Prečítané 2024 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som obyčajne neobyčajné dievča, ktoré miluje čítanie kníh. Rada sa v nich strácam pred realitou a nachádzam čarovné príbehy, fantastické svety či krásne myšlienky. Okrem toho veľmi rada píšem recenzie na knihy a delím sa o svoje názory s ostatnými :-)
Môj Instagram @ja_a_kniha1 (recenzie kníh).
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Všade, kde sme neboli od Kasie West je milý a pohodový príbeh, ktorý nás prenesie do prostredia road-tripu dvoch rodín skrývajúcich napodiv mnoho tajomstiev. Kniha v sebe ukrýva taký pravý idylický americký príbeh. Skrátka príbeh, ktorý si cez leto chcete prečítať.
To, že Kasie West píše skvelo mi ukázala už v jej predchádzajúcich knihách. Prečítala som od nej osem ďalších kníh, niektoré sa mi páčili viac, iné menej, avšak svojím spôsobom ma každá jedna z nich niečím zaujala či oslovila. A inak to nebolo ani pri tejto knihe…
Všade, kde sme neboli je kniha plná priateľstva, rodinných tajomstiev, slnečných lúčov, kreslenia či road-tripu dvoch rodín naprieč západom USA. Jednoducho by sa dalo povedať, že je to taký klasický americký tínedžerský príbeh - a práve to sa mi na ňom páčilo. Z času na čas si vždy rada prečítam takéto príbehy, pričom najmä tie s témou road-tripu ma bavia. Vždy ma vtiahnu do skvelej atmosféry a Kasie West sa o ňu, taktiež, postarala. Kniha sa čítala nesmierne rýchlo, príbeh vás neustále núti usmievať sa. A ja som už po prvých stránkach tušila, že práve takýto príbeh som teraz potrebovala.
Celková zápletka deja je popretkávaná rôznymi tajomstvami a témami, tým príbeh nie je jednotvárny a vytvára aj takú malú drámu v deji. Avšak nesmiem zabudnúť ani na postavy, ktoré sa mi tentokrát do knihy veľmi hodili. Od Norah, Skylera až po ich súrodencov…vytvárali tú pravú rodinnú a priateľskú atmosféru.
Áno, možno je tento príbeh predvídateľný, má chyby a nie je dokonalý. No o tom to má byť. To mám na týchto knihách rada - prenesú nás do nepravdepodobných, ale úsmevných a milých príbehov. Skrášlia všedné dni a prinesú do nich zopár letných lúčov slnka.
Všade, kde sme neboli bol pekný príbeh a ja som rada, že som po ňom na konci augusta siahla. Čo by to bolo predsa leto bez akejsi knihy s letnou atmosférou?
Všade, kde sme neboli je príbeh plný všetkého, čo si pod pojmom leta viete len predstaviť. Road-trip naprieč západom USA, plno priateľov, tajomstiev a štipka lásky. Taká letná idylka.:-)
V znamení nefritu je pokračovanie série Kronika strateného impéria od skvelej Majky Danihelovej, ktoré bolo opäť plné rôznych tajomstiev a zápletiek.
Tak trochu idylický Ametystový les, ktorý sme poznali počas predchádzajúcich častí sa pominul preč a my sa spolu s Meggie vyberáme do inej časti Spoločenstva národov. A to do Welfallu, mesta opradeného rozličnými tajomstvami. Ponárame sa do prostredia plného likénov, súbojov, podriadenosti či nespravodlivosti. Spočiatku, kým som si zvykala na atmosféru Welfallu, mi čítanie knihy išlo pomalšie. Chýbal Ametystový les a jeho postavy, preto ma častokrát oslovili viac kapitoly z Lesa. Avšak sled týchto udalostí mal svoj dôvod a mňa napokon každou stránkou začal príbeh oslovovať viac. Príjemne ma zaujal Welfall, rôzne klany či nové postavy.
Počas čítania sledujeme dve dejové línie - jednu z Ametystového lesa a tú druhú z Welfallu. Práve takéto spracovanie deja sa mi veľmi páčilo, bolo skvelé nahliadnuť do oboch “svetov”. Vďaka Meggie však zablúdime aj do ďalšieho (ne)sveta, ktorým je povedomie. V povedomí spoznávame jednu novú postavu, pričom ich spoločné stretnutia ma veľmi bavili.
