vidieť. Tohtoročná jeseň patrila tejto knihe a isto o nej budeme ešte dlho počúvať ako o zázname slovenskej architektúry, ktorý tu poriadne dlho nebol.
Dlho som sa chystal na tento preslávený príbeh severskej krimi. Teší ma v prvom rade to, že Stieg Larsson vedel písať. Svižne, pútavo, aj celkom umelecky. Nebol to jeden z tých, čo úspech detektívky založia iba na napätí a prepracovanom deji. A tiež to nebol autor, ktorý by nepísal s pridanou hodnotou. Jeho dielo vyvolalo právom diskusiu o násilí na ženách vo Švédsku. Pretavilo sa to, mimochodom, aj do slovenského vydania, kde sa na začiatku významných celkov objavujú štatistiky násilia na ženách na Slovensku (neviem, či tak je vo všetkých slovenských vydaniach). Kto číta severské krimi, musí tiež rátať s drastickosťou, a popravde, tu jej bolo neúrekom. Premyslenosť sa neprejavuje len v deji, ale aj v časti knihy, ktorá pomerne detailne opisuje všetky možné vzťahy v rodine Vangerovcov. Niekomu to isto môže prekážať, ale ja som si pátranie po tom, kto je kto, aj súkromne celkom užíval a pravidelne pretáčal naspäť na stranu s rodokmeňom. Potešili aj nákresy ostrova, kde sa všetko deje, čo dodalo na napätí a lepšom osobnom prežívaní deja.
Túto knihu mám veľmi rád. Považujem ju za takú svoju súkromnú bibliu urbanizmu a plánovania miest. Teda zväčša jej niektoré vybrané časti, ktoré mám poctivo vypísané a často sa k nim vraciam. Na škole architektúry sa o tejto knihe stále veľmi veľa učí, nejde teda o zastaralú knihu, hoci samotná bola vydaná pred vyše 60 rokmi. Je to práve preto, že mnoho problémov, ktoré nastolila, pretrvávajú naďalej, nielen v USA. V súvislosti s rozvojom miest nastolila problémy, ktorým chceme predchádzať a učiť sme sa mohli práve na tých príkladoch desivých megalomanských projektov sídlisk, kde kriminalita prekvitala, a často stále aj prekvitá. Najzaujímavejšie kapitoly sú o dopadoch uzavretých (gated) komunít, miešaní pracovísk a obydlí, gangoch či napríklad o takej prostej veci akou sú šírky chodníkov. Pre mnohých z nás architektov a urbanistov ide o významné, ba až nostalgické dielo.
Séria milých útržkov zo života vidieckeho veterinára v niekoľkých kapitolách. K Jamesovi Herriotovi som sa popravde dostal až cez súčasný seriál Všetky veľké a malé bytosti (All Creatures Great and Small), ktorý je dosť voľnou adaptáciou, avšak v každej epizóde nájdete časť z kapitoly niektorej z jeho kníh. Táto prvá kniha nového českého vydania prináša najviac z nich. James Herriot píše ľahkým jednoduchých štýlom, snaží sa najmä vykresliť atmosféru príjemnej anglickej krajiny, strasti a radosti tamojších farmárov a svoj vlastný postup od čerstvého absolventa po skúseného vidieckeho veterinára. Je to naozaj príjemná cesta. Jediné, čo mi v tomto preklade asi prekážalo, sú pre mňa trochu prehnané podoby nárečia niektorých usadlíkov, s ktorými sa preklad, pochopiteľne, musí nejako popasovať.
Tak útla, a pritom silná kniha, v ktorej dej prebieha úplne pohodlne, a pritom na pozadí sa dejú tak zásadné veci. Bavili ma jednoduché opisy, ktoré autor z pozície hlavnej postavy používa. Dej postupuje svižne, zopár ráz poskočí o dlhú dobu a všetko má svoj začiatok a koniec. Veľmi zaujímavá a dôležitá kniha.
Mám rád knihy, ktoré majú poetický názov. Vopred vám len matne naznačí, čo čakať. Veľkú časť knihy tvorí záznam listov, ktoré posielal Otto svojim rodičom zo Švédska do Rakúska. Práve tam svoje dieťa rodičia poslali, aby bolo v bezpečí pred pohromami nacizmu, zatiaľ čo oni zostávali doma. Napriek tomu, že ide o celkom faktografické dielo, je úžasné. Najmä tým, že podáva jasný obraz. Je to ďalší náhľad na toto obdobie. Naviac svojimi prvkami tak blízky dnešnej dobe...
Neustále sa hýbeme namiesto toho, aby si na chvíľu sadli, započúvali sa do zvuku dažďa, vypili kávu, zohriali niekomu prsia. A nikdy nepíšeme nikomu listy.