V znamení nefritu je časť plná nových postáv, ktorá ma milo zaujali, a to najmä Mikhail a Wick. Vždy som sa však potešila aj stretnutiam s postavami ako sú Lia, Tori či Sky. A Meggie jednoducho opäť nesklamala. Hoci som niekedy s jej unáhlenými rozhodnutiami úplne nesúhlasila, opäť sa postarala o napínavý koniec, po ktorom mám v hlave množstvo otázok.
A ako by som mohla zabudnúť na to, čo mám na Kronike strateného impéria najradšej? A tým je jej svet, ktorý obdivujem každou knihou viac. Spoločenstvo národov, ktoré Majka vytvorila je skrátka fantastické a neustále mi ukazuje svoju výnimočnosť. Nesmierne sa mi páči jeho prepojenie s mytológiou, baví ma dozvedať sa o ňom neustále čosi nové a neviem sa dočkať, čo prinesú pokračovania.
Kronika strateného impéria je séria skutočne výnimočná, prepletaná s množstvom tajomstiev a ktorej svet je fantasticky premyslený. Jednoducho skvelá séria od slovenskej autorky Majky Danihelovej.
Zlodej hviezdneho prachu je napohľad nádherná kniha, no pravdou je, že vo svojom vnútri skrýva ešte krajší a čarovnejší príbeh. Príbeh poprepletaný s tými arabskými, odohrávajúci sa v ďalekých púšťach, vo svete ľudí, ale aj bájnych džinov či tajomných relikvií. Je to príbeh, ktorý vás už od prvých stránok pohltí svojou mágiou a jedinečnosťou, až sa vám s ním napokon nebude chcieť rozlúčiť.
Kniha je o obchodníčke menom Loulie, ktorá obchoduje s tajomnými relikviami, pričom je poverená nebezpečnou úlohou - nájsť pradávnu lampu. A tak sa spolu so svojím ochrancom džinom Kadirom vydáva do púšte. Spoločnosť im tvorí lovkyňa džinov a milý, po dobrodružstve túžiaci princ. No neznie to úžasne?
Postavy tohto príbehu, od Loulie, Kadira, Ajšu po Mazena, ma nielen zaujali, ale sa doň aj nesmierne hodili. Každá z postáv skrýva rôzne tajomstvá a ich cieľ výpravy je celkom iný. Postupne je dej prepletaný s rozličnými zápletkami, zvratmi a odhaleniami. Je mimoriadne napínavý a môžete mi veriť, že o nudu sa báť nemusíte.
Už prvé stránky knihy ma veľmi oslovili a do príbehu som sa ihneď ponorila. Zamilovala som si to prostredie púšte, bájnych džinov, tajuplné relikvie či inšpiráciu arabskými príbehmi. Nikdy by som si nepomyslela, že príbeh prepojený s tými arabskými a odohrávajúci sa v takomto prostredí ma zaujme. Avšak jeho čaro ma doslova pohltilo a ja sa už teraz neviem dočkať, čo prinesie pokračovanie.
Zlodej hviezdneho prachu bol skrátka očarujúci príbeh, ktorý ma pohltil od prvej po poslednú stránku. Je to príbeh, ktorý spomedzi všetkých fantasy kníh vyniká svojou jedinečnosťou a inšpiráciou. Pravdupovediac, podobný príbeh som ešte nečítala. Moje srdce si jeho mágia ihneď získala. Je nezabudnuteľný a okuzľujúci priam ako relikvia. Skrýva sa v ňom duša príbehu, ktorá má potenciál očariť čitateľov svojím krásnym spracovaním. Jednoducho nádherná kniha.
Kytonici medzi hviezdami sú treťou knihou zo sci-fi série od Brandona Sandersona. Dej knihy je opäť plný fascinujúcich a nesmierne zaujímavých zápletiek, tvorov či umelej inteligencie. Odohráva sa znova raz v inej časti vesmíru tohto príbehu, a tak tu nechýba veľa objavovania a spoznávania. A aj keď sa občas kniha čítala pomalšie a mala aj zopár chybičiek, mnohým ma zaujala.
Spočiatku som mala z tretej časti série Medzi hviezdami zmiešané pocity, respektíve som si po rôznych recenziách nebola celkom istá, čo od knihy očakávať. Postupne som sa však do nej začítala a ponorila sa do príbehu. Spolu so Spensou opäť odhaľujeme novú časť univerza Brandona Sandersona. Ponárame sa kdesi medzi niekde a nikde, preskakujeme cez rôzne úlomky, stretávame nové postavy, dozvedáme sa rozličné tajomstvá či pravdu o piepastníkoch. Tretia kniha sa znovu nesie v znamení spoznávania inej časti vesmíru, pričom musím dodať, že objavovanie univerza Brandona Sandersona, ktoré vytvoril v tejto sérii, bolo nesmierne zaujímavé. Hoci našli sa tu aj nejaké chybičky…
Už v druhej knihe, Piloti medzi hviezdami, mi chýbali postavy z jednotky a v trojke sa tento pocit len prehlboval. Neustále som dúfala, že sa s nimi opäť stretneme a ich cesty sa s tou Spensinou prepoja, no nestalo sa tak. A aj keď sme znova objavovali čosi nové a fascinujúce, tá atmosféra prvého príbehu mi stále chýbala.
Na druhej strane ma veľmi bavili a zaujali Medzihry, v ktorých sme sa stretávali s jednou konkrétnou postavou z Detritusu. Bolo skvelé opäť stretnúť niekoho známeho. Z hlavnej dejovej linky ma zaujalo územie medzi nikde a niekde, ale aj zvláštni priepastníci a pravda o nich. Pekným spestrením knihy boli aj ilustrácie lodí a druhov vesmíru.
A nemôžem zabudnúť na koniec knihy, ktorý…dorakiet…bol skvelý a veľmi ma prekvapil. Aj keď som dúfala, že po ňom v hlave nebudem mať veľa otázok, nie je to tak…tie otázky tu stále sú a ja sa preto opäť neviem dočkať, čo prinesie ďalšia časť série.
Bájna ríša od Stephena Wilda v sebe skrýva zaujímavý príbeh fantasy sveta a rozličných postáv, s ktorými spoznávame históriu ríše, pradávnych síl, ale aj zápletku tohto príbehu. Odohráva sa ako na mori, tak aj v majestátnych horách Bájnej ríše a postupne nám odhaľuje svoj ukrytý potenciál.
Príbeh nás už ihneď na začiatku zoznámi s ním, a to krátkym opisom postáv a miest nachádzajúcich sa v ňom - čo ma milo prekvapilo. Prišlo mi to ako príjemné ozvláštnenie knihy, do ktorého môže čitateľ kedykoľvek nahliadnuť. Na druhej strane mi však neskôr v deji chýbali opisy a zoznamovanie sa s postavami. Ihneď sme sa dostali do diania príbehu, preto by som ja osobne prijala o niečo pomalší začiatok.
Spočiatku som bola z deja príbehu trošku zmätená. Kniha totiž opisuje v každej kapitole inú skupinu postáv - a práve na začiatok mi toho prišlo veľa. Čo by som príbehu pridala je preto akási mapa na začiatku knihy alebo pomenovať kapitoly ešte navyše - o ktorých postavách sú. Sú to síce drobnosti, no myslím si, žeby príbeh mohli zdokonaliť.
Spoločne s postavami príbehu putujeme Bájnou ríšou, cez hory, lesy, more, spoznávame thelárov či históriu ríše. To, že každá kapitola zobrazovala púť iných postáv malo aj výhody. Bolo zaujímavé spoznávať tento svet z iných kútov a pohľadov postáv. A postupne sa cesty hrdinov príbehu začali spolu prepletať a spájať dokopy.
Čo by som na knihe pochválila je aj jej svet. Bájna ríša v sebe ukrýva útočisko pre tri národy. Patrí jej územie od hôr a lesov po more a postupne nám odkrýva svoje tajomstvá. A ako aj v realite, tak aj v tomto príbehu sa prastará história opakuje. Som zvedavá, ako si autor s príbehom poradí v pokračovaní a, čo všetko ešte prinesie.
Myslím si, že prvá kniha série Bájna ríša v sebe ukrýva skvelý potenciál. Odlišuje sa od fantasy kníh, ktoré zvyčajne čítam či už len štýlom písania. Hoci má v sebe rozličné maličkosti, ktoré by som ja pre lepšiu predstavivosť a ponorenie sa do deja zmenila, taktiež vytvára veľmi zaujímavý príbeh. Som zvedavá, aké zápletky prinesie pokračovanie.
Alea, dievča mora - Vlny času je už ôsmou knihou z tejto série, ktorá ma pred štyrmi rokmi veľmi zaujala. A ako aj predchádzajúce časti, tak aj táto sa čítala pohodovo a ľahko. Skrátka skvelá oddychovka.
Tentoraz sa spolu s Alfa cru prenesieme do Talianska a krásnych Benátok. Každou stranou sa dostávame hlbšie do deja a odhaľujeme rôzne tajomstvá skrývajúce sa v hlbinách príbehu, pričom nesmierne množstvo zápletiek začína “zapadať” do pomyselnej skladačky deja.
Čítanie knihy mi ubehlo veľmi rýchlo, ani som sa nenazdala a bol koniec. Na tejto sérii sa mi páči, že sa neustále nesie v podobnom duchu. Svet Alfa cru je zaujímavý. Pred štyrmi rokmi ma priam nadchol, a preto si dovolím povedať, že práve pre tých menších čitateľov je Alea správnou voľbou a môže sa stať ich obľúbenou sériou či tou, ktorá ich priviedla k čítaniu. Každým rokom som však staršia, a preto sa na ňu s odstupom času pozerám inak. Kým vtedy som jej nemala, čo vytknúť, teraz viem, že existujú aj iné (možno viac prepracovanejšie) príbehy. Hoci nemôžem povedať, že je pre mňa dokonalou sériou, som si však viac ako istá, že u mňa bude mať stále svoje špeciálne miesto. Jej svet a posolstvo sú nesmierne zaujímavé a postavy sú jednoducho nezabudnuteľné. Každý člen posádky Alfa cru je svojím spôsobom zvláštny a čudný, no práve ich inakosť vytvára ten krásny súlad a nenahraditeľnosť. Pri čítaní ich príbehov je snáď nemožné sa aspoň trochu neusmievať…
Po čase vnímam aj drobnosti, ktoré by som na tejto sérii zmenila. Avšak pravdou stále je, že Alea dokáže zaujať ako mladšieho čitateľa, tak aj toho staršieho. A to práve svojou typickou atmosférou, akýmsi kúzlom tohto príbehu, ktoré je s ňou už navždy prepojené.
Alea, dievča mora je skvelá séria. A aj keď si každým dielom hovorím - dokedy ešte?, skutočnosť je taká, že jej čítanie je skrátka úžasným odreagovaním. Hoci po čase sa na túto sériu pozerám inak a niekedy mi príde zbytočne naťahovaná, som rada, že som po nej pred pár rokmi siahla. Každou knihou čakám, čo všetko sa v nej udeje a som naozaj zvedavá, ako sa celý príbeh napokon skončí.
Ohnivá je útla, no na pohľad krásna knižka od slovenskej autorky Moniky Smolkovej. Svojou nádhernou obálkou ihneď upúta nejedného čitateľa, pričom vo svojom vnútri skrýva jeden kratučký, ale za to pekný a čarovný príbeh.
Hlavnou postavou príbehu je Nina, ktorá sa nebojí povedať, čo si myslí a jej konania sú niekedy unáhlené či spontánne - jednoducho hrdinka s ktorou sa nudiť nebudete. V našom svete je obyčajným dievčaťom, ale pre obyvateľov Veľkého ostrova je nezvyčajná.
Dej knihy je zaujímavo prepletený. Spoznávame svet Veľkého ostrova, v ktorom neexistuje červená a všetky problémy sa riešia kameňmi. Postupne sa spolu s Ninou vydávame na rôzne dobrodružstvá, odhaľujeme fungovanie sveta či stretávame rozličné postavy. Je to príjemné čítanie a príbeh Ohnivej v sebe skrýva svoj potenciál. Autorka ho vymyslela zaujímavo a osobne si myslím, že ak by bol o trochu viac rozvinutý - bol by ešte lepší. Chýbalo mi v ňom čosi viac. Rada by som sa dozvedela niečo viac o svete Veľkého ostrova, postavách, hrdinke. Prijala by som viac opisov alebo rozvinula štýl písania. Myslím si, že týmto krokom by sa príbeh mohol stať o čosi viac čarovnejším…
Každá minca má však dve strany, a tak aj rýchlosť tejto knihy má svoje pozitíva. Ohnivá je kratučkou knihou, ktorej dej vás prenesie do čarovnej dimenzie. Pre mladších čitateľov je vhodným príbehom. A pre tých starších je zas príjemnou oddychovkou, ktorú máte za chvíločku prečítanú.